Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. november 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/250/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114216436
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5114216436.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu:

EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne
zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
žalovanej: C. Š., L.. X.X.XXXX, P. J. Č. - X., o zaplatenie 2.761,46 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.296,40 EUR spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 1.296,40 EUR od 11.2.2011 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca (Consumer Finance holding, a.s.) sa podaním doručeným Okresnému súdu Žilina
dňa 16.5.2014 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie
sumy 2.761,46 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 11.2.2011 do zaplatenia a
náhradu trov konania.

2. Žalobca svoj žalobný návrh skutkovo odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná dňa 2.3.2009 uzatvorili
zmluvu o pôžičke č. 6062699, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej celkovú sumu pôžičky

4.609,20 EUR. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 48 mesačných
splátkach v sume 100,20 EUR. Do dňa podania návrhu žalovaná uhradila celkovo sumu 1.803,60 EUR.
Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé
splátky riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 29.1.2011 listom
- predžalobná upomienka vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Nakoľko
k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca úver zosplatnil. Žalovaná do dňa podania žalobného návrhu
dlžné splátky neuhradila. Žalobca žiadal priznať aj úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške. Ku

dňu podania žalobného návrhu mala žalovaná uhradiť istinu plus náklady na vymáhanie mínus prijaté
úhrady. Na základe vyššie uvedeného celkom dlh žalovanej predstavuje sumu 2.761,46 Eur a úrok z
omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 11.2.2011 do zaplatenia.3. Žalovanej bol pre nemožnosť doručenia žaloby, doručované písomnosti do súdneho spisu. Dňa
22.10.2015 doručil žalobca žiadosť o prerušenie konania do skončenia konania vedeného na Ústavnom
súde SR pod sp.zn. RVP 12672/2015, v ktorom sa rieši otázka dôležitá pre rozhodnutie vo veci, t.j.

ústavnosť ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Následne súd uznesením
zo dňa 27.10.2015 konanie do vyššie uvedeného konania vedeného ÚS SR prerušil.

4. Uznesením sp.zn. 8C/250/2014-84 zo dňa 25.7.2018 súd vo vec rozhodol o pokračovaní v konaní,
nakoľko konanie pred Ústavným súdom SR bol skončené a zároveň bolo nálezom ÚSSR PL ÚS

11/2016-60 zo dňa 7.2.2018 rozhodnuté o tom, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. I ods. 1 Ústavný SR.

5. Na základe návrhu zmenu strany sporu zo dňa 4.8.2014, súd uznesením sp.zn. 8C/250/2014-28 zo
dňa 22.8.2014 pripustil zmenu subjektov na strane žalobcu tak, že do konania na miesto doterajšieho
žalobcu vstúpil ako žalobca EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO:

35 724 803. Následne dňa 16.2.2015 nový žalobca doručil súdu špecifikáciu žalobnej pohľadávky spolu
s prehľadom úhrad a splátok.

6. Súd v súlade s ustanovením § 470 ods. 2 prvej vety CSP o tom, že právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, preto

súd považoval žalobu žalovanej za doručenú a následne vo veci nariadil termín pojednávania dňa
28.11.2018, na ktorom vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a žalovanej. Žalovanej bolo predvolanie
doručené na základe fikcie doručenia v zmysle § 112 CSP. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej
žalobe a žiadal, aby jej súd v celom rozsahu vyhovel.

7. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami,
a to zmluvou o pôžičke zo dňa 2.3.2009, Všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnou
upomienkou zo dňa 29.1.2011, prehľadom splátok a úhrad, ako i celým spisovým materiálom, pričom
zistil nasledovný skutkový stav:

8. Zo zmluvy o pôžičke č. 6062699 uzavretej medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.
Kežmarok a žalovanou dňa 2.3.2009 vyplýva, že právny predchodca žalobcu sa zaviazal poskytnúť
žalovanej pôžičku vo výške 3.100,- Eur, pri celkovej sume pôžičky 4.609,20 Eur, ktorú bola povinná
uhrádzať v 46.tich mesačných splátkach s výškou mesačnej splátky 100,20 EUR mesačne pri ročnej
úrokovej sadzbe 21,88 % a uvedenej RPMN 21,88 %, s priemernou hodnotou RPMN 20,09 % a

uvedením termínu konečnej splatnosti - 48 mesiacov.

9. Z prehľadu splátok a úhrad mal súd preukázané, že žalovaná uhradila celkovo sumu 1.803,60 EUR.

10. Listom zo dňa 29.1.2011 žalobca zaslal žalovanej predžalobnú upomienku, v ktorej ju vyzval na

úhradu celej sumy splátok vo výške 3.036,06 Eur jednorázovo, a to najneskôr do 3 dní od doručenia
tejto upomienky. Z priloženej kópie zásielky vyplýva, že žalovaná na známej adrese uvedenej v zmluve
zásielku neprevzala a tá sa vrátila žalobcovi s označením adresát neznámy dňa 7.2.2011.

11. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie

dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzatvorenia
zmluvy o úvere (ďalej len ZoSU), t.j. účinného v rozhodnom čase tento zákon upravuje niektoré
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie

opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

14. Podľa § 2 písm. a/, b/ ZoSU na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženejplatby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa § 3 ods. 1, 2 ZoSU veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

16. Podľa § 4 ods. 1, 2 písm. g) ZoSU (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru.

17. Podľa § 4 ods3 ZoSU pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere

platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

18. Keďže sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z., súd najskôr
zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zákona
č. 258/2001 Z.z. účinného v rozhodnom čase, t.j. do 10.6.2010. Po jej preskúmaní súd zistil, že zmluva
neobsahuje povinnú náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. g) cit. zákona, a to konečnú splatnosť úveru.

19. V zmluve vôbec nie je uvedený dátum prvej splátky ani poslednej splátky ani termín splatnosti
jednotlivýchsplátok.Vzmluvnýchpodmienkachobsiahnutýchnarubezmluvypísanýchmalýmpísmomv
čl. 6 bod 6.1 je uvedené, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku a to v pravidelných
mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy, inak v sume uvedenej v zmluve a v termíne uvedenom v bode 6.2 týchto zmluvných

podmienok. V bode 6.2 je uvedené, že pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo zmluve stanovené
inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a v bode 6.3 je uvedené, že
prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Priamo
v Zmluve teda neboli presne určené termíny splátok. Nič také v zmluve uvedené nie je, a ani z textu
zmluvných podmienok nie je možné zistiť presný termín splátok (je uvedené do 20. dňa v mesiaci, takže

z tohto textu vyplýva, že to mohlo byť kedykoľvek od 1. do 20. dňa v mesiaci). Z takto uvedeného znenia
nie je možné presne zistiť termín splátok ani deň poslednej splátky. Pri údaji o konečnej splatnosti
úveru je v zmluve uvedené: 48 mesiacov, pričom z tohto údaju nie je zrejmé, od kedy začne plynúť 48
mesiacov, akým presným dňom, je daná konečná splatnosť úveru. Z týchto dôvodov má súd za to, že
zmluva neobsahuje ani presný údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, nakoľko údaj

48 mesiacov, nie je zrozumiteľným a určitým termínom konečnej splatnosti. Čo sa týka termínu konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g) zákona), niet pochýb o tom, že ten musí byť určený
presne, jasne, určito a zrozumiteľne. V posudzovanej zmluve tak jednoznačne absentuje údaj o termíne
konečnej splatnosti. Nestačí len dedukcia z toho, že to má byť 46 splátok a zmluva má trval 48 mesiacov.
Spotrebiteľmábyťjasneazrozumiteľneinformovanýokonkrétnomtermíne,dátumekonečnejsplatnosti,

ktorý musí byť v zmluve výslovne uvedený bez ohľadu na to, že je možné ho vyvodiť z počtu splátok.
Zákon o spotrebiteľských úveroch ale napriek tomu osobitne, jasne a jednoznačne hovorí o jednej z
náležitostí zmluvy - termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, preto musí byť v zmluve určený
konkrétny termín. Podľa názoru súdu, na to, aby bol dostatočne presne a určito uvedený tento zákonom
vyžadovaný údaj, malo by byť presne uvedené, na ktorý deň pripadá konečná splatnosť úveru.

20. Vzhľadom na uvedené sa v zmysle § 4 ods. 3 cit. zákona poskytnutý úver považuje z dôvodu
absencie uvedených náležitostí za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko je úver bezúročný a bez
poplatkov, je možné žalobcovi priznať len neuhradenú časť z istiny vo výške 3.100,- EUR (čo predstavuje
sumu pôžičky, nejde o sumu 4.609,20 Eur ako uvádza v žalobe predchodca žalobcu). Žalovaná v

splátkach podľa prehľadu splátok a úhrad zaplatila iba sumu 1.803,60 Eur, a tak je povinná s ohľadom na
konštatovanie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru doplatiť rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru a
jej úhradou, t.j. sumu 1.296,40 Eur (3.100 - 1.803,60). S ohľadom na túto skutočnosť súd žalobe vyhovel
iba v časti o zaplatenie sumy 1.296,40 Eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.21. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22. Podľa ust. § 657 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb., zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci

rovnakého druhu.

23. Podľa ust. § 658 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb., pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť
úroky.

24. Podľaust.§3ods.1nariadeniaVládySRč.87/1995Z.z.vznenínariadeniaVládySRč.586/2008Z.

z. účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro
v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Podľa ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z.
účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

26. Žalobca si zároveň uplatnil úroky z omeškania vo výške 9 % zo sumy 2.671,46 EUR od 11.2.2011

do zaplatenia. Z ust. § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
vyplýva, že je kogentne stanovená iba horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je
prípustné. Žalovaná bola listom žalobcu zo dňa 29.1.2011 vyzvaná k úhrade dlžných splátok v lehote
do troch dní od prevzatia výzvy a zároveň ju žalobca upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého
úveru. Žalovaná výzvu prevzala na základe fikcie doručenia (zásielku neprevzala v odbernej lehote)

dňa 7.2.2011. Nakoľko k úhrade dlžných splátok do troch dní od doručenia výzvy nedošlo, žalovaná sa
dostala do omeškania dňa 11.2.2011, t.j. dňom nasledujúcim po uplynutí 3-dňovej lehoty na zaplatenie
celého zostatku úveru vyčísleného v predžalobnej upomienke zo dňa 29.1.2011. Výška úrokovej sadzby
k 11.2.2011 predstavovala 9 %. Súd preto žalobnému návrhu v časti uplatneného úroku z omeškania
z priznanej sumy vyhovel.

27. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení preto súd žalovanú
zaviazal, aby žalobcovi zaplatila sumu 1.296,40 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 1.296,40 EUR od 11.2.2011 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Predmetom

konania bolo zaplatenie sumy 2.761,46 EUR s úrokom z omeškania. Súd žalobcovi priznal sumu
1.296,40 EUR s úrokom z omeškania. Procesný úspech žalobcu je teda vo výške 46,94 % (1.296,440
EUR/ 2.761,46 EUR x 100%). Procesný úspech žalovanej je vo výške 1.465,06 EUR. Vzhľadom k
predmetu konania je to 53,05 % (1.465,06 EUR / 2.761,46 EUR x 100%). S ohľadom na to, že úspech
strán sporu bol takmer u každého v jednej polovici, súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov

konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia