Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. október 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 12T/15/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817010058
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Havírová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8817010058.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou, samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou, na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 05. októbra 2017, vo Vranove nad Topľou, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

O.. H. G., nar. XX.XX.XXXX vo R. F. Q., trvale bytom
S. č. XXX, okr. Vranov nad Topľou, živnostník,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 12.08.2016, asi o 10:20 hod., viedol jemu pridelené nákladné motorové vozidlo značky Renault
Master, evidenčného čísla R.-XXXCB, po štátnej ceste z Vranova nad Topľou smerom na Prešov a na
priamom úseku štátnej cesty nedodržal bezpečnú vzdialenosť za pred ním idúcim osobným motorovým
vozidlom značky Peugeot 206 Combi, evidenčného čísla R.-XXX I., čím porušil ustanovenie § 17 ods.
1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ktoré viedol poškodený E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.

č. XX, okr. Vranov nad Topľou, odbočujúce vľavo na ulicu U., v blízkosti predajne B., smerom na obec
R., okr. Vranov nad Topľou, motorové vozidlo vedené obžalovaným prednou časťou narazilo do zadnej
časti motorového vozidla zn. Peugeot, ktoré následkom nárazu prešlo do protismeru, kde došlo k čelnej
zrážke s protiidúcim osobným motorovým vozidlom značky Hyundai i30, evidenčného čísla H.-XXXCV,
ktoré viedol poškodený Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Poprad, S. č. XXXX/XX, pričom pri zrážkach
motorových vozidiel poškodený E. H. utrpel zlomeniny V. - XI. rebier vpravo, pneumotorax vpravo,
poškodenie pečene, pravej obličky, krvácanie do brušnej dutiny a zlomeninu ľavej stehennej kosti, s
dobou liečenia najmenej 8 mesiacov, v motorovom vozidle značky Hyundai, poškodený Z. H. utrpel

pomliaždenie brušnej steny s dobou liečenia v trvaní 14 dní, jeho spolucestujúci E. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Poprad, S. č. XXXX/XX, utrpel zlomeninu tela hrudnej kosti a podvrtnutie krčnej chrbtice, s
dobou liečenia v trvaní 50 dní a ďalšia spolucestujúca, poškodená E. H., nar. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom Poprad, S. č. XXXX/XX, utrpela pomliaždenie prednej brušnej steny, pomliaždenie oboch pľúc
a podvrtnutie krčnej chrbtice, pri ťažkých chorobných zmenách organizmu pre cirhózu pečene a aj v
dôsledku zlyhania srdcovocievneho a dýchacieho systému, zraneniam dňa XX.XX.XXXX podľahla,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania,

- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania,

t ý m s p á c h a l- prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a ) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138
písm. h) Trestného zákona,

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ust.
§ 138 písm. h) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona, v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods.
3 Trestného zákona, pri zistení prevahy poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), písm. l) Trestného
zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia

slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov a 9 (deviatich) mesiacov.

Podľa 51 ods. 1 Trestného zákona, v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odkladá s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s probačným
dohľadom v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, v spojení s § 51 ods. 4 písm. c), písm. g) Trestného zákona,
povinnosti spočívajúce v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu a podrobiť sa v

súčinnosti s iným odborníkom výchovnému programu zameranému na bezpečnosť v cestnej premávke
a predchádzanie dopravným nehodám.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidla všetkých druhov po dobu 3 (troch) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný zaplatiť titulom nároku na náhradu škody
poškodeným :

a/ E. H., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom T. č. XX, okr. Vranov nad Topľou, sumu 16.158,90 EUR
( šestnásťtisíc stopäťdesiatosem eur a deväťdesiat eurocentov),

b/ E. H., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom H., Ul. S. č. XXXX/XX, okr. Poprad, sumu 1.701,40 EUR
(jedentisíc sedemstojeden eur a štyridsať eurocentov),

c/ Z. H., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom H., Ul. S. č. XXXX/XX, okr. Poprad, sumu 3.468,92 EUR
(tritisíc štyristošesťdesiatosem eur a deväťdesiatdva eurocentov),

d/ Všeobecnej zdravotnej poisťovni a. s., so sídlom v Bratislave, Mamateyova č. 17, IČO :

35 937 874, krajská pobočka Prešov, Kúpeľná 5, Prešov, sumu 19.297,81 EUR (devätnásťtisíc
dvestodeväťdesiatsedem eur a osemdesiatjeden eurocentov).

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1 Tr.
poriadku. Obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Vzhľadom na

to, že obžalovaný odpovedal na všetky otázky obsiahnuté v ust. § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr.
poriadku,položenémuvsúladesust.§257ods.5Tr.poriadku,kladne,pozistenístanoviskaprokurátora
a prítomných poškodených, súd vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. poriadku, keďže
boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky, prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania
skutku obžalovaným sa nevykoná s tým, že sa vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a s

výrokom o náhrade škody.Na tomto podklade súd rozhodol, že obžalovaný je vinný zo skutku uvedeného v obžalobnom návrhu,
pretože mal za preukázané, že obžalovaný svojím konaním po objektívnej stránke naplnil ako skutkovú

podstatu prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona tak aj prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona a to tým, že porušil svoju povinnosť ako vodič
ustanovenú v ust. § 17 ods. 1 zákona č. 8/ 2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov ( ďalej len cestný zákon ) tým, že za vozidlom idúcim pred ním nedodržal takú vzdialenosť, aby
mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži

rýchlosť jazdy alebo zastaví. V danom prípade pritom vzhľadom na zaistené stopy a to predovšetkým
na neexistenciu stôp po intenzívnom brzdení bolo znaleckým dokazovaním z odboru cestnej dopravy
preukázané, že obžalovaný nestihol primerane reagovať na danú kolíznu situáciu a s vozidlom zastaviť,
resp. vyhnúť sa vozidlu zn. Peugeot vedeného poškodeným H., ktoré sa pohybovalo pred ním tým
istým smerom v jeho jazdnom pruhu, nenáhlym spôsobom znižovalo rýchlosť a zároveň sa radilo svojou
ľavou stranou k ľavému okraju svojho jazdného pruhu, resp. k stredovej čiare z dôvodov vyvolaných

dopravnou situáciou ( dávanie prednosti v jazde oprotiidúcim motorovým vozidlám ). V dôsledku
porušenia tejto povinnosti obžalovaným O.. G. došlo k nárazu ním vedeného motorového vozidla zn.
Renault Master do zadnej časti vozidla zn. Peugeot vedeného poškodeným H., na čo uvedené vozidlo
poškodeného H. nekontrolovateľne prešlo do protismerného jazdného pruhu, kde sa čelne zrazilo s
oprotiidúcim motorovým vozidlom zn. Hyundai i 30 vedeného poškodeným Z. H., v ktorom sa nachádzali

aj spolucestujúci, poškodený E. H. a neb. poškodená E. H.. V dôsledku nesprávnej techniky a spôsobu
jazdy obžalovaného a to buď pre nedodržanie bezpečnej pozdĺžnej vzdialenosti, za predpokladu jeho
včasnej reakcie na kolíznu situáciu alebo z dôvodu oneskorenej reakcie obžalovaného na kolíznu
situáciu, napriek tomu, že rozhľadové pomery v mieste vzniku dopravnej nehody boli dobré a medzi
motorovým vozidlom obžalovaného a motorovým vozidlom vedeným poškodeným H. zn. Peugeot sa

nenachádzalo žiadne iné motorové vozidlo, došlo nakoniec k dvom zrážkam celkovo troch motorových
vozidiel, pričom v technike jazdy či už poškodeného H. alebo poškodeného Z. H. neboli preukázané
také prvky, na základe ktorých by bolo možné ich techniku jazdy vyhodnotiť ako nesprávnu. Následkom
tejto dopravnej nehody boli pritom spôsobené závažné poranenia poškodeného H. opísane v skutkovej
vete tohto rozsudku, ktoré vyhodnotil príslušný znalec ako ťažký úraz; došlo takisto aj ku zraneniam

poškodeného Z. H. charakterizovaných ako ľahký úraz a k zdravotným následkom poškodeného E.I. H.
ohodnotených príslušným znalcom ako stredne ťažký úraz; avšak zároveň aj k zlyhaniu srdcovocievnej a
dýchacej činnosti pri rozsiahlom pomliaždení prednej brušnej steny, pomliaždení pľúc a podvrtnutí krčnej
chrbtice, pri ťažkých chorobných zmenách organizmu pre cirhózu pečene, aj k úmrtiu neb. poškodenej E.
H., čiže jej úmrtie bolo čiastočne zapríčinené aj predchádzajúcimi chorobnými zmenami jej organizmu.

Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná formou vedomej nedbanlivosti v zmysle ust. § 16
písm. a) Tr. zákona, keďže obžalovaný vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť
alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom a to záujem na ochrane ľudského života a ľudského
zdravia, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.

Obžalovaný sa skutku dopustil ako trestne zodpovedný subjekt.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie týkajúce sa výroku o treste a výroku o náhrade
škody a to výsluchom obžalovaného O.. G., prítomných poškodených E. H., E. H. a Z. H., oboznámením

vyjadrení poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. ako aj splnomocnenca poškodenej K. - R.
s.r.o. z prípravného konania, znaleckých posudkov z odboru cestnej dopravy, z odboru zdravotníctva a
farmácie a to ako z odvetvia súdneho lekárstva tak aj z odvetvia chirurgie a traumatológie, ako aj ďalšími
listinnými dôkazmi súvisiacimi len s týmito výrokmi.

Obžalovaný O.. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že držiteľom vodičského oprávnenia je od 18
roku svojho života, od uvedenej doby bol profesionálnym vodičom ako osobných tak aj nákladných
motorových vozidiel, pričom riadil takisto aj dodávky a to po celej Európe. Doposiaľ bol iba jedenkrát
priestupkovo postihnutý za priestupok na úseku cestnej premávky a to za osvetlenie motorových
vozidiel v období pred šiestimi či siedmimi rokmi vo výške 20,00 eur. Uviedol, že nebol a ani v

súčasnosti nie je trestne stíhaný, nebol ani priestupkovo postihnutý, pričom predtým nebol účastníkom
žiadnej dopravnej nehody. Za spôsobené poranenia sa ospravedlnil len poškodenému H., keďže v
prípade oboch poškodených H. nemal na to príležitosť. Zdôraznil, že nemal vedomosť o závažných
poraneniach poškodenej neb. H., ktorá neskôr následkom týchto zranení aj podľahla. Vo vzťahu knáhrade spôsobenej škody sa vyjadril, že spoločnosti K. R. s.r.o. nahradil škodu vo výške 2.000,00 eur,
avšak poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., obom poškodeným H. a ani poškodenému
H. doposiaľ ani čiastočne neuhradil spôsobenú škodu. Uviedol ďalej, že je slobodný, bezdetný, žije s

oboma rodičmi v rodinnom dome spolu so svojím bratom a jeho manželkou. Od júna 2017 sa zamestnal
v zahraničí ako montér, pričom najprv pracoval v C. a v blízkej budúcnosti, na dobu určitú do mája roku
2018, by mal ísť pracovať do F. ako montér mosta. Súčasťou jeho budúcej pracovnej náplne však bude
aj dovoz materiálu motorovými vozidlami na výstavbu mosta v E.. Jeho terajší mesačný čistý príjem
sa pohybuje v rozpätí od 1.800 eur do 2.200 eur, z tohto príjmu uhrádza odvody sociálnej poisťovni

ako aj zdravotnej poisťovni vo výške 200 eur a takisto si platí životné poistky a telefón. Nemá pritom
zvýšené výdavky v súvislosti so svojím zdravotným stavom a nemá v starostlivosti ani žiadnu inú osobu.
Vo vzťahu k svojej námietke v ním podanom odpore týkajúcej sa výšky náhrady škody poškodenému H.,
pričom tohto poškodeného na záver súdneho konania navrhoval odkázať s jeho nárokom na náhradu
škody na civilný proces sa vyjadril, že obdržal vyrozumenie od spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s., podľa ktorej údajne poškodený H. nebol pripútaný bezpečnostným pásom a z tohto dôvodu sa

táto poisťovňa vyjadrila, že za neho neuhradí škodu tomuto poškodenému H., pričom súdu zároveň
aj predložil vyjadrenie Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. zo dňa 12.04.2017 a zo dňa 03.05.2017. Na
druhej strane okrem písomného vyjadrenia tejto poisťovacej spoločnosti nepredložil žiadne iné dôkazy
o tom, že poškodený Pavliško nebol pripútaný bezpečnostným pásom.

Poškodený E. H. uviedol na hlavnom pojednávaní, že v dôsledku predmetnej dopravnej nehody utrpel
poranenie pravej strany obličky, ktorá mu bola aj neskôr odobratá; poškodenie pečene ako aj nadobličky;
ďalej zlomeninu stehennej kosti vľavo a poranenie viacerých rebier na pravej strane. V dôsledku
týchto zranení nastali u neho trvalé následky v podobe straty pravej obličky a takisto má klinec v
ľavej nohe v oblasti od bedra po koleno, pričom pravdepodobne mu tento bude operačne odstránený.

Práceneschopný bol od 12.08.2016 do 13.08.2017 a od 01.04.2017 je vo výsluhovom dôchodku na
základe vlastnej žiadosti, ktorou ukončil svoj služobný pomer, o čom však uvažoval aj pred predmetnou
dopravnou nehodou. Vyjadril sa, že obžalovaný O.. G. sa mu ospravedlnil telefonicky ako aj osobne,
avšak doposiaľ mu nenahradil spôsobenú škodu a ani s ním neuzatvoril žiadnu dohodu o jej náhrade.
Poprel tvrdenie obžalovaného, že nebol pripútaný bezpečnostným pásom a nemal ani vedomosť, že by

z tohto dôvodu poisťovňa Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. neuznala jeho nárok na náhradu škody.
Opakovane zdôraznil, že v čase dopravnej nehody bol pripútaný bezpečnostným pásom a že až po
prvom náraze motorového vozidla obžalovaného do ním riadeného motorového vozidla sa snažil si tento
pás odopnúť, čo sa mu však ani nepodarilo. Uplatnil si nárok na náhradu škody, na rozdiel od jeho
pôvodného vyjadrenia v prípravnom konaní, už len z titulu bolestného vo výške 16.158,90 eur.

Z výpovede poškodeného Z. H. na hlavnom pojednávaní zas súd zistil, že pri predmetnej dopravnej
nehode utrpel poranenie hrudníka ako aj brušnej dutiny, pričom došlo aj k zraneniu jeho čela. Zdôraznil,
že mal aj narazenú krčnú chrbticu z dôvodu pripútania sa bezpečnostným pásom. Na uvedené zranenia
sa liečil asi dva či tri týždne, avšak neutrpel žiadne trvalé následky. Nebol pritom hospitalizovaný, liečil

sa len doma, dva či tri týždne si natieral postihnuté miesta masťou a takisto užíval tabletky od bolesti.
Už v čase dopravnej nehody bol starobným dôchodcom. Jeho manželka, nebohá poškodená E. H. mala
pred predmetnou dopravnou nehodou problémy s pečeňou, na ktorú sa liečila a pravidelne užívala
tabletky. Poukázal na to, že obžalovaný sa mu neospravedlnil za ním utrpené poranenia a ani za úmrtie
jeho manželky, takisto mu doposiaľ ani čiastočne finančne nenahradil spôsobenú škodu a ani s ním

neuzatvoril žiadnu dohodu o jej náhrade. Uplatnil si nárok na náhradu škody pozostávajúci z bolestného,
z náhrady majetkovej škody na motorovom vozidle zn. Hyundai i30, ako aj z nákladov za odťahovú
službu a z nákladov na pohreb neb. poškodenej E. H. v celkovej výške 3.468,92 eur.

Podľa výpovede poškodeného E. H. na hlavnom pojednávaní, tento utrpel poranenie hrudníka a takisto

mal narazenú aj krčnú chrbticu, bol práceneschopný asi dva týždne, pričom pred a aj po dopravnej
nehode vykonával prácu vodiča vysokozdvižného vozíka. V dôsledku dopravnej nehody neutrpel žiadne
trvalé následky. Totožne ako jeho otec, poškodený Z. H., vypovedal, že obžalovaný sa mu za utrpené
poranenia ako aj za usmrtenie jeho matky neospravedlnil, finančne mu nenahradil spôsobenú škodu a
ani o jej náhrade neuzatvoril žiadnu dohodu. Jeho nárok na náhradu škody pozostával z bolestného,

z poškodenia mobilného telefónu zn. Lenovo ako aj z nákladov na opravu poškodenej zlatej retiazky v
celkovej výške 1.701,40 eur.Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. si v písomnom podaní zabezpečenom počas
prípravného konania uplatnila nárok na náhradu škody z dôvodu poskytnutej zdravotnej starostlivosti
jednotlivým poškodeným a to konkrétne poškodenému E. H. v sume 91,53 eur; poškodenému Z. H. v

sume 46,24 eur; poškodenému E. H. v sume 8.852,35 eur a poškodenej neb. E. H. v sume 10.307,69
eur; teda v celkovej výške 19.297,81 eur.

Splnomocnený zástupca poškodenej spoločnosti K. - R. s.r.o. ako vlastníčky a držiteľky motorového
vozidla zn. Renault Master, ktoré v čase dopravnej nehody riadil obžalovaný O.. G., pričom na tomto

motorovom vozidle vznikla škoda v sume 2.100,00 eur až 2.200,00 eur, si nárok na náhradu škody
voči obžalovanému v prípravnom konaní a ani v konaní pred súdom neuplatnil, keďže táto spoločnosť
vykonala kroky na jej náhradu.

Podľa znaleckého posudku Ing. P.Í. z odboru cestnej dopravy techniku jazdy obžalovaného na
motorovom vozidle zn. Renault Master nebolo možné z technického hľadiska vyhodnotiť ako správnu a

primeranú danej dopravnej situácii, keďže podľa zaistených stôp v čase rozpoznania kolíznej situácie
tento vodič nestihol primerane reagovať na danú kolíznu situáciu a s vozidlom zastaviť, resp. vyhnúť
sa vozidlu zn. Peugeot, ktoré sa pohybovalo pred ním tým istým smerom v jeho jazdnom koridore,
nenáhlym spôsobom znižovalo rýchlosť a zároveň sa radilo svojou ľavou stranou k ľavému okraju
svojho jazdného pruhu, resp. stredovej čiare z dôvodov vyvolaných dopravnou situáciou. V technike

jazdy poškodeného H. na motorovom vozidle zn. Peugeot 206 a ani v technike jazdy poškodeného Z.
H. na motorovom vozidle zn. Hyundai i30 neboli znalecky preukázané také prvky, na základe ktorých
by bolo možné techniku jazdy týchto poškodených vyhodnotiť ako nesprávnu. Technickou príčinou
predmetnej dopravnej nehody tak bola nesprávna technika a spôsob jazdy obžalovaného O.. G.. Na
základe známych smerov jázd a rozmerov zúčastnených vozidiel bolo možné určiť technicky prijateľné

miesto prvej zrážky, ktorú bolo možné situovať do pravého jazdného pruhu ( z pohľadu a smeru jazdy
motorového vozidla zn. Peugeot ako aj zn. Renault ), približne do miesta, kde vozidlo zn. Peugeot
skončilo v konečnej polohe po druhej zrážke. Miesto druhej zrážky sa nachádzalo v ľavom jazdnom
pruhu v smere merania a jazdy motorového vozidla zn. Peugeot a to približne v mieste začiatku stôp č.
4 a č. 5, teda cca 33,2 m za východiskovým bodom merania ( ďalej len VBM) a cca 5,1 m od pomocného

bodu merania ( ďalej len PBM ) vľavo, resp. cca 1,30 m od stredovej čiary vľavo - v danom mieste sa v
momente zrážky nachádzali predné časti vozidla ( ľavý predný roh vozidla Hyundai i30 a pravý predný
roh vozidla Peugeot ).

Zo znaleckého posudku MUDr. P. a MUDr. P. z odvetvia súdneho lekárstva súd zistil, že bezprostrednou

príčinou smrti neb. E. H. bolo zlyhanie srdcovocievnej a dýchacej činnosti pri rozsiahlom pomliaždení
prednej brušnej steny, pomliaždení pľúc a podvrtnutí krčnej chrbtice, pri ťažkých chorobných zmenách
organizmu pre cirhózu pečene s poruchou zrážanlivosti krvi, ktoré poranenia možno zo súdnolekárskeho
hľadiska vyhodnotiť ako stredne ťažké s dobou liečenia do 6 týždňov, pričom v dôsledku ťažkých
chorobných zmien došlo k masívnemu krvácaniu do oblasti prednej brušnej steny a následnému

rozvratu vnútorného prostredia, čo viedlo v dôsledku pridružených chorobných komplikácií ku k smrti
tejto poškodenej. Smrti neb. E. H. sa nedalo zabrániť ani poskytnutím včasnej a odbornej lekárskej
starostlivosti s následnou hospitalizáciou v nemocnici a došlo k nej v dôsledku postupného zlyhávania
srdcovocievneho a dýchacieho systému pri ťažkých chorobných zmenách v dôsledku cirhózy pečene
na 16. deň po vzniku poranení.

Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a farmácie, z odvetvia chirurgie a traumatológie MUDr.
E. vyplýva, že poškodený E. H. utrpel polytraumu s traumatickým šokom, sériovú zlomeninu V. -
XI. rebra vpravo s posunom úlomkov s respiračnou insuficienciou ( dychovou nedostatočnosťou ),
diskrétny pneumotorax vpravo, hemotorax vpravo vyžadujúci operačnú drenáž hrudníka, poranenie

( roztrhnutie - viaceré ruptury ) pravého laloka pečene - segment VII s krvácaním do brušnej dutiny
vyžadujúce operačné ošetrenie pečene, dilacerácia pravej obličky s krvácaním do retroperitonea a
brušnej dutiny vyžadujúca jej operačné odstránenie, pomliaždenie pravej nadobličky so zakrvácaním,
otvorenú zlomeninu diafýzy pravej stehnovej kosti vyžadujúca jej operačné riešenie - osteosyntézu
vnútrodreňovým dynamicky zaisteným klincom, hlbokú tržnú ranu ľavého stehna, pričom komplex

všetkých týchto poranení znalec vyhodnotil ako ťažký úraz. Poškodený Z. H. zas utrpel pomliaždenie
prednej hrudnej steny, čo znalec vyhodnotil ako ľahký úraz. U poškodeného E. H. znalec zistil zlomeninu
tela hrudnej kosti s malým posunom úlomkov a podvrtnutie krčnej chrbtice, čo zas predstavovalo
stredne ťažký úraz. Dĺžka liečby zranení u poškodeného E. H. predstavovala dobu 6 - 8 mesiacova predpokladanú dĺžku práceneschopnosti zas znalec ustálil na dobu 8 - 10 mesiacov. V prípade
poškodeného Z. H. zas dobu potrebnú na zahojenie ním utrpených poranení znalec stanovil na dobu
14 - 21 dní, pričom počas tejto doby bol poškodený obmedzený len z hľadiska vykonávania fyzicky

náročnejších prác a nebol obmedzený v samoobslužných hygienických a stravovacích činnostiach.
U poškodeného E. H. zas celková doba liečby ako aj práceneschopnosti trvala od 12.08.2016 do
30.09.2016, čo je primerane dlhá doba na zahojenie utrpenej zlomeniny hrudnej kosti a podvrhnutie
krčnej chrbtice, aké utrpel tento poškodený. Uvedený poškodený počas doby približne 4 týždňov bol
obmedzený z hľadiska vykonávania ťažších fyzických prác, obmedzený z hľadiska športových aktivít,

avšak bol len minimálne obmedzený z hľadiska vykonávania hygienických návykov a nebol obmedzený
z hľadiska stravovacích návykov. Znalec bodovo ohodnotil utrpené poranenia poškodeného E. H. na
hodnotu 915 bodov, u poškodeného Z. H. na hodnotu 20 bodov a v prípade poškodeného E. H. zas
bodové hodnotenie dosiahlo hodnotu 70 bodov. U poškodeného E. H. pritom v dôsledku utrpeného
úrazu nastali trvalé následky a to v podobe jazvy na hrudníku po drenáži pohrudničnej dutiny, jazvy
na prednej brušnej stene pre laparotómiu, trvalej straty pravej obličky a jazvy na ľavom stehne a to

jednak jazva v strednej tretine stehna vzniknutá v dôsledku úrazu ako aj operačné jazvy na bočnej
strane ľavého stehna po operácii - osteosyntéze ľavej stehnovej kosti. K eventuálnym ďalším trvalým
následkom, ktoré sa mohli objaviť jednak v súvislosti so stratou jednej obličky alebo v súvislosti s
operovanou ľavou dolnou končatinou sa pritom podľa vyjadrenia znalca bude možné bližšie vyjadriť
najskôr až rok po ukončení liečby. Poškodený Z. H. zas utrpel pomliaždenie prednej hrudnej steny,

ktoré nezanecháva trvalé následky. V prípade poškodeného E. H., ktorý utrpel zlomeninu hrudnej kosti
s minimálnym posunom úlomkov a podvrhnutie krčnej chrbtice, zas znalec uviedol, že tieto zranenia sa
spravidla zahoja bez trvalých následkov.

V prípravnom konaní bol takisto vyhotovený záznam dopravnej nehody, zápisnica o ohliadke

miesta cestnej dopravnej nehody, náčrtok miesta dopravnej nehody a príslušná fotodokumentácia z
miesta dopravnej nehody. Vo vyšetrovacom spise sa nachádzajú aj lekárske správy na jednotlivých
poškodených, ako aj prepúšťacia správa na už neb. poškodenú E. H., či list o prehliadke jej mŕtveho
tela, evidenčné karty obžalovaného ako aj poškodených H. a Z. H., evidenčné karty či iné evidenčné
doklady motorových vozidiel účastných na predmetnej dopravnej nehode, vyjadrenie splnomocnenca

poškodenej K. - R. s.r.o. a písomné podanie poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy ( § 34 ods. 4 Tr. zákona)

Pri prečine usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona ako najprísnejšie trestaného trestného činu
v predmetnej trestnej veci, umožňuje Trestný zákon uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody v trvaní
od dvoch rokov do piatich rokov.

Obžalovaný je z miesta trvalého bydliska hodnotený kladne s tým, že žije s oboma rodičmi a svojím
bratom v rodinnom dome.

Obžalovaný nebol v minulosti súdne trestaný, pričom priestupkovo postihnutý bol iba raz a to dňa
11.02.2011 za porušenie povinností na úseku cestnej premávky týkajúcich sa osvetlenia vozidiel a to

pokutou v sume 20,00 eur.

Obžalovanému tak poľahčovalo, že pred spáchaním predmetného skutku viedol riadny život ( § 36 písm.
j/ Tr. zákona) ako aj to, že sa k trestnému činu od počiatku trestného stíhania priznával a tento úprimne
oľutoval, teda ako v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní ( § 36 písm. l/ Tr. zákona ). Na

druhej strane pri posudzovaní poľahčujúcich okolností vzhľadom na okolnosti prípadu však súd zistil, že
obžalovaný do času konania hlavného pojednávania uhradil spôsobenú škodu len vlastníkovi a držiteľovi
motorového vozidla, ktorým sám spôsobil predmetnú dopravnú nehodu, a to spoločnosti K. R. s.r.o.,
avšak neuhradil spôsobenú škodu ani jednotlivým poškodeným osobám a ani poškodenej zdravotnej
poisťovni. Súd na strane obžalovaného pritom nezistil žiadne priťažujúce okolnosti v zmysle ust. § 37

Tr. zákona.

Keďžeobžalovanýsvojímkonanímnaplnilskutkovépodstatydvochprečinov,bolomupotrebnévzmysle
ust. § 41 ods. 1 Tr. zákona ukladať úhrnný trest odňatia slobody a to podľa toho zákonného ustanovenia,ktoré sa vzťahuje na najprísnejšie trestaný trestný čin, ktorým bol v danom prípade, ako bolo vyššie
uvedené, prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona. Po úprave trestnej sadzby u tohto trestného
činu v zmysle ust. § 38 ods. 3 Tr. zákona, tak bolo potrebné obžalovanému ukladať trest odňatia slobody

v rozpätí od 2 rokov do 4 rokov.

Prirozhodovanísúduodruhuavýmeretrestusasúdspravovaltýmitoúvahami.Nahlavnompojednávaní
sa obžalovaný vyjadril, že sa stal držiteľom vodičského oprávnenia ihneď po dovŕšení 18. roku svojho
života, pričom z evidenčnej karty vodiča je zrejmé, že prvé vodičské oprávnenie obžalovaný získal dňa

04.07.2008 a v priebehu marca a apríla roku 2009 získal vodičské oprávnenie aj na vedenie iných
ako osobných motorových vozidiel. Z výpovede obžalovaného v konaní pred súdom takisto vyplýva,
že tento od získania vodičského oprávnenia pravidelne a to ako profesionálny vodič riadil rôzne druhy
motorových vozidiel, vrátane nákladných či dodávkových vozidiel. Obžalovaný teda napriek tomu, že
pravidelne ako súčasť svojho zamestnania riadil motorové vozidlá do času spáchania žalovaného skutku
viac ako 8 rokov, sa nedopustil žiadneho závažného porušenia dopravných predpisov, keďže tento bol

len jedenkrát priestupkovo postihnutý ešte dňa 11.02.2011 a to za menej závažné porušenie cestných
predpisov pokutou v sume 20,00 eur. Na základe vyššie uvedeného tak súd dospel k záveru, že tento
obžalovaný, napriek pomerne mladému veku, mal v čase dopravnej nehody dostatočné skúsenosti s
riadením rôznych druhov motorových vozidiel a teda bol schopný aj predvídať rôzne kolízne situácie,
ktoré sa môžu vyskytnúť v cestnej premávke. Obžalovaný teda podľa názoru súdu mal mať v čase

predmetnej dopravnej nehody dostatok skúseností ako aj vedomostí o tom, že s ohľadom práve na
tú skutočnosť, že viedol nákladné motorové vozidlo, mal dodržiavať dostatočnú vzdialenosť za pred
ním idúcim motorovým vozidlom vedeným poškodeným H., keďže mohol očakávať, že prípadne viaceré
pred ním idúce vozidlá môžu z tejto cestnej komunikácie odbočovať na inú komunikáciu či prípadne
dávať prednosť oprotiidúcim vozidlám. Zo znaleckého posudku z odboru cestnej dopravy mal pritom

súd za nepochybne preukázané, že v prejednávanom prípade sa obžalovaný O.. G. buď pohyboval
za pred ním idúcim motorovým vozidlom vedeným poškodeným H. v kratšej vzdialenosti ako tej, ktorá
bola potrebná na bezpečné zastavenie pred miestom zrážky za predpokladu jeho včasnej reakcie
na kolíznu situáciu alebo že obžalovaný na túto kolíznu situáciu reagoval oneskorene, napriek tej
skutočnosti, že medzi jeho motorovým vozidlom a vozidlom zn. Peugeot riadeným poškodeným H.I.

sa nepohybovalo žiadne iné motorové vozidlo. Súd musel prihliadnuť aj na tú závažnú skutočnosť,
že obžalovaný takou technikou svojej jazdy nielenže mohol ohroziť ale aj skutočne ohrozil vodiča
pred ním idúceho motorového vozidla, poškodeného H., pričom tento poškodený sa svojím motorovým
vozidlom zn. Peugeot v dôsledku prvotného nárazu motorového vozidla vedeného obžalovaným dostal
do protismerného jazdného pruhu, kde zas čelne narazil do oprotiidúceho motorového vozidla vedeného

poškodeným Z. H., v ktorom sa okrem tohto poškodeného nachádzali aj ďalší spolucestujúci, v dôsledku
čoho došlo k vzniku poranení nielen u poškodeného H., ale aj u vodiča ako aj u spolucestujúcich
v motorovom vozidle zn. Hyundai i30, teda u poškodených Z. H., E. H. ako aj E. H., ktorá utrpela
smrteľné poranenia. V prípade neb. poškodenej však súd zohľadnil tú okolnosť, že táto už v čase pred
dopravnou nehodou trpela cirhózou pečene a u ktorej došlo v dôsledku predmetnej dopravnej nehody

k zlyhaniu srdcovocievnej ako aj dýchacej činnosti pri rozsiahlom pomliaždení prednej brušnej steny,
pomliaždení pľúc a podvrtnutí krčnej chrbtice, avšak v dôsledku ťažkých chorobných zmien pre cirhózu
pečene s poruchou zrážanlivosti krvi, ktoré by inak bolo potrebné posúdiť ako stredne ťažké poranenia
s dobou liečenia v trvaní do 6 týždňov, došlo k masívnemu krvácaniu do oblasti prednej brušnej steny a
následnému rozvratu vnútorného prostredia, čo viedlo v dôsledku pridružených chorobných komplikácií

k smrti poškodenej E. H.. Zároveň závažné poranenia, tak ako sú uvedené v skutkovej vete toho
rozsudku, utrpel aj poškodený H., ktoré boli vyhodnotené znaleckým dokazovaním ako ťažký úraz, na
ktoré sa tento poškodený liečil a bol práceneschopný v podstate jeden rok a čiastočne aj v dôsledku
týchto zranení sa stal aj výsluhovým dôchodcom; pričom takisto došlo aj k ľahkému poraneniu ďalšieho
poškodeného Z. H. a k vzniku stredne ťažkého poranenia jeho spolucestujúceho, poškodeného E. H..

Je potrebné v tejto súvislosti poukázať na vyjadrenie znalca z odboru cestnej dopravy v znaleckom
posudku, že ako poškodený H. tak ani poškodený Z. H. ako vodiči ďalších motorových vozidiel nijakým
spôsobom nemohli ovplyvniť pohyb svojich motorových vozidiel a teda akýmkoľvek spôsobom zabrániť
uvedeným následkom prvotného nárazu motorového vozidla vedeného obžalovaným do motorového
vozidla riadeným poškodeným H.. Všetky tieto skutočnosti vo svojom súhrne odôvodňovali potrebu

uloženia prísnejšieho trestu odňatia slobody obžalovanému. Na druhej strane však súd musel prihliadať
na to, že v prípade obžalovaného ide o mladého človeka, ktorý sa doposiaľ nedostal do žiadneho rozporu
so zákonom, keďže nebol ani priestupkovo postihnutý, tento sa dodatočne ospravedlnil prítomným
poškodeným na hlavnom pojednávaní aj za usmrtenie poškodenej E. H., pričom súd vyhodnotilako dôveryhodné aj vyjadrenie obžalovaného, že v prípade oboch poškodených H. vzhľadom na tú
skutočnosť, že sa zdržiavajú mimo miesta predmetnej dopravnej nehody, ani takúto možnosť nemal, čo
vo svojom súhrne viedlo súd k názoru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody tomuto

obžalovanému by bolo neprimerane prísne. Zohľadniac tak všetky tieto skutočnosti dospel súd k záveru,
že na nápravu obžalovaného ako z hľadiska individuálnej tak aj generálnej prevencie je postačujúce
uložiť mu podmienečný úhrnný trest odňatia slobody s probačným dohľadom vo výmere 2 rokov a 9
mesiacov. Súd s ohľadom na súhrn všetkých vyššie uvedených okolností dospel k názoru, že z hľadiska
individuálnej ako aj generálnej prevencie účel trestu splní trest nespojený s obmedzením osobnej

slobody obžalovaného. Zároveň súd za adekvátnu skúšobnú dobu považoval jej výmeru nad polovicou
zákonnom určenej trestnej sadzby, vzhľadom práve na spôsobené zdravotné následky jednotlivým
poškodeným, a to v trvaní 3 rokov, počas plynutia ktorej je obžalovaný povinný viesť riadny život,
nedopustiť sa žiadnej protiprávnej činnosti, v opačnom prípade sa mu výkon takto odloženého trestu
odňatiaslobodypremenínanepodmienečnýtrestodňatiaslobodyatedapočasjejplynutiajeobžalovaný
povinný spôsobom svojho života preukázať, že v danom prípade išlo iba o ojedinelé vybočenie z inak

riadnehospôsobujehoživota.Zároveňakosúčasťprobačnéhodohľadutomutoobžalovanémusúduložil
povinnosť nahradiť spôsobenú škodu jednotlivým poškodeným a predovšetkým povinnosť podrobiť sa v
súčinnosti s iným odborníkom, keďže obžalovaný v čase súdneho konania vykonával zamestnanie mimo
územia Slovenskej republiky, výchovnému programu zameraného na bezpečnosť v cestnej premávke a
na predchádzanie dopravným nehodám. V tejto súvislosti súd už len na okraj poznamenáva, že škodu,

ktorú bude musieť obžalovaný nahradiť je aj s prihliadnutím na jeho zárobkové pomery veľmi vysoká
a z tohto dôvodu pri určovaní výmery skúšobnej doby tak súd dospel k názoru, že v takto určenej
skúšobnej dobe bude tento obžalovaný schopný uspokojiť nárok jednotlivých poškodených na náhradu
im vzniknutej škody či už na zdraví alebo škody majetkovej. Na posilnenie výchovného účelu trestu bolo
obžalovanému nevyhnutné uložiť aj trest zákazu činnosti a to s ohľadom na jeho zákonnú výmeru na

hranici prvej štvrtiny trestnej sadzby, teda v trvaní 3 rokov.

Poškodená spoločnosť K. R., s.r.o. si z dôvodu poškodenia nákladného motorového vozidla, ktoré z
poverenia tejto spoločnosti viedol v čase dopravnej nehody obžalovaný, nárok na náhradu škody v
prípravnom konaní neuplatnila. Poškodený E. H., si v konaní pred súdom uplatnil nárok na náhradu

škodypozostávajúciužlenzbolestnéhovsume16.158,90eur,pričomnarozdielodprípravnéhokonania
si už na hlavnom pojednávaní neuplatnil nárok na náhradu škody pozostávajúci z hodnoty poškodeného
oblečenia, poškodeného mobilného telefónu, avšak uplatnil si aj trovy právneho zastúpenia v sume
340,00 eur, o ktorých navrhol rozhodnúť osobitným uznesením. Poškodený Z. H.I., si zas uplatnil nárok
na náhradu škody pozostávajúci zo škody na zdraví, z náhrady majetkovej ujmy na poškodenom, ním

vedenom motorovom vozidle zn. Hyundai i30 ako aj náhradu za odtiahnutie tohto motorového vozidla z
miesta dopravnej nehody či náklady na pohreb svojej neb. manželky E. H., ktorého nárok tak v celkovej
výške predstavoval sumu 3.468,92 eur. Poškodený E. H.M. si zas uplatnil nárok na náhradu škody
pozostávajúci z bolestného, z hodnoty poškodenia jeho mobilného telefónu zn. Lenovo a z nákladov
na opravu poškodenej zlatej retiazky v celkovej výške 1.701,40 eur. Poškodená Všeobecná zdravotná

poisťovňa a.s. si zas za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému E. H. uplatnila nárok na
náhradu škody v sume 91,53 eur, za liečebnú starostlivosť poskytnutú poškodenému Z. H. zas škodu v
sume 46,24 eur, za lekárske ošetrenie a liečenie poškodeného E. H. sumu 8.852,35 eur a za zdravotnú
starostlivosť poskytnutú už neb. E. H. sumu 10.307,69 eur. Táto poškodená zdravotná poisťovňa si tak
uplatnila nárok na náhradu škody v celkovej výške 19.297,81 eur.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Vykonaným dokazovaním bolo v prípade poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. vyčíslením

liečebných nákladov vynaložených v dôsledku utrpených poranení jednotlivých poškodených
preukázané, že na lekárske ošetrenie poškodeného E. H. táto spoločnosť vynaložila náklady v sume
91,53 eur, za ošetrenie poškodeného Z. H. zas vo výške 46,24 eur, poškodenému E. H. poskytla
zdravotnú starostlivosť v sume 8.852,35 eur a v prípade neb. poškodenej E. H. zas jej náklady dosiahli
hodnotu 10.307,69 eur; teda jej súd priznal nárok na náhradu škody v celkovej výške 19.297,81 eur. V

prípade poškodeného Z. H. zas bolo jednoznačne preukázané, že okrem hodnoty bolestného, ktorého
výška bola jednoznačne ustálená znaleckým posudkom v počte bodov 20, čo predstavuje v prípade
ohodnotenia jedného bodu sumou 17,66 eur, sumu 353,20 eur; bolo potrebné mu priznať ako hodnotu
spôsobenej škody na ním vedenom motorovom vozidle zn. Hyundai i30 tak aj náklady za odtiahnutievraku tohto vozidla. V prípade znehodnotenia tohto motorového vozidla tak bolo príslušnými listinným
dôkazmi preukázané, že tomuto poškodenému zostala neuhradená škoda na vozidle v sume 1.070,36
eur a že za odtiahnutie tohto vozidla uhradil podľa ním predloženej faktúry sumu 39.84 eur. Tento

poškodený pritom preukázal aj úhradu nákladov spojených s pohrebom svojej neb. manželky E.A. H.
vo výške 2.004,72 eur. Tomuto poškodenému tak bolo potrebné priznať nárok na náhradu škody v
celkovej výške 3.468,92 eur, teda v ním uplatnenej sume. Poškodený E. H. si tiež uplatnil nárok na
náhradu škody pozostávajúci jednak z bolestného, pričom hodnota bodov v jeho prípade bola stanovená
znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva a farmácie na hodnotu 70 bodov, teda v sume 1.237,00

eur. Zároveň si tento poškodený uplatnil aj nárok za náklady opravy svojho poškodeného mobilného
telefónu zn. LENOVO VIBE X3-biely v sume 452,90 eur ako aj náklady za opravu poškodenej zlatej
retiazky v hodnote 11,50 eur. Teda celkovo jeho nárok na náhradu škody predstavoval sumu 1.701,40
eur a totožne ako v prípade poškodeného Z. H., vzhľadom na preukázanie všetkých týchto nákladov,
mu súd nárok na náhradu škody v ním uplatnenej výške aj priznal. V prípade poškodeného E. H. zas
jeho nárok na náhradu škody v konaní pred súdom predstavoval už len hodnotu bolestného podľa

znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a farmácie, v jeho prípade v počte 915 bodov, teda v
celkovej výške 16.158,90 eur. Obhajoba obžalovaného tohto poškodeného navrhla odkázať s jeho
nárokom na náhradu škody na civilný proces a to z toho dôvodu, že príslušná poisťovňa z titulu
povinného zákonného zmluvného poistenia, Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., uviedla v písomnom
podaní, že tento poškodený nebol pripútaný bezpečnostným pásom a z tohto dôvodu tak táto poisťovňa

nemala záujem škodu poškodenému H. za obžalovaného nahradiť. Príslušná poisťovňa uviedla v tomto
písomnom podaní, že nemá k dispozícii doklady, na základe ktorých bola jednotlivým poškodeným v
zmysle trestného rozkazu priznaná náhrada škody a z tohto dôvodu tak nevedela posúdiť oprávnenosť
priznanej výšky škody. Z predložených dokladov, podľa vyjadrenia tejto poisťovne, nie je tiež jasná
prípadná spoluvina ostatných účastníkov dopravnej nehody, napr. použitie bezpečnostných pásov.

Táto poisťovňa uviedla v tomto vyjadrení, že podľa prvotnej správy poškodený E. H. nebol pripútaný
bezpečnostným pásom. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v prípade poškodených Z. H. a E. H.
sa v závere svojho znaleckého posudku MUDr. E. vyjadril, že prípadne pomliaždenie prednej hrudnej
steny poškodeného Z. H. mohlo byť spôsobené aj bezpečnostným pásom a v prípade podvrtnutia krčnej
chrbtici u poškodeného E. H. mohlo dôjsť aj k takému pohybu v chrbtici, ku ktorému dochádza pri

zastavení vymršteného tela spolujazdca či vodiča smerom dopredu bezpečnostným pásom, ktorým
bol v danom prípade tento poškodený pripútaný. Zo záverov tohto znaleckého posudku z odvetvia
chirurgie a traumatológie je však zrejmé, že žiadne z početného množstva utrpených poranení u
poškodeného E. H. nemohlo byť spôsobené bezpečnostným pásom, čo však samo - osebe nemôže
viesť k záveru, že tento poškodený nebol pripútaný bezpečnostným pásom. V prípade, pokiaľ by niektoré

zranenia u tohto poškodeného mali priamu príčinnú súvislosť s tým, že tento poškodený nebol pripútaný
bezpečnostným pásom, tak k takémuto záveru by tento znalec nepochybne dospel, pričom takáto
skutočnosť znaleckým dokazovaním nebola zistená. Samotný poškodený E. H. v prípravnom konaní,
napriek utrpeným závažným poraneniam, jednoznačne opísal priebeh pohybu svojho tela po náraze
do jeho motorového vozidla nákladným motorovým vozidlom vedeným obžalovaným O.. G., z ktorého

opisu jednoznačne vyplýva, že tento poškodený bol pred samotným nárazom pripútaný bezpečnostným
pásom a práve z dôvodu nárazu do jeho vozidla, mu začalo zdvíhať sedadlo, on sa snažil premiestniť na
pravústranuvozidla,namiestospolujazdcaakeďžesamutonedarilo,taksirýchloodopolbezpečnostný
pás a snažil sa celým svojím telom presunúť na pravú stranu spolujazdca so zámerom vyhnúť sa
prípadnému ďalšiemu nárazu do zadnej časti jeho vozidla a to do sedadla vodiča motorového vozidla,

z dôvodu obáv o svoj život a zdravie. V dôsledku tohto prvotného nárazu do jeho vozidla vodičom,
obžalovaným O.. G., však ním vedené motorové vozidlo zn. Peugeot 206 Combi prešlo do protismeru,
kde zas do neho čelne narazilo, teda už aj na stranu spolujazdca, motorové vozidlo vedené poškodeným
Z. H.. Je pochopiteľné, čo nepochybne vyplýva aj zo znaleckého posudku MUDr. E., že poškodený
E. H. utrpel pri takomto opise zrážky motorových vozidiel aj šok a je teda pochopiteľné konanie

tohto poškodeného, ktorý sa snažil zabrániť ďalšiemu nárazu motorového vozidla obžalovaného na
stranu vodiča tým, že sa pokúsil presunúť celé svoje telo na pravú stranu svojho vozidla, teda na
sedadlo spolujazdca. Tento poškodený však pochopiteľne konal v stresujúcej situácii, kedy nemohol
ani predpokladať, už vychádzajúc aj zo záverov znaleckého posudku z odboru cestnej dopravy, že
v dôsledku takéhoto nárazu do jeho vozidla vozidlom obžalovaného, sa jeho vozidlo premiestni do

protismerného jazdného pruhu a že tam do prednej časti jeho vozidla vzápätí na to narazí ďalšie
motorové vozidlo vedené poškodeným Z. H.. S ohľadom na okolnosti predmetnej dopravnej nehody,
pričom súd ani nemal vedomosť, podľa akej prvotnej správy uvádzanej poisťovňou Allianz- Slovenská
poisťovňa, a.s., v jej písomnej správe, nebol poškodený E. H. v čase predmetnej dopravnej nehodypripútaný bezpečnostným pásom, súd mal tak nárok tohto poškodeného pozostávajúci už len z hodnoty
bolestného za jednoznačne preukázaný znaleckým dokazovaním z odboru zdravotníctva a farmácie.
Z týchto dôvodov preto súd priznal tomuto poškodenému v rámci tzv. adhézneho konania nárok na

náhradu škody pozostávajúci z hodnoty bolestného v sume 16.158,90 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde vo
Vranove nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný

pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, že
je vinný alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe je neodvolateľné a v tomto rozsahu
nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže
oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.