Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. apríl 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cb/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117240377
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:6117240377.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci žalobcu:

SETCAR s.r.o., so sídlom č. p. 816, 735 32 Rychvald, Česká republika, IČO: 278 50 994, podnikajúci na
území SR prostredníctvom SETCAR s.r.o. - organizačná zložka podniku zahraničnej osoby so sídlom
Černík 386/4, 038 53 Turany, IČO: 47 790 857, zastúpeného: JUDr. Tomáš Zboja, advokát so sídlom
Kuzmányho4,03601Martin,IČO:42072805,protižalovanému:KOOPERATIVApoisťovňa,a.s.Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému: JUDr.
Baltazár Mucska, advokát, so sídlom Vajnorská 55, 831 04 Bratislava, o zaplatenie sumy 252,07 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 252,07 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 252,07 Eur od 05.11.2016 do zaplatenia a náhradu paušálnych nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške
náhrady trov konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
252,07 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 252,07 Eur od 05.11.2016

do zaplatenia a na náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 20.06.2016 došlo v W.
ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky F. ktoré v čase
dopravnej nehody patrilo poškodenému A.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového
vozidla, ktoré v čase dopravnej nehody bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Keďže vozidlo,
ktoré bolo v dôsledku poistnej udalosti poškodené, poškodený užíval na zabezpečovanie chodu firmy,
uzatvoril poškodený dňa 28.06.2016 Zmluvu o nájme č. 314, na základe ktorej si prenajal motorové
vozidlo po dobu opravy poškodeného vozidla. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi

faktúru č. XXXXXXX za prenájom vozidla na sumu 522,- Eur bez DPH. Žalovaný oznámením o poistnom
plnení zo dňa 21.10.2016 oznámil poškodenému, že priznal plnenie vo výške 269,93 Eur bez DPH.

2. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobcom v tejto veci je subjekt - obchodná spoločnosť so sídlom na
území Českej republiky, zaoberal sa súd skúmaním procesnej podmienky právomoci tunajšieho súdu
na prejednanie a rozhodnutie tejto veci. S poukazom na Kapitolu II Oddiel 1 Článok 4 bod 1. Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady /EÚ/ č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v

občianskych a obchodných veciach/ Nariadenie Brusel I. v znení platnom a účinnom podľa Článku 66
od 10.1.2015 - Nariadenie Brusel 1 Bis/, súd skonštatoval splnenie procesnej podmienky právomoci
tunajšieho súdu na prejednanie a rozhodnutie veci. Súd mal zistené, že k škodovej udalosti došlo na
území SR, pričom poškodené vozidlo patrilo spol. A., s.r.o., so sídlom W. Poškodený so žalobcomuzavrel Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávky poškodeného
na náhradu škody z titulu náhrady nákladov za prenájom náhradného vozidla vo výške 252,07 Eur.
Listom bolo žalovanému oznámené postúpenie pohľadávky. Uvedené skutočnosti medzi stranami neboli

sporné. Súd teda skonštatoval, že je daná vecná legitimácia, ako aj právomoc tunajšieho súdu.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v rámci podaného odporu (l.č. 55). V rámci vymedzenia prostriedkov
procesnej obrany uviedol skutkové tvrdenia, podľa obsahu ktorých žalobca nepreukázal dôvodnosť
uplatneného nároku. Má za to, že žalobca nepreukázal svoj nárok ohľadom nutnosti a účelnosti

vynaložených nákladov na zapožičanie náhradného vozidla a predsa výšku náhrady škody treba
posudzovať s ohľadom na obvyklé ceny prenájmu porovnateľných vozidiel v danom mieste a čase,
preto vzhľadom na typ vozidla priznal cenu požičovného 42,- Eur bez DPH. Žalobca nepreukázal podľa
neho účelnosť vynaložených nákladov napr. dopytom na iné požičovne a pri skúmaní, či boli náklady
vynaložené účelne, je nutné urobiť dotaz na iné autoopravovne v okolí bydliska poškodeného a za akú
dobu by vedeli opraviť vozidlo.

4. Na vznesenú procesnú obranu žalovaného reagoval žalobca tak, že uviedol, že na žalobe zotrváva.
Nemožno spravodlivo požadovať od poškodeného, aby prevádzal rozsiahle šetrenie týkajúce sa sadzieb
požičovného zapožičaného vozidla tak, aby vyhovel poisťovni vinníka nehody. Náhrada škody má
plniť reparačnú funkciu a je potrebné za plnú kompenzáciu brať aj prenájom náhradného vozidla ako

spôsobenej škody. Neexistuje zákonná, ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal
najlacnejšiu požičovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré
ponúkajú. (rozsudok OS BA I 27Cb/39/2012) Nepovažuje za správne, aby si poisťovňa vinníka sama
stanovila obvyklú cenu. Žalovaný nepopiera právny nárok žalobcu, iba jej výšku, pričom uznáva iba 42,-
Eur bez DPH.

5. Súd nariadil pojednávanie na 26.04.2018, na ktoré sa nedostavil nikto, hoci boli všetci riadne a
včas predvolaní. Žalovaný a aj žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu ospravedlnili svoju
neúčasť a súhlasil s prejednaním veci v ich neprítomnosti.

6. Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

7. Podľa článku 4 CSP
(1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona,

právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do
obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
(2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by
bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce

stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

8. Podľa článku 15 ods. 1, 2 CSP
(1)Dôkazyatvrdeniastránsporuhodnotísúdpodľasvojejúvahyvsúladesprincípmi,naktorýchspočíva
tento zákon.

(2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

9. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,uvedievlastnétvrdenia

o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

10. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,
súd neprihliada.

11. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.12. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
(1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
(2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému
uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

13. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

14. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).

15. Medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa 20.06.2016 došlo k poistnej udalosti - dopravnej
nehode, pri ktorej bolo motorovým vozidlom poistenca žalovaného poškodené motorové vozidlo spol.
LIGNOS, s.r.o., ktorý postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Uvedené skutkové

okolnosti boli nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP, pričom zároveň v konaní neexistovala dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti,v nadväznostina čo súd z týchto vychádzal v súlade s úpravou § 186 ods. 2
veta prvá CSP. Postúpenie pohľadávky, ako aj oznámenie o postúpení boli žalobcom riadne preukázané.

16. Medzi stranami nebolo sporné, že poškodený dňa 28.06.2016 uzavrel Zmluvu o nájme č. XXX, na

základe ktorej si prenajal motorové vozidlo na obdobie od 28.06.2016, pričom nájom trval do 06.07.2016
za cenu 58,- Eur denne. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. XXXXXXX
za prenájom vozidla v dĺžke 9 dní, čo pri dojednanej výške denného nájomného 58,- EUR predstavovalo
celkovú sumu za prenájom 626,40 Eur. (l.č. 12-13)

17. Z oboznámeného listinného dôkazu - Oznámenia o poistnom plnení žalovaného zo dňa 21.10.2016
vyplýva, že žalovaný likvidoval predmetnú poistnú udalosť pri ustálení výšky poistného plnenia v sume
269,93 Eur za používanie po dobu priznanú na zapožičanie motorového vozidla, avšak za cenu 42,-
Eur bez DPH, t.j. 42,- Eur x 9 dní= 378,- Eur - zmena technickej hodnoty vozidla 93,85 Eur a - pevné
prevádzkové náklady 14,22 Eur, t.j. 269,93 Eur. Z oznámenia vyplýva, že ukončil šetrenie poistnej

udalosti dňa 20.10.2016. (l.č. 21-22)

18. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že z oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že žalovaný uznáva
dobu zapožičania 9 dní, tú nenamietal, avšak považuje za primeranú cenu nájomného max 42 Eur bez
DPH a keďže náhradným vozidlom bolo najazdené 1422 km, tak zmena technickej hodnoty vozidla je

daná po dobu priznanú za zapožičanie náhradného vozidla.

19. Žalovaný namietal účelovosť a nutnosť vynaložených nákladov na zapožičanie náhradného
motorového vozidla. Poškodený v liste zo dňa 06.07.2016 prehlásil účelnosť zapožičania náhradného
vozidla ako služobné vozidlo firmy A., s.r.o. (l.č. 14) Z predloženej faktúry je nepochybné, že poškodený

mal vozidlo zapožičané 9 dní a počas tej doby najazdil 1422 km, z čoho je zrejmé dostatočné využívanie
vozidla a podľa prehlásenia poškodeného aj opodstatnené a účelné. Teda je nepochybné, že poškodený
využíval vozidlo na služobné účely. Denné nájomné bolo dohodnuté na sumu 58,- Eur.

20. Súd posúdil, že medzi stranami nebolo sporné, že bolo zapožičané obdobné - porovnateľné vozidlo,

teda vozidlo obdobného typu, ako ani dĺžka nájmu. Sporná bola len výška denného nájmu a rozdiel
medzi fakturovanou sumou a poskytnutým plnením zo strany žalovaného.21. Zo zmluvy o nájme vyplýva, že bežné denné nájomné za zapožičaný typ vozidla je 71,- Eur,
avšak zmluvne bola dojednaná cena nájmu 58,- Eur denne. Žalobca riadne vyfakturoval poškodenému
za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. 314, a to faktúrou č. XXXXXXX zo dňa

06.07.2016 na sumu 626,40 Eur za 9 dní s najazdeným počtom 1422 km. (l.č. 13) Výška nájomného
je v súlade s uzavretou zmluvou o nájme č. XXX, a to 58,- Eur za deň, t.j. 9 dní x 58,- Eur = 522,- +
DPH = 626,40 Eur.

22. Pokiaľ žalovaný namietal výšku nájomného, v danom prípade bola dojednaná zmluvou o nájme

vo výške 58,- Eur za deň. Pokiaľ žalovaný v konaní vzniesol procesnú obranu s uvedeným obsahom
skutkových tvrdení, bolo jeho dôkaznou povinnosťou podľa článku 8 CSP spoľahlivo tieto tvrdenia
preukázať, čo však žalovaný v konaní neučinil. Keďže žalovaný v podstate nespochybnil skutočnosť,
že právny predchodca žalobcu - poškodený, v príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou
užíval prenajaté motorové vozidlo za čas od 28.06.2016 do 06.07.2016, ale namietal výšku nájomného
s tým, že posúdil výšku nájomného 42,- Eur, ničím relevantným nezdôvodnil určenie takejto ceny.

Ide o jeho svojvoľné posúdenie, určenie bez relevantného základu. Poškodený jednoznačne mal
dojednané denné nájomné zmluvou, zatiaľ čo žalovaný svojvoľne stanovil výšku nájomného. Ničím
relevantným nezdôvodnil ním určenú a priznanú výšku. Dokonca nepredložil ani žiadny výpočet a
dôvod, na základe čoho priznal iba 42,- eur denne a odpočítal zároveň aj sumu 93,85 eur ako zmena
technickej hodnoty vozidla a 14,22 Eur ako pevné prevádzkové náklady vzhľadom na počet najazdených

km. Žalovaný tento svoj postup ničím relevantným nezdôvodnil a nepreukázal. To žalovaný v konaní
neučinil, čím neuniesol dôkazné bremeno skutkových tvrdení uvádzaných v rámci svojej procesnej
obrany. Súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno k tvrdeniam, ktoré žalovaný uvádzal v rámci svojej
procesnej obrany, ťažilo žalovaného, ktorý tieto tvrdenia v rámci vymedzenia prostriedkov procesnej
obrany uplatnil Uplatnenie prostriedkov procesnej obrany - popretie skutkových tvrdení protistrany

podľa § 151 ods. 2 CSP je nerozlučne spojené so splnením dôkaznej povinnosti podľa článku 8
CSP, teda s označením alebo s predložením dôkazov o obsahu uvedeného popretia. Vo väzbe na to
súd konštatuje, že žalovaný nepreukázal dôvodnosť obrany, ktorú vymedzil vo svojom vyjadrení sa k
žalobe o čase potrebnom na opravu predmetnou poistnou udalosťou poškodeného motorového vozidla.
Uvedené tvrdenia žalovaného zostali výlučne v rovine nepreukázaných tvrdení. Žalovaný nepreukázal

ceny nájomného iných autopožičovní, a tvrdenie žalovaného, že bolo vecou poškodeného, aby zisťoval
ponuky najnižšej ceny nájomného v rôznych autopožičovniach, je absurdné, keďže poškodený bol
ten, komu bolo vozidlo poškodené a znemožnené ho užívať, teda bol obmedzeným vo vlastníckom
práve a bolo jeho právom si zabezpečiť iné vozidlo na nevyhnutnú dobu, ktorá je dobou počas
vykonávania opravy jeho vozidla a bolo by neúnosné a zvlášť obmedzujúce, aby ako poškodený sa

zdržiaval vo svojom voľnom čase „hľadaním“ najlacnejšieho nájomného. Poškodený riadne v písomnej
forme uzavrel zmluvu o nájme a dohodol výšku nájomného, ktorú súd nemal dôvod spochybňovať a
považovať za neprimeranú. Opodstatnenosť tvrdenia, či spochybnenia žalovaným o neprimeranosti
výšky z ničoho relevantného nevyplýva, žalovaný toto ničím nepreukázal. Ním určené cena denného
nájmu z ničoho nevyplýva, ide o svojvoľné posúdenie z jeho strany. A to aj v odpočítaní sumy 93,85 eur

za zmenu technickej hodnoty vozidla, ktorá z ničoho relevantného nevyplýva a ani 14,22 eur ako pevné
prevádzkové náklady. Pričom je nepochybné, že žalobca mal cenu zmluvne dojednanú, na základe čoho
bola vystavená faktúra a poškodenému tak vznikli náklady nie jeho zavinením.

23. Pokiaľ teda žalovaný odpočítal aj sumu 93,85 Eur a 14,22 Eur bez bližšieho zdôvodnenia, či výpočtu,

z ničoho správnosť takého postupu žalovaného nevyplýva, teda žalovaný nedôvodne odpočítal dané
náklady a nedôvodne priznal iba sumu 269,93 Eur, keďže náklady nájomného predstavovali sumu
626,40 Eur.

24. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne

vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť
vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia
dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením
požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie
vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného

vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená.
(R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991...)25. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalovaným v sume 269,93 Eur je
potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 252,07 Eur uplatnená dôvodne a toto
právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody

podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných hmotno-právnych
ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania
súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.

26. Súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na
zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej časti
tohto rozhodnutia. Súd záverom zdôrazňuje, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia, či námietky voči
nutnosti a účelnosti využitia vozidla, ako aj povinnosti poškodeného zistiť najnižšiu cenu nájomného.
Tvrdenia, či námietky žalovaného súd posúdil ako účelové a špekulatívne. Žalobca preukázal všetky
svoje tvrdenia, a to dĺžku trvania nájmu, pričom poškodenie spôsobil poistene žalovaného a nie

vlastník poškodeného vozidla. Je nepochybné, že poškodený si zapožičal vozidlo na základe písomnej
zmluvy s riadne dohodnutou cenou nájmu, a tieto náklady spojené s nájmom sú v zmysle ustálenej
judikatúry škodou spočívajúcou vo vynaložení nákladov poškodeného na požičanie veci, ktorá mu
má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou a nemožno
nepriaznivosť stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby v sieti

opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, prípadne zaťažovať
poškodeného tým, aby počas opravy poškodeného vozidla zisťoval napr. cenu nájomného u iných
subjektov. Takým prístupom by bol poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, zvlášť na to, že
on bol ten poškodený bez vlastného zavinenia. Súd nezistil žiadny dôvod neposkytnúť poškodenému,
resp. žalobcovi náklady nájmu v plnej výške, výška nájomného je podľa názoru súdu primeraná s

poukazom na súdnu prax. Pokiaľ žalovaný namietal výšku nájomného, nepreukázal opodstatnenosť
takej námietky. Medzi stranami nebola sporná dĺžka trvania nájmu, ako ani porovnateľnosť poškodeného
vozidla s náhradným vozidlom. Žalobca preukázal zmluvné dojednanie ceny denného nájmu a žalovaný
bol preto povinný poskytnúť náklady zapožičania v celej výške. Žalovaný nepreukázal inú cenu nájmu,
ani primeranosť inej výšky nájomného, ako ani dôvodnosť, ani spôsob výpočtu odpočítania ďalších

súm, pričom dané odpočítanie s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti bol nesprávnym postupom
zo strany žalovaného. Žalobca riadne preukázal náklady, ktoré mu vznikli zavinením iného, nebola
preukázaná neúčelnosť, či neprimeraný rozsah uplatnených nákladov, ktoré nepochybne vynaložil.
Žalovaný svoj postup ničím nepreukázal a jeho obranu súd posúdil len ako formálnu bez konkretizácie
skutkových okolnosti, iba s odkazom na iné súdne rozhodnutia, z ktorých však taktiež vyplýva posúdenie

inými súdmi v iných obdobných konaniach povinnosť platiť náklady účelne a nutne vynaložených.
Súd posúdil, že náklady, ktoré vznikli poškodenému, boli účelne a nutne vynaložené, a to v dôsledku
poškodenia jeho vozidla vozidlom poisteným u žalovaného, preto žalovaný je povinný plniť tieto náklady
v uplatnenom rozsahu.
27. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie

poistného plnenia, t.j. od 05.11.2016, keďže poistné šetrenie bolo ukončené 20.10.2016, čo vyplýva z
oznámenia žalovaného a začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia. Tieto skutočnosti medzi
stranami neboli sporné, ani namietané.

28. Podľa § 11 ods.8 zák.č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný

zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. /ustanovenie odkazuje na § 517
ods.2 Občianskeho zákonníka/

29. Podľa § 369c ods.1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,

a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
30. Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku
omeškania.

31. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.32. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

33. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi náhradu škody je žalovaný v omeškaní, v nadväznosti
na čo žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania. Súd posúdil primeranosť uplatnenej výšky úrokov
z omeškania s poukazom na zaužívanú súdnu prax, preto súd danú sadzbu osobitne nedokazoval,

pričom súd postupoval v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka vzhľadom na jeho odkaz ustanovením
§ 11 ods.8 zák.č. 381/2001 Z.z. Súd posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúcim dňom
po uplynutí zákonom stanovenej lehoty po skončení šetrenia poistného plnenia, t.j. po uplynutí 15 dní
po skončení prešetrovania, a to v súlade so zaužívanou súdnou praxou vyšších súdov, či v súlade s
ustálenou judikatúrou. Súd teda posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania od 05.11.2016, keďže
poistné šetrenie bolo ukončené 20.10.2016 a začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia,

ktorá uplynula 04.11.2016. Žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné plnenie v uplatnenej výške
a svojvoľne a bez relevantných dôvodov posúdil nižšie plnenie. Preto by bolo nespravodlivé a na
úkor poškodeného, resp. jeho nástupcu - žalobcu, posúdiť omeškanie až doručením právoplatného
rozhodnutia, keďže žalovaný bol povinný poskytnúť plnenie vo výške 626,40 Eur najneskôr do
04.11.2016. Keďže žalovaný svojvoľne poskytol nižšiu sumu - poníženú o 252,07 Eur (t.j. o žalovanú

istinu), a to bez relevantných dôvodov, bez riadneho a opodstatneného odôvodnenia bez faktického
základu, nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr než nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej
lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia. Keďže žalovaný bol v omeškaní, žalobcovi vzniklo právo
na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 369c Obchodného zákonníka
vzhľadom na vzťah medzi danými subjektmi v rámci ich podnikateľskej činnosti.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP:
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.

(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal náhradu trov konania
tak, ako bolo uvedené s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).