Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. december 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/300/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716201143
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1716201143.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: O. O. T., nar.
XX.XX.XXXX,trvalýpobytvSRR.,F.XXX/XXX,štátnyobčanSRN,protižalovanej:B.T.,nar.X.X.XXXX,
trvale bytom R., štátny občan SR, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Jozef Holič s.r.o., so sídlom
v Bernolákove, Poľovnícka 4, o náhradu škody 993,44 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Pezinok zo dňa 26.6.2018, č.k. 4C/44/2016-60, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca titulom náhrady škody
domáhal uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 993,44 eur s 5,75 % úrokom z omeškania za
každý mesiac od „vykonania skutku“ a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%,

o ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 153 ods.1,2, § 193 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej „C.s.p.“), § 410 ods.1, § 442 ods. 1,3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky
zákonník„) konštatujúc, že na základe vykonaných dôkazov v rozsahu vymedzenom žalobcom
dospel k záveru, že žalobcom nebolo v konaní nad všetku pochybnosť preukázané kumulatívne

splnenie všetkých zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovanej za žalobcom tvrdenú
škodu. Predovšetkým, nakoľko nebolo v konaní žalobcom predložené rozhodnutie príslušných orgánov
o tom, že bol spáchaný trestný čin poškodenia cudzej (žalobcovej) veci, priestupok, alebo iný správny
delikt, postihnuteľný podľa osobitného predpisu a o tom, že ho mala spáchať žalovaná, ktorým by bol
súd v tomto konaní v zmysle cit. ust. § § 193 veta tretia C.s.p. viazaný, bolo procesnou povinnosťou
žalobcu v tomto civilnom konaní, ak chcel byť v konaní úspešný, preukázať porušenie právnej povinnosti
žalovanou v zmysle jej konania, smerujúceho k poškodeniu žalobcom označených vecí (sieťky proti

hmyzu, okenného rámu rodinného domu v R., čelného skla motorového vozidla zn. G. R., botníka).
Keďže to z dôkazov označených a predložených v konaní žalobcom nebolo preukázané, nebol tak
splnený už prvý základný predpoklad vzniku zodpovednosti žalovanej za žalobcom tvrdenú škodu.
Úspech žalobcu bol podmienený unesením dvoch bremien a jeho povinnosťou bolo svoje skutkové
tvrdenie o spáchaní skutku žalovanou, aby bola v konaní pasívne vecne legitimovaná (bremeno
tvrdenia), nad všetku pochybnosť aj preukázať (dôkazné bremeno). Žalobcom nebola v konaní

preukázaná ani ním tvrdená a v konaní uplatňovaná výška škody 993,44 eur, keď vo vzťahu k
poškodeniu čelného skla motorového vozidla sa iba vo vyšetrovacom spise nachádza pokladničný
doklad na sumu 20 eur, o ktorej sume žalobca v štádiu vyšetrovania jeho oznámenia udával, že išloo platbu za opravu čelného skla v súvislosti s vyšetrovaným skutkom, ku ktorému malo dôjsť v R. dňa
18.9.2015. Všetky ostatné listinné dôkazy, predložené žalobcom v konaní, nebolo možné podľa názoru
súdu prvej inštancie vyhodnotiť ako také, ktoré by preukazovali žalobcom tvrdenú škodu, teda ujmu

v jeho majetkovej sfére, majetkovú hodnotu, ktorú bolo ním nutné vynaložiť na uvedenie poškodených
vecí do pôvodného stavu , t.j. stavu pred ich poškodením ( išlo totiž len o cenové ponuky, bez reálneho
dokladu o úhrade týchto súm žalobcom, následkom čoho by bolo možné usudzovať o úbytku na jeho
majetku). Z uvedeného vyplýva, že žalobcom tak v konaní , s výnimkou sumy 20 eur, nebol preukázaný
ani vznik škody. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, t.j. vzťah

príčiny a následku, keďže žalobca nepreukázal tvrdené protiprávne konanie žalovanej, nebolo možné
vyvodiť ani záver o tom, že vznik škody (preukázanej však len vo výške 20 eur) bol v príčinnej (vecnej)
súvislosti s protiprávnym konaním žalovanej.

3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods.1 C.s.p..

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací súd zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie a vyriekol rozsudok zodpovedajúci skutkovému stavu. V odvolaní
odvolateľ konštatoval, že v súdnom konaní pre neprítomnosť žalovanej, mu nebola poskytnutá možnosť
predkladať jej otázky priamo k meritu veci a ďalej poukázal na konštatáciu súdu prvej inštancie
obsiahnutú v odôvodnení rozhodnutia v ods. 11 a 14. Uviedol, že nakoľko nemá problémy s ostatnými

obyvateľmi obce, skutok sa stal ako je v prvopise označený a indície poukazujú, že žalovaná škodu
spôsobila a bola osobne videná pri čine, kedy hodila kus betónu do okna nehnuteľnosti, čím vedome
ohrozovala zdravie a život žalobcu a jeho 94 ročnej matky. V ďalšej časti odvolania žalobca poukazoval
na okolnosti súvisiace s odpojením a prepisom inžinierskych sietí na nového majiteľa nehnuteľnosti
po podpise kúpnej zmluvy a s nemožnosťou zistenia skutočného odberu elektriny u žalovanej, ktorá

nesplnila podmienky kúpnej zmluvy a stavia sa ignorantsky a vedome bez záujmu pre ich plnenie.

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu uviedla, že žaloba žalobcu nemá zákonom
predpokladané náležitosti v zmysle § 127 ods.1 C.s.p., keď žalobca podstatné a rozhodujúce
skutočnosti opisuje v rozpore s reálnou udalosťou. Žalobca opakovane a možno vo všetkých podaniach

(priznáva 31 podaní) popisuje, že zo strany žalovanej dochádza sústavne k útokom proti žalobcovi a
jeho matke (dnes 96 ročnej) od roku 2007. Všetky podania skončili právoplatným zastavením konania
a ani jedno oznámenie neskončilo tak, že by bola vina na priestupku (rozbité okno, roztrhnutá sieťka,
opakovane rozbité čelné sklo auta, prepichnuté pneumatiky, urážky a verbálne útoky na Nemcov, či
výkriky proti etickej, rasovej skupine ) preukázané. Vo všetkých konaniach vedených na Okresnom súde

Bratislava III a Pezinok, ktoré mali byť spojené, sa opakuje a argumentuje podaniami na políciu, obecnú
políciu či obec R.. Žalobca nemá potrebu urovnať vzájomné rozbité susedské vzťahy (ani so susedom
L.), ale podáva a iniciuje nové konania a vymýšľa nové problémy. Aj jeho odvolanie svedčí o tom, že
neuposlúchne výzvy súdu a vecne nepreukazuje právny dôvod nároku, ale potrebuje sa ventilovať na
osobných invektívach, podozrievaní a špekuláciách voči rodine, kde sú všetci riadne zamestnaní, platia

dane a majú uhradené všetky odvody a poplatky.

6. Žalobca v následnom písomnom vyjadrení uviedol okolnosti týkajúce sa údajného neplnenia a
ignorovania podmienok zakotvených v kúpnej zmluve, ktorú uzavreli strany sporu, odhlásenia osôb
z trvalého pobytu, odpojenia inžinierskych sietí (vody, plynu, elektriky), odmietania plnenia dohody o

rozdeleníinžinierskychsietížalovanou,zatajenie nezačatéhodedičskéhokonaniažalovanou.Odvolateľ
uviedol, že Okresnému súdu Pezinok predloží ako dôkaz poškodenú sieťku okna a fotky poškodeného
rámu okna, do ktorého žalovaná hodila betónový kus, a tým mu spôsobila škodu. V garáži má uložené
nožom poškodené pneumatiky od osobného vozidla, ktoré poškodenie oznámil manžel žalovanej matke
žalobcu v nedeľu o 7,45 hod. ráno. V čase niekoľkých rokov žalovaná a jej rodina vytvárajú vo forme

mobing, ohovárania a rozširovania fám po susedoch v obci, že žalobca je klamár a vymýšľa si. Žalobca
uviedol, že dodatočne doloží lekárske potvrdenie a trestné oznámenie na manžela žalovanej, ktorý v jej
prítomnosti rozbil vchodové dvere na jeho nehnuteľnosti a udrel ho do tváre. Žalobca žiadal, aby súd
objektívne súdne o spore rozhodol.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 470, 378 ods. 1, § 379, §
380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Vsúvislosti so žalobcom podaným opravným prostriedkom odvolací súd upozorňuje, že rozsah prieskumu
vykonanéhovrámciodvolaciehokonaniajezásadnedanýodvolaním(§380ods.1C.s.p.),podľaktorého
je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu

stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím
súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

8. S prihliadnutím na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu
prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), sa

odvolací súd v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi
týkajúcimi sa rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým zamietol žalobu žalobcu o náhradu škody vo
výške 993,44 eur s príslušenstvom . Keďže v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie zodpovedal
na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný význam, pričom sa
v rozhodnutí vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej
inštancie (§ 387 ods.2,3 C.s.p.), odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods.2 C.s.p. v

odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia a v záujme riadneho
vysporiadania sa s odvolacími námietkami udáva nasledovné.

9. Predmetom konania je v danej veci nárok žalobcu na zaplatenie náhrady škody vo výške 993,44
eur s príslušenstvom pozostávajúcej zo sumy 888,50 eur za poškodenie predného skla na osobnom

motorovom vozidle ev.č. E.-O. XXXX, za poškodenie ochrannej sieťky na okne rodinného domu na F.
XXX H. R. vo výške 54,94 eur a za poškodenie dreveného botníka vo výške 50 eur. Zo skutkového
odôvodnenia žaloby a prednesu žalobcu na pojednávaní nariadenom na deň 26.6.2018, na ktorom
predložil uznesenie OO PZ Senec pod Č.: O.-XXX/BE-E.-XXXX zo dňa 24.9.2015 „majúce súvislosť s
vecou„ vyplýva, že tvrdené poškodenia mali vzniknúť konaním žalovanej vo večerných a nočných

hodinách dňa 18.9.2015, resp. v nočných hodinách zo dňa 18.9.2015 do 19.9.2015.

10. Je treba sa stotožniť so súdom prvej inštancie v tom, že okruh rozhodujúcich skutočností,
ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou
hmotnoprávnej normy upravujúcej sporný právny pomer strán sporu, ktorá určuje tak rozsah dôkazného

bremena(okruhskutočností,ktorémusiabyťpreukázané),akoajnositeľadôkaznéhobremena.Sporové
konanie je ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich
preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore
unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech
v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať (§ 132 ods. 1 C.s.p.). Uvedené ustanovenie

stanovuje teda aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na
svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá
neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu, zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení,

no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť
týchto skutkových tvrdení. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za
výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda

výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti,
ani o tom, že by bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží teda na tej strane
sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá
existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Strana sporu, ktorý tvrdí určitú negatívnu skutočnosť, nenesie
ohľadne tejto skutočnosti dôkazné bremeno; pri popretí tohto tvrdenia protistranou táto sama ponesie

dôkazné bremeno ohľadne svojho pozitívneho tvrdenia.

11. V danej veci, ktorej predmetom je nárok na náhradu škody, bolo povinnosťou žalobcu tvrdiť
skutočnosti a navrhovať dôkazy, ktorými by preukázal kumulatívne splnenie zákonných predpokladov
pre vznik všeobecnej zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú jej zavineným protiprávnym

úkonom podľa § 420 ods. 1 Obč. zákonníka, a to protiprávny úkon žalovanej (porušenie právnej
povinnosti), vznik ujmy, ktorá je v príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody
(kauzálny nexus), keď zavinenie škodcu sa prezumuje (predpokladá). Zodpovednosti založenej na
subjektívnom princípe sa v zmysle ustanovenia § 420 ods. 3 Obč. zákonníka môže zbaviť (exkulpovať)ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Odvolací súd konštatuje, že v danej veci súd prvej inštancie po
vyhodnotení stranami navrhnutého dokazovania (§ 191 ods.1 C.s.p. ) dospel k správnemu záveru,
že so žalobcom tvrdených skutočností a pripojených listinných dôkazov nebolo v konaní preukázané

porušenie právnej povinnosti žalovanou, a ani vznik škody, ktorá by bola v priamej príčinnej súvislosti
s tvrdeným protiprávnym úkonom žalovanej.

12. Pokiaľ odvolateľ v podanom odvolaní namieta, že „v priebehu pojednávania mu pre neprítomnosť
žalovanej nebola poskytnutá možnosť predkladať jej otázky priamo k meritu veci“, v podanom odvolaní

netvrdil a ani nepreukázal, že tento prostriedok procesného útoku (t.j. návrh na vykonanie dôkazu
výsluchom žalovanej strany sporu) nemohol bez svojej viny použiť v doterajšom konaní, v ktorom bol
riadne poučený o procesných právach a povinnostiach strán sporu (§ 366 písm. d/ C.s.p.). Z obsahu
súdneho spisu totiž nevyplýva, že by žalobca návrh na vykonanie dôkazu výsluchom žalovanej strany
sporu, ktorý je podľa ust. § 187 ods.1 C.s.p. jedným z dôkazných prostriedkov, navrhol v priebehu
konania pred súdom prvej inštancie a zo stručnej konštatácie žalobcu v odvolaní nie je ani možné

vyvodiť, že tento sa týka procesných podmienok, resp. má byť ním preukázané, že v konaní došlo k
vadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci(366písm.a/,c/C.s.p.).Vychádzajúc
z uvedeného sa žalobca diskvalifikoval z možnosti, aby na tento nový prostriedok procesného útoku
mohol odvolací súd pri rozhodovaní o podanom odvolaní prihliadať.

13. S odvolacími námietkami odvolateľa týkajúcimi sa údajného neplnenia a ignorovania podmienok
zakotvených v kúpnej zmluve, ktorú uzavreli strany sporu, s odpojením a prepisom inžinierskych sietí na
nového majiteľa nehnuteľnosti po podpise kúpnej zmluvy, s nemožnosťou zistenia skutočného odberu
elektriny u žalovanej, ktorá nesplnila podmienky, odhlásenia osôb z trvalého pobytu, odmietania plnenia
dohody o rozdelení inžinierskych sietí žalovanou, zatajenie nezačatého dedičského konania žalovanou

sa odvolací súd nezaoberal, keďže tieto nemajú pre skutkové a právne posúdenie uplatnenej žaloby
žiaden podstatný význam.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (vrátane vecne
a právne správneho výroku o nároku na náhradu trov konania) podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne

správny potvrdil.

15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej priznal nárok na plnú
náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej

inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania

dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).