Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. máj 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 14C/34/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110231483
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Guľová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7110231483.13

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Emíliou Guľovou v právnom spore žalobcu: Ing. O. zastúpenému
JUDr. Jaroslavom Homzom, advokátom so sídlom Moyzesova 46, Košice, proti žalovanému: ID.,
zastúpenému JUDr. Ing. Mariánom Vargom, advokátom so sídlom Hlavná 18, Košice, v konaní o určenie
neúčinnosti kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Kúpna zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena, ktorej vklad bol povolený Správou katastra
Košice pod sp. zn. S., týkajúca sa nehnuteľností v kat. území Terasa, obec Košice - Západ, okres Košice
II, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX ako parcela č. XXXX/XX- zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX mX, parcela č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a rodinný
dom s príslušenstvom, súpisné číslo XXXX postavený na parcele č. XXXX/XXX v spoluvlastníckom
podiele jednej polovice k celku medzi predávajúcimi a oprávnenými vecného bremena S. a kupujúcim
a povinným z vecného bremena L. je voči žalobcovi právne neúčinná.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

X.Žalobca sa žalobou zo dňa 7.12.2010, podanou na Okresnom súde Košice I dňa XX.XX.XXXX
domáhal, aby súd určil, že kúpna zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena týkajúca sa
nehnuteľností zapísaných na LV. č. XXXXX pre kat. úz. Terasa, obec: Košice - Západ, okres: Košice II,
ako parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX, parc. č. XXXX/XXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX mX, dom súp. č. XXXX stojaci na pozemku s parcelným číslom XXXX/
XXX, v spoluvlastníckom podiele 1/2 z celku, uzavretá medzi predávajúcimi a zároveň oprávnenými z
vecného bremena L. a O. (pozn. rodičia žalovaného), obaja bytom N., a kupujúcim a zároveň povinným
z vecného bremena L. je voči žalobcovi právne neúčinná. Vklad vlastníckeho práva na základe tejto
zmluvy bol Správou katastra Košice povolený rozhodnutím č. S. z 2.2.2010.
2.Žalobný nárok odôvodnil tým, že má voči S. pohľadávku z vlastnej zmenky vystavenej dňa 15.12.2009,
splatnej dňa 15.3.2010, znejúcu na sumu 200.000.-EUR. Dlžník mu do 15.3.2010 a ani neskôr nezaplatil
zmenkovú sumu, vyhýba sa splneniu tejto povinnosti a zbavuje sa nehnuteľného majetku.
3.Podľa jeho názoru dlžník vedel, že týmto úkonom ukracuje uspokojenie pohľadávky a keďže realizoval
úkon s osobou jemu blízkou, vzťahuje sa vyvrátiteľná domnienka na žalovaného, že úmysel dlžníka
ukrátiť svojho veriteľa poznal.
4.Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 31.5.2011 k žalobe uviedol, že je absolútne vylúčené, aby
existovala platná zmenka podpísaná S. ako dlžníkom, pretože u nich v rodine akékoľvek finančné
transakcie vždy spoločne konzultujú a o žiadnej zmienke sa jeho otec nikdy nezmienil. O prevod 1/2
podielu na predmetných nehnuteľnostiach on požiadal rodičov, aby v budúcnosti nevznikli súrodenecké
spory ohľadom tohto majetku.

5.Predmetnou žalobou žalobca požiadal súd aj o nariadenie predbežného opatrenia, zákazu nakladania
žalovaným vyššie uvedenými nehnuteľnosťami.
6.Uznesením č.k. XXC/XX/XXXX-XX z 11.1.2011 súd vyhovel návrhu a zakázal žalovanému ako
vlastníkovi 1/2 nehnuteľností tieto predať, darovať, zameniť, založiť, zaťažiť vecným bremenom,
predkupným právom, dať do nájmu, vypožičať, uzavrieť ohľadne týchto nehnuteľností zmluvu o budúcej
zmluve, vložiť ako vklad na podnikanie, ručiť, dať súhlas dobrovoľnou dražbou, vyhotoviť notársku
zápisnicu - exekučný titul týkajúci sa týchto nehnuteľností alebo akokoľvek inak nakladať s uvedenými
nehnuteľnosťami až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
7.Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k.
3Co/92/2011-31 z 12.4.2011 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa.
8.Uznesením č.k. 14C/34/2010-81 z 23.6.2011 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 30CbZm/6/2011, v ktorom sa riešila otázka
platnosti zmenkovej listiny.
9.Súd po právoplatnom skončení konania, vedného pod sp. zn. 30CbZm/6/2011 vykonal vo veci
dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
10.Zo zmenkového platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Košice I č.k. 31Zm/18/2010-11 zo
dňa 10.3.2011 súd zistil, že žalovanému S. bolo uložené, aby do troch dní od doručenia zmenkového
platobného rozkazu zaplatil žalobcovi L.menkovú sumu 200.000,00 EUR spolu so 6% ročným úrokom zo
sumy 200.000,00 EUR od 16.3.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 666,66 EUR a nahradil
trovy konania vo výške 14.008,16 EUR, alebo v tej istej lehote podal odôvodnené námietky.
11.Z rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 30CbZm/6/2011-111 z 30.1.2013 súd zistil, že platobný
zmenkový rozkaz vydaný v konaní sp.zn. 31Zm1/8/2010 dňa 10.3.2011 bol ponechaný v platnosti.
Súd takto rozhodol na tom základe, že mu bol predložený originál vlastnej zmenky, ktorej obsah a
forma zodpovedala štandardu, spĺňala všetky zákonné podmienky a náležitosti v zmysle ust. § 75 zák.
č. 191/1950 Zb. a bola podpísaná vystaviteľom, čo potvrdili závery znaleckého posudku vypracovaného
v predmetnom konaní znalkyňou A.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 4.11.2013 v spojení s
potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 4CoZm/2/2013-147 z 27.9.2013.
12.Z uznesenia Okresného súdu Košice II č.k. 48Er/3574/2013-131 z 13.1.2017 súd zistil, že exekúcia
vedená u súdneho exekútora JUDr. A. pod sp. zn. EX5277/2013 vo veci oprávneného L. proti povinnému
S. o vymoženie pohľadávky vo výške 200.000,00 EUR pokračuje.
13.Z výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 22.1.2015 súd zistil, že žalobca a S. sa osobne poznali od
roku 2007. S. sa zúčastnil v roku 2009 ako hosť na svadbe žalobcu. V priebehu mesiacov september
až december S. požiadal žalobcu o poskytnutie finančnej pôžičky vo výške 200.000 EUR, ktorú ako
tvrdil chcel použiť na kúpu nehnuteľnosti pre svojho syna. Po vzájomnej dohode s rodičmi mu žalobca
dňa 15.12.2009 finančné prostriedky odovzdal a S.š mu vystavil a odovzdal vlastnú zmenku, ktorou sa
zaviazal zaplatiť zmenkovú sumu 200.000 EUR do15.3.2010. S. na zmenku doposiaľ neuhradil žiadnu
sumu. Po dátume splatnosti zmenky sa S. prestal so žalobcom a jeho rodinou stretávať, keď mu volal
nedvíhal telefón a taktiež sa zatajoval aj v mieste svojho bydliska. Nahliadnutím do verejného portálu
katastra nehnuteľností následne zistil, že S.esne pred uplynutím lehoty splatnosti zmenky previedol
vlastnícke právo k nehnuteľnosti na N. XX v G. na žalovaného, ktorý je jeho synom. Žalovaný so S. býva
v predmetnej nehnuteľnosti, a preto mu zámer otca musel byť známy. Keďže ostatný majetok S. nemá
takú hodnotu, z ktorej by sa dala uhradiť jeho pohľadávka, bol nútený podať túto žalobu.
14.Z výpovede žalovaného na pojednávaní dňa 22.1.2015 súd zistil, že žalovaný spolu so svojimi rodičmi
v roku 1986 začal s výstavbou dvojgeneračného rodinného domu na N. ul. č. XX v G.. Jedným zo
stavebníkov bol teda aj on. Tento dom sa staval svojpomocne a aj on sa aktívne svojou prácou podieľal
na výstavbe. Pri kolaudácií ale celý dom bol zapísaný na rodičov. Rodičia mu tvrdili, že keď sa raz bude
chcieť osamostatniť, založiť si rodinu, tak na neho dom prevedú a že jeho sestre prevedú byt, garáž a
záhradu so záhradným domčekom. V roku 2000, keďže mal vážnu známosť, začal sa s rodičmi rozprávať
o prevode domu na jeho osobu. Po vzájomnej dohode mu v roku 2000 rodičia previedli darovacou
zmluvou vlastnícke právo k 1/2 nehnuteľností na N. XX v G.. V roku 2009 opäť začal rozhovor s rodičmi
na túto tému a žiadal, aby na neho previedli aj druhú polovicu nehnuteľností. Po vzájomnej dohode dňa
13.1.2010 uzavrel s rodičmi S. O. a O. O. kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena. Až
následne dňa 25.1.2010 , keď mu bola doručená žaloba zo súdu sa dozvedel, že otec si požičal finančné
prostriedky od žalobcu a vystavil na to vlastnú zmenku. Okamžite po prečítaní žaloby sa kontaktoval
s otcom, ktorého táto informácia veľmi prekvapila. Otec mu tvrdil, že nikdy žalobcovi žiadnu zmenku
nepodpísal a ani finančné prostriedky si od neho nepožičal. Žalovaný ďalej uviedol, že s rodičmi sa vždy
informovali o finančných transakciách v rodine, o poistkách, sporení a pod. Rodičia okrem jednej pôžičky
na kúpu družstevného bytu niekedy v 80-tych rokoch, žiadne iné pôžičky nemali, preto nemal dôvod pri

uzatváraní predmetnej kúpnej zmluvy si myslieť, že by týmto právnym úkonom otec mal v úmysle ukrátiť
svojho veriteľa. Otec okrem podielu 1/2 na týchto nehnuteľnostiach v tom čase vlastnil aj motorové
vozidlo, mal finančné úspory, životné poistky, to všetko v celkovej hodnote cca 120 000 EUR a tohto
majetku, ktorý by mohol byť ľahko postihnuteľný v exekúcií sa nezbavil. Žalovaný vyjadril podozrenie,
že žalobca zneužil podpis jeho otca z iného listinného dokladu, zo splnomocnenia na zápis motorového
vozidla do evidencie na dopravnom inšpektoráte a sám vystavil túto zmenku.
15.Z výpovede svedka S. O. na pojednávaní dňa 2.3.2017 súd zistil, že niekedy v roku 2008 až 2009
ho začala manželka a tiež jeho syn, v tomto konaní žalovaný presviedčať, aby aj druhú polovicu
nehnuteľností na N. 15 v G. previedli na žalovaného. Koncom roka XXXX mu dokonca sám žalobca
sprostredkoval advokáta M.. G., ktorý mal pripraviť zmluvu na prevod nehnuteľností. M.. G. sa nakoniec
tejto záležitosti nechcel venovať, preto požiadal M.. I. S., ktorá mu zmluvu napísala. K údajnej
pohľadávke žalobcu vo vzťahu k nemu uviedol, že nikdy si od žalobcu finančné prostriedky nepožičal
a už vôbec nie 15.12.2009 v jeho dome na Z. XX v G. pretože dňa 10.12.2009 utrpel úraz kolena, bol
ošetrený na úrazovej chirurgií (poznámka: správa-nález založená v spise na strane 236), mal ortézu
na ľavej nohe a pohyboval sa len s pomocou bariel, preto objektívne nemohol dňa 15.12.2009 si v
dome žalobcu prevziať pôžičku a vystaviť zmenku. V roku 2009 a ani nikdy potom neplánoval kupovať
synovi nehnuteľnosť a ani nemá vedomosť o tom, že syn mal záujem kupovať nejakú nehnuteľnosť.
Pre žalobcu vybavoval zákazky, resp. vykonával kroky pre získanie zákazok a žalobca mu poskytoval
finančné prostriedky na výdavky s tým spojené. Vyjadril podozrenie, že žalobca sa týmto spôsobom
teraz domáha vrátenia týchto investícií do zákazok formou predstieranej pôžičky pre neho.
16.Z výpovede svedkyne O. O. na pojednávaní dňa 2.3.2017 súd zistil, že ona a S. O., ktorý je jej
manželom sa v roku 2009 rozhodli darovať žalovanému, ktorý je ich syn, polovicu nehnuteľností na N.
XX v G.. O konkrétnu realizáciu zmluvy o prevode nehnuteľností sa postaral S. O. a žalovaný. Svedkyňa
ďalej uviedla, že v roku 2008 sa podrobila operácií a táto udalosť ju viedla k tomu, že s majetkom, ktorý
vlastnia s manželom je treba „niečo robiť". O pôžičke, ktorú mal získať jej manžel od žalobcu nemala
žiadnu vedomosť a rovnako nemala žiadnu vedomosť o tom, že by žalovaný chcel v roku 2009 kúpiť
nehnuteľnosť, resp. že by jej manžel chcel kúpiť nehnuteľnosť pre žalovaného. Otázky financií si v ich
rodine riešil každý sám.
17.Z výpovede svedkyne A.. O. G. na pojednávaní dňa 6.4.2017 súd zistil, že so S. O. sa osobne
zoznámila niekedy v roku 2007 a predstavil jej ho žalobca, ktorý je jej synom. Veľmi rýchlo sa stali
rodinnými priateľmi, začali sa stretávať a chodiť na rôzne spoločenské akcie. V roku 2009 ho pozvali
aj na svadbu žalobcu. Už na svadbe S. O. v rozhovoroch naznačoval, že sa mu črtá výhodná kúpa
nehnuteľností ale nemá dostatok finančných prostriedkov. Následne požiadal žalobcu o poskytnutie
finančnej pôžičky. Tvrdil, že chce kúpiť nehnuteľnosť pre syna, ktorý sa chce osamostatniť a že pôžičku
potrebuje len na krátky čas, kým si syn vybaví hypotekárny úver. Túto záležitosť riešili v rodine, t.j.
žalobca, ona a jej manžel a rozhodli sa, že sumu 200.000 EUR S. O. požičajú. Sumu 200.000 EUR
vyskladali z vlastných ušetrených prostriedkov a z pôžičky od spoločnosti MCK s.r.o., ktorej spoločníkom
bol žalobca a ona bola konateľkou. Svedkyňa ďalej uviedla, že k odovzdaniu pôžičky došlo dňa
15.12.2009 v ich dome na Z. 40 v G. v poobedňajšom čase. S. O. prišiel k ním domov autom, ktoré ale
on nešoféroval. V tom čase boli v dome iba žalobca, ona a S. O.. Uviedli ho do obývacej miestnosti,
ktorá sa nachádza na prvom poschodí, ona pripravila malé pohostenie a žalobca mu odovzdal peniaze.
Ona priniesla čítačku na peniaze, ktorú používa pre potreby firmy a prepočítali pred S. O. odovzdávanú
sumu. Svedkyňa tvrdila, že S. O. v tom čase nejavil známky žiadneho telesného poškodenia, neprišiel s
barlami ani s ortézou na nohe. Peniaze si prepočítal, uložil ich do igelitovej tašky a tú vložil do pánskeho
kufríka. Po prevzatí peňazí S. O. odovzdal žalobcovi zmenku, ktorú ona uložila do fascikla. S. O. do doby
splatnosti zmenky sa s ňou aj s jej rodinou kontaktoval, avšak po 15.3.2010 prestal ich navštevovať,
nevolal a ani nedvíhal telefón keď oni volali. Po splatnosti pôžičky ho raz stretla v meste a pýtala sa
na vrátenie peňazí, on len kývol plecom a povedal niečo v tom zmysle, že teraz nemá peniaze, ale že
pôžičku mieni vrátiť. Problém s vrátením pôžičky ona a žalobca riešili aj so zaťom S. O., s O.. T. na plese
v Spišskej D. S., ktorý sľúbil, že sa so S. O. o tom porozpráva, ale nakoniec nič nevyriešil.
18.Z výpovede svedka M. G. na pojednávaní dňa 6.4.2017 súd zistil, že on sa dozvedel od žalobcu, ktorý
je jeho synom, že S. O. ho požiadal o pôžičku vo výške 200.000 I.. Z. s pôžičkou pre S. O. nesúhlasil,
ale keď ho žalobca uistil, že S. O. vystaví zmenku na túto sumu a tiež ho informoval o tom, že má aj
rodinný dom, teda že nehrozí veľké riziko, tak nakoniec súhlasil s poskytnutím pôžičky. Po uplynutí
doby splatnosti pôžičky stretol S. O. na C. ulici v Košiciach a pýtal sa ho kedy pôžičku vráti, na čo mu
ŠH. povedal, že peniaze už nemá, ani dom, ani žiadny majetok a že sa žalobcovi ozve a pôžičku bude
nejako riešiť. Vie, že žalobca S. kontaktoval telefonicky, aj osobne za ním chodil, ale on sa zatajoval,
dokonca sa určitý čas ani doma na N. nezdržiaval.

19.Z výpovede svedka M. na pojednávaní dňa 18.5.2017 súd zistil, že S. nevedie a ani nikdy
neviedol medzi svojimi klientmi a nikdy ho žalobca nepožiadal, aby vypracoval pre S.mluvu o prevode
nehnuteľností na žalovaného.
20.Z výpovede svedka O. súd zistil, že ošetroval pacienta S. dňa 10.12.2009 na pracovisku úrazovej
chirurgie, F., kde pracuje ako sekundárny lekár. Svedok uviedol, že pri diagnóze podvrtnutého kolena
a natiahnutého vnútorného bočného väzu sa pacientovi doporučuje ortéza na celú nohu a telesné
šetrenie. Pohyb pacienta s takouto diagnózou je možný iba s pomocou bariel, keďže pacient nemôže
ohnúť nohu v kolene. Podľa nálezu z kontroly dňa 15.12.2009 konštatoval, že u S. po piatich dňoch
nedošlo k výraznému zlepšeniu, keďže mu naďalej doporučil ortézu a liečivé maste. Objednal ho ešte
na ďalšie kontroly na 22.12.2009 a 30.12.2009.
21.Súd uvedené skutkové tvrdenia právne posúdil podľa nasledovných právnych predpisov:
22.Podľa § 42a ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) veriteľ sa môže domáhať, aby
súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej
pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi
z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. (2) Odporovať
možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa,
ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený
a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117)
alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana
vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. (3) Odporovať možno
tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou ( § 116 a 117),
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň
10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb
uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani
pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
23.Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
24.Podľa § 193 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd je viazaný rozhodnutím ústavného
súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím
ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv
a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin,
priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal,
ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
25.Podľa § 194 ods. 1 a 2 CSP otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako
orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Ak bolo o otázke podľa odseku
1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.
26.Súd posudzoval nárok žalobcu podľa § 42a OZ. Nespornou skutočnosťou v predmetnom konaní
bolo, že žalobca predložil súdu do úschovy originál zmenky zo dňa 15.12.2009, na ktorej bol podpis
S. ktorej obsahom bol veriteľsko-dlžnícky vzťah žalobcu a S.. Touto zmenkou sa S. zaviazal zaplatiť
zmenkovú sumu 200.000 EUR v prospech žalobcu a na jeho rad. Zmenka bola vystavená bez protestu
a bola splatná dňa 15.3.2010.
27.Rovnako nespornou skutočnosťou bolo, že S.a zmenku doposiaľ neuhradil žiadnu sumu a že dňa
13.1.2010 spolu s manželkou O. ako bezpodieloví spoluvlastníci uzavreli so žalovaným kúpnu zmluvu,
ktorou na neho previedli vlastnícke práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa na N. v podiele 1/2.
Správa katastra Košice povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností dňa 2.2.2010 pod
číslom: V XXX/XX.
28.Na základe predloženej zmenky Okresný súd Košice I vydal dňa 10.3.2011 zmenkový platobný rozkaz
sp. zn. 31Zm/18/2010, ktorý v spojení s rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 30CbZm/6/2011
zo dňa 30.1.2013 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4CoZm/2/2013 zo dňa 27.9.2013
sa stal exekučným titulom. Na základe tohto exekučného titulu pokračuje exekúcia vedená u súdneho
exekútora JUDr. A. pod sp. zn. EX 5277/2013.

29.Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca má voči dlžníkovi S. vykonateľnú pohľadávku už opretú
o exekučný titul.
30.Dlžník S. právnym úkonom, kúpnou zmluvou uzavretou dňa 13.1.2010 ako predávajúci so žalovaným
ako kupujúcim, spôsobil zmenšenie svojho majetku a to zmenšenie objektívne spôsobilo, že žalobca
ako veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pretože dlžník okrem
tohto majetku nemá iný majetok, ktorý by stačil na uspokojenie pohľadávky v hodnote 200.000 EUR
(poznámka: žalovaný tvrdil, že dlžník má okrem týchto nehnuteľností ešte motorové vozidlo, finančné
prostriedky na účtoch a životné poistky, avšak iba celkovej hodnote cca 120.000 EUR).
31.Žalovaný sám potvrdil, že predávajúcim, t.j. svojím rodičom, kúpnu cenu vo výške 100.000 EUR za
nehnuteľností nevyplatil, pretože tak sa dohodli. Túto skutočnosť potvrdili aj vypočutí svedkovia S. a
MV.. Z toho vyplýva, že dlžník sa dobrovoľne zbavil svojho majetku bez primeraného protiplnenia a to
len potvrdzuje jeho zámer ukrátiť svojho veriteľa.
32. Žalobca teda uniesol dôkazné bremeno o tom, že odporovaný právny úkon dlžníka ukrátil
uspokojenie jeho pohľadávky, pretože dlžník už nemá majetok v hodnote najmenej 200.000 EUR.
33. Žalovaná osoba, ktorá je osobou blízkou dlžníkovi sa môže odporovacej žalobe ubrániť len ak
preukáže, že úmysel dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nemohla aj pri náležitej
starostlivosti poznať. Úspešná obrana tejto žalovanej osoby blízkej dlžníkovi podľa ust. § 42a ods. 2 OZ
teda spočíva nielen v jej tvrdení, že o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť,
ale tiež v tvrdení a preukázaní toho, že o tomto úmysle ani nemohla vedieť, napriek tomu, že vyvinula
náležitú starostlivosť za účelom rozpoznania tohto úmyslu dlžníka a išlo pritom o náležitú starostlivosť.
34. Splnenie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala s ohľadom na
okolnosti prípadu a s prihliadnutím k obsahu právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel
dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovaného právneho úkonu objektívne vzaté musel byť, t.j. aby
sa o tomto úmysle dozvedela. Zákon od osoby blízkej dlžníkovi požaduje, aby sa pri právnych úkonoch
s dlžníkom alebo pri právnych úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech, týmto spôsobom presvedčila,
že právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka.
35. Je preto na žalovanej osobe blízkej dlžníkovi, aby si splnila dôkaznú povinnosť a navrhla
také dokazovanie, z ktorého by nepochybne vyplynulo, že boli naplnené vyššie uvedené podmienky
ubránenia sa odporovacej žalobe vo vzťahu k jej osobe. Musí preukázať, či a akú vyvinula v dobe
uzavretia odporovaného úkonu činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa týmto úkonom
poznala a že táto činnosť predstavovala s ohľadom na okolnosti prípadu náležitú starostlivosť. Ak
by žiadnu takú činnosť (aktivitu) v dobe úkonu nevyvinula alebo ak vyvinutá činnosť nepredstavovala
náležitú starostlivosť, nemôže sa už z tohto dôvodu odporovacej žalobe ubrániť. Samotné tvrdenie
žalovanej osoby blízkej dlžníkovi, že o jeho dlhoch a o jeho úmysle ukrátiť veriteľa uzavretím kúpnej
zmluvy nevedela, nie je pre ubránenie sa odporovacej žalobe postačujúce.
36.Žalovaný v tomto konaní svoju obranu sústredil na preukazovanie skutočností, ktoré už boli
právoplatne vyriešené v inom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 30CbZm/6/2011
a Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4CoZm/2/2013. Tvrdil, že zmenka, ktorá obsahuje podpis S. je
falšovaná a že žalobca dňa 15.12.2009 S. reálne zmenkovú sumu 200.000 EUR neodovzdal aj napriek
tomu, že právoplatný rozsudok č.k. 30CbZm/6/2011-111 z 30.1.2013 potvrdil, že zmenka spĺňa všetky
zákonné podmienky a náležitosti podľa § 75 zák. č. 191/1950 Zb., podpis na zmenke je s vysokou mierou
pravdepodobnosti podpisom S. a preto zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti.
37.Žalovaný nepreukázal súdu, že vyvinul v súlade s predmetom tohto konania takú aktivitu pri
uzatváraní odporovaného právneho úkonu, aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa musel rozpoznať.
Dokonca ani netvrdil, že vôbec nejakú aktivitu v tomto smere vyvinul a ani neoznačil na to žiadne dôkazy.
38.Žalovaný žil s dlžníkom v jednom dome, poznal jeho podnikateľské aktivity a dokonca pri niektorých aj
s ním spolupracoval (poznámka: žalovaný dňa 20.3.2010 spolu so žalobcom a dlžníkom viezli motorové
vozidlo zn. Rover do Veľkých Kapušian, ktoré malo byť určené pre pána A. v tom čase štátneho tajomníka
Ministerstva poľnohospodárstva SR). Žalovaný vedel, že žalobca a dlžník mali spoločné aktivity, že
sa často stretávali aj v súkromí a vzájomne si pomáhali, preto je pre súd nepostačujúce tvrdenie
žalovaného, že v čase uzatvárania odporovaného právneho úkonu nemal vedomosť, že jeho otec je
dlžníkom žalobcu a rovnako aj teraz je presvedčený, že tomu tak nie je a preto žiadne aktivity ohľadom
rozpoznania úmyslu S. pri uzatváraní kúpnej zmluvy nevykonával.
39.V priebehu dokazovania odzneli aj rozporné skutočnosti ohľadom zdravotného stavu dlžníka
dňa 15.12.2009 a reálneho odovzdania predmetu pôžičky v tento deň, s ktorými sa súd musel
vysporiadať. Tieto skutočnosti z pohľadu súdu nemali podstatný význam pre rozhodovanie v tomto
konaní, predmetom ktorého bola odporovateľnosť právneho úkonu, mohli byť významné v konaní

vedenom Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 30CbZm/6/2011, kde sa posudzovala otázka platnosti
zmenky a platnosti zmluvy o pôžičke, preto sa s nimi ďalej podrobnejšie nezaoberal.
40.Súd po vykonanom dokazovaní uzavrel, že žaloba bola podaná v lehote troch rokov od vykonania
odporovaného právneho úkonu, že žalobca má vymáhateľnú pohľadávku proti dlžníkovi, ktorý
odporovaný právny úkon urobil, dlžník týmto úkonom spôsobil zmenšenie svojho majetku a urobil to v
úmysle ukrátiť svojho veriteľa a žalovaný, t.j. osoba blízka dlžníkovi, ktorý mal z odporovaného právneho
úkonu prospech nepreukázal, že vyvinul náležitú starostlivosť, aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa poznal,
preto súd žalobe v y h o v e l.
41.Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný priznal mu súd podľa § 255 ods. 1 CSP náhradu trov
konania proti žalovanému v pomere 100 %.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 22. 4. 2021. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.