Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/766/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214215092
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2214215092.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov
Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci žalobkyne: Orange Slovensko, a.s., IČO:
35 697 270, Metodova 8, Bratislava, zastúpenej splnomocnenkyňou: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so
sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: O. Q., nar. XX. K. XXXX, bytom V. N. XXX, o
zaplatenie 797,41 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská

Streda z 3. februára 2015 č. k. 7C/244/2014-41, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti určenia
neprijateľnosti zmluvnej podmienky r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie: I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 331,41
eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 28. júna 2013 do zaplatenia a to všetko do 30 dní od

právoplatnosti rozsudku; II. vo zvyšku žalobu zamietol; III. určil, že zmluvná podmienka v Dodatku
k zmluve o pripojení zo dňa 16. januára 2013 č. A 6745240 pod bodom 2.5 v časti: "v prípade
porušenia niektorej z povinnosti účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku (najmä ale
nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2. tohto článku,
jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie
úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na

skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú
pokutu vo výške 466 eur. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samostatným
porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie
je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku", je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto
podmienky; IV. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd
prvej inštancie odôvodnil právne ustanovením § 51, § 52 ods. 1,3,4, § 53 ods. 1 až 4, § 420 a § 442 ods.

1 a § 517 ods. 2 O. z. (z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zmien a noviel), § 43 ods. 1 z. č.
610/2013 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 3 Nar. vl. čl. 87/1995 Z. z. a v časti trov konania § 142
ods. 2 O.s.p. (z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zmien a noviel). Vecne dôvodil, že
vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalovaným a žalobkyňou bola uzavretá zmluva o
poskytovaní verejných služieb, pričom žalobkyňa konala v rámci svojho predmetu podnikania a žalovaný
uzavrel zmluvu ako fyzická osoba, pričom žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a podľa obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o zmluvu
typovú, určenú pre širší neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou zasiahnuť do obsahu
podmienok zmluvy a tak podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy. Daný právny vzťah posúdil ako
vzťah spotrebiteľský. Súd prvej inštancie považoval za dôvodné uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni vyfakturované ceny poskytnutých služieb a to faktúrou č. 5201458909 zo dňa 8. apríla 2013
v sume 62 eur, faktúrou č. 5197807430 z 8. marca 2013 v sume 132,19 eur a faktúrou č. 5194183622

z 8. februára 2013 v sume 137,22 eur, za dôvodné považoval i priznanie 8,05%-ného ročného úroku z
omeškania od 28. júna 2013 do zaplatenia, keď už boli splatnými všetky faktúry a žalovaný sa dostaldo omeškania. Za nedôvodný považoval súd prvej inštancie uplatnený nárok na náhradu škody vo
výške 466 eur z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobkyňou
po dobu minimálne 24 mesiacov. Mal za to, že rozdiel medzi akciovou cenou a skutočnou cenou je

výsledkom zmluvného konsenzu medzi účastníkmi a nemožno považovať za škodu to, že v rámci
ofenzívnej obchodnej politiky žalobkyňa predáva telekomunikačné zariadenia za nižšiu ako skutočnú
cenu. Mal za to, že neboli splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a preto v tejto
časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že v konaní vzhľadom na pomerný úspech toho
ktorého z účastníkov žiadnemu nepriznal právo na náhradu.

2.Protitomutorozsudkusúduprvejinštanciepodalavzákonnejlehotevočidruhému,tretiemuaštvrtému
výroku odvolanie žalobkyňa z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, Keď súd prvej inštancie nesprávne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav ako i z dôvodu, že rozhodnutie je
nepreskúmateľné.Uviedol,žesúdprvejinštancievodôvodnenízamietajúcejčasti uviedol,že žalobkyňa

žiada uhradiť sumu 466 eur na základe dodatkov, v ktorých je dohodnutá výška zmluvných pokút za
mobilné telefóny, telekomunikačné zariadenia. Dodala, že nakoľko zmluvná pokuta bola v inom súdnom
konaní vyslovená ako neprijateľná domáha sa nároku z titulu náhrady škody, ktorá však zodpovedá
výške a dôvodu zmluvnej pokuty. Súd prvej inštancie dôvodil, že nie sú splnené podmienky na priznanie
náhrady škody a to bez ohľadu na to, že by si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody, pričom

neuviedol vo vzťahu k zmluvnej pokute žiadne právne zdôvodnenie, pričom i vo výroku odôvodnenia
určil za neprijateľnú zmluvnú pokutu, ktorá ale nie je obsahom dodatku a nekorešponduje s jeho znením.
Poukázala na nepreskúmateľnosť rozhodnutia, na nedostatočné odôvodnenie. Navrhla, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalovaný odvolacie námietky nepodal a k odvolaniu žalobkyne sa nevyjadril

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.), účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon

aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané

náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 písm. a)
a § 380 ods.1 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, bez potreby
zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 C.s.p. ), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (uznesenia) na úradnej tabuli súdu a

na webovej stránke súdu bolo zverejnené v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods.
3 C.s.p.).

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody žalobkyne a s
prihliadnutím na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne

žalobu vo zvyšku zamietol a či správne určil, že označená zmluvná podmienka je neplatná z dôvodu
jej neprijateľnosti a zároveň rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Predmetom odvolacieho prieskumu nebola prvá výroková veta rozsudku súdu prvej inštancie, ktorou
bolo žalobe sčasti vyhovené, ktorá sa v dôsledku nenapadnutia odvolaním stala právoplatnou.

7. Súd prvej inštancie vychádzal vo vyhovujúcej, odvolaní nenapadnutej časti zo skutkových zistení,
ktoré neboli odvolateľom namietané a z ktorých následne vychádzal i odvolací súd, a to zistení zo
Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A6745240, uzavretej stranami 16. januára 2013, jej Dodatku
z rovnakého dňa, Prílohy č. 1 k Dodatku k zmluve, pokusu o pokonávku, faktúr a všeobecných
podmienok žalobkyne, z ktorých vyplýva, že žalobkyňa ako dodávateľ služieb a žalovaný ako fyzická

osoba spotrebiteľ - občan uzavreli písomnú spotrebiteľskú zmluvu o poskytovaní verejných služieb 16.
januára 2013, vrátane dodatku z rovnakého dňa, v spotrebiteľskej zmluve sa strany dohodli, že súčasťou
zmluvy sú aj všeobecné podmienky. Na základe nich žalobkyňa zapožičala žalovanému 1 ks SIM karty,
ktorá umožňovala žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobkyňou a odpredalažalovanému mobilný telefón: Samsung Galaxi s III za kúpnu cenu 79 eur uvedenú v dodatku k zmluve s
dohodnutouzmluvnoupokutouvovýške456eur.Vbode2.3dodatkubolapotomdojednaná24mesačná
viazanosť. Z faktúr č. 5201458909, 5197807430, 5194183622 vyplýva, že žalovaným neuhradená suma

za elektronické komunikačné služby predstavovala sumu 331,41 eur.

8. Je potrebné súdu prvej inštancie vytknúť, že právny vzťah medzi stranami posudzoval aj podľa
ustanovení zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, ktorý však už v čase vzniku
zmluvného vzťahu strán nebol účinný, s účinnosťou od 1.11.2011 bol nahradený zákonom č. 351/2011

Z. z. o elektronických komunikáciách.

9. Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.06.2007. Dňom 1.7.2007
nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z., ktorý v ostatnom znení má

v § 3 ods. 3 zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách. O. z. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období
od 1.4.2004 do 31.12.2007 a v období od 1.1.2008. S účinnosťou od 1.1.2008 O. z. v § 52 ods. 1
spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Porovnajúc obsah účastníkmi uzavretej zmluvy o pripojení včítane jej dodatku s vyššie citovanými

zákonnými ustanoveniami je nesporné a súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku správne
uzavrel, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou medzi žalobkyňou, ktorý pri uzatváraní a plnení
zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľka v
zmysle § 52 a nasl. O. z. a ako podnikom v zmysle § 5 ods. 1 cit. zák. č. 351/2011 Z. z. a na druhej strane
žalovaným, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom zmysle § 52 a nasl. O. z. a podľa § 5 ods. 2 a
4 cit. zák. č. 351/2011 Z. z. účastníkom, je spotrebiteľským vzťahom a predmetná zmluva o pripojení je
zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho bolo na daný vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy.

11. K neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti odvolací súd dodáva, že v zmysle
§ 53 ods. 1 O. z. v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka. Podľa ods. 2 rovnakého
ust. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V § 53 ods. 3 O. z.
potom zákonodarca demonštratívne vymenúva, ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú za neprijateľné podmienky. V novelou Občianskeho zákonníka zák. č. 568/2007 Z. z.
s účinnosťou od 1.1.2008 bolo zakotvené písm. k), v zmysle ktorého za neprijateľnú podmienku
sa považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil

neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 O. z.,
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

12. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa

najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie.TotoustanoveniejezachovanévObčianskomzákonníkuvnezmenenejpodobeodúčinnosti
piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách, je kogentné a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky
v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech
spotrebiteľa. V zmysle § 54 ods. 2 O. z. v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,

ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

13. Podľa Smernice, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje
interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, vzmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3. Podľa čl.
3 bod 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú,
ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek

tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha
smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za
nekalé. V zmysle čl. 4 smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok
sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky

zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej

súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých
podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Podľa
prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí i
podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.

14. V prípade, že súd prvej inštancie sa mienil zaoberať neprijateľnosťou zmluvnej podmienky je
potrebné skúmať, či predmetná zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve bola individuálne dojednaná.
Z obsahu zmluvy uzavretej medzi stranami a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol vopred
pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v

podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatkov
sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa, ním vybraný mobilný telefón, účastnícky program
a služby. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými
ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania
obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 O. z.

i čl. 3 bod 2 Smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že žalovaný
ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v
predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok
odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej
pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté

pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 O. z. (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na žalobkyni ako
dodávateľke. Žalobkyňa ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázala a preto
bolo nevyhnutným v súlade s ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka zmluvnú podmienku nepovažovať
za individuálne dojednanú, avšak pre rozpor v rozsudku uvedenej zmluvnej podmienky s podmienkou
uvedenou v zmluve nemožno vyvodiť, ktorú podmienku súd prvej inštancie posudzoval.

15. Samotná skutočnosť, že žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť vybrať si z viacerých žalobcom
ako dodávateľom ponúkaných mobilných telefónov i lacnejší, v dôsledku čoho by i zmluvná pokuta
bola nižšia, rozhodne nemôže znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok.
Podstatným totiž je, že v danej uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o

zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa
s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej
obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za
iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť,
že spotrebiteľ mal možnosť voľby pri kúpe rôznych koncových zariadení, pričom pri kúpe lacnejšieho

by bola i zmluvná pokuta nižšia.

16. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetné zmluvné podmienky v podobe
dojednaní o zmluvnej pokute vyplývajúce z obsahu dodatku k zmluve neboli individuálne dojednané.Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v
zmysle cit. § 53 ods. 3 O. z. (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na žalobkyni ako dodávateľke.
Javí sa, že podmienky v podobe dojednaní o zmluvnej pokute neboli individuálne dojednané, preto

podliehajú súdnej kontrole s poukazom na § 53 ods. 1 O. z..

17. Je pravdou, že v zmysle čl. 4 bod 1 Smernice je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť
so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v
dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu
za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v
spotrebiteľskej zmluve bola primeraná.

18. Odvolateľka súdu prvej inštancie dôvodne vytkla, že za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti vyhlásil
podmienku v znení aké sa v zmluve nenachádza a že sa pri rozhodovaní vôbec nezaoberal

skutočnosťou, že dohodnutá zmluvná pokuta zohľadňuje časové obdobie, kedy dôjde k porušeniu
povinnosti zo strany žalovaného a takto dohodnutá zmluvná pokuta degresívne klesá v závislosti od
doby viazanosti. Súd prevej inštancie sa zjavne zaoberal takou formuláciou zmluvnej pokuty, ktorá nikdy
nebola obsahom zmluvy. Nezaoberal sa ani tvrdením žalobkyne, že zohľadnila pri určení výšky zmluvnej
pokuty zostávajúci čas do konca doby viazanosti tak, ako jej to súdy v mnohých rozhodnutiach vytýkali,

keď v danom prípade bola viazanosť 24 mesiacov, pričom žalovanému boli poskytnuté zvýhodnené
služby, tento porušil svoje povinnosti hneď na začiatku doby viazanosti.

19. Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. (v znení účinnom do 30.6.2016) v odôvodnení rozsudku súd uvedie
čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný),

prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

20. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na
výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním
prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez
rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a

z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a
neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť
rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia
súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami strany; porušením uvedeného práva strany na
jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa strane (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách

rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať
proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci prípadného využitia riadnych
alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného
odvolania.

21. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku s vyššie uvedenými právnymi a teoretickými
východiskami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil a s ohľadom na hypotézy
aplikovaných právnych noriem svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil. Záver súdu prvej inštancie,
že „vzhľadom na uvedený právny stav veci ohľadom dojednanej zmluvnej pokuty žalobu považoval za

nedôvodnú“ je všeobecný nekonkrétny, neobsahujúci úvahy súdu, ktoré viedli k prijatiu takéhoto záveru.
Závery súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti vo veci samej a v časti určenia neplatnosti zmluvnej
podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenia nie je preto možné
rozsudok v napadnutých častiach preskúmať a zaujať k nim relevantné stanovisko, naviac vyznievajú
arbitrárne.

22. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou v
predmetnej veci aj použité písmo a ust. § 53c vety druhej O. z.. Odvolací súd poznamenáva, že
toto ustanovenie bolo doplnené do Občianskeho zákonníka novelou (zákonom č. 129/2010 Z. z.) súčinnosťou od 1. júna 2010, ktorá zaviedla absolútnu neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy z dôvodu
formálnej chyby, za ktorú sa považuje skutočnosť, že predmet a cena v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
vyhotovuje v písomnej forme, sú uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy, okrem veľkosti

písma použitého pri názve zmluvy alebo pri označení jej častí (článkov). Takto formulovaná požiadavka
znamená, že veľkosť písma pri uvádzaní predmetu a ceny sa bude porovnávať s tým typom písma,
ktorý sa v zmluve v akejkoľvek časti použije ako najmenší. Až novela Občianskeho zákonníka vykonaná
zákonom č. 106/2014 Z. z. s účinnosťou od 1. júna 2014 doplnila toto ustanovenie o novú druhú vetu
(ktorú uvádza súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku).

23. Z dôvodu, že súd prvej inštancie vyššie opísaným nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom pre jeho
povahu a intenzitu (chýbal argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať vo vzťahu
k uplatňovanému nároku žalobkyne na náhradu škody vo výške totožnej so zmluvnou pokutou s

príslušenstvom, keď úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie
s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania a nie vykonávanie celého
ťažiskového dokazovania až na odvolacom súde), odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť, ako
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti veci samej, v časti o určení neplatnosti
zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti a v časti trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a §

391 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní rešpektovať právo strán na spravodlivý
proces, riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný, opätovne vec
prejednaťarozhodnúťibavrozsahuvakomtátozostalapredmetomkonania,pričomjepotrebnénáležite

sa vysporiadať s relevantnou právnou i skutkovou argumentáciou strán sporu a nové rozhodnutie
náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 a 3 CSP odôvodniť.

25. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods.
3 CSP).

26. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).