Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. júl 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10C/81/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311207237
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Foltánová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2311207237.13

Rozhodnutie

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Evou Foltánovou, v právnej veci
žalobcu: X. Q., R.. XX.XX.XXXX, D. A. R. C. Č.. XXX, XXX XX A. R. C., zast. Mgr. Borisom Lisým,
advokátom,sosídlomKlariská7,81103Bratislava,protižalovanému:N.N.-N.L.,sosídlomCintorínska
1858/11, 927 05 Šaľa, IČO: 41168470, zast. Mgr. Róbertom Čibrikom, advokátom, so sídlom Hlavná 14,
927 01 Šaľa, o zaplatenie 6 638,78 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému priznáva náhradu trov konania vo výške 3 705,92,- Eur, ktorú sumu je povinný
zaplatiť žalobca advokátskej kancelárii Čibrík & Blazsek so sídlom Hlavná 14, 927 01 Šaľa do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou podanou na tunajší súd 1.apríla 2011 žiadal vydať platobný rozkaz, ktorým zaviaže
žalovaného zaplatiť istinu vo výške 6 638,78 Eur s 10,5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy
od 2. apríla 2009 do zaplatenia. V prípade úspechu v konaní si uplatnil náhradu trov konania. Žalobu
podal na tom skutkovom základe, že 1. apríla 2008 požičal finančné prostriedky žalovanému vo výške
200 000,-Sk na základe uzatvorenej zmluve o pôžičke s dohodnutou splatnosťou vrátenia pôžičky na
obdobie maximálne jedného kalendárneho roka do 1. apríla 2009, resp. skôr v závislosti podľa finančnej

výkonnosti budúceho spoločného podnikania účastníkov. Pôžička mala slúžiť ako prípadný budúci vklad
žalobcu s účelom možného spoločného podnikania účastníkov.
Súd vo veci č. k. 21Ro 456/2011-11 27. apríla 2011 vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal
odpor. V odpore uviedol, že dňa 1. apríla 2008 od žalobcu prevzal finančný obnos vo výške 6 638,78 Eur,
ktorý nebol poskytnutý ako pôžička, ale mal slúžiť ako vstupný kapitál do ich spoločného podnikania.
Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovanému poskytol finančnú pôžičku a už vôbec nie je pravdou,

že by bola dohodnutá splatnosť pôžičky do jedného kalendárneho roka, t. j. do 1. apríla 2009. V danom
prípade prichádza do úvahy bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka / ďalej
len OZ / a v takomto prípade podal s poukazom na § 107 ods. 1 OZ námietku premlčania.
Na základe zisteného skutkového stavu vo veci vykonaného výsluchom účastníkov konania , svedkov
X. Q., Ľ. Q., E. Q.I., D. D., J. J., S.. S. J., F. N., Q. N., N. N., oboznámením listinných dôkazov, a to
príjmovým pokladničným dokladom, fotodokumentáciou, Zmluvou o predaji časti podniku a právneho

stavu súd XX. I. XXXX č. k. 10C 81/2011-80 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 6 638,78 eur s 10,5%
ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 2. decembra 2009 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu
zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 2 739,74 eur.
Krajský súd v Trnave na základe odvolania žalovaného rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie uznesením č. k. 9Co 41/2013-114 zo 7. januára 2014. Z uznesenia vyplýva,
že súd sa musí sústrediť na vykonanie dokazovania súvisiaceho s ustálením charakteru vzťahu medzi

účastníkmi, keďže pokiaľ aj dôjde k záveru, že ide o zmluvu o pôžičke, aj túto pre prípad, že išlo o vzťah
medzi podnikateľmi, je potrebné subsumovať pod príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka / ďalejlen ObZ /, keďže ide o relatívny obchod a všetky nároky uzavretého obchodu sa spravujú ustanoveniami
ObZ okrem ustanovení, ktoré sa týkajú zmluvy o pôžičke v OZ. Súd musí ustáliť, aké postavenie mali
účastníci pri vzniku záväzku, či došlo k platnému záväzku / k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke, o

tichom spoločenstve, či o združení /.
Žalobca zo začiatku tvrdil, že žalovanému požičal 200 000,-Sk následne na to 240 000,-Sk a žalovaný
vložil pol milióna korún za účelom podnikania. Išiel za svojou sesternicou spýtať sa jej, či ako živnostník
môže byť tichým spoločníkom. Na to mu povedala, že nie a poradila mu, aby so žalovaným uzatvoril
zmluvu o pôžičke. Na základe tejto rady žalovanému požičal 200 000,-Sk. Po zrušujúcom uznesení

Krajského súdu v Trnave uviedol, že v čase dohody bol len v pracovnoprávnom vzťahu na základe
pracovnej zmluvy a vykonával činnosť stavby vedúceho, pričom žiadnu obchodnú činnosť nevykonával.
Trval na uzatvorení zmluvy o pôžičke v súvislosti s podnikaním žalovaného, a to na prestavbu a
sprevádzkovanie reštaurácie MACAO. Dôvodom poskytnutia pôžičky bol následný výnos z reštaurácie.
Mal v úmysle fungovať ako tichý spoločník, avšak k uzavretiu zmluvy nedošlo. Po otvorení reštaurácie
mali účastníci v úmysle založiť spoločnosť s ručením neobmedzeným / ďalej len s.r.o. /. Z dôvodu

zadlženia oznámil žalovanému po polroku od apríla 2008, že od spoločnej aktivity odstupuje s tým, že
v prípade predaja mu žalovaný vyplatí 480 000 Sk, ktorú sumu vložil v rámci uzatvorenej dohody so
žalovaným.
Právny zástupca žalobcu potvrdil, že účastníci konania neuzatvorili zmluvu o pôžičke písomne avšak
poukázal na príjmový pokladničný doklad z 1. apríla 2008 s vyznačením účelu platby, t. j. pôžičky.

Účastníci si úroky pri uzatvorení zmluvy o pôžičke nedojednali. Je pravdou, že účastníci sa rozprávali
o spoločnom podnikaní v oblasti reštaurácie. Z tohto dôvodu sa žalobca obrátil na svoju sesternicu,
ktorá má právnické vzdelanie, aby mu poradila čo má robiť. Poradila mu uzatvorenie zmluvy o pôžičke
a potom sa uvidí, či pôjdu do spoločného podnikania alebo nie. Žalobca nemohol vkladať peniaze do
spoločného podnikania, pretože neexistovala žiadna právna forma na spoločné podnikanie. Vzhľadom

na právny názor Krajského súdu v Trnave a zásady IURA NOVIT CURIA mal za to, že suma 6 638,
78 eur nebola poskytnutá bez právneho dôvodu, teda sa nemohlo jednať o bezdôvodné obohatenie,
ale mal za to, že právny vzťah účastníkov mal najbližšie k režimu príkaznej zmluvy, kde žalovaný mal
niečo vykonať čiastočne alebo aj v mene žalobcu, za ktorým účelom mal zverené prostriedky, ktoré
žalovaný nevrátil. 1. decembra 2009 došlo k predaju podniku MACAO a týmto dňom sa žalovaný dostal

do omeškania vo vzťahu k vráteniu zverených peňažných prostriedkov.
Na základe zmeny žalobného petitu súd pripustil zmenu žalobného petitu tak, že žalovaný je povinný
žalobcovi zaplatiť 6 338,88 eur s 10,5% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 2. decembra
2009 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti konania.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Od začiatku konania tvrdil, že so žalobcom sa dohodli na spoločnom

podnikaní. Žalobca keď doniesol peniaze, vystavil pokladničný blok, v ktorom účel platby vyznačil
ako pôžička, pretože nevedel inak vyznačiť účel platby. Žalobca pomáhal pri rekonštrukcii priestoru
reštaurácie. On investoval peniaze vo výške
1 000 000,-Sk. Priestor reštaurácie sa mu nepodarilo zrekonštruovať, a preto hľadal investora za účelom
dostavby tohto priestoru. Nakoniec mu pomohla jeho kamarátka. Po polroku žalobca prestal s ním

komunikovať, avšak mu neoznámil, že so spoločným projektom končí a v tom čase od neho nepýtal ani
peniaze. Tieto začal pýtať až po predaji reštaurácie. Vysvetlil, že formulácia na pokladničnom doklade
„ Pôžička na vklad podielu ˝ bola zlou formuláciou. Žalobca potreboval istotu, že peniaze budú minuté
na kúpu stavebného materiálu. Tým, že časť dohody splnil, t. zn., že sumu 200 000 Sk použil na stavbu,
žalobca mu mal v zmysle dohody vrátiť príjmový doklad, čo nesplnil. Potvrdil, že existovala dohoda o

participácii, za ktorým účelom cez bločky sa malo zistiť a preukázať, ktorý z účastníkov a v akej výške
prispel na účel dohody a podľa toho mal mať aj podiel v založenej s.r.o. Bločky sa nezakladali do
účtovníctva, ale sa lepili do zošita a až po založení spoločnosti Creative Element, s.r.o. sa bločky dávali
do nákladov. Odmietol vrátiť žalovanému 200 000 Sk, lebo táto suma bola použitá na nákup materiálu
a nejednalo sa o pôžičku.

Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť, pretože účastníci konania neuzatvorili zmluvu o
pôžičke, pričom právny vzťah medzi účastníkmi napĺňa všetky znaky zmluvy o združení podľa § 829
a nasl. OZ. S poukazom na § 833 OZ mal žalobca po vystúpení so „ spoločnej aktivity ˝ požiadať o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nadobudnutým majetkovým hodnotám.
X. Q. - otec žalobcu potvrdil, že žalobca žalovanému dvakrát požičal peniaze. Potvrdil, že išlo o pôžičku.

Mal vedomosť o tom, že obidvaja sa dohodli na prevádzkovaní reštaurácie , avšak bol toho názoru,
že keď žalovaný reštauráciu predal, mal žalobcovi vrátiť peniaze. O spoločné podnikanie nemohlo ísť,
pretože v čase vloženia peňazí žalobca pracoval v J. O. N. a nevedel si predstaviť, ako by z diaľky
žalobca mohol riadiť podnik. Svedok potvrdil, že žalovaný žalobcovi mal vrátiť peniaze do roka.Matka žalobcu Ľ. Q. potvrdila, že žalobca žalovanému požičal peniaze za účelom otvorenia reštaurácie.
Žalovaný jej povedal, že po otvorení reštaurácii začne žalobcovi vracať peniaze.
E. Q. je sesternicou žalobcu. Má právnické vzdelanie a pamätala si, ako pred troma rokmi prišiel k nej

žalobca s tým, aby mu pomohla pretože chce žalovanému požičať nejaké peniaze. Vypracovala návrh
zmluvy o pôžičke, avšak k uzatvoreniu v písomnej forme zmluvy nedošlo, pretože zistila, že žalobca
žalovanému požičal peniaze na základe ústnej dohody. Ďalej potvrdila, že žalobca žalovanému mal
požičať okolo 500 000,-Sk. Peniaze mali slúžiť žalovanému na otvorenie čínskej reštaurácie. Čo sa týka
splatnosti pôžičky žalovaný mal žalobcovi vracať po otvorení reštaurácie v splátkach.

SvedokD.D.potvrdil,ževidelžalobcuakožalovanémuodovzdávalniečočobolouloženévsáčku,avšak
či išlo o peniaze alebo nie nevedel povedať. Od pána N. počul, že žalovaný dlhuje nejaké peniaze
žalobcovi.
J. J. je priateľkou žalovaného a bola prítomná pri rozhovoroch medzi účastníkmi konania. Spolu údajne
sa rozprávali o otvorení reštaurácie a aj o tom, ktorý z nich koľko investuje do podnikania. Boli si
spolu pozrieť miestnosť a rozprávali sa aj s majiteľom S. J. ohľadne tejto miestnosti. V tomto období

žalobca pracoval v D., a keď mal voľno prišiel pomáhať pri budovaní reštaurácie. Podľa jej názoru
žalobca investoval do podnikania 6 000,-Eur. Pretože žalovaný mal nedostatok finančných prostriedkov
rozhodovalsa,čipredáreštauráciualebonie.Žalovanýžalobcovinevrátilzinvestovanýchpeňazí6000,-
Eur žiadnu sumu. Žalovaný platil nájom majiteľovi reštaurácie. Podľa jej názoru účastníci sa dohodli, že
podľa výšky vkladu sa určí podiel na podnikaní a podľa toho sa budú podielať aj na ziskoch.

S.. S. J. potvrdil, že prenajal reštauráciu pričom účastníci chodili za ním s tým, že chcú v objekte spolu
podnikať.
F. N. potvrdil, že účastníci konania chceli spolu otvoriť reštauráciu. Žalobca dával peniaze za účelom
nákupu materiálu. Dokonca žalobca pracoval pri rekonštrukcii reštaurácii. Mal vedomosť o tom, že
účastníci konania sa pohádali, pričom žalovaný sa vyjadril, že žalobcovi peniaze vráti lebo sú kamaráti

a nechce aby boli pohnevaný. Peniaze mu mal vrátiť po rozbehnutí reštaurácie.
Q. N. je matkou žalovaného a potvrdila, že robila ekonomické veci žalovanému ako matka v A.. Žalobca
bol návštevníkom A. a vie, že sa spolu dohodli na otvorení reštaurácie. Potvrdila, že žalobca žalovanému
odovzdal nejaké peniaze avšak v akej výške a za akým účelom nevedela uviesť. Konkrétne pri ich
rozhovore nebola prítomná.

N. N. brat žalovaného potvrdil, že žalobca investoval do podnikania. Zo začiatku sa žalobca k prestavbe
reštaurácie staval zodpovedne, ale neskôr sa odmlčal. Nemal vedomosť o žiadnom vrátení peňazí,
pretože obidvaja išli do spoločného podnikania.
Žalobca žiadal v konaní vypočuť rodičov E. Q., avšak v priebehu konania upustil od tohto výsluchu,
pretože dodatočne zistil, že v čase uzatvárania dohody neboli prítomní doma. Upustil aj od predloženia

originálu zmluvy o predaji časti podniku, pretože žalovaný sa vyjadril, že originál tejto zmluvy nemá.
Z predloženej kópii Zmluvy o predaji časti podniku súd zistil ,že zmluva bola uzatvorená X. A. XXXX
v zmysle § 476 a nasl. ObZ. Zmluvu uzatvorila spoločnosť P. E., I..W..V.. I. I. B.. P. XX, XXX XX Š.
ako predávajúca s kupujúcim H. P. E., I..W..V.. I. I. H. X, XXX XX Š.. Z výpisu z obchodného registra
vyplýva,žekonateľomspoločnostiP.E.I..W..V..S.N.N..Nazákladetejtozmluvysapredávajúcizaviazal

na kupujúceho previesť vlastnícke právo a to k časti podniku - prevádzka reštaurácie Macao v Š. v
nasledovnom rozsahu:
1. dlhodobý a krátkodobý investičný majetok, ktorý je špecifikovaný v prílohe č. 1 k Zmluve
2. materiál a tovar na sklade, ktorý je špecifikovaný v prílohe č. 2 k Zmluve.
Kúpna cena bola stanovená na základe údajov o súhrne vecí, práv a záväzkov uvedených v účtovnej

evidencii predávanej časti podniku ku dňu účinnosti tejto zmluvy a činí hodnotu aktív predávanej časti
podniku vo výške XX XXX,XX Eur. Zmluvné strany sa dohodli, že kúpnu cenu zaplatí kupujúci do XX.A.
XXXX na základe vystavenej faktúry, a to v lehote jej splatnosti.
Na základe zisteného skutkového stavu vo veci súd právne vec uzatvára:
Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa

zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu /§ 657 Obč. zák./.
Právonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohateniasapremlčízadvarokyododňa,keďsaoprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil /§ 107 ods. 1 Obč. zák./.
Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať /§ 451 ods. 1 Obč. zák./..
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov /§ 451 ods. 2 Obč. zák./.Príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť /
§ 724 Obč. zák./.
Niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu /§ 829 ods.

1 Obč. zák./.
Združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti /§ 829 ods. 2 Obč. zák./.
Popri pracovnej činnosti môžu byť účastníci združenia podľa zmluvy povinní poskytnúť na účely
združenia peniaze alebo iné veci. Ak v zmluve nie je určená výška, predpokladá sa, že účastníci sú
povinní poskytnúť rovnaké hodnoty /§ 831 Obč. zák./.

Každý účastník môže zo združenia vystúpiť, nie však v nevhodnej dobe a na ujmu ostatných účastníkov
združenia. Z vážnych dôvodov však môže zo združenia vystúpiť kedykoľvek, a to aj keď bola dohodnutá
výpovedná lehota /§ 838 ods. l Obč. zák./.
Pri rozpustení združenia majú účastníci nárok na vrátenie hodnôt poskytnutých na účel združenia
a vyporiadajú sa medzi sebou o majetok získaný výkonom spoločnej činnosti združenia spôsobom
určeným v zmluve, inak rovným dielom /§ 841 Obč. zák./.

Zmluvou o tichom spoločenstve sa zaväzuje tichý spoločník poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a
podieľať sa ním na jeho podnikaní a podnikateľ sa zaväzuje na platenie časti zisku vyplývajúcej z podielu
tichého spoločníka na výsledku podnikania /§ 673 ods. 1 Obch. zák./.
Zmluva vyžaduje písomnú formu /§ 673 ods. 2 Obch. zák./.
V danom prípade žalobca žiadal vrátiť finančné prostriedky vo výške 6 638,78 Eur s príslušenstvom

z titulu uzatvorenej zmluvy o pôžičke, ktorá bola uzatvorená ústne s dohodnutou dobou splatnosti.
Žalovaný mal peniaze vrátiť bezprostredne po tom, ako otvorí a sprevádzkuje reštauráciu s vlastným
časovým predpokladom obdobia trvania cirka jedného roka. To znamená, že splatnosť bola dohodnutá
určením približného obdobia, ktorá skutočnosť nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Nakoniec mal
za to, že právny vzťah založený účastníkmi konania má najbližšie k režimu príkaznej zmluvy. Žalovaný

mal za to, že právny vzťah medzi účastníkmi konania napĺňa znaky zmluvy o združení.
V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci konania sú povinní označiť dôkazy za účelom preukázania
svojich tvrdení, čím zákonodarca stanovil dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t. j.
povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov je zásadne na strane
účastníkov konania a účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie

nepriaznivé dôsledky v podobe rozhodnutia súdu, ktoré vychádza zo zisteného skutkového stavu vo
veci. To znamená, že dôsledkom nepreukázania tvrdenia účastníka konania je pre neho vynesenie
nepriaznivého rozhodnutia.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca žalovanému poskytol finančný obnos
1. apríla 2008 vo výške 200 000,-Sk. Ako potvrdenie prevzatia peňazí žalovaný vystavil príjmový

pokladničný doklad č. 225262. Účel platby bol vyznačený žalovaným, a to pôžička na vklad podielu.
Prevzatie peňazí vo výške 200 000,-Sk zo strany žalovaného počas konania nebol spochybnený.
Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že peniaze mu poskytol z titulu uzatvorenej pôžičky. Podľa
jeho názoru žalobca mu poskytol peniaze ako vklad do spoločného podnikania s tým, že aj on vložil
do tohto spoločného projektu 50 000 eur. Ako účel platby napísal na pokladničnom bloku pôžička na

vklad podielu z dôvodu, že to inak nevedel napísať. Žalobca so žalovaným chcel podnikať v oblasti
prevádzkovania reštaurácie. Žalobca nevedel akou právnou formou má poskytnúť peniaze žalovanému,
a preto sa obrátil na svoju sesternicu, ktorá má právnické vzdelanie, o radu. Poradila mu, aby so
žalovaným uzatvoril zmluvu o pôžičke. Dokonca pripravila návrh zmluvy, ale neskôr sa dozvedela, že
účastníci uzatvorili zmluvu o pôžičke na základe ústnej dohody. Na základe výpovede žalobcu súd

zistil, že v čase poskytnutia peňazí žalovanému bol zamestnancom na základe uzatvorenej pracovnej
zmluvy a vykonával činnosť stavby vedúceho s tým, že žiadnu obchodnú činnosť nevykonával. Mal v
úmysle figurovať ako tichý spoločník, avšak k uzatvoreniu tejto zmluvy nedošlo. Úmyslom poskytnúť
pôžičku bolo nadobudnutie hospodárskeho výnosu. Na prerábaní reštaurácie, ktorú chceli vybudovať
v priestoroch nepatriacich do ich vlastníctva sa fyzicky podieľal v rámci svojich pracovných možností

popri zamestnaní. Po otvorení reštaurácie mienili účastníci zmluvného vzťahu založiť s.r.o. Suma 200
000 Sk bola použitá na nákup materiálu s tým, že bločky z nákupu sa nezakladali do účtovníctva, ale
sa lepili do zošita a až po založení s.r.o. / nie s účasťou žalobcu /sa bločky dávali do nákladov. Jednalo
sa o spoločnosť P. E., I..W..V.., ktorej konateľom je žalovaný. Podľa bločkov sa mala preukázať výška
vkladu a podľa tejto výšky mal byť určený podiel v založenej spoločnosti. Po uplynutí polroka od apríla

2008 žalobca prestal so žalovaným komunikovať. Oznámenie o odstúpení zo spoločnej aktivity vykonal
telefonicky, ktorú skutočnosť poprel žalovaný s tým, že žalobca prestal s ním komunikovať, nedvíhal
telefonáty, nereagoval na sms-ky. Neoznámil mu ukončenie spoločnej aktivity a v tom čase od nehonepýtal ani peniaze, ktoré začal pýtať po predaji reštaurácie. S rozostavanou stavbou zostal sám, s
dlhmi. Podľa jeho vyjadrenia šťastím bolo, že našiel investora, s ktorým prestavbu realizoval.
Peňažné prostriedky získané na základe dohody účastníkov konania mali slúžiť ako vstupný kapitál do

spoločného podnikania. Ich cieľom bolo prestavať nebytové priestory na reštauráciu, ktorá prevádzka
mala byť otvorená za rok od apríla 2008. Za týmto účelom účastníci poskytli finančné prostriedky a sám
navrhovateľ sa podieľal na prestavbe aj fyzicky popri svojom zamestnaní, ktorá skutočnosť je zrejmá aj
z predloženej fotografickej dokumentácie. Mali v úmysle založiť s.r.o. a podiely v nej určiť podľa výšky
vkladu. Po uplynutí polroka od apríla 2008 žalobca odstúpil od dohody.

Na základe zisteného skutkového stavu veci súd sa zaoberal právnym posúdením veci.
1. Od začiatku konania žalobca právny nárok oprel o uzatvorenú zmluvu o pôžičke. Tvrdil, že finančné
prostriedky žalovanému poskytol na základe zmluvy o pôžičke. Až na pojednávaní v období po
zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Trnave potvrdil pravdivosť tvrdenia žalovaného o spoločnom
podnikaní. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je prenechanie veci, druhové určenie veci,
povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a určenie času vrátenia. Vzhľadom na zmenenú výpoveď žalobcu

v danom prípade absentuje najmä vôľa vrátiť vec rovnakého druhu / právny vzťah bol založený na
vzájomnej participácii v budúcnosti otvorenej reštaurácie /. S poukazom na uvedenú skutočnosť súd
uzatvára, že právny vzťah nie je možné subsumovať pod zmluvu o pôžičke.
2. Právny zástupca žalobcu s poukazom na zmenenú výpoveď žalobcu sa priklonil k uzatvoreniu
príkaznej zmluvy medzi účastníkmi konania alebo že na základe ich dohody došlo k bezdôvodnému

obohateniu zo strany žalovaného. Príkaznou zmluvou sa príkazník zaväzuje, že pre príkazcu obstará
nejakú vec alebo vykoná inú činnosť. Upravuje vnútorný vzťah medzi oboma účastníkmi, t. j. vzájomné
práva a povinnosti. Príkazníkovi vzniká povinnosť pre príkazcu obstarať nejakú vec alebo vykonať
nejakú činnosť. Pre platnosť nie je potrebná písomná forma. Príkazník spravidla koná za príkazcu
voči tretím osobám a na to, aby mohol konať za príkazcu, musí mať od neho splnomocnenie vo forme

plnomocenstva, ktoré musí zodpovedať ustanoveniu § 31 OZ. Pod pojmom obstaranie veci sa rozumie
skôr nejaká činnosť, ktorá smeruje k cieľu sledovanému príkazcom. Táto činnosť môže mať rôzny
charakter, môže spočívať vo faktickej alebo právnej činnosti, ale môže isť aj o obstaranie nejakých
dokladov, o uzavretie zmluvy, o odovzdanie plnenia, o zastupovanie pred súdmi alebo úradmi a pod. Zo
zákonného ustanovenia príkaznej zmluvy je zrejmé, že právny vzťah založený medzi účastníkmi konania

nemá znaky tejto zmluvy z dôvodu absencie vôle vykonať nejakú činnosť pre druhého účastníka, pretože
z výpovede účastníkov konania vyplýva, že žalobca poskytol peniaze žalovanému na sprevádzkovanie
reštaurácie MACAO s tým, že ju budú spoločne prevádzkovať a podľa výšky vnesených peňazí bude
určený podiel na založenej s.r.o. a na zisku a dokonca sám žalobca sa fyzicky podieľal na prestavbe
reštaurácie.

Ustanovenie § 451 ods. 2 OZ vymedzuje pojem bezdôvodného obohatenia a uvádza štyri formy
bezdôvodného obohatenia, a to: majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, majetkový
prospech získaný z neplatného právneho úkonu, majetkový prospech získaný plnením z právneho
dôvodu, ktorý tu spočiatku existoval, ale dodatočne odpadol a majetkový prospech získaný z
nestatočných zdrojov. V prípade majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu ide o

plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna
skutočnosť, najmä zmluva na základe ktorej sa plnilo. Majetkový prospech získaný plnením z neplatného
právneho úkonu je spravidla z neplatnej zmluvy. V treťom prípade majetkový prospech získaný plnením
z právneho dôvodu, ktorý spočiatku existoval, ale dodatočne odpadol. Takýto prípad môže nastať
napríkladsplnenímrozväzovacejpodmienky/§36ods.2/,odstúpenímodzmluvy/§48/alebozrušením

zmluvy / napríklad podľa § 740 /. Nakoniec majetkový prospech získaný z nestatočných zdrojov, ide
o prípady, keď majetkový prospech bol získaný trestnou činnosťou alebo získaný v rozpore s dobrými
mravmi.Zistenýskutkovýstavvoveciniejemožnévdanomprípadesubsumovaťanipodjednuskutkovú
podstatu bezdôvodného obohatenia, pretože v danom prípade sa nejedná o plnenie bez právneho
dôvodu. Účastníci konania plnili na základe uzatvorenej zmluvy, tak ako to bude uvedené nižšie. Tak

isto nejde, ani o prípad bezdôvodného obohatenia získaný plnením z neplateného právneho úkonu,
pretože účastníci konania uzatvorili platne zmluvu. Nakoniec sa nejedná ani o prípad bezdôvodného
obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý existoval a dodatočne odpadol, ani získaný z
nestatočných zdrojov. V prípade posúdenia, že sa jedná o bezdôvodné obohatenie, žalovaný vzniesol
námietku premlčania, ktorou sa súd nezaoberal z dôvodu záveru, že v danom prípade žalovaný sa

bezdôvodne neobohatil na úkor žalobcu.
3. Žalobca v konaní tvrdil, že mienil pôsobiť pri spoločnom podnikaní ako tichý spoločník. Tiché
spoločenstvo je nesubjektívnou formou spoluúčasti viacerých subjektov na spoločnom podnikaní. Ide
o špecifický záväzkovo právny vzťah. Jedná sa o vzťah medzi podnikateľom a tichým spoločníkom,v rámci ktorého sa tichý spoločník zaväzuje podieľať na podnikateľskej činnosti podnikateľa určitým
vkladom a podnikateľ sa zaväzuje vyplatiť mu určitý podiel na čistom zisku dosiahnutom pri výkone
svojej podnikateľskej činnosti. Zmluva musí byť uzatvorená písomne. Pokiaľ by bola uzatvorená ústne,

nespĺňala by formálno- právnu podmienku platnosti právneho úkonu. Z vykonaného dokazovania
vyplýva, že písomná zmluva o tichom spoločenstve medzi účastníkmi konania nebola uzatvorená.
Okrem toho zo zmluvy by malo vyplynúť, že vklad tichého spoločníka sa viaže na celú podnikateľskú
činnosť podnikateľa. Zmluva by nemala určovať, že tiché spoločenstvo sa týka konkrétneho obchodného
prípadu. V prípade dohody, že podnikateľ je oprávnený použiť vklad tichého spoločníka len na dohodnutý

účel, alebo by zmluva priznávala tichému spoločníkovi iba nárok na podiel zo zisku dosiahnutého z
konkrétneho obchodného prípadu, takáto zmluva by obsahovala pojmové znaky zmluvy o združení.
4. Z výpovedí účastníkov konania vyplýva, že právny vzťah založený na dohode účastníkov konania
napĺňa pojmové znaky zmluvy o združení. Na platnosť zmluvy o združení sa nevyžaduje písomná forma.
Z dikcie zákonného ustanovenia § 829 ods. 1 OZ vyplýva, že niekoľko osôb sa môže združiť. Za niekoľko
osôb treba považovať aspoň dve osoby. Členom združenia môžu byť fyzické, ako aj právnické osoby.

Niekoľko osôb sa združí za účelom dosiahnutia dohodnutého účelu. Dosiahnutie dohodnutého účelu
je podstatnou obsahovou náležitosťou tejto zmluvy. Tento účel môžu dosiahnuť pracovnou činnosťou,
poskytnutím peňazí alebo iných vecí alebo kombináciou pracovnej činnosti a poskytnutím peňazí alebo
iných vecí. Združenie založené na základe uzatvorenej zmluvy nemá právnu subjektivitu.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že účastníci konania sa združili za účelom

rekonštrukcie nebytových priestorov na reštauráciu a následné prevádzkovanie prostredníctvom
založenej spoločnosti s ručením neobmedzeným / výsluch účastníkov konania, svedkov X. Q. Ľ. Q.I.,
J. J., S.. S. J., F. N. /. Za týmto účelom sa dohodli na kombinácii poskytnutia finančných prostriedkov
a pracovnej činnosti.
Keďže združenie nemá právnu subjektivitu, nemôže ani nadobúdať vlastnícke právo k majetku.

Výlučnými vlastníkmi alebo spoluvlastníkmi majetku v združení sú jednotlivý účastníci združenia. Z
pohľadučasumajetokvyužívanýnaspoločnépodnikaniesarozdeľujedodvochskupín.Doprvejskupiny
patrí majetok poskytnutý jednotlivými účastníkmi združenia pri vzniku a do druhej skupiny patrí majetok
nadobudnutý zo spoločných prostriedkov. V zmysle § 833 OZ sa majetok poskytnutý pri vzniku združenia
rozlišuje ako majetok určený podľa druhu a majetok určený jednotlivo. Predmetné ustanovenie upravuje

aj vlastnícke vzťahy k poskytnutému majetku tak, že patrí do spoluvlastníctva všetkých účastníkov v
pomere k ich výške, a to oznámením o ich oddelení od ostatného majetku účastníka alebo odovzdaním
poverenému účastníkovi tak, ako to bolo v danom prípade. Veci jednotlivo určené sú v bezplatnom
užívaní všetkých účastníkov. Majetkom určeným podľa druhu sú napríklad zásoby, ale aj peňažné
prostriedky.

Správaním žalobcu, ktorý sa nemienil podieľať na ďalšej činnosti združenia došlo k rozpusteniu
združenia / dvaja členovia združenia /. Rozpustením podľa § 841 OZ treba rozumieť dohodu, že nechcú
ďalej zotrvať v združení, splnil sa účel, na ktoré bolo združenie založené, alebo účel odpadol alebo
účastníci prestali mať záujem zotrvať v združení. Pri rozpustení združenia majú členovia nárok na
vyporiadanie majetku. OZ upravuje osobitne sféru hodnôt, ktoré boli vnesené do združenia a sféru

majetku získaného pri výkone spoločnej činnosti. V danom prípade by prichádzala do úvahy prvá sféra,
teda sféra vneseného majetku, pri ktorej majú účastníci nárok na vrátenie hodnôt poskytnutých na účely
združenia. Žalobca poskytol na tieto účely finančný obnos vo výške 200 000 Sk a žalovaný vo výške 50
000 eur, ktoré finančné prostriedky boli použité na nákup stavebného materiálu za účelom rekonštrukcie
nebytového priestoru vo vlastníctve tretej osoby. Pri rozpustení združenia sa účastníci môžu dohodnúť

na vyporiadaní majetku alebo sa obrátiť na súd s vyporiadaním.
Žalobca sa týmto spôsobom neriadil, pretože predmetom konania nebolo vyporiadanie majetku po
rozpustení združenia, ale vrátenie peňažného obnosu vo výške 6 638,78 eur, z ktorého dôvodu súd
žalobu zamietol. Súd nakoniec uvádza, že žalobca sa nesprával v zmysle uzatvorenej dohody, pretože
spoločným cieľom účastníkov konania bola rekonštrukcia reštaurácie a následne jej prevádzkovanie,

ktorú skutočnosť potvrdili aj vypočutí svedkovia, najmä svedkyňa J. J., ktorá bola prítomná pri ich
dohode. V prípade uzatvorenej zmluvy o združení, účastník zmluvného vzťahu môže zo združenia
vystúpiť / § 838 OZ /, ale nie v nevhodnej dobe a na ujmu druhého účastníka. Pojem vystúpenia nie
je v zmysle OZ celkom jasný. Pokiaľ tento pojem nie je spresnený v zmluve, čo sa stalo aj v danom
prípade / účastníci svoj právny vzťah nevedeli ani pomenovať, nie ešte konkretizovať jednotlivé zmluvné

podmienky / je potrebné ním rozumieť jednostranný právny úkon vystupujúceho člena prejaviť vôľu
zo združenia vystúpiť voči druhému členovi. Napriek tomu podľa názoru súdu v čase, keď reštaurácia
nebola dokončená vystúpenie žalobcu zo združenia nebolo urobené vo vhodnom čase, lebo žalovaný
zostal sám v nevýhodnej situácii, keď aj on mal poskytnuté peniaze v spoločnom projekte, musel hľadaťinvestora za účelom dokončenia prestavby projektu. Nakoniec je potrebné zdôrazniť, že investované
peniaze žalobcom boli použité na nákup stavebného materiálu, ktorý nebol predmetom uzatvorenej
Zmluvy o predaji / dlhdobý a krátkodobý investičný majetok, materiál a tovar na sklade /, ale zostal

majetkom S.. S. J.B., ktorý je vlastníkom predmetného priestoru.
Súd o trovách konania rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalovanému
náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za odpor vo výške 398,-eur, súdnom
poplatku za odvolanie vo výške 398,-eur a náhrady trov právneho zastúpenia v súlade s Vyhláškou MS
SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov nasledovne:
prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom / 6. júna 2011 /, odmena: 220,74 eur
+ režijný paušál 7,41 Eur
- spísanie odporu / 6. júna 2011 /, odmena: 220,74 eur + režijný paušál 7,41 eur
- konanie pred súdom / 26.septembra2011 /, odmena: 220,74 eur + režijný paušál 7,41 eur
- konanie pred súdom / 14. novembra2011 /, odmena: 220,74 eur + režijný paušál: 7,41 eur

- konanie pred súdom / 23. januára2012 /, odmena: 220,74 eur + režijný paušál: 7,63 eur
- konanie pred súdom / 12. marca 2012 /, odmena: 220,74 eur + režijný paušál: 7,63 eur
- konanie pred súdom / 06. júna 2012 /, odmena: 220,74 eur + režijný paušál: 7,63 eur
- záverečné stanovisko žalovaného / 14. Júna 2012 /, odmena 220,74 eur + režijný paušál 7,63 eur
- konanie pred súdom / 19. septembra 2012/, odmena: 220,74 eur + režijný paušál 7,63 eur

- spísanie odvolania / 30. októbra 2012 /, odmena: 220,74 eur + režijný paušál 7,63 eur
- konanie pred súdom / 21. októbra 2014 /, odmena: 220,74 eur + režijný paušál 8,04 eur
- záverečné zhrnutie vykonaného dokazovania / 20. novembra 2014 /, odmena: 220,74 eur + režijný
paušál 8,04 eur
- konanie pred súdom / 22. júna 2015 /, odmena: 220,74 eur + režijný paušál 8,04 eur

- vyhlásenie rozsudku / 13. júla 2015 /, odmena 1 úkonu vo výške 118,76 eur, čo spolu činí 3 088,27 eur
+ 20% DPH / 617,65 eur /, t. j. 3 705,92 eur + náhrada za stratu času podľa § 17 vyhlášky š. 655/2004 Z.
z. o náhradách a odmenách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
vo výške 350 eur / pojednávanie 26. septembra 2011 - 37,- eur, pojednávanie 14. novembra 2011 - 37,-
eur, pojednávanie 23. januára 2012 - 38,- eur, pojednávanie 12. marca 2012 - 38,- eur, pojednávanie

06. júna 2012 - 38,- eur, pojednávanie 19. septembra 2012 - 38,- eur, pojednávanie 21. októbra 2014 -
40,- eur, pojednávanie 22. júna 2015 - 42,- eur, pojednávanie 13. júla 2015 - 42,- eur.
Spolu súd priznal žalobcovi z titulu náhrady trov konania 3 705,92 eur, ktorú sumu je povinný zaplatiť
žalobca žalovanému na adresu advokátskej kancelárii Čibrík & Blazsek so sídlom Hlavná 14, 927 01
Šaľa v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.