Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. október 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4C/99/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816204586
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7816204586.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou, v spore žalobcu Bc. N. W. Y.. XX.XX.
XXXX, E. U. X, XXX XX J., zast. JUDr. Anna Drugdová, advokátka, Námestie slobody 25, 066 01
Humenné, proti žalovanej E. W. Y.. XX.XX. XXXX, E. B. XXX, XXX XX, zast. JUDr. Ladislav Csákó,
advokát, Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j ekonanie o zaplatenie 0,74 Eur.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1.786,38 Eur v lehote 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanej v plnom
rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom 1. inštancie
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú uhradiť mu škodu
vo výške 1.787,12 Eur, trovy konania a trovy právneho zastúpenia v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.10. 2014, č.k.: 8CoP/417/2014- 356
bolo zmenené uznesenie Okresného súdu Rožňava zo dňa 20.08. 2014, č.k.: 7P/18/2014 - 294
tak, že bol predbežne upravený styk mal. E. s otcom - žalobcom každý týždeň v nedeľu od 9.00
hod. do 13.00 hod. s tým, že prevezme maloletú v mieste bydliska matky a na tom istom mieste

ju matke po skončení styku odovzdá. V zmysle tohto uznesenia o predbežnej úprave styku žalobcu
ako otca s mal. E. W. v mieste bydliska maloletej, t.j. v mieste bydliska žalovanej ako jej matky,
sa žalobca dostavil na styk s mal. E. v zmysle tejto úpravy do obce Rudná a to v dňoch 30.11.
2014, 07.12. 2014, 14.12.2014,28.12.2014,04.01.2015,18.01.2015,25.01.2015,01.02.2015,15.02.2015,
22.02.2015,01.03.2015,08.03.2015,15.03.2015,04.10.2015,01.11.2015,13.12.2015, 10.01.2016,
17.01.2016 a 24.01. 2016, pričom počas týchto dní mu styk s mal. E. P.o strany žalovanej nebol
umožnený a žalovaná ako matka mal. E. žalobcovi žiadnym spôsobom neoznámila, že sa styk s mal.

E. G. W. B. uskutočniť nemôže. Pretože žalovaná svojvoľne a bez relevantného dôvodu mu styk s mal.
E. neumožňovala dlhodobo (od mája 2014), po právoplatnosti uznesenia o predbežnej úprave styku
sa žalobca domáhal súdneho výkonu rozhodnutia na Okresnom súde Rožňava v konaní vedenom pod
sp.zn. 5Em/1/2014. V období od 15.03. 2015 do 04.10. 2015 si žalobca voči žalovanej neuplatňuje
náhradu škody za zmarené styky s mal. E. z dôvodu, že tieto prebiehali (aj keď krátko) na pôde úradu
práce v zmysle pokynu sudkyne na pojednávaní vo veci úpravy práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu

na čas do rozvodu, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Rožňava pod sp.zn. 7P/18/2014. Pretože
postupne sa styk mal. E. so žalobcom nerealizoval už na pôde úradu práce v B., od 04.10. 2015
sa žalobca opätovne dostavoval na styk s maloletou E. pred rodinný dom v obci B.. V termínochšpecifikovaných vyššie, celkovo 19x sa žalobca do obce B. dostavil pred rodinný dom žalovanej za
účelom vyzdvihnutia si mal. E. na styk s ním v zmysle rozhodnutia súdu, ale žalovaná mu tento styk
neumožnila, bránu do dvora rodinného domu mu neotvorila a dokonca mal. E. žalobca ani nevidel.

Žalovaná napriek tomu, že vedela o úprave styku maloletej so žalobcom, mu žiadnym spôsobom
neoznámila, že sa styk nerealizovať nebude. Následne bol rozsudkom krajského súdu v Košiciach zo
dňa 29.04. 2016, č.k. 8CoP/389/2015-172 upravený styk žalobcu s mal. E. W. tak, že žalobca ako
otec je oprávnený stretávať sa s maloletou E. W. nar. XX.XX. XXXX každý piatok v roku od 16.,00
hod. do 18.00 hod. a každú párnu sobotu v roku od 16.00 hod. do 18.00 hod. v obvode obce, v

ktorej matka s dieťaťom býva, matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať
mu ju v určenom čase v mieste jej bydliska, otec je oprávnený v určenom čase prevziať maloletú v
mieste bydliska matky a povinný ju po skončení styku v určenom čase vrátiť matke v mieste jej bydliska.
Potom, čo sa žalobca dozvedel o úprave styku s mal. E. rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, proti
ktorému nie je prípustný riadny opravný prostriedok, dostavil sa na styk s mal. E. v dňoch 29.05. 2016,
03.06. 2016, 10.06. 2016 a 17.06. 2016, (4x) ale tento styk mu s mal. E. zo strany žalovanej opätovne

nebol umožnený, žalobca sa nemal možnosť s mal. E. stretnúť a napriek tomu, že ho videli všetci
susedia, keď volal, zvonil a trúbil pred rodinným domom žalovanej ako aj jej rodičov v obci B., žalovaná
nevyšla ani len na dvor, pričom mu žiadnym spôsobom neoznámila, že sa styk s mal. E. nemôže konať
z relevantných dôvodov. V danom prípade bola žalovaná povinná umožniť žalobcovi ako otcovi styk s
mal. E. v čase a mieste stanovenom rozhodnutím súdu. išlo o jej povinnosť vyplývajúcu zo súdneho

rozhodnutia, teda povinnosť, ktorú bola povinná splniť, resp. v prípade, ak nebolo možné realizovať styk
otca s mal. E. , v povinnosti predchádzania vzniku škody, mala žalovaná povinnosť oznámiť žalobcovi,
že sa styk realizovať nebude, aby zbytočne necestoval z J. Z. W. B. a nespôsoboval si tak zbytočné
náklady spojené s cestou. pretože žalovaná v daných dňoch svoju povinnosť porušila a styk žalobcu
s mal. E. neumožnila a zároveň mu neoznámila, že sa styk z akéhokoľvek dôvodu realizovať nebude

zodpovedá za škodu, ktorú tým žalobcovi spôsobila. Pretože spiatočná cesta z bydliska žalobcu od
bydliska žalovanej predstavuje 305 km, ktoré musel žalobca precestovať z J. Z. W. B. a späť v týchto
dvadsiatich troch prípadoch, má žalobca voči žalovanej právo na náhradu cestovných nákladov, ktoré
musel reálne vynaložiť za tieto cesty, ktoré realizoval a k styku s mal. E. zavinením žalovanej nedošlo. Pri
výpočte výšky náhrady škody vychádzal žalobca z priemernej spotreby osobného motorového vozidla

zn. X. I., ktoré na dané cesty používal (ide o motorové vozidlo evidované na spoločnosť H.-N., C..B..W..,
ktorej konateľkou a spoločníčkou je matka žalobcu), kde je uvedená priemerná spotreba 5,7 l na 100
km. Cena benzínu pre výpočet náhrady škody bola stanovená ako priemerná cena benzínu v danom
čase, pričom vychádzal z priemerných cien PHM na internetovej stránke : auto.sme/natankuj.sk, kde
sú presne uvedené priemerné ceny benzínu za obdobie rokov 2014, 2015 a 2016 a výpočet je robený

podľa týchto priemerných cien ku konkrétnemu dátumu. Zároveň si žalobca uplatnil aj základnú náhradu
za použitie cestného motorového vozidla podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
SR č. 632/2008 vo výške 0,183 Eur za každý prejdený kilometer. Výpočet náhrady škody je nasledovný:
Dátum cena benzínu počet kilometrov priemerná spotreba
30.11.2014 (1,392 Eur x 305 km x 0,057) =24,20 Eur

07.12.2014 (1,375 Eur x 305 km x 0,057) =23,90 Eur
14.12.2014 (1,360 Eur x 305 km x 0,057) =23,90 Eur
28.12.2014 (1,324 Eur x 305 km x 0,057 ) =23,02 Eur
04.01.2015 (1,321 Eur x 305 km x 0,057) =22,97 Eur
18.01.2015 (1,315 Eur x 305 km x 0,057) =22,86 Eur

25.01.2015 (1,262 Eur x 305 km x 0,057) =21,94 Eur
01.02.2015 (1,237 Eur x 305 km x 0,057) =21,51 Eur
15.02.2015 (1,216 Eur x 305 km x 0,057) =21,14 Eur
22.02.2015 (1,217 Eur x 305 km x 0,057) =21,16 Eur
01.03.2015 (1,230 Eur x 305 km x 0,057) =21,38 Eur

08.03.2015 (1,245 Eur x 305 km x 0,057) =21,64 Eur
15.03.2015 (1,266 Eur x 305 km x 0,057) =21,01 Eur
04.10.2015 (1,245 Eur x 305 km x 0,057) =21,64 Eur
01.11.2015 (1,208 Eur x 305 km x 0,057) = 21,00 Eur
13.12.2015 (1,225 Eur x 305 km x 0,057 ) =21,29 Eur

10.01.2016 (1,176 Eur x 305 km x 0,057) =20,41 Eur
17.01.2016 (1,163 Eur x 305 km x 0,057) =20,22 Eur
24.01.2016 (1,153 Eur x 305 km x 0,057) =20,04 Eur
29.05.2016 (1,242 Eur x 305 km x 0,057) =21,59 Eur03.06.2016 (1,260 Eur x 305 km x 0,057) =21,91 Eur
10.06.2016 (1,265 Eur x 305 km x 0,057) =21,99 Eur
17.06.2016 (1,260 Eur x 305 km x 0,057) =21,91 Eur

SPOLU 503, 37 Eur
Amortizácia : 0,183 x 305 x 23 = 1.283,75 Eur.

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že žiada žalobu zamietnuť.

Namietala, že údajne zmarila styky otca s ich dcérou, pretože to sa na pravde nezakladá. Pravda je taká,
že maloletá reagovala na otca neuroticky, pred každým stretnutím, keď ju začala na styk pripravovať,
sa jej zvýšila telesná teplota, hnačkovala a pod. O týchto problémoch dobre vie aj pediater dcéry,
MUDr. S.. E. so sídlom v B. Y. M.. H. Č.. X, od ktorého navrhla vyžiadať správu o tom, či maloletá
bola opakovane ním ošetrená z dôvodu neurotickej reakcie na blížiace sa styky s otcom. Vec riešila aj
prostredníctvom pedopsychologičky I.. Ľ. E. C. C. G. B.Ň. Y. M.. Š. Č.. X, od ktorej rovnako navrhla

vyžiadať správu obdobného znenia. V žiadnom prípade teda neobstojí tvrdenie, že ona mala zmariť
styky. Ak sa tieto neuskutočnili, boli zapríčinené zdravotným stavom dieťaťa, teda objektívnymi príčinami
a nie akýmsi jej zavinením, protiprávnym konaním. O tejto skutočnosti svedčí aj rozhodnutie odvolacieho
súdu vo veci uznesenia OS v Rožňave 5Em/1/14, ktorým sa uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým
sa nariadil výkon rozhodnutia bolo zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie súdu prvej inštancie

s pokynom skúmať reakciu maloletej na styky majúce sa realizovať s otcom. Nepochybovala však o
tom, že v konečnom dôsledku toto konanie bude zastavené. Pokiaľ žalobca navrhol pripojiť tento spis,
ona sa k jeho návrhu pripája a navrhuje, aby sa súd podrobne oboznámil so zrušujúcim uznesením
odvolacieho súdu. V konečnom dôsledku o tom, že nekonala protiprávne svedčí aj tá skutočnosť, že
žalobca na ňu podal nespočetne veľakrát, podľa jej odhadu minimálne 20 krát trestné oznámenie pre

podozrenie z trestnej činnosti (zrejme pre podozrenie z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia),
avšak každé jedno jeho takéto trestné oznáme nie bez výnimky bolo odmietnuté s tým, že sa z jej
strany nejedná o žiadnu trestnú činnosť a nedošlo ani len k začatiu trestného stíhania a už vôbec
nie k vzneseniu obvinenia, nebodaj podaniu obžaloby. Na základe uvedeného zastáva jednoznačný
názor, že pozitívnemu rozhodnutiu o podanej žalobe bráni jeho základný predpoklad, a to protiprávne

konanie. Nie je to však jediná skutočnosť, pre ktorú nie je možné žalobe žalobcu vyhovieť. Myslí si,
že pri náležitej opatrnosti práve otec bol povinný sa informovať o zdravotnom stave dieťaťa, resp. o
predpoklade realizácie stykov o to viac, že ona na neho ani nemá telefónne číslo. Otec sa snaží
preniesť zodpovednosť za svoje ľahostajné konanie a za to, že oni spolu nekomunikujú a zrejme mu bolo
nepríjemné ju kontaktovať. Bez ohľadu na to, že oni nekomunikujú, otec pozná pomery v obci Rudná,

pozná jej obyvateľov, čo nesporne vyplýva aj z jeho žaloby, kedy menovite uvádza ľudí, ktorí mali byť
svedkami jeho prítomnosti v obci. Nič mu teda nebránila, aby sa informoval prostredníctvom nejakých
spoločných známych o stave veci, keď už nechcel zaťažovať na to kompetentný úrad - ÚPSVaR v B..
Táto námietka je o to aktuálnejšia, že žalobca, ako to sám tvrdí, mal mať zmarené styky až 24 krát, čiže
pri náležitej opatrnosti by sa bez toho, aby sa presvedčil o potrebných informáciách, nemal absolvovať

cestu P. J. Z. B.. Namieta aj tvrdenie o tom, že by mu bola vznikla akákoľvek škoda, tobôž nie vo výške
ním vyčíslenej. Žalobca zrejme nie je zamestnancom spoločnosti H.-N. C..B..W.. (o ktorej sa v žalobe
zmieňuje), pričom podstatnú časť uplatneného nároku opiera o Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z.z. z 18.12. 2008, ktoré pojednáva o sumách základnej
náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách. Žalobca nepreukázal, a

doposiaľ to ani netvrdí, že by on bol absolvoval pracovné cesty z J. Z. B., čo vylučuje aplikáciu tohto
predpisu na tento prípad. navyše tento predpis vychádza zo z.č. 283/2002 Z.z., pričom z jeho § 7/1
vyplýva, že „Ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije
cestné motorové vozidlo, okrem cestného motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí
mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (ďalej len “základná náhrada“) a náhrada za spotrebované

pohonné látky; ak zamestnanec použije cestné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, odsek 10
sa nepoužije.“ Z uvedeného teda jasne vyplýva, že základným predpokladom na priznanie cestovných
nákladov je použitie motorového vozidla, ktoré nepatrí zamestnávateľovi, ale zvyčajne sa jedná o vozidlo
patriace zamestnancovi, v posudzovanej veci však žalobca ani len netvrdí, a už vôbec nepreukazuje,
že by sa jednalo o vozidlo, ktoré spĺňa tieto zákonnom predvídané podmienky. Zastávala názor, že v

žiadnom prípade nie je možné takto postupovať a priznať cestovné náklady s poukazom na uvedený
právny predpis pri náhrade škody. Okrem toho ako bývalá manželka žalobcu dobre vie, že žalobca rád
jazdí motorovými vozidlami a bez toho, aby chcela byť čo i len trošku cynická, si dovoľuje vysloviť názor,že za vyššie uvedených okolností žalobca za to cestoval z J. Z. B., aby sa venoval svojmu koníčku v
presvedčení, že sa náhrady za takto vzniklé náklady bude domáhať na nej.

3. Na pojednávaní dňa 15.11. 2016 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že
žalovanásabránitým,žezjejstranynedošlokprotiprávnemukonaniu.Navrhlapripojiťspis5Em1/2014,
kde bolo niekoľko pojednávaní týkajúcich sa okolností, pre ktoré sa nerealizoval styk otca s mal. E.
W.. Minimálne na jednom pojednávaní sama žalovaná potvrdila, že napriek zvoneniu a volaniu otca
nešla ani len otvoriť bránku k rodinnému domu. Skutočnosti, že žalovaná dlhodobo žiadnym spôsobom

nekomunikuje so žalobcom, neberie telefóny, nereaguje na sms, dokonca prestala komunikovať s
ÚPSVaR sa nachádzajú v konaní 5Em 1/2014, aj v konaní o rozvod a v konaní o úpravu práv a povinností
na čas do rozvodu, sú právoplatne skončené. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že má dôkazy o neurotickom
správaní sa mal. E. pred stykom s otcom, žiadala súd, aby sa oboznámil s výsledkami styku otca s
mal. E. na pôde úradu práce, kde sa tento realizoval za prítomnosti psychológa a následne aj so
znaleckým posudkom, ktorý bol vyhotovený v konaní o úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu, kde

bolo jasne skonštatované, akým spôsobom maloletá reagovala na otca, teda pozitívne, o čom svedčí aj
právoplatný rozsudok Okresného súdu Rožňava o rozvode manželstva v časti úpravy stykov otca s mal.
E.. Žalovaná si pravdepodobne neuvedomila, že žaloba o náhradu škody, ktorá je predmetom konania
sa týka dlhého obdobia, počas ktorého neumožňovala otcovi styk s maloletou, pričom otca absolútne
žiadnym spôsobom neinformovala o tom, že styk sa nemôže realizovať napr. zo zdravotných dôvodov

mal. E.. V žalobe navrhla výsluch svedkov, ktorí osobne videli a počuli žalobcu v konkrétnych dňoch
ako sa snažil vôbec dozvoniť do rodinného domu, kde žalovaná s maloletou býva a vedia potvrdiť, že
žalovanáanilennevyšlanadvor.Čosatýkapoužitiamotorovéhovozidlanastykotcasmal.E.,vdnešnej
dobe je adekvátne, ak otec, ktorého bydlisko je 160 km od bydliska dieťaťa použije motorové vozidlo,
o čom svedčí aj rozhodnutie R 12/1990 , ide o judikát, ktorý cituje: „Rodič, ktorému bolo maloleté dieťa

zverené do výchovy zodpovedá za škodu vzniknutú druhému z rodičov v dôsledku zmarenia styku s
dieťaťom aj vtedy, keď tohto rodiča včas neinformoval o objektívnej preukážke (napr. o ochorení dieťaťa)
brániacej uskutočneniu styku s mal. na určitý čas. Potrebu použitia vlastného motorového vozidla rodiča
na uskutočnenie styku s mal. dieťaťom pri výchove druhého z rodičov treba posúdiť jednak z hľadiska
prepravy rodiča do miesta bydliska a jednak z hľadiska účelnosti využitia vozidla v priebehu styku s

dieťaťom. Pri vyčíslení nákladov spojených s použitím tohto vozidla možno prihliadnuť na paušálne
náhradynákladovobdobnéhopoužitiaosobnýchvozidielnainéúčely.“Naozajplnezodpovedápredmetu
tohto konania a má za to, že žaloba nepožaduje nič iné ako náhradu za amortizáciu motorového vozidla
a nákladov tak ako sa použiť majú. Má za to, že po oboznámení sa súdu so spismi, ktoré uvádzala,
oboznámením sa postojov žalovanej v ukončených konaniach, súd sám zistí, že zo strany žalovanej ide

o účelové bránenie styku otca s mal. E. a pokiaľ žalovaná tvrdí, že ju otec obviňuje trestnými podaniami,
táto možnosť otca vyplýva len z toho, že rok a pol svoje dieťa nevidel a inú možnosť zatiaľ nevidí.
Pokiaľ súd sa nepokúsi nejakým spôsobom zahatiť správanie žalovanej a to aj priznaním náhrady škody
žalobcovi, konanie žalovanej zostane beztrestné, bezuzdné a naozaj dôjde k tomu, že žalobca ako otec
napriek tomu, že posiela výživné 200,-Eur, svoje dieťa nikdy nevidí.

4. Na pojednávaní dňa 15.11. 2016 právny zástupca žalovanej uviedol, že
v celom rozsahu odkazuje na písomné vyjadrenie, ktoré súdu bolo doručené 07. 11. 2016 s tým, že na
jeho dôvodoch v celom rozsahu zotrváva, navrhuje, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol
ako nedôvodnú, pretože je toho presvedčenia, že žalovaná nekonala v rozpore so zákonom, nezmarila

styky otca s dieťaťom a preto ani podaná žaloba nemôže byť dôvodná. Právna zástupkyňa žalobcu
uviedla, že ním navrhnutí svedkovia v žalobe mali byť vypočutí v konaní 5Em 1/2014, no neboli vypočutí,
pretože sama matka ako povinná priznala, že ona znemožnila styk žalobcu s dieťaťom. Pripojila sa k
návrhu na vykonanie dokazovania správami od N.. E.A. A. I.. Ľ. E. . Navrhla vypočuť Mgr. N., ako kolíznu
opatrovníčku z Úradu práce v Rožňave. Uviedla, že len týmto spôsobom môže súd získať komplexný

pohľad na vec a posúdiť správanie žalovanej.

5. Zo správy od všeobecného lekára pre deti a dorast MUDr. S. E. zo
dňa 11.04. 2017 súd zistil, že dieťa bolo v dňoch 13.02. 2014, 26.01. 2015, 02.03.2015 a 11.07.2016
ošetrené v ambulancii z dôvodu zdravotných problémov, ktoré by mohli a nemuseli súvisieť z návštevou

otca dieťaťa. dieťa bolo samozrejme opakovane vyšetrené aj v ďalších dňoch, ale tam sa to nedávalo do
súvislosti s návštevou otca, prevažne išlo o respiračné infekcie. Dňa 13.02. 2014 : podľa udania matky
je dieťa nekľudné a zle spáva po návšteve otca, ktorý s dieťaťom nežije v spoločnej domácnosti. Dňa
26.01. 2015 : matka udáva, že 24.01. 2015 /sobota/ malo dieťa bolesti brucha, zvýšené teploty, 25.01.2015 /nedeľa/ aj 1x zvracalo, malo jedno hnačkovitú stolicu a odmietalo kontakt s otcom. Dňa 02.03.
2015 : dieťa má od predošlého dňa teploty do 38,2 st.C, má nutkanie na zvracanie, nezvracia, stolicu
má normálnu, nekašle, nesoplí. Matka udáva, že bol otec dieťaťu u nich na návšteve. Dňa 11.07.2016 :

podľa udania matky dostalo dieťa 09.07. 2016 /sobota/ afektívny záchvat pri kontakte s otcom, plakalo,
zvracalo, malo bolesti brucha. Súčasne má klinické známky ľahkého akútneho respiračného infektu.
Záver : Z vyššie uvedeného vyplýva, že v týchto prípadoch išlo o anamneticky udávané obtiaže, fyzikálne
vyšetrenie dieťaťa v uvedených dňoch bolo negatívne /len 11.07.2016 bol prítomný aj banálny respiračný
infekt/, nevysvetľovalo udávané obtiaže. Vyššie uvedené klinické príznaky dieťaťa by sa nie celkom

jednoznačne dali zdôvodniť ako psychosomatické obtiaže na podklade dysharmonických rodinných
vzťahov.

6. Zo správy PhDr. Ľ. E., Psychologická ambulancia, Š. X
B. zo dňa 12.04. 2017 súd zistil, že maloletá bola psychologicky vyšetrená dňa 26.02.2014 na
požiadanie lekára z dôvodov bolestí brucha, problémov so spánkom, neochoty stretávať sa s otcom.

taktiež bola vyšetrená 10.06.2014, 27.01. 2015,11.07.2016 a 24.10.2016, súdom uvedených termínoch
maloletá nebola na psychologickej ambulancii.

7. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, Odbor
sociálnych vecí a rodiny Rožňava, zo dňa 18.04. 2014 vyplýva, že otec sa s maloletou dcérou nestretol

od 18.06. 2015, kedy sa uskutočnilo posledné stretnutie na referáte poradensko-psychologických
služieb ÚPSV a R Rožňava na základe dohody rodičov. Otec sa domáhal svojho práva na starostlivosť
o dieťa prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní, výkonom rozhodnutia súdu - predbežného
opatrenia o úprave stykov, toto konanie bolo zastavené z dôvodu, že predbežné opatrenie rozhodnutím
vo veci samej stratilo účinnosť. Na jeho podnet bol dňa 12.07. 2016 podaný tunajším úradom v

zmysle ust. § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov
návrh na uloženie výchovného opatrenia - povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu, alebo inému
odbornémuporadenstvunaReferáteporadensko-psychologickýchslužiebÚPSVaRRožňava,Okresný
súd Rožňava uznesením č.k. 7P/256/2016-49 zo dňa 23.03. 2017 rodičom mal. E. W. uložil povinnosť
podrobiť sa psychologickému poradenstvu na RPPS ÚPSVaR Rožňava, uznesenie doposiaľ nie je

právoplatné. Ku konkrétnemu priebehu nerealizovaných stykov otca a jeho príchodov pred bydlisko
dieťaťa sa vyjadriť nevie, vychádza z výpovedí otca a to aj na súdnom pojednávaní vo veci uloženia
výchovného opatrenia, že za dcérou chodil, ale nepodarilo sa mu s ňou stretnúť. Videl ju raz po podaní
návrhu na uloženie výchovného opatrenia, kedy ho kontaktoval právny zástupca matky, dieťa reagovalo
neadekvátne, otec požiadal matku, by ho upokojila, vošla s ním do domu a už z domu nevyšli. Otec

vždy mal záujem o svoje dieťa, predovšetkým dieťa má právo na plnohodnotný vzťah s obidvoma
rodičmi. Po právoplatnosti uznesenia OS Rožňava č.k. 7P/256/2016 zo dňa 23.03. 2017 sa v rámci
psychologického poradenstvo pokúsia opäť budovať prerušený vzťah otca s maloletou Barborou a
rodičov viesť k vzájomnej spolupráci a komunikácii v záujme zdravého vývinu ich dieťaťa.

8. Zo spisu tunajšieho súdu 7P/18/2014 súd zistil, že uznesením Krajského súdu
Košice č.k. 8CoP/417/2014 - 356 bolo zmenené uznesenie Okresného súdu Rožňava č.k. 7P/18/2014
- 294 zo dňa 20.08. 2014 a to tak, že bol predbežne upravený styk mal. Barbory s otcom Bc. N. W.
každý týždeň v nedeľu od 9.00 hod. do 13.00 hod. s tým, že otec prevezme maloletú v mieste bydliska
matky a na tom istom mieste ju matke po ukončení styku odovzdá.

9. Zo spisu 5Em/1/2014 tunajšieho súdu súd zistil, že na tomto súde sa viedlo
konanie o výkon rozhodnutia styku žalobcu s maloletou E. W.. Na čl. 52 tohto spisu, v Zápisnici
o pojednávaní zo dňa 20.03. 2015 je uvedená výpoveď žalovanej (povinnej v tomto konaní), že
neinformovala žalobcu (otca) ani v jednom prípade, že styk sa nemôže realizovať z dôvodu, že dieťa

je nemocné.

10. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že táto žaloba by tu nebola, keby
mal možnosť stýkať sa s dcérou. Je preukázané niekoľkokrát aj na tomto súde, že jeho bývalá manželka
odmietla vydať jeho dcéru, pričom v prípadoch uvedených v jeho písomnom návrhu mu ani raz nedala

vedieť, že sa styk nebude konať, alebo nemôže konať z hocijakého dôvodu. Jeho bývalá manželka má
jeho telefónne číslo zablokované. Zakaždým, keď prišiel v stanovenom termíne pred rodinný dom do
obce B., tak zastavil auto pred rodinným domom a snažil sa kričať, trúbiť autom, tak aby ho bolo počuť.
Snažil sa zvoniť a dovolať sa styku so svojou dcérou. Z domu nikto nevychádzal a vyzeralo to, ako kebynikto nebol doma. Okná rodinného domu boli zatvorené a takisto aj brána. Na pozemok nestúpil a ani
sa svojej dcéry nedovolal. Videli ho susedia, takisto ako aj počuli, aj volanie a trúbenie. Väčšinou chodil
na adresu B. XX, t. j. kde má jeho bývalá manželka trvalý pobyt aj s dcérou. Niekoľkokrát sa zastavil

aj na adrese B. XXX, kde bývajú rodičia bývalej manželky. Z každej takejto návštevy, či už pred jedným
domom, alebo druhým domom má vyhotovený audio záznam.

11. Žalovaná vo svojej výpovedi tvrdila, že mu bolo dané vedieť telefonicky aj
sms - kou aj cez UPSVa R, niekoľkokrát, že dieťa je choré a má teplotu a napriek tomu sa dostavil na

adresu, čiže je to zbytočné, čo mu dá vedieť a čo nie. Čo sa týka výpovede žalobcu, tak nevypovedal
pravdu v tom, že mu neoznámila kedy bude doma a že dieťa je choré, ale nevie presné dátumy. Nevie
predložiť ako dôkaz výpisy smsiek, ani iné správy nevie doložiť. Neprestala s ním komunikovať. Aj vždy
napísala kolíznemu opatrovníkovi dopis kedy sa nevedela dostaviť. Žalobca nechodieval pravidelne a
dieťa nechcelo ísť z domu von.

12. Právna zástupkyňa žalobcu tvrdila, že pokiaľ povinnosť práv tvrdenia nie je
predložený relevantnými dôkazmi v súvislosti s CSP má za to, že žalovaná svoje tvrdenia nepreukázala
a tým, že nepriamo sama potvrdila skutočnosť, že otec sa do obce B. dostavil, o čom svedčia aj pripojené
spisy má za to, že je nesporné tvrdenie žalobcu o tom, že mu v daných termínoch styk s mal. dcérou v
zmysle právoplatného rozhodnutia umožnený nebol. Čo sa týka výšky škody, za ktorú v plnom rozsahu

nesie zodpovednosť žalovaná, tá bola presne špecifikovaná a rozpočítaná v žalobe. Vzhľadom na
prednes žalovanej žiadala, aby svoje tvrdenia žalovaná podporila listinnými dôkazmi a to dobou trvania
hovoru a smskami v mobilnom telefóne. Pokiaľ žalovaná nepreukáže, že otca vopred informovala o
tom, že sa do B. P. J. dostaviť nemá, je zodpovedná svojim konaním za vznik škody na strane otca.
Len preukázanie toho, že otec jej oznámenia ignoroval by mohlo svedčiť, že si za vzniknuté náklady trpí

sám. Navrhla vypočuť kolíznu opatrovníčku pani N.W..

13. Právny zástupca žalovanej uviedol, že nárok podaný žalobcom neuznáva ani do
základu a ani do výšky a navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na dôvody, ktoré písomne uviedol. Bolo
by vhodné doplniť dokazovanie vyžiadaním trestných spisov s tým, že ako to aj z písomného vyjadrenia

doručeného súdu dňa 7.10.20146 vyplýva, že otec nespočetne veľakrát podal trestné oznámenie na
jeho klientku, pričom ona v každej trestnej veci bola vypočutá a v týchto konaniach predkladala dôkazy
o zdravotnom stave dieťaťa a o dôvodoch prečo sa styk otca s dcérou nerealizoval.

14. Na pojednávaní dňa 28.09. 2017 svedkyňa Mgr. V. N. vo svojej

výpovedi uviedla, že pracuje na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, na odbore sociálnych
vecí a rodiny ako vedúca oddelenia. S prípadom začala pracovať asi od roku 2014, asi od tej
doby vystupovala v úlohe kolízneho opatrovníka, ale zároveň v záujme dieťaťa vykonávali opatrenia
sociálnoprávnej ochrany detí, poradenstvo na úrade. Vlastne už v priebehu výkonu rozhodnutia na
podnet zákonnej sudkyne, sa rodičia dohodli na tom, že keď nevedeli komunikovať ohľadom stretnutia s

dieťaťom, tak sa stretnutia realizovali na pôde ich oddelenia. Po pojednávaní 20.03. 2015 a do 18.06.
2015, kedy sa vlastne otec poslednýkrát stretol sa dieťaťom sa viac menej tieto stretnutia aj uskutočnili.
niektoré sa nerealizovali zo zdravotných dôvodov dieťaťa alebo otca dieťaťa. Potom sa rozhodlo vo
veci samej, konanie o úpravu nadobudlo právoplatnosť 30.05. 2016, do tej doby bolo právoplatné
uznesenie o predbežnom opatrení o úprave styku, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.11. 2014. Po

vynesení rozhodnutia vo veci samej o úprave styku ich otec telefonicky kontaktoval 01.06. 2016, kedy
žiadal - mal záujem o stretnutie s dcérou, a od tej doby sa prerušil kontakt aj s matkou vo vzťahu ku
kolíznemu opatrovníkovi, nevedela s ňou ani telefonicky kontaktovať, alebo nebola doma, všetky správy,
ktoré podávala čo sa týkalo odvolacích konaní, výkonu rozhodnutia resp. správy, ktoré od nej žiadala
polícia na podnet otca, boli v zmysle toho, že nemá informácie o matke. Naposledy sa osobne stretla

s rodičmi na pojednávaní. Keďže sa stretnutia nerealizovali, na podnet otca doručeného tunajšieho
oddeleniu pristúpili k podaniu návrhu na uloženie výchovného opatrenia na psychologické a sociálne
poradenstvo rodičov. Na prvom pojednávaní sa matka ospravedlnila, ale bola prítomná na pojednávaní
23.03. 2017, kedy súd aj vyhovel tomuto návrhu. Celá spisová dokumentácia je na Krajskom súde
v Košiciach, kde sa rozhoduje. Na podnet právneho zástupcu žalovanej sa otec pokúsil vidieť resp.

stretnúť sa s dcérou 23.03. 2017 v deň pojednávania, otec síce dcéru videl, k stretnutiu nedošlo, dieťa
bolo rozrušené a matka ho zobrala domov. Všetky prostriedky, ktoré využíval otec, trestné oznámenia,
podania návrhov na výkon rozhodnutia boli cieľom otca - stretnutia s dieťaťom, toto konanie nie je o
finančných prostriedkoch, ale preto, aby sa otec domohol stretnutia s dieťaťom . Komunikácia s matkounie je možná. V období od novembra 2014 do 17.06. 2016 matka nepožiadala kolíznu opatrovníčku
o informovanie otca o tom, že sa styk nemôže z nejakého dôvodu realizovať. Okrem obdobia, keď
sa realizovali styky na úrade práce sa úrad snažil nejakým spôsobom kontaktovať matku uviedla, že

opakovane, bolo to v období keď potrebovala dávať vyjadrenia k odvolacím konaniam, k vyjadreniu vo
výkone rozhodnutia, predmetom spisovej dokumentácia sú aj doručenky ktoré sa jej vrátili , asi v dvoch
prípadoch sa žalovaná ospravedlnila, že nemôže prísť. Kontaktovala ju viackrát. Od augusta 2015 jej
vôbec telefón nedvíhala a nereagovala ani na SMS. Po tom, čo predbežné opatrenie o úprave styku
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, kolízny opatrovník sa snažil dostať k maloletej E., zvonček

na dome je dlhodobo nefunkčný, bolo to aj trúbenie, záclona sa pohla, v jednom prípade dieťa ukázala
stará matka vo dverách, v domácnosti neboli. Dňa 26.08. a 27.08. 2015 telefón žalovaná nedvíhala,
žiadala ju SMS aby ju kontaktovala, išlo o výzvu súdu na odvolacie konanie, 21.09. 2015 sa snažili
vykonať šetrenie v rodine popoludní o 17.00 hod., nebol nikto doma, telefón nedvíhala, neodpovedala na
SMS, zvonili , nikto neotváral. Má ospravedlnenie z neúčasti zo dňa 25.11. 2015, kedy sa z rodinných
dôvodov nemohla zúčastniť, 30.05. 2016 jej opäť posielala SMS, chceli previesť šetrenie pomerov, SMS

posielala preto, lebo zvonček na bráne nefungoval, 31.05. 2016 sa znovu pokúsili vykonať šetrenie, na
dvore bol otec žalovanej, dieťa bolo v materskej škole, vtedy jej otec povedal, že matka je v zamestnaní,
domov chodí okolo 17.00 hod. , opäť ju predvolávali, 27.09. 2016 im prišlo ospravedlnenie, že je
zamestnaná, pracovnú dobu má od 7.15 hod. do 17.30 hod., na základe dožiadania OR PZ Rožňava
matku predvolávali na úrad, neprevzala si predvolanie, odoslaná zásielka jej bola uložená na pošte, bolo

to v decembri 2016.

15. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že v žalobe navrhovali výsluch viacerých
svedkov, ktorí mali potvrdiť to, že sa žalobca v predmetné dni dostavil do B. na výkon styku s maloletou
E.. Títo svedkovia boli navrhovaní na potvrdenie týchto skutočností aj v konaní o výkon rozhodnutia

sp.zn. 5Em/1/2014, ktoré sa týkalo tých dní, za ktoré žiadajú náhradu škody, pričom aj v tomto konaní
bolo upustené od ich výsluchu, pretože žalovaná v pozícii povinnej do zápisnice potvrdila, že otec sa
v predmetné dni na výkon styku do obce B. dostavil. Vzhľadom na hospodárnosť konania, ako aj na
to, že spis Okresného súdu Rožňava 5Em/1/2014 je k tomuto konaniu pripojený, poukazujúc na to, že
žalovaná nepoprela v konečnom dôsledku to, že otec sa v uvedené dni na styk s dcérou do obce B.

dostavil, uvádzala len, že ho informovala o nemožnosti styku, čo však nepreukázala, po takto hodnotenej
dôkaznej pozície už nenavrhuje, aby títo svedkovia boli vypočúvaní, navrhuje len, aby sa vykonal ako
dôkaz oboznámenie sa so spisom 5Em/1/2014. Čo sa týka uplatňovaného nároku na náhradu škody
tento považuje za dôvodný, pretože v prípade ak by bol žalobca včas a riadne žalovanou informovaný o
tom, že nemusí resp. nemôže pricestovať na realizáciu styku v uvedené dni, tak by žalobcovi nevznikli

náklady spojené s cestou P. J. do B.. Skutočnosti svedčiace o tom, že otec sa do B. dostavil v uvedené
dni, potvrdzujú aj trestné oznámenia podávané otcom v týchto dňoch na polícii za marenie výkonu
rozhodnutia. Čo sa týka výšky uplatňovaného nároku na náhradu škody, má za to, že bola preukázaná
príčinná súvislosť medzi konaním resp. opomenutím žalovanej a následkom vynaložených nákladov
otca, nárok uplatňovaný pozostáva z dvoch položiek, prvou je vyčíslenie nákladov na pohonné hmoty

a druhou je tzv. amortizácia za použitie motorového vozidla, dovoľuje si uviesť, že v dnešnej dobe je
štandardom, že rodič, ktorý má súdom upravený len niekoľko hodinový styk s maloletým dieťaťom sa na
tentostykdostavívzhľadomnavzdialenosťbydlískrodičovpoužitímmotorovéhovozidlaaniehromadnej
dopravy a práve tým, že motorové vozidlo bolo použité uplatňuje aj druhú položku nároku - amortizácia
- ide o jeho opotrebovanie a výpočet ktorý je uplatňovaný v zmysle zákona a predpisoch a pretože aj

CSP hovorí o tom, že nie je možné nepriznať právo len preto, že nie je vyslovené v nejakom zákone,
napr. v OZ pri náhrade škody, ale je potrebné použiť najbližší právny predpis , má za to, že v danom
prípade by mal súd vychádzať z opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 632 /2008
pretože je to najbližší právny predpis, ktorý upravuje výpočet náhrad motor. vozidla.

16. Na pojednávaní dňa 28.09. 2017 žalobca zobral žalobu späť v časti zaplatenia
0,74 Eur (nesprávne bola žalovaná pre sčítaciu chybu), súd zastavil v tejto časti konanie podľa § 145
ods. 2 CSP.

17. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú

spôsobil porušením právnej pomoci.18. Základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Súd má
za to, že v tomto spore boli preukázané všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu.

19. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej
obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie
dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

20. Podľa § 151 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne
nepoprela sa považujú za nesporné.

21. Právny zástupca žalovanej žiadal, aby súd vykonal dokazovanie policajnými
spismi a to konkrétne vyšetrovacími spismi OR PZ v Rožňave, Odbor kriminálnej polície. Súdu boli tieto
vyšetrovacie spisy doručené v počte 13 spisov, vo všetkých prípadoch ide o trestné oznámenie žalobcu

o prečine marenia úradného rozhodnutia a to rozsudku KS Košice, č.k. 8CoP/417/2014-356 zo dňa
21.10. 2014. Tieto oznámenia boli odmietnuté, pretože vo veci nešlo o podozrenie trestného činu a nebol
dôvod na začatie trestného stíhania.

22. V konaní súd mal jednoznačne preukázané, že žalovaná spôsobila škodu

žalobcovi svojím konaním, ktoré žalobca popísal v žalobe. Spôsob výpočtu výšky škody žalobcom
v žalobe súd považuje za správny, bol použitý správny právny predpis na jej výpočet, v zmysle
argumentácie žalobcu.

23. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaná zmarila výkon súdneho

rozhodnutia v čase, teda v dátumoch, ktoré sú uvedené v žalobe. Súd ďalej najmä z
výpovede zástupkyne kolízneho opatrovníka zistil, že žalovaná toto súdne rozhodnutie nerešpektuje,
nespolupracuje ani s kolíznym opatrovníkom maloletého dieťaťa náležitým spôsobom. Takéto správanie
žalovanej nemôže byť tolerované a nemôže požívať súdnu ochranu, čo by sa dialo v tom prípade, ak
by súd neuznal dôvody žalobcu pre podanie takejto žaloby, ako bola podaná v tomto spore. Tvrdenia

žalovanej o objektívnej nemožnosti realizácie styku preukázané neboli.

24. O trovách súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého priznal náhradu
trov konania žalobcovi v plnom rozsahu, pretože mal v konaní plný úspech.

25. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd 1.
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP.

Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má

vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.