Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. jún 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/189/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244700
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1111244700.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne B. V., bývajúcej vo U., zastúpenej Advokátskou
kanceláriou FUTEJ & Partners s.r.o., so sídlom v Bratislave, Radlinského č. 2, proti žalovanej Slovenskej
republike,zastúpenejNárodnoubankouSlovenska,ul.ImrichaKarvašač.1,Bratislava,onáhraduškody
vo výške 1 505,68 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 10 C
198/2011, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 20. júna 2016, sp. zn. 6

Co 606/2015, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .
Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 12. marca
2014 č. k. 10 C 198/2011-621 návrh, ktorým sa žalobkyňa domáhala začatia prejudiciálneho konania

pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zamietol;
taktiež zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len
„zákon č. 514/2003 Z.z.“), ktorá jej mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným
postupom Národnej banky Slovenska (ďalej aj „NBS“) pri výkone bankového dohľadu podľa zákona č.
566/2001 Z.z. o cenných papieroch (ďalej len „zákon č. 566/2001 Z.z.“) a zákona č.747/2004Z.z.o

dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov nad činnosťou PODIELOVÉHO
DRUŽSTVASLOVENSKÉINVESTÍCIE(ďalejlen„Družstvo“).Žalovanejnáhradutrovkonanianepriznal.
Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil s poukazom na § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1 a
§ 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., keď nemal v konaní preukázaný vznik škody, nesprávny úradný
postup žalovanej, a tým ani príčinnú súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Návrh
na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie súd prvej inštancie zamietol s

odôvodnením, že rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o položených otázkach nie je nevyhnutné
pre vydanie rozhodnutia vo veci samej a z tohto dôvodu sa neobrátil na Súdny dvor Európskej únie.
Napokon súd prvej inštancie nie je súdom, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok
podľa vnútroštátneho práva, a z tohto dôvodu mu povinnosť obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie
nevyplýva. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“).

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne
rozsudkom z 20. júna 2016 sp. zn. 6 Co 606/2015 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal. V odôvodnení uviedol, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebol
preukázaný nesprávny úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad
činnosťou Družstva. Nie je sporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou Družstva ako

vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu.
Povinnosť aktualizovať prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č.566/2001 Z.z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1. januára
2009 na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. (novela zákona
č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.z.). Až od účinnosti novelizovaného ustanovenia §

129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010
Z.z.), teda až od 1. júna XXXX boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt
rozšírenétak,žeDružstvoakovyhlasovateľverejnejponukymajetkovýchhodnôtmalozákonomuloženú
povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou
žalobkyne o povinnosti žalovanej v oblasti skúmania rizikovosti portfólia Družstva, keďže zákon č.

566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda ani Družstvu,
v tomto smere žiadne povinnosti. Žalobkyňa si musela byť vedomá, že s jej investíciou je spojené
riziko; pokiaľ ale napriek tomu investovala, nemôže byť jej finančná ujma pričítaná na ťarchu žalovanej.
Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní nebol preukázaný základný
predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle
§ 9 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorým je nesprávny postup štátu zastúpeného NBS. NBS svojím postupom

neporušila svoje povinnosti, keďže pri výkone verejnej moci postupovala v rozsahu svojich kompetencií
daných jej zákonom, nedopustila sa pri svojom rozhodovaní žiadneho excesu a ani nepostupovala
spôsobom nezlučiteľným s ochranou základných práv a ľudských slobôd, a preto jej postup nie je možné
kvalifikovaťakonesprávnypodľazákonač.514/2003Z.z.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolpodľa
§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“),
ktorého prípustnosť odôvodňovala ustanovením § 420 písm. f/ a § 421 ods. 1 písm. b/ zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) v spojení s § 431 ods. 1 a § 432 ods.
1 CSP. Namietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu (rovnako rozhodnutie súdu prvej inštancie) je
vecne aj právne nesprávne, a konanie (na okresnom i krajskom súde) je postihnuté inou vadou

(§ 431 ods. 1 a § 432 ods. 1 CSP), ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (R
11/1998). Podľa jej názoru odvolací súd pristúpil k rozhodnutiu o odvolaní žalobkyne svojvoľne,
arbitrárne a formalisticky. Neprípustným spôsobom pracoval s doterajšou judikatúrou, keď judikatúru,
ktorú považoval za vhodnú citoval ale ostatnú a rovnako dôležitú zamlčal, alebo ju ani nespomenul.
Skutočnosť, že bez vysvetlenia opomenul pre účastníka konania priaznivú judikatúru, sama osebe

významne oslabuje presvedčivosť písomného vyhotovenia jeho rozsudku, taktiež ide o jav, ktorý
oslabuje predvídateľnosť súdneho rozhodnutia, a preto ju v rozhodovacej praxi krajského súdu nemožno
tolerovať. Rozhodnutie odvolacieho súdu nevychádza z objektívneho a komplexného posúdenia
rozhodujúcich skutočností a je založené na nesprávnych skutkových a právnych zisteniach, nakoľko
tieto zistenia vychádzajú z vykonaného dokazovania okresného súdu, ktoré je neúplné. Rozsudok

odvolacieho súdu je nepreskúmateľný, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva žalobkyne na
spravodlivý súdny proces, a teda k odňatiu žalobkyni možnosť konať pred súdom podľa § 420 písm.
f/ CSP. V zmysle uvedeného má za to, že dovolanie je prípustné a dôvodné. Tým, že súd prvej
inštancie, ako aj odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, umožnili, aby aj v budúcnosti dochádzalo k
porušeniu zákona na úkor občanov, ktorí ako vhodné a zákonom chránené zhodnotenie ich finančných

prostriedkov zvolia ich investovanie v rámci subjektovdohliadanýchžalovanou.Odvolacísúd,rovnako
aj okresný súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnili, resp. nevyhodnotili správne žalobkyňou navrhnuté
dôkazy,atosprávusprávcukonkurznejpodstatyúpadcuPDSIostavekonkurzuajehovýpoveďvkonaní
sp. zn. 7 C 206/2011, z ktorých jednoznačne vyplýva, že aktuálny stav konkurzu je taký, že objektívne
vylučuje možnosť žalobkyne ako veriteľa uspokojiť sa z konkurzu vedeného pod sp. zn. 3 K 95/2010.

Dovolateľka žiadala rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
4. Žalovaná sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrila.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie
žalobkyne je potrebné ako neprípustné odmietnuť. Na odôvodnenie uvedeného záveru dovolací súd

uvádza nasledovné:
6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,súvymenovanév§420a§421CSP.
7. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesnýmpostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.
8. V zmysle § 421 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
9. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým,
že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa
vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
10. V danom prípade dovolací súd prioritne posudzoval prípustnosť dovolania, t. j. či boli splnené

podmienky stanovené zákonom pre vecné prejednanie dovolania. Odborná spisba rozdeľuje podmienky
prípustnosti dovolania na objektívne [(a/ prípustný predmet, b/ lehota na podanie dovolania, c/
náležitosti dovolania) a subjektívne (osoba oprávnená podať dovolanie). (Ficová a kol., Občianske
procesné právo, Druhé aktualizované a doplnené vydanie, Bratislava, Vydavateľské oddelenie
Právnickej fakulty UK, 2008, str. 344)]. V CSP sú jednotlivé podmienky prípustnosti dovolania upravené

nasledovne: v ustanoveniach § 420 až § 423 je upravený prípustný predmet, v ustanovení § 427 je
stanovená lehota na podanie dovolania, v ustanovení § 428 sú stanovené náležitosti dovolania a
v ustanovení § 424 až § 426 sú upravené subjekty oprávnené podať dovolanie.
11. Vychádzajúc z uvedeného (bod 10. tohto rozhodnutia) dovolací súd zistil, že dovolanie
podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté

rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), ktoré dovolanie spĺňa
náležitosti stanovené zákonom (§ 428 CSP) a dovolateľka v ňom napáda rozsudok odvolacieho súdu,
ktorým vo veci samej potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 219 ods. l O.s.p. ako vecne správny.
12. V danom prípade žalobkyňa prípustnosť dovolania odvodila z § 420 písm. f/ CSP a porušenie práva
na spravodlivý proces oprela o nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť, pretože odvolací súd neprípustným

spôsobom pracoval s doterajšou judikatúrou, keď sebe vhodnú citoval a rovnako dôležitú, pre
dovolateľov priaznivú, zamlčal (nespomenul ju). Rozhodnutie odvolacieho súdu je podľa jej názoru tiež
založené na nesprávnych skutkových zisteniach a neúplnom dokazovaní, pričom súčasne namietala
nesprávne právne posúdenie veci (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP).
13. Otázka možnosti súbežného uplatnenia dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle týchto ustanovení

CSP bola riešená veľkým senátom občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu uznesením z 19.
apríla 2017 sp. zn. 1 VCdo 2/2017 a neskôr uznesením z 21. marca 2018 sp. zn. 1 VCdo
1/2018 (ďalej aj „rozhodnutie sp. zn. 1 VCdo 1/2018“). Rozhodnutím sp. zn. 1 VCdo 1/2018 veľký
senát občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu rozhodol o spornej otázke prípustnosti kumulácie
dovolacích dôvodov uplatnených podľa § 420 a § 421 CSP tak, že vyslovil právny názor, že kumulácia

dovolacíchdôvodovpodľa§420a§421CSPjeprípustná.NapokonajÚstavnýsúdSlovenskejrepubliky
(ďalej aj „ústavný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. PLz. ÚS 1/2018 v uznesení pléna ústavného
súduuviedol:,,Pokiaľsúvdovolanísúbežneuplatnenédôvodyprípustnostidovolaniapodľaustanovenia
§ 420 CSP, ako aj § 421 CSP a najvyšší súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na
posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 CSP, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46

ods. l Ústavy Slovenskej republiky. Rovnako, pokiaľ sú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti
uvedené v § 420 písm. a/ až f/ CSP a najvyšší súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí
výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania z hľadiska existencie tej procesnej vady zmätočnosti, ktorá
je v tomto ustanovení uvedená na prednejšom mieste, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46
ods. l Ústavy Slovenskej republiky (PLz. ÚS l /2018).“

14. Rozhodnutiami veľkého senátu, ktoré sú dostupné aj na internetovej stránke najvyššieho súdu
(www.nsud.sk), sú senáty najvyššieho súdu viazané (§ 48 ods. 3 veta prvá CSP).
15. Vec prejednávajúci trojčlenný senát najvyššieho súdu, riadiac sa právnymi závermi vyjadrenými v
rozhodnutí veľkého senátu sp. zn. 1 VCdo 1/2018, ako aj pléna ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/2018,
skúmal prípustnosť dovolania žalobkyne podľa ustanovenia § 420 písm. f/ a § 421 ods. 1 písm. a/ CSP.

16. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP, sú a/ zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.17. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto
práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou práva na spravodlivý súdny
proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a

v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom.
Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov
a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu
nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami,
preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v

súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k
spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97,
II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03 a IV. ÚS 252/04).
18. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných
do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca

činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor)
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej
účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 6/2014,
3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho
vzťahovanímajnafaktickúmeritórnurozhodovaciučinnosťsúdu.„Postupomsúdu“možnotedarozumieť

iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou
uplatneného nároku.
19. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci
v civilnom sporovom, či mimosporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani
časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť

odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (pozri rozhodnutia
najvyššieho súdu sp. zn. 1 ECdo 10/2014, 3 Cdo 146/2013). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu
treba pojem „procesný postup“ súdu vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016.
20. Dovolací súd v súvislosti s námietkou dovolateľky o porušení § 420 písm. f/ CSP nedostatočným
odôvodnením rozhodnutia odvolacieho súdu poukazuje na doterajšiu judikatúru najvyššieho súdu - R

111/1998, R 2/2016, ako aj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015, III. ÚS
288/2015 a I. ÚS 547/2016, v zmysle ktorých nedostatok odôvodnenia rozhodnutia (nepreskúmateľnosť)
bol považovaný len za vlastnosť rozhodnutia súdu, ktorý zmätočnosť rozhodnutia nezakladá.
21. V predmetnej veci sú v dovolaním napadnutom rozhodnutí (obsah ktorého nemožno posudzovať
izolovane od rozsudku súdu prvej inštancie, lebo prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska

predmetu konania tvoria jeden celok - viď rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 78/05, III.
ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) zreteľne vysvetlené jeho podstatné dôvody, uvedené ustanovenia, ktoré
súd aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ako i vysvetlené právne úvahy, ktorými sa pri
rozhodovaní riadil. Prijaté právne závery sú primerane odôvodnené spôsobom zodpovedajúcim § 393
ods. 2 CSP (predtým § 157 ods. 2 O.s.p.). Za procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP

nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľky.
22. V súvislosti s namietanou arbitrárnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu najvyšší súd akcentuje, že
samotná skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže
viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS
188/06).

23. Najvyšší súd už podľa predchádzajúcej právnej úpravy dospel k záveru, že dôvodom
znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (a v zmysle § 237 ods. 1 písm.
f/ O.s.p. zakladajúcim prípustnosť dovolania) nebolo nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových
okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého
dôkazu (porovnaj judikáty R 37/1993, R 42/1993, R 125/1999 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp.

zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 5 Cdo
244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu ani po novej
právnej úprave civilného sporového konania, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016, nie je dôvodom
zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nedostatočné zistenie skutkového
stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd uzatvára, že dovolateľka namieta porušenie § 420 písm.
f/ CSP neoprávnene.
25. V súvislosti s namietaným dovolacím dôvodom v zmysle § 421 CSP dovolací súd poukazuje na
zákonné ustanovenia § 422 ods. 1 písm. a/ CSP (ktoré je vo vzťahu k § 421 ods. 1 CSP ustanovenímlex specialis), podľa ktorého dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa
neprihliada. Podľa § 422 ods. 2 CSP na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených § 422

ods. 1 CSP je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
26. V danom prípade sa žalobkyňa žalobou podanou na súde prvej inštancie 30. decembra
2011, domáhala zaplatenia sumy 1 505,68 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom NBS, kedy bola výška minimálnej mzdy 317 eur v zmysle zákona o
minimálnej mzde č. 663/2007 Z.z. v platnom znení, desaťnásobok tejto sumy je 3 170 eur. Rozhodnutie

odvolacieho súdu sa teda týka peňažného plnenia neprekračujúceho výšku desaťnásobku minimálnej
mzdy v čase podania žaloby (1 505,68 eur < 3 170 eur).
27. Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobkyne je v danom prípade vylúčená ustanovením
§ 422 ods. 1 písm. a/ CSP, dovolací súd vzhľadom na procesnú neprípustnosť dovolania žalobkyne
nepristúpil k posúdeniu, či napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 421
ods. 1 písm. b/ CSP, resp. § 432 ods. 1 CSP).

28. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne ako neprípustné odmietol (§ 447 písm.
c/ CSP).
29. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3
veta druhá CSP neodôvodňuje. O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie
(§ 262 ods. 2 CSP).

30. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.