Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. január 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/85/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117202359
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117202359.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu
JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION,
a.s., IČO: 47 967 692, sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, právne zastúpeného: Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, so sídlom Martinčekova 13, 821
01 Bratislava, proti žalovanému: J. U., F.. XX. XX. XXXX, T. XXX XX I. XX, o zaplatenie 574,73 eur s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. XXCsp/XX/XXXX-XX
zo dňa 19.4.2018, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zo dňa 22. júna 2018 č. k.
XXCsp/XX/XXXX-XX a vracia mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom I. výrokom žalobu

zamietol a II. výrokom nepriznal stranám nárok na náhradu trov konania.

2. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 3.1.2017 domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 574,73 Eur, sumu vo výške 569,78 Eur ako sumu
vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania ku dňu 17.12.2017, úrok vo výške 26 % zo sumy 574,73
Eur odo dňa nasledujúceho po dni 30.11.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania 9 % zo sumy 574,73

Eur odo dňa nasledujúceho po dni 30.11.2012 do zaplatenia a zaviazal ho na náhradu trov konania. V
odôvodnení žaloby uviedol, že žalovaný je dedičom po poručiteľovi S. U. a je povinný na vydanie majetku
z dedičstva vo výške 574,73 Eur aj s príslušenstvom. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 18.12.2012 uzavretej medzi H. T., I..J.. ako postupcom a spoločnosťou T. O. A. ako postupníkom
následne medzi postupníkom a spoločnosťou H. B. J..S..Z.. ako postupníkom ďalším došlo k postúpeniu
pohľadávky zo zmluvy. Pôvodný veriteľ poskytol poručiteľovi úver vo výške 20.000,- Sk a poručiteľ sa

ho zaviazal vrátiť v splátkach. Poručiteľ splatil svoj záväzok do vyhlásenia predčasnej splatnosti len
čiastočne, pričom spôsob započítania na istinu je uvedený v aktuálnom stave úveru. Dňa 2.6.2012
došlo k úmrtiu poručiteľa a dedičské konanie sa skončilo právoplatným dedičským rozhodnutím XXD/
XXX/XXXX, právoplatné 5.2.2014. Na základe uvedeného osvedčenia nadobudol žalovaný dedičstvo
z majetku poručiteľa vo všeobecnej cene 4.979,- Eur v čistej hodnote 1.917,79 Eur. Žalovaný si
nespomenul, o aké záväzky jeho nebohého právneho predchodcu sa má jednať. V prípade, ak by

ho súd zaviazal na úhradu dlžnej sumy, požiadal o možnosť uhradiť ho v splátkach. Žalovaný je
dedičom po nebohom poručiteľovi S. U., F.. XX.XX.XXXX, W.. X.X.XXXX, ktorý ako dlžník uzavrel
dňa 26.3.2018 s H. T. zmluvu č. XXXXXXXXXX v spojení s Obchodnými podmienkami. Zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2012 uzavretou medzi H. T., I..J.. ako postupcom a spoločnosťou
T. O. A. došlo k postúpeniu pohľadávok a dňa 15.1.2013 spoločnosť T. O. A. ako postupca postúpil
pohľadávku na spoločnosť H. B. J..S..Z.. so sídlom v Bratislave, ktorý podal žalobu na súd. V zmysle

pôvodnej zmluvy poskytol veriteľ dlžníkovi (už nebohému S. U.) úver vo výške 20.000,- Sk, ktorý mal
byť splácaný v zmysle zmluvných podmienok. Z predložených dôkazov súd zistil, že pôvodný veriteľH. T., I..J.. z dôvodu neplnenia si povinnosti už nebohým dlžníkom úver predčasne zosplatnil tak, ako
to vyplýva z výzvy na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 10.5.2010 a vyzval dlžníka na úhradu
dlžnej sumy v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Podľa aktuálneho stavu úveru ku dňu

30.11.2012 došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru dňa 10.5.2010. Z rozhodnutia Okresného
súduPrešovvdedičskejveciponebohomS.U.,F..XX.XXX.XXXXI.W..X.X.XXXXpodsp.zn.XXD/XXX/
XXXX, C. XXX/XXXX vyplýva, že nebohý zomrel bez zanechania závetu a listiny o vydedení, pričom
v zmysle schválenej Dohody o vyporiadaní dedičstva dedičstvo nadobudol J. U., F.S.. XX.X.XXXX s
povinnosťou vyplatiť spoludedičom ich dedičské podiely. Čistá hodnota dedičstva prestavovala 1.917,79

Eur. Dedičské rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 5.2.2014. Z výsledkov vykonaného dokazovania
mal súd za preukázané, že nárok žalobcu sa uplynutím zákonnej premlčacej lehoty premlčal. Pôvodný
veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 10.5.2010 a následne dňa 11.5.2010 začala plynúť
premlčacia lehota, ktorá do úmrtia nebohého poručiteľa dňa 2.6.2012 uplynula v dĺžke 2 roky a 23
dní. Uznesenie o vyporiadaní dedičstva nadobudlo právoplatnosť 5.2.2014 a deň nasledujúcu 6.2.2014
pokračovalo uplynutie premlčacej lehoty, ktorá do podania žaloby tunajšiemu súdu 3.2.2017 plynula

v trvaní takmer 3 rokov. Z uvedeného je zrejmé, že od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru až do
podania žaloby súdu uplynula lehota viac ako 5 rokov, teda je zrejmé, že nárok sa žalobcovi premlčal.
Pokiaľ žalobca argumentuje rozhodnutím Ústavného súdu SR, na verejnom zasadnutí pléna 7.2.2018
o nesúlade ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. ods.
1 Ústavy SR, súd považuje za potrebné uviesť, že predmetné rozhodnutie Ústavného súdu SR nebolo

zatiaľ premietnuté do právneho poriadku SR. Súd je viazaný zákonmi, a teda v zmysle ust. § 5b zák.
č. 250/2007 Z.z. je ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy povinný prihliadať aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ

týchto skutočností dovolával. V čase vyhlásenia súdneho rozhodnutia nebolo k dispozícii rozhodnutie
ÚstavnéhosúduSRspriamymidôsledkaminaust.§5bcit.zák..Zuvedenéhodôvodusúdnávrhžalobcu
pre premlčanie nároku zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1,2 CSP.

3. Opravným uznesením zo dňa 22.6.2018 č. k. XXCsp/XX/XXXX-XX súd prvej inštancie opravil záhlavie

rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. XXCsp/XX/XXXX-XX zo dňa 19.4.2018 v časti týkajúcej sa
označenia prejednávaného sporu.

4. Proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. XXCsp/XX/XXXX-XX zo dňa 19.4.2018 podal odvolanie
žalobca a navrhol, aby odvolací súd tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie, alternatívne žiadal, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal
na náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania namietal, že mu nie je zrejmé z akých skutočností súd
vychádzal, ak uviedol, že je povinný podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. ex offo prihliadnuť na
premlčanie, ak je povinný postupovať na základe a v medziach zákona, čo zaujatím takéhoto právneho
názoru súdu bez podpory právnym predpisom zjavne naplnené nebolo. Do pozornosti odvolacieho súdu

dal, že Ústavný súd SR pod vedením predsedníčky Ivety Macejkovej na verejnom zasadnutí pléna 7.
februára 2017 rozhodol, že ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade
s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. V čase vyhotovenia tohto rozsudku už bolo uvedené
rozhodnutieÚstavnéhosúduSRvšeobecneznáme,pretoniejezrejmé,nazákladeakýchskutočnostísa

súd o predmetné ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa opieral, keď mal mať a mohol
mať vedomosť, že predmetné ust. zákona nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy
SR. Ďalej upriamil pozornosť na skutočnosť, že premlčacia doba nezačala plynúť dňa 11.5.2014 ako
si to nesprávne ustálil súd, ale až dňa 28.10.2014. Predčasná splatnosť úveru nastala dňa 10.5.2010,
avšak v predmetnej výzve sa uvádza „Týmto Vás žiadame o úhradu celej sumy záväzku a to vkladom na

úverový účet č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy“.
Z doručenky vyplýva, že žalovaný si túto výzvu prevzal a svojim podpisom ju prevzal dňa 13.5.2010.
Z uvedeného vyplýva, že žalobca mohol prvýkrát uplatniť svoje právo na súde až dňa 24.5.2014, teda
deň nasledujúci po dni márneho uplynutia lehoty na dobrovoľné plnenie. Zdôraznil, že žalovaný doposiaľ
nevrátil ani len istinu poskytnutého úveru. Ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie je vo svojom

odôvodnení nepreskúmateľné. Základom odôvodnenia súdneho rozhodnutia sú tie tvrdenia, ktorými súd
popiera svoj záver. Požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia súdu sú požiadavky na argumentáciu v
odôvodnení, pričom ide o také pravidlá argumentácie, ktoré musia byť dodržané v každom súdnom
rozhodnutí.Nedostatočnýmodôvodnenímsúdnehorozhodnutiasúdporušilprávažalobcuvychádzajúcez čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR je právo účastníka konania na také rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, a to najmä
z dôvodu, že odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny (O..

Ú. XXX/XX). Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR ako aj nálet Ústavného súdu ČR sp. zn. O..
Ú. XXXX/XX a rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ďalej argumentoval tým, že
pokiaľ ide o aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka na plynutie premlčacej doby, resp. aplikáciu
ustanovení Zákona o ochrane spotrebiteľa čl. II bod 1 zákona č. 102/2014 Z. z. ochrany spotrebiteľa
pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb, na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy

uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov
došlo k novelizácii ust. § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, a to tak, že došlo k
doplneniu vety: Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Zároveň
čl. II bodom 7 zákonom č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní
služieb, na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov

predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, došlo k prijatiu § 879p zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník, ktorý zakotvil nepriamu retroaktivitu pre ust. § 53 ods. 4 písm. s/ a t/, § 53 ods.
7, § 614a. Z uvedeného vyplýva, že na ust. § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
sa vzťahuje zákaz retroaktivity, a teda nie je možné toto ustanovenia aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli
pred 1.4.2015, v opačnom prípade by došlo k porušeniu základných princípov nášho právneho štátu.

Argumentum a contrario, je možné dospieť k záveru, že úmysel zákonodarcu je ten, že § 52 ods.
2 v novelizovanom znení sa vzťahu výlučne na právne vzťahy založené po 1.4.2015. Pri svojvoľnej
retroaktívnej aplikácii tohto ustanovenia súdom na právne vzťahy založené pred 1.4.2015 dôjde k
porušeniu čl. II Ústavy SR a zásahu základných práv a slobôd občanom. Na všetky úverové vzťahy, ktoré
vznikli pred 1.4.2015 je nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže zákonodarca

až s účinnosťou od 1.4.2015 určil výnimku, že spotrebiteľské úverové vzťahy sa spravujú ustanoveniami
Občianskeho zákonníka. Toto tvrdenie nachádza oporu aj v uznesení Najvyššieho súdu SR z 27.3.2013
sp. zn. XMCdo/X/XXXX, kde NS SR skonštatoval, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, čo
znamená, že sa tento právny vzťah bez ohľadu na jeho účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom
rovnako aj akcesorické záväzky spravujú režimom Obchodného zákonníka, pokiaľ je tomu režimu

podriadený hlavný záväzok. Argumentum a contrario, pokiaľ by sa na takýto vzťah vzťahoval Občiansky
zákonník aj pred touto novelizáciou, zákonodarca by to nenovelizoval. Vzhľadom na to, že upravil tieto
teraz novelou v kombinácii s uznesením Najvyššieho súdu SR z 27.3.2013 sp. zn. XMCdo/X/XXXX je
nepochybné, že všetky úverové právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015 sa spravujú ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Ďalej uviedol, že ochrana spotrebiteľa je síce dôležitým faktorom spoločnosti,

avšak nemožno mu poskytovať takú ochranu, ktorá by viedla k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu,
spotrebiteľ by bol v takých prípadoch zbavený akejkoľvek zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej
povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať. Neexistuje ani
vecneodôvodniteľnýdôvodoslobodiťspotrebiteľaodpovinnosti,ktorémuukladázmluvasrovnocenným
partnerom, ak sa k splneniu tejto povinnosti zaviazal dobrovoľne a s vedomým ich rozsahu. Súdy sú

povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy. Aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze v
žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako ochranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Žalobca
uzavrel zmluvu dobrovoľne bez pripomienok a nátlaku. Poukázal aj na odlišné stanovisko sudcu a
zároveň podpredsedu Ústavného súdu SR JUDr. Milana Ľalíka: „Považujem za nevyhnutné najskôr
konštatovať, že všeobecné súdy vrátane ústavného súdu ochranu spotrebiteľov pustili už tak ďaleko,

že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu,
dokonca čokoľvek, čo sa prieči zdravému rozumu (v zmysle „ten chudák ani nevie, čo podpísal“, ale
„peniaze mohol zobrať“), a to sa už dotýka samej podstaty a hlavne primeranosti práva, v dôsledku čoho
spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti.“

5. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods.
1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), prejednal odvolanie podané žalobcom a preskúmal

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a nasl. C.s.p. bez toho, aby nariadil pojednávanie (§ 385 C.s.p. a contrario) a na tomto
pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie. Právnym dôsledkom
takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie(§ 382, § 385 C.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi
podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov,
než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré

sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2
C.s.p.). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods.
1, 2 C.s.p.) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Zistil, že nie súd dané
podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku, lebo tento je nepreskúmateľný pre nedostatok
dôvodov, pre nesprávne právne posúdenie veci a zároveň súd prvej inštancie sa nezaoberal všetkými

právne významnými okolnosťami podstatnými pre správne rozhodnutie vo veci.

6. Žalobca v odvolaní tvrdil, že napadnuté rozhodnutie spočívalo v nesprávnom právnom posúdení veci
(odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepožil správny právny predpis alebo ak
síce použil správny právny predpis ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

7. Tak ako je to vyššie uvedené súd prvej inštancie privodil záver o tom, že nároky uplatnené žalobcom

na vydanie bezdôvodného obohatenia sú premlčané a hoci námietku premlčania žalovaný neuplatnil,
na oslabenie práva žalobcu z dôvodu uplynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty do premlčacej
doby súd prihliadal ex offo s odkazom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.. Z obsahu podanej žaloby a
súdu prvej inštancie ako aj z listinných dôkazov je nepochybným, že predmetom tohto konania sú nároky
zo zmluvy o úvere uzavretej medzi H. T., I..J.. a v súčasnosti už nebohým S. U. dňa 20.3.2008. Pôvodný

veriteľ H. T., I..J.. z dôvodu neplnenia si povinnosti už nebohým dlžníkom, úver predčasne zosplatnil
dňa 10.5.2010 a vyzval dlžníka na úhradu dlžnej sumy v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia
výzvy. Nebohý S. U. zomrel dňa 2.6.2012 a jeho dedičstvo nadobudol J. U.. Ak žalobný návrh, ktorý
žalobca uplatnil proti žalovanému bol podaný na súde dňa 3.1.2017 a premlčacia lehota začala plynúť
28.10.2014, nemožno ani pre alternatívne právne posúdenie nárokov podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho

zákonníka, § 456 Občianskeho zákonníka urobiť záver, že do doby uplatnenia práva na súde uplynula
dvojročná subjektívna premlčacia doba (daná aplikáciou ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) na
uplatnenie týchto nárokov na súde. Dôvody podaného odvolania tak ako ju vyžaduje ust. § 365 ods. 1
písm. h/ CSP sú tak dané.

8. Pred vydaným napadnutého rozhodnutia nastala aj nová skutočnosť majúca vplyv na právne
posúdenie predmetnej veci, ktorá súvisí s nálezom Ústavného súdu SR PL. Ú. XX/XXXX-XX zo dňa
7.2.2018 podľa ktorého ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Národnej rady SR č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade
s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Ústavný súd SR derogoval celé uvedené ustanovenie

zákona.

9. Ani odvolací súd nemá pochybnosti, že v súdenej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu. Takéto právne
posúdenie realizované súdom prvej inštancie nespochybňuje ani žalobca. Východiskom spotrebiteľskej
ochrany je názor, podľa ktorého spotrebiteľ sa ocital vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym

dodávateľom, a to s ohľadom na okolností za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu
profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a
konečne možnosť stanovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto
vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu prichádza z pravidla od dodávateľa, pričom
spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednanie pripravený. Pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia

a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou
práva vyrovnať takú faktickú nerovnosť a to formou
obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania
materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov
princípov ochrany tej osoby, ktorá uzatvára právny úkon s dôverou určitý druhou stranou je prezentovaný

skutkový stav.

10. Jediným dôvodom pre zamietnutie žaloby súdom prvej inštancie bolo konštatovanie, že nárok
žalobcu sa uplynutím zákonnej premlčacej lehoty premlčal. S takýmto názorom sa odvolací súdnestotožňuje. Neprávny je názor súdu prvej inštancie, že z dôvodu, že rozhodnutie Ústavného súdu
SR prijaté na zasadnutí plenárne 7.2.2018 o nesúlade ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 Ústavy SR v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nebolo

premietnuté do právneho poriadku SR a preto nie je vysloveným názorom Ústavného súdu viazaný a
teda na premlčanie má prihliadať ex offo. Keďže ust.§5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa bolo
Ústavným súdom SR v čase predchádzajúcom vyhláseniu rozsudku vyhlásené za nesúladné s Ústavou
SR a súd je povinný rešpektovať článok 152 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého výklad a uplatňovanie
ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych prepisov musí byť v súlade

s touto ústavou, nebolo ho možné ďalej aplikovať.

11. Podľa ust. § 389 ods. 1 CSP je v systéme neúplnej apelácie zrušenie odvolaním napadnutého
rozhodnutia reštriktívnou výnimkou, ktorá prichádza do úvahy iba v taxatívne stanovených prípadoch.
V predmetnej veci odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie
zrušiť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie totiž pri mylnom závere o premlčaní nároku nedalo v dôvodoch

spoľahlivú odpoveď na relevantné otázky týkajúce sa uplatňovania nárokov žalobcu. Aplikácia ust. §
220 ods. 2 CSP ani aplikácia ústavou garantovaných práv na spravodlivé súdne konanie nevyžaduje
dávať odpoveď na každú otázku, ktorá je v konaní stranami nastolená, ale ak ide o otázku, ktorá je
zásadnou pre rozhodnutie, žiada sa aby dôvody rozhodnutia v tom boli presvedčivé. Sporovej strane
pritom musí byť poskytnutý priestor na to, aby sa k uvažovanému právnemu posúdeniu aj vyjadrila. Pri

zjavnej pasivite žalovaného súd prvej inštancie nemal iný priestor len vychádzal z listinných dôkazov,
ktoré predložil žalobca a s ním produkovaných tvrdení v písomnej podobe. Ak súd prvej inštancie pri
omyle v právnom posúdení nároku, čo sa týka jeho premlčania nedal relevantné otázky na posúdenie
oprávnenosti nároku žalobcu, takúto činnosť nemôže nahrádzať odvolací súd.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP a § 391 ods. 1,2 CSP).

13. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

14. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

15. Úlohou súdu prvej inštancie bude teda v zmysle vyššie uvedených právnych názorov odvolacieho
súdu posúdiť opätovne uplatnený nárok čo do jeho opodstatnenosti a vo veci opätovne rozhodnúť.

16. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

17. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).