Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. november 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/395/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114214850
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3114214850.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr.

Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Ľubice Bajzovej v spore žalobcu: U., o zaplatenie 18.233,15 eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. mája
2017, č.k. 17C/141/2014-183, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti (výrok I.) a vo výroku o trovách konania
(výrok III.) potvrdzuje.

II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o žalobe na zaplatenie finančnej čiastky, ktorá

predstavuje polovicu spoločného dlhu z úveru, ktorý mala žalobkyňa v celom rozsahu platiť za rozhodné
obdobie sama, pričom ako manželia boli za trvania BSM spolu so žalovaným zaviazaní k splateniu
úveru solidárne. Súd prvej inštancie žalobe v podstatnej časti vyhovel a vychádzal z právneho názoru
vyjadreného v skoršom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, podľa ktorého aj mimo konania o
vyporiadaní o BSM je takýto nárok možno uplatniť a možno o ňom aj pozitívne rozhodnúť. V takom
prípade je potrebné vychádzať z dikcie ust. § 511 Občianskeho zákonníka (OZ) o spoločných dlhoch
a podieloch dlžníkov na nich. Súd prvej inštancie zistil, že dohodou účastníkov, právnym predpisom

ani rozhodnutím súdu nie sú v danom prípade určené iné podiely solidárnych dlžníkov na danom
dlhu. V súlade s ust. § 511 OZ preto žalovaného zaviazal k zaplateniu polovice dlhu splateného
výlučne žalobkyňou, a to spolu s príslušným úrokom z omeškania. Súd prvej inštancie nepovažoval za
dôvodnú námietku žalovaného o rozpore uplatneného práva s dobrými mravmi. Uviedol, že pokiaľ mal
žalovaný zato, že podiely na dlhu sú iné ako polovičné, nič mu nebránilo riešiť túto otázku podaním
žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný bol však v tomto ohľade
úplne pasívny. Preto je nenáležité použitie krajného prostriedku ochrany práv žalovaného vo forme

konštatovania rozporu s dobrými mravmi vo vzťahu k uplatneniu práva žalobkyňou. Výrokom II. súd
prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. O trovách konania rozhodol podľa pomeru úspechu
strán sporu v konaní (§ 255 ods. 1 a 2 CSP) a v konaní úspešnejšej žalobkyni priznal nárok na náhradu
trov v rozsahu 79,04 %.

2. Proti rozsudku, a to do vyhovujúceho výroku I. podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby krajský
súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu

zamietne. Peniaze z úveru, ktorých splatenú polovicu žiada žalobkyňa nahradiť v tomto konaní, boli totiž
použité na majetok vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, ktorý v súčasnosti žalobkyňa užíva so svojim
novým manželom, deťmi a rodičmi. Žalovaný poukázal aj na svoju nepriaznivú sociálnu a finančnúsituáciu, ktorá je podľa neho dôsledkom konania žalobkyne. Žalobu považoval za účelovú, pretože v
inom konaní bol úspešný a právny zástupca žalobkyne už navrhoval vzájomné dlhy zohľadniť.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne a s
jeho závermi sa stotožnila.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie

je potrebné v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny podľa § 387.

5. Podľa § 511 ods. 2 veta prvá OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké.

6.Podľa§511ods.3OZ,akdlžníkvrozsahuuplatnenéhonárokudlhsámsplnil,jeoprávnenýpožadovať

náhradu od ostatných podľa ich podielov.

7. Z uvedených ustanovení správne vychádzal súd prvej inštancie, keď prijal záver, že v danom prípade
tu nie je právny predpis, ktorý by určoval podiely na spoločnom dlhu, nie je tu dohoda účastníkov, ktorá
by podiely určovala a nie je tu ani rozhodnutie súdu, ktoré by určovalo podiely na dlhu inak ako zo zákona

vyplývajúce podiely rovnaké. Podiely na spoločnom dlhu je preto potrebné považovať za rovnaké, teda
každý z dlžníkov by mal vo výsledku zaplatiť polovicu dlhu. Pretože žalobkyňa zaplatila celý dlh, má
nárok, aby jej bol nahradený práve ten rozsah, ktorým sa mal podieľať na úhrade dlhu žalovaný, teda
jedna polovica.

8. Čo sa týka námietok žalovaného, že na získanom prospechu z úverov čerpaných za trvania
manželstva strán sporu sa podieľala iba žalobkyňa, a preto bol dôvod, aby dlh splatila celý sama,
tieto okolnosti nebolo možné zohľadniť v tomto konaní ale iba v prípadnom konaní o vyporiadaní
BSM. Výsledok konania o vyporiadaní BSM o určení iného ako rovného podielu na spoločnom dlhu
by bolo možné považovať za rozhodnutie predpokladané citovaným ustanovením § 511 ods. 2

OZ a v prípade jeho existencie by bolo možné z neho vychádzať pri rozhodnutí o tu uplatnenom
plnení. Určiť však iné podiely účastníkov na spoločnom dlhu nemožno v tomto konaní. Ako uvádza
odborná literatúra, rozhodnutie o určení podielov solidárnych dlžníkov na spoločnom dlhu by nevyhnutne
muselo mať konštitutívnu povahu (I.). Konštitutívna povaha súdneho rozhodnutia je daná vtedy,
keď súdne rozhodnutie spôsobí vznik, zmenu alebo zánik práva. Takéto rozhodnutie musí byť

výslovne predpokladané právnym predpisom. Inak súd rozhoduje deklaratórnym rozhodnutím, ktoré
len konštatuje už existujúce právo, žiadne nové právo nezakladá a spravidla iba ukladá povinnosť
splniť právo už existujúce na základe zákona alebo dohody. Prevažná väčšina súdnych rozhodnutí má
deklaratórnu povahu. Konštitutívne rozhodnutia sú výnimočné a typicky sa jedná napríklad o rozhodnutie
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, či rozhodnutie o vyporiadaní BSM.

9. Ako bolo uvedené, iné ako rovnaké podiely strán sporu na spoločnom dlhu mohli byť v danom prípade
určené len rozhodnutím o vyporiadaní BSM. Citovaná literatúra dokonca neuvádza ani rozhodnutie o
BSMakonštatuje,ževčasevydaniapublikácieniejeznámajedinámožnosťúpravypodielovsolidárnych
dlžníkov na spoločnom dlhu súdnym rozhodnutím. Odvolací súd však rozhodnutie o vyporiadaní BSM

za takéto považuje, pretože umožňuje založiť (konštituovať) aj iný pomer práv bývalých manželov ako
1:1 (§ 150 OZ).

10. Rozhodnutie o vyporiadaní BSM však vo vzťahu k stranám sporu neexistuje, a preto nie je
možné určovať iný, než rovnaký podiel na spoločnom dlhu v tomto konaní. Súčasne sa odvolací

súd stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie ohľadom posúdenia žalobou uplatneného práva z
hľadiska dobrých mravov. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, na strane žalovaného bola možnosť
dosiahnuť rozhodnutie súdu o podieloch na spoločnom dlhu v konaní o vyporiadanie BSM, v ktorom
mohli byť uplatnené všetky námietky žalovaného týkajúce sa použitia prostriedkov zo spoločného úveru.
Pokiaľ žalovaný možnosť rozhodnutia súdu o otázke podielov na spoločnom dlhu nevyužil a konanie o

vyporiadanie BSM neinicioval, nie je namieste namietať, že právo žalobkyne uplatnené v tomto konaní
nie je v súlade s dobrými mravmi.

11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.12. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalobkyni plne úspešnej v odvolacom konaní priznal odvolací súd náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. § 419 až § 425
CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ

domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.