Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. október 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/647/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315223209
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2315223209.1

Uznesenie

Okresný súd Galanta v právnej veci navrhovateľky: T. G., B.. XX.X.XXXX, X. P. T., V. Č.. XXXX, zast.
splnomocneným zástupcom JUDr. Katarínou Šimonovou, nar. 17.5.1982, bytom Hlohovec, Podzámska
č. 21, proti odporcovi: PRO CIVITAS s.r.o., IČO: 45 869 464, so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, o
určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, o nariadenie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje toto predbežné opatrenie:

Odporca je povinný zdržať sa požitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 8. júla 2008 uzatvorenej j medzi
navrhovateľom a Poštovou blankou, a.s. so sídlom Prievozská ul. 2/B, 821 09 Bratislava, IČO:
31 340 890, do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy.

Súd ukladá zamestnávateľovi navrhovateľky: Samsung Display Slovakia s.r.o., Voderady 401, 919 42

Voderady, je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky podľa Dohody o zrážkach
zo mzdy zo dňa 8. júla 2008 uzatvorenej medzi navrhovateľkou a Poštovou bankou, a.s., so sídlom
Prievozská ul. 2/B, 821 09 Bratislava, IČO: 31 340 890, do právoplatného skončenia veci samej o
neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy.

II. Odporca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 33,- Eur,
do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu 16.10.2015 domáhala, aby súd určil, že Dohoda
o zrážkach zo mzdy zo dňa 8. júla 2008 uzatvorená medzi navrhovateľkou a Poštovou bankou,
a.s. je neplatná. Súčasne žiadala, aby súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu

vo výške XXX,XX Eur, titulom bezdôvodného obohatenia a nahradiť trovy predmetného konania. V
podanom návrhu navrhovateľka uviedla, že medzi ňou a Poštovou bankou a.s. (právny predchodca
navrhovateľa) došlo dňa 8.7.2008 k uzatvoreniu Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, podľa ktorej bola
navrhovateľke poskytnutý úver vo výške X XXX,XX Q. (XX XXX,- U.). Navrhovateľ získal pohľadávku,
ktorá vznikla z tejto zmluvy na základe Zmluvy o postúpení zo dňa 24.2.2011, ktorú uzatvorila so
spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED 8 Gregory Afxentiou, ktorá spoločnosť ju získala

na základe Zmluvy o postúpení zo dňa 15.12.2010, ktorú uzatvorila so spoločnosťou Poštová banka,
a.s. Navrhovateľ považuje zmluvu za problematickú a z eurokonformného hľadiska za najmenej z časti
za neudržateľnú. V zmluve sú okrem iného neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54
ods. 1 OZ a inými kogentnými ustanoveniami zákona (priam nečitateľné drobné písmo v úverových
zmluvných podmienkach, neprijateľná rozhodcovská doložka, celý rad viazaných zmlúv, ako je klasický
úver, úverová karta, revolving, poistenie, dohoda o zrážkach zo mzdy a pod.). Súčasťou typovej

formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa je aj Dohoda o zrážkach
zo mzdy (čl. 2 ods. 5 zmluvy). Odporca napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa navrhovateľky(Samsung Display Slovakia s.r.o.) o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje
žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo navrhovateľke povinnosť plniť, vykonávajú navrhovateľke
sa zrážky zo mzdy a táto nemá možnosť ich priamo zastaviť. Zamestnávateľ navrhovateľky je podľa

zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám
jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Žiadosť veriteľa o vykonávanie zrážok
zo mzdy navrhovateľka preukazuje potvrdením o zrážkach zo mzdy, ktoré zamestnávateľ navrhovateľky
vyhotovil dňa 2.10.2015, ktoré obsahuje výpočet vykonaných zrážok zo mzdy. Navrhovateľka tým
zároveň osvedčuje vecnú súvislosť medzi zrážkami zo mzdy a spornou Dohodou o zrážkach zo mzdy.

Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy považuje navrhovateľka za rozporný s právom Európskej únie a pre
rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej veci neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka).
Ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky
nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia,
ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na
postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne

plnení vrozporeskogentnýmiustanoveniamizákona.Dohodaozrážkachzomzdyniejezaložený
na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a
jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už uvádza súdny dvor,
pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej
inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ

zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia sa vyhrocuje a dostáva do kolízie s verejným
poriadkom, ak dôjde k zrážkam zo mzdy na sumy vyplývajúce z neprijateľných podmienok alebo v
rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Ochrana pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť
obdobne ako to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku. Navrhovateľka v čase uzavretia
zmluvy nedokázala vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázala

ani rozpoznať nesúlad Dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak,
ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť majetok navrhovateľky v podobe jeho
mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez
predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Odporca už vyzval zamestnávateľa navrhovateľky,
aby vykonával zrážky zo mzdy. Obava, že odporca naplní zásah do majetku navrhovateľky bez súdneho

prieskumu zmluvných ustanovení a bez toho, aby bol známy výklad unijného práva, sa tak reálne
naplnila. Ak je Dohoda o zrážkach zo mzdy v rozpore s unijným právom, je principiálne neprípustné, aby
sa použil tento problémový zabezpečovací inštitút. Preto sa navrhovateľka, v záujme predídenia vzniku
ujmy domáha, aby sa výkon zrážok zo mzdy dočasne zakázal.

Navrhovateľka s návrhom vo veci samej súčasťou ktorého bol aj návrh na nariadenie predbežného
opatrenia predložila aj zmluvu o úvere č. 0975413808, Všeobecné obchodné podmienky, potvrdenie zo
dňa 2.10.2015 o vykonávaní zrážok zo mzdy navrhovateľky.
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými

ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o
predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok

dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom
vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa
zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť
maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.

Podľa § 75 ods.4 O.s.p., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa
odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.
Podľa § 75 ods. 6 O. s. p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu
účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia

ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom
až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie
predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenieo jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podľa § 75 ods. 9 O.s.p., rozhodnutie o predbežnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho

nariadenia. Ak je návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, súd odošle rozhodnutie do
troch dní od jeho vydania.

Podľa § 76 ods. 1 O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
a) platil výživné v nevyhnutnej miere;

b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo
do striedavej osobnej starostlivosti;
c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje;
d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde;
e) nenakladal s určitými vecami alebo právami;

f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal,
g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivý z násilia,
h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.
Podľa 76 ods. 3 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie

a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd
to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t.j.
musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Súd poskytuje zabezpečenie
prostredníctvom predbežného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne

ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu alebo obsahom výroku
nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní
o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na
predbežné opatrenie. Ten, kto sa domáha vydania predbežného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je
daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov

opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že
nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní.
Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov
účastníkov do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Už v návrhu na jeho vydanie musia
byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa

má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Spravidla
sa teda má zato, že pri nariaďovaní predbežného opatrenia sa nedokazuje ale osvedčuje tvrdenie
navrhovateľa. To v podstate znamená, že nárok nemusí byť nepochybne preukázaný ale aspoň tvrdenia
navrhovateľa musia byť súdu dôkazmi osvedčené. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená,
že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie

všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy účastníkov sa rozumie stav vzťahov
účastníkov, ktorý neznesie odklad.

Vychádzajúc z tvrdení navrhovateľky uvedených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
a v predložených listinných dôkazoch, mal súd za preukázanú a osvedčenú potrebu dočasnej

úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, ako aj skutočnú, oprávnenú a dôvodnú existenciu obavy
navrhovateľky o svoj majetok - finančné prostriedky, ktoré jej sú zrážané z jej mzdy. V danom prípade
nejde len o obavu, že by k ohrozeniu a neoprávnenému zrážaniu z jej príjmu, len mohlo dôjsť, ale
v danom prípade ide o reálne existujúcu skutočnosť, nakoľko k nemu už došlo a naďalej aj k nemu
dochádza. Toto mal súd z predložených listín jednoznačne preukázané a to z predloženého potvrdenia

zamestnávateľa navrhovateľky zo dňa 2.10.2015 o vykonaní zrážok celkom vo P. X XXX,XX Eur (za
obdobie od 10/2013 do 08/2015). Dané predbežné opatrenie má zabrániť ďalším možným dispozíciám
s finančnými prostriedkami navrhovateľky, aby nedošlo k situácii, že navrhovateľka sumu, ktorá jej
bola zo strany navrhovateľa poskytnutá, bude z jej stany bezdôvodne a bez právneho opodstatnenie
mnohonásobne preplatená, čím by na strane odporcu došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Súd

teda dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný, a preto rozhodol tak
ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.Podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, od poplatku je oslobodení spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je
poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok
alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca
nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je

alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

Podľa položky č. 1 písm. c) Sadzobníka zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov, z návrhu na nariadenie alebo zrušenie predbežného opatrenia sa platí súdny
poplatok vo výške 33 Eur.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka je v danom konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov, a to

v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 4 ods. 2 písm. za ) zákona č. 71/1992 Zb.,
poplatková povinnosť prechádza na odporcu, preto súd rozhodol tak ako je uvedené v druhej výrokovej
vete a na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na nariadenie predbežného opatrenia zaviazal odporcu
a to podľa položky č. 1 písm. c) Sadzobníka zákona č. 71/1992 Zb.
Súd v danom prípade vyhovel návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko mal

dostatočne osvedčenú potrebu dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do
15 dní odo dňa jeho písomného doručenia. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha ( ako má
odvolací súd rozhodnúť ). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.