Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. apríl 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8Csp/169/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516204226
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8516204226.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A,

831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, pr. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD.,
s.r.o., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368 proti žalovanému:
Y. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX T. v konaní o zaplatenie 389,43 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd n e p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu, Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31
340 890, sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 14.11.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 389,43 eur, úroky ku dňu 8.11.2016 vo výške 449,66 eur, úrok vo
výške 29,50 % ročne zo sumy 389,43 eur od 9.11.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25
% ročne zo sumy 389,43 eur od 9.11.2016 do zaplatenia, poplatky vo výške 50,14 eur a trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.1.2013 bola medzi stranami sporu uzavretá zmluva o úvere č.
XXXXXXXXXX (ďalej aj „zmluva“), súčasťou ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky (ďalej aj
„VOP“) a Obchodné podmienky (ďalej aj „OP“). Na základe zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu

žalovanému úver podľa zmluvy, ktorý mal vrátiť v splátkach podľa zmluvy. V dobe od uzavretia zmluvy do
vyhlásenia predčasnej splatnosti žalovaný splnil svoj záväzok len čiastočne. V zmysle OP ak sa dlžník
dostane do omeškania s platením splátok, vznikne veriteľovi nárok požadovať predčasné splatenie
úveru. Právny predchodca žalobcu si toto právo uplatnil na základe výzvy adresovanej žalovanému. Po
vyhlásení predčasnej splatnosti žalovaný nezaplatil dlžnú pohľadávku. Žiadal preto žalobe vyhovieť.

3. Na preukázanie svojich tvrdení právny predchodca žalobcu k žalobe pripojil zmluvu o úvere č.

XXXXXXXXXX zo dňa 18.1.2013, OP účinné od 19.7.2012, VOP účinné od 23.6.2012 výzvu na úhradu
dlžnej sumy zo dňa 5.12.2013, doručenku preukazujúcu jej doručenie a sadzobník poplatkov platný od
1.1.2013. Následne právny predchodca žalobcu predložil súdu ešte výpis označený ako „Aktuálny stav
úveru“ ku dňu 31.8.2015.

4. Na výzvu súdu na predloženie výpočtu kapitalizovaných úrokov a poplatkov a na vyjadrenie sa
k splneniu podmienok na zosplatnenie dlhu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka predložil

právny predchodca žalobcu súdu podanie, ktorým oznámil postúpenie pohľadávky uplatnenej v tomto
konaní na spol. BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692 a
navrhol pripustiť zmenu na strane žalobcu. K svojmu podaniu pripojil súhlas so vstupom do konania odspol. BENCONT COLLECTION, a.s., plnomocenstvo, zmluvu o postúpení pohľadávky č. II/2017 zo dňa
9.2.2017 a časť prílohy preukazujúcej postúpenie pohľadávky uplatnenej v tomto konaní.

5. Ďalším podaním sa právny predchodca žalobcu vyjadril k výzve súdu. Poukázal na čl. 2 bod 2 zmluvy,
ktorý upravuje, ktorými listinami sa okrem zmluvy spravoval právny vzťah medzi ním a žalovaným s
tým, že v zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ č. C-42/2015 nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere
bola vyhotovená ako jediný dokument. Ďalej uviedol, že listina Aktuálny stav úveru je výpis z bankovej
knihy, ktorý odsúhlasila Národná banka Slovenska. Takýto výpis je v rámci bankovej praxe považovaný

za verejnú listinu. Zároveň vysvetlil, čo z nej vyplýva, a to úhrady žalovaného, spôsob ich započítania,
výška úrokovej sadzby a úrokov z omeškania, ako aj výška poplatkov účtovaných v zmysle sadzobníka
poplatkov. Splátka vo výške 15,62 eur pozostávala zo splátky istiny a úroku vo výške 13 eur a poistenia
úveru vo výške 2,62 eur, ktoré bolo doplnkovou službou v zmysle bodu 2.10 VOP, preto poistenie nebolo
započítavané do celkových nákladov spojených s úverom v zmysle § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Ďalej predložil spôsob výpočtu úrokov z omeškania s tabuľkovým prehľadom,

ako k nim dospel a spôsob výpočtu úrokov pred aj po zosplatnení úveru. Na záver znova poukázal na
rozhodnutie SD EÚ č. C-42/2015 v tom smere, že zmluva o úvere nemusí presne uvádzať splatnosť
každej splátky, ak dátumy splatnosti spotrebiteľ vie bez ťažkostí identifikovať a vyjadril svoj názor na
povahu úrokov z úveru ako akcesorického plnenia a právo veriteľa požadovať ich zaplatenie nielen do
vyhláseniapredčasnejsplatnosti,aleaždoskutočnéhozaplateniadlžnejistinyspoukazomna§503ods.

3Obchodnéhozákonníka.KsvojmuvyjadreniuopakovanepripojilAktuálnystavúverualistinuoznačenú
ako Upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 18.11.2013 adresovanú žalovanému s
čiarovým kódom s dátumom podania dňa 19.11.2013. Na ďalšiu výzvu predložil už nový žalobca podací
hárok č. EPH001457687 preukazujúci odoslanie uvedeného upozornenia.

6. Uznesením č.k. 8Csp/169/2016-65 zo dňa 9.6.2017 súd pripustil zmenu na strane žalobcu v zmysle
podaného návrhu.

7. Súd poučil žalovaného o jeho procesných právach a povinnostiach, ktoré žalovanému poslal spolu
so žalobou a jej prílohami a uznesením, ktorým ho vyzval, aby sa k nej vyjadril, uviedol rozhodujúce

skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie jej
tvrdení. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám nevyjadril, aj keď mu boli uvedené listiny riadne doručené.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu. Právny zástupca žalobcu
ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť žalobcu na pojednávaní s tým, že súhlasia s prejednaním veci aj

v ich neprítomnosti a na žalobe trvajú. Žalovaný sa pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnil. Súd
preto prejednal vec aj v neprítomnosti strán sporu a ich zástupcov.

9. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami žalobcu a na základe vykonaného dokazovania listinnými
dôkazmi doloženými žalobcom k žalobe a jeho vyjadreniam, ako sú uvedené vyššie, zistil tento skutkový

stav:

10.Dňa18.1.2013uzavrelžalovanýsprávnympredchodcomžalobcuzmluvuo úvereč.XXXXXXXXXX,
na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 400
eur. Podľa bodu 2 zmluvy mal žalovaný splatiť úver v 72 mesačných splátkach po 15,62 eur vždy k

18. dňu v mesiaci počnúc dňom 18.2.2013 a končiac dňom 18.1.2019. Celková výška nákladov bola v
zmluve uvedená vo výške 444,85 eur, ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 29,50 % ročne,
RPMN bola uvedená vo výške 33,83 % a priemerná RPMN vo výške 28,04 %. Podľa zmluvy si žalovaný
zvolil komplexný súbor poistenia. Žalovaný od 18.2.2013 do 21.6.2013 uhradil sumy v rôznych výškach
celkovo vo výške 78,10 eur, z ktorých suma 18,10 eur bola započítaná na poistenie, suma vo výške

10,57 eur na istinu a suma vo výške 49,43 eur na úroky. Od 21.6.2013 neuhradil žalovaný žiadnu ďalšiu
splátku, preto právny predchodca žalobcu zaslal žalovanému výzvu na splatenie dlžnej časti úveru
zo dňa 18.11.2013, ktorá bola odoslaná na adresu žalovaného dňa 19.11.2013. Touto výzvou právny
predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že podstatne porušil úverovú zmluvu, vyzval ho na úhradu
dovtedy dlžných splátok úveru a upozornil ho na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.

Žalovaný aj napriek výzve neuhradil žiadnu splátku, preto výzvou zo dňa 5.12.2013 oznámil právny
predchodca žalobcu žalovanému, že ku dňu 5.12.2013 sa jeho úverová pohľadávka stáva predčasne
splatnou. Žalovaný bol zároveň vyzvaný na jej úhradu do 10 dní od jej doručenia. Túto výzvu si žalovaný
prevzal dňa 11.12.2013. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný neuhradil žiadnu sumu.Zmluvou opostúpenípohľadávokzodňa9.2.2017bolapohľadávkauplatnenávtomtokonanípostúpená
na terajšieho žalobcu.

11. Súd po vykonanom dokazovaní a po zhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel
k názoru, že žaloba nie je dôvodná.

12. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy
sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné

prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 497 Obch. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
podpísania zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného od 1.1.2017, práva

vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu
osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a

b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

17. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so

splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v

celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných

záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19.Podľa§53ods.9OZ, ideoplneniezospotrebiteľskejzmluvy,ktorésamávykonaťvsplátkach,môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.20. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

21. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

22. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

23. Súd po preskúmaní okolností uzavretia úverovej zmluvy, jej náležitostí a povahy zmluvných strán
(právny predchodca žalobcu vystupoval pri uzatvorení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
kým žalovaný vystupoval ako fyzická osoba uspokojujúca svoje potreby, teda ako spotrebiteľ) dospel k

záveru, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa v
tom čase platného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedené skutočnosti ani nikto
nenamietal a tieto boli nesporné.

24. Súd sa v prvom rade vysporiadal s otázkou aktívnej legitimácie. Pri skúmaní aktívnej vecnej

legitimácie súd zisťuje, či žalobca je nositeľom práva vyplývajúceho z hmotného práva. Túto súd skúma
vždy.Vdanomprípadeideoprávovyplývajúcezozmluvyospotrebiteľskomúvereposkytnutéhobankou,
ktoré bolo postúpené tretej osobe, čiže v tomto prípade aktívna legitimácia úzko súvisí so splnením
podmienok upravených v § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v nadväznosti na splnenie podmienok §
53 ods. 9 OZ a prípadne so splnením podmienok upravených v § 92 ods. 8 Zákona o bankách (ďalej

len „ZoB“).

25. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu je v danom prípade dôležité prihliadať na to, či boli splnené
podmienky na postúpenie práv zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravené v cit. § 17 ods. 1 zák.
č. 129/2010 Z.z. Tento zákon upravuje podmienky poskytovania určitého druhu úverov (konkrétne

spotrebiteľských úverov), teda vo vzťahu k postupovaniu pohľadávok z týchto úverov poskytovaných
bankami je § 17 ods. 1 cit. zákona úpravou lex specialis vo vzťahu k § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Jednou z podmienok v tomto ustanovení na postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru je, že
postupovaná pohľadávka je splatná v celom rozsahu, teda že je buď po konečnom termíne splatnosti
spotrebiteľského úveru, t.j. nastala splatnosť už aj poslednej splátky alebo ide o pohľadávku, ktorá sa

stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, t.j. pri ktorej bola vyhlásená
predčasná splatnosť úveru. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zrejmé, že konečná
splatnosť úveru mala nastať až poslednou splátkou splatnou dňa 18.1.2019, teda splatnou v celom
rozsahu mohla byť v čase postúpenia pohľadávky iba z dôvodu vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru. Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v cit. §

53 ods. 9 OZ, ktorý pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a doručovanú
dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a možnosť požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z
dôvodu neplnenia si povinností dlžníka. Právny predchodca žalobcu doložil v priebehu konania výzvu,
ktorou žalovaného ako dlžníka vyzval na úhradu dovtedy omeškaných splátok s upozornením na
možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, ako aj výzvu, ktorou oznámil žalovanému predčasné

zosplatnenie úveru. Takisto pripojil doklady o odoslaní prvej výzvy a o doručení druhej výzvy. Súd preto
ďalej skúmal, či právny predchodca dodržal lehotu ustanovenú zákonom, ktorá sa musí spotrebiteľovi
- dlžníkovi poskytnúť na plnenie omeškaných splátok, t.j. 15 dní. Výzva zo dňa 18.11.2013 (ktorá bola
zasielaná pred zosplatnením úveru) bola odosielaná na adresu žalovaného dňa 19.11.2013. Právny
predchodca žalobcu, ani žalobca nepredložili doklad o výslovnom doručení tejto výzvy, preto súd

vychádzal z bežnej lehoty, počas ktorej sa doporučená zásielka dostane do dispozičnej sféry adresáta,
t.j. 2 dni. Za tejto situácie sa výzva na zaplatenie dovtedy dlžných splátok dostala do dispozičnej sféry
žalovaného najskôr dňa 21.11.2013. Právny predchodca výzvou zo dňa 5.12.2013 oznámil žalovanému,
že úver sa stal predčasne splatným dňa 5.12.2015. Z uvedených dátumov je zrejmé, že medzi výzvou
predzosplatnenímúveruazosplatnenímúveru,neubehlazákonomvyžadovanálehota15dní.Akprávny

predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu úveru v lehote kratšej, ako vyžaduje zákon, súd takéto
zosplatnenie považuje za vykonané v rozpore so zákonom a takýto právny úkon za neplatný. Ak úver
nebol platne zosplatnený, následné postúpenie pohľadávky z celého úveru je v rozpore s cit. § 17 ods.
1 zák. č. 129/2010 Z.z. účinným v čase postúpenia pohľadávky, a to konkrétne s požiadavkou postúpiťúver buď po konečnej splatnosti úveru alebo po jeho platnom vyhlásení za predčasne splatný. Súd teda
nemal preukázané podmienky na postúpenie pohľadávky podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch.

26. Ako už bolo uvedené, § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. je úpravou lex specialis vo vzťahu k cit. § 92
ods. 8 zákona o bankách, a to pri úverových pohľadávkach vzniknutých z úverových zmlúv uzavretých
s bankami. Keďže neboli splnené podmienky na platné postúpenie pohľadávky podľa lex specialis, nie
je potrebné sa už bližšie zaoberať splnením podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže

už nesplnenie podmienok na platné postúpenie podľa § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. spôsobuje
nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Predsa však len je potrebné uviesť, že v § 92 ods. 8 zákona
o bankách sú upravené 2 základné podmienky pre možnosť banky postúpiť svoje pohľadávky tretej
osobe, a to omeškania dlžníka s plnením aspoň časti peňažného záväzku viac ako 90 dní (čo súd
mal preukázané) a písomná výzva banky pred postúpením pohľadávky. Práve táto výzva má slúžiť ako
posledná možnosť pre dlžníka na odvrátenie postúpenia pohľadávky a zotrvanie v právnom vzťahu s

bankou. Žalobca, ani jeho právny predchodca, nepredložili súdu žiaden doklad o tom, že by vyzvali
žalovaného na úhradu dlhu pred postúpením pohľadávky. Aj keď to priamo v zákone o bankách nie je
uvedené, z logiky veci vyplýva, že písomná výzva by mala byť doručovaná v primeranom čase pred
postúpením pohľadávky, keďže ide o určitú ochranu dlžníka pred postúpením pohľadávky banky inému
subjektu, ktorým vo väčšine prípadov nie je banka. Vyhotovenie takejto výzvy a jej doručenie, resp.

aspoň odoslanie žalovanému súd nemal preukázané, teda nemal preukázané ani splnenie jednej z
podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Súd v tomto smere zároveň poukazuje na rozhodovaciu
líniu, ktorej sa pridŕžajú viaceré súdy vo svojich rozhodnutiach a ktoré písomnú výzvu pred postúpením
pohľadávky považujú za jednu z podmienok na platné postúpenie pohľadávky banky (napr. rozhodnutia
Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 6Co/203/2015 zo dňa 19.05.2015, Krajského súdu v Prešove

vo veciach sp. zn. 6Co/119/2013 zo dňa 29.05.2014, 19Co/194/2015, 4Co/145/2014, 5Co/159/2015,
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/898/2014, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/147/2016 zo
dňa 21.04.2016, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/574/2015 zo dňa 26.01.2016, Krajského súdu
v Trenčíne sp. zn. 5Co/460/2015 zo dňa 13.01.2016, sp. zn. 6Co/603/2015 zo dňa 22.03.2016, sp. zn.
17Co/251/2016 zo dňa 18.05.2016, sp. zn. 5Co/173/2017 zo dňa 20.9.2017 a ďalšie).

27. Keďže v konaní nebolo preukázané, že žalobca platne nadobudol pohľadávku uplatnenú v tomto
konaní od jeho právneho predchodcu, súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu. Na záver súd ešte poznamenáva, že rozhodnutie o pripustení žalobcu do konania
namiesto pôvodného žalobcu je procesným rozhodnutím, pri ktorom sa skúma skutočnosť, či právo bolo

prevedené na inú osobu. Následky prípadného neplatného postúpenia, resp. nesplnenia podmienok na
postúpenie pohľadávky upravenej osobitnými predpismi (a s tým prípadne súvisiaci nedostatok aktívnej
legitimácie), súd skúma až pri rozhodnutí vo veci samej.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods.

1 C.s.p. tak, že žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, teda by mal nárok na plnú náhradu trov
konania. Z obsahu súdneho spisu však nevyplýva, že by žalovanému nejaké trovy vznikli, preto mu súd
náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku

na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.