Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. máj 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/333/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117206247
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5117206247.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalocu: Prima
banka Slovensko, a.s., sídlo: Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: V. P., nar.
XX.X.XXXX, bytom K. XXXX/X, L., o zaplatenie 1.878,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 7Csp/43/2017-46 zo 24. júla 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, v ktorej vo zvyšku súd žalobu
zamietol a v časti o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie p o t v r d z u j e.

V ostatnej časti nenapadnutej odvolaním, v ktorej súd čiastočne žalobe vyhovel, ponecháva rozsudok
súdu prvej inštancie, n e d o t k n u t ý.

Žalovanej strane nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie na základe žaloby žalobcu rozhodol
nasledovne:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 108,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 15,65 eur od 27.1.2017 do zaplatenia,

5% ročne zo sumy 18,51 eur od 27.2.2017 do zaplatenia,
5% ročne zo sumy 18,51 eur od 27.3.2017 do zaplatenia,
5% ročne zo sumy 18,51 eur od 27.4.2017 do zaplatenia,
5% ročne zo sumy 18,51 eur od 27.5.2017 do zaplatenia,
5% ročne zo sumy 18,51 eur od 27.6.2017 do zaplatenia a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto
rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Žalovanému súd náhradu trov konania proti žalobcovi
nepriznal.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol právny
vzťah na základe zmluvy o úvere uzavretej dňa 15.12.2015. Aj s poukazom na to, že zo strany žalobcu
išlo o činnosť v zmysle ust. § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka a zo strany žalovaného nešlo o obdržanie
peňažných prostriedkov na výkon jeho povolania alebo podnikania, pričom išlo o dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov žalobcom žalovanému, súd dospel k záveru, že medzi stranami vznikol právny
vzťah v zmysle príslušných ust. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov. Na základe uvedenej zmluvy žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský

úver podľa výpisu z účtu vo výške 2.000,- eur, pričom žalovaný porušil svoju povinnosť splácať úver
dohodnutým spôsobom. Predmetná zmluva uzavretá medzi stranami neobsahovala náležitosti podľa
citovaných ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. V zmluve sa nikde nenachádza údaj
o výške splátok istiny, úrokov, ktoré mal žalovaný žalobcovi zaplatiť. Aj keď bola v zmluve explicitneuvedená celková výška mesačnej splátky, nikde však nebola uvedená výška splátok istiny a úroku,
t.j. časť každej mesačnej splátky, ktorá mala zodpovedať sume započítanej na splatenie istiny a na
splatenie úroku. Uvedené nedostatky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákon č. 129/2010 Z.z.

v ustanovení § 11 ods. 1, písm. b/ sankcionuje tým, že takýto spotrebiteľský úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Vychádzajúc z uvedeného tak je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi len istinu úveru,
pričom pri konštatovaní, že zmluva neobsahovala určenie, aká časť mesačnej splátky zodpovedala
výške splátky istiny a že strany mali dohodnuté splácanie v 108 splátkach, súd stanovil výšku mesačnej
splátky priemerne, t.j. suma úveru 2.000,- eur : 108 splátok = 107 splátok po 18,51 eur a 108. splátka

vo výške 19,43 eur. Ak žalovaný uhradil do dňa vyhotovenia výzvy k splateniu celého úveru sumu
299,02 eur, uhradil celkovo 16 splátok a časť 17. splátky vo výške 2,86 eur (splatná 26.1.2017). Je teda
nepochybné, že neboli splnené podmienky v zmysle citovaného § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na
to, aby si žalobca dňa 30.1.2017 uplatnil nárok na splatenie celého úveru. Výzva na splatenie celého
dlhu zo dňa 30.1.2017 ako právny úkon v rozpore so zákonom je teda v zmysle § 39 ods. 1 OZ
neplatná. Žalovaný je tak povinný zaplatiť žalobcovi zostatok 17. splátky vo výške 15,65 eur a splátky

č. 18 - 22 po 18,51 eur, spolu sumu 108,20 eur. Splátky č. 23. - 108 neboli v čase rozhodovania súdu
splatné, preto ich súd žalobcovi nemohol priznať. Z uvedených dôvodov súd žalobe žalobcu o zaplatenie
108,20 eur ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel a vo zvyšku žalobu zamietol. Súd nerozhodol o
povolení splatiť priznanú sumu v splátkach a to s poukazom na jej výšku, ako i z dôvodu, že žalovaný
na takýto postup neuviedol žiadne tvrdenia, ani nenavrhol dôkaz. Žalobca si zároveň uplatnil úrok z

omeškania. Žalovaný tým, že neuhradil priznané splátky v lehote ich splatnosti, dostal sa nasledujúcim
dňom do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z
omeškania z jednotlivých splátok istiny úveru. Výšku úroku z omeškania určil v súlade s ustanovením §
3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu na zaplatenie úroku z omeškania zamietol. Pre úplnosť

súd poznamenáva, že je mu známe rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie č. C-42/15, ktorého
predmetom bol návrh na začatie prejudiciálneho konania Okresného súdu Dunajská Streda o výklade
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere.
Pri posudzovaní (ne)záväznosti uvedeného rozhodnutia pre v tomto konaní prejednávaný spor súd
vychádzal z toho, že prejudiciálny rozsudok je spolu s výkladom alebo posúdením platnosti práva Únie,

ktoré sa v ňom nachádzajú, záväzný pre vnútroštátny súd, ktorý podal prejudiciálnu otázku, ako aj pre
súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci o opravných prostriedkoch. Pokiaľ sa týka smernice ako
prameňa práva Únie, táto je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená a to vzhľadom na
výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom.
V uvedenom rozhodnutí súdny dvor okrem iného konštatuje, že ustanovenia čl. 10 ods. 2 pím s. h/

a i/ smernice 2008/48/ES v spojení s jej článkom 22 ods. 1 bránia tomu, aby členský štát stanovil
povinnosť ako náležitosť zmluvy uviesť amortizačnú tabuľku, čo je v rozpore s citovaným ustanovením
§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Keďže je tu konflikt smernice a vnútroštátneho zákona, súd skúmal,
či môže smernici priznať priamy alebo nepriamy účinok. V sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok
smernice v zásade vylúčený, smernica je priamo záväzná pre členský štát. V konkrétnom prípade súd

nemôže smernici priznať ani nepriamy účinok, nakoľko nie je možný eurokonformný výklad citovaného
ustanovenia zákona, keďže by ním súd prakticky nahradil/vypustil toto ustanovenie. Jednalo by sa o
výklad contra legem a takýto postup je v rozpore s princípom právnej istoty.
2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. Navrhoval
odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobe vyhovieť v plnom rozsahu,

zaviazaťžalovanéhouhradiťdlžnúsumudo3dníodprávoplatnostirozsudkuazároveňžalobcovipriznať
náhradu trov konania a náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že sa
nestotožňuje s argumentmi súdu prvej inštancie a považuje napadnutý rozsudok za nesprávny, pretože
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že úverová zmluva obsahuje vo svojom
texte výšku, počte a termíny splátok istiny a úrokov. Počet a termíny splátok istiny a úrokov sú rovnaké

a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Banka
bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi
výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a
podmienky ich úhrad, vrátane rozpisu každej splátky uvedením amortizácie istiny a úrokov, vypočítaných
na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Informáciu, že splácanie spotrebiteľského úveru

prebieha formou mesačných anuitných splátok a že rozpis splátok na istinu a úroky úveru obsahuje
amortizačná tabuľka, banka klientovi poskytuje už v rámci poskytovania informácií pred uzatvorením
zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom
úvere. Anuita a anuitné splácanie je definované ako pravidelné plynutie pevne stanovených platiebpočas špecifikovanej doby. Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká, skladá sa zo
splátky istiny a z úroku. Výška anuitnej splátky sa nemení. Výška, počet a termíny splátok poplatkov,
u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmá, už v čase uzatvorenia zmluvy sú uvedené

v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v sadzobníku poplatkov, ktorý
je súčasťou všeobecných obchodných podmienok a tým aj súčasťou zmluvy. Z povahy jednotlivých
poplatkov vyplýva, že nie je možné vopred stanoviť ich počet, koľkokrát bude klient poplatok povinný
zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť koľkokrát danú službu banky využije. Prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splácania, zmluva neuvádza. Je nesporné, že zmluva obsahuje
údaje o výške, počte a termínoch anuitnej splátky v bode 1.2. V tabuľke zmluvy sa prehľadne a
zrozumiteľne nachádzajú tieto údaje, a tak žiadny spotrebiteľ nemôže mať pochybnosti o tom, v
akej výške a kedy bude poskytnutý úver splácať. V tejto súvislosti poukázal na znenie Zákona o
spotrebiteľských úveroch, dôvodovú správu k Zákonu o spotrebiteľských úveroch, rozsudok Súdneho
dvora v prejudiciálnom konaní k Smernici 2008/48/ES - ochrana spotrebiteľa vec C-42/15, stanovisko

Odboru ochrany finančných spotrebiteľov Národnej banky Slovenska z 18. apríla 2017, rozhodnutia
všeobecných súdov.

3. K podanému odvolaniu sa žalovaný písomne nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými

vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,

vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne

závery primerane vysvetlil.

9. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci
samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli

spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval
odvolateľ aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.10. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

11. Odvolací súd konštatuje zhodne so súdom prvej inštancie, že zmluva neobsahuje podstatné

náležitosti požadované vyššie citovanými ustanoveniami z. č. 129/2010 Z. z.. Zmluva neobsahuje
konkrétnu výšku, počet a termíny splátok v členení na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. Bez toho
nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru
platí na úroky a ďalšie poplatky žalovaného. V zmluve o úvere bolo splácanie úveru bolo dohodnuté v
108 mesačných anuitných splátkach vo výške 29,82 eur, splatných v 26. deň kalendárneho mesiaca s

prvou splátkou úveru 28.12.2015, splatnosťou úveru 26.11.2024. Ročná percentuálna miera nákladov
prestavovala 13,24 %, celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť 3.280,56 eur, priemerná hodnota
RPMN 15,55 %. Absentuje však dojednanie, v akej časti má byť započítaná splátka na istinu, v akej časti
na úrok z istiny, alebo poplatok. Spotrebiteľ tak nemá prehľad ani vedomosť, o tom, akým spôsobom
veriteľ priraďuje jednotlivé platby na splátky úrokov a na istinu, teda v akej časti má zaplatenú istinu
a v akej časti ostatné poplatky. Zmluva o úvere tieto náležitosti neobsahovala, a to v rozpore s vyššie

citovanými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na uvedené, nebolo možné
konštatovať, že zmluva o úvere spĺňala podstatné náležitosti tak ako to vyžaduje zákon č. 129/2010 Z.
z.. V dôsledku absencie podstatných náležitostí je nutné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

12. Odvolaciemu súdu je známy obsah rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit

Slovakia, a. s. proti Kláre Biróovej, v ktorom zodpovedal prejudiciálne otázky na podnet Okresného súdu
Dunajská Streda.

13. K obsahu rozhodnutia odvolací súd udáva, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo
Európskej únie a nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s uvedeným

Súdny dvor EÚ aj v predmetnej veci poskytol výlučne výklad smernice a nemohol sa vyjadriť a ani sa
nevyjadroval k výkladu Zákona o spotrebiteľských úveroch.

14. Niet žiadnych pochybností o tom, že slovenský zákon ide nad rámec Smernice č. 2008/48/ES a
celkom jednoznačne požaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere definovala tak splátky istiny ako

aj splátky úrokov a splátky iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo
požaduje Smernica č. 2008/48/ES (ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, teda
zákaz odchýlenia od ustanovení smernice vo vnútroštátnom práve), je zrejmé, že by použil takú istú
terminológiu, akú používa smernica. Slovenský zákonodarca však takúto terminológiu nepoužil, ale k
termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“ (§ 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona). K výkladu

tohto ustanovenia zákona existuje konštantná judikatúra slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má toto
ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok
poplatkov, inak sa úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov.

15. Odvolací súd má za to, že tak explicitne presné ustanovenie akým je ust. § 9 ods. 1 písm. k)

cit. zákona cez prizmu eurokomformného výkladu, nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o
výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca v
citovanom ustanovení jasne deklaroval, aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí
uvedených pod písm. k) § 9 ods. 1 cit. zákona. Smernica EÚ, ktorá bola zjavne implementovaná do
nášho právneho poriadku nad jej rámec a v rozpore s ustanovením o úplnej harmonizácii nemôže mať

priamy účinok, teda zakladať práva a povinnosti priamo sporovým stranám - pôsobiť horizontálne. Teória
a prax Súdneho dvora EÚ vychádza z premisy, že takáto situácia môže následne viesť k použitiu tzv.
eurokomformného výkladu vnútroštátnej normy (tzv. nepriamy účinok smernice), ktorý má však svoje
medze, už judikované rovnako Súdnym dvorom EÚ.

16. Vzhľadom na explicitné znenie zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v časti povinnosti
členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, ak by vnútroštátny súd po rozsudku
Súdneho dvora EÚ C-42/15 vyložil toto ustanovenie eurokomformne tak, že zmluva nemusí obsahovať
členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o
úvere bezúročná a bez poplatkov doslova by „zlomil“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by

nahradil smernicou EÚ (čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko sa ale jedná o spory medzi
jednotlivcami, priamy účinok smernice je vylúčený (teda môžeme uvažovať o účinku nepriamom) a
naznačený postup nebude možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra legem.17. Odvolací súd ešte zdôrazňuje, že výklad zákona č. 129/2010 Z.z. platného v čase uzatvorenia
predmetnej spotrebiteľskej zmluvy nemôže narúšať všeobecné právne zásady najmä zásadu právnej
istoty. Pojem právnej istoty je v slovenskom Civilnom sporovom poriadku vyjadrený v čl. 2 ods.

2 ako „stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo“. Ustálená
judikatúra slovenských súdov podala aj podáva stabilný výklad ustanovenia zákona ohľadom potreby
štruktúrovania splátok spotrebiteľského úveru a na jej prelomenie niet žiadneho dôvodu.

18. Pokiaľ existujú rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (v počte 2), ktoré predstavujú odklon od zaužívanej
praxe a zaužívaného riešenia predmetných sporov v súlade so zásadami, ktoré sú uvedené vyššie,
odvolací súd uvedené rozhodnutia nepovažoval za ustálenú rozhodovaciu prax v zmysle vyššie
citovaného čl. 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

19.Sozreteľomnavšetkyvyššieuvedenéskutočnosti,odvolacísúdzotrvávanastanovisku,ževprípade
zmluvy, ktorá je predmetom tohto sporu, je legitímny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
poskytnutého žalobcovi žalovaným, a to v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami.

20. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. §

396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. Odvolateľ v odvolacom konaní úspešný nebol, žalovanej strane však
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej
časti jeho rozsudku.

21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)