Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. november 2017

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 47Cpr/39/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515222658
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Srogončík

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2017:1515222658.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, sudcom JUDr. Dušanom Srogončíkom v občianskoprávnej veci žalobcu:

František Majtán - EURONICS TPD so sídlom: Bratislava, Farského č.26, IČO: 11 790 547, zast.:
advokátska kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, proti žalovaným: v
1. rade: C. R., bytom: K., Y. č. XXXX/X,v 2. rade: V. M., bytom: K., K. č. XXX/XXX, v 3. rade: O. E., bytom
K., P. č. XX, všetci zastúpení: JUDr. Tatiana Madajová, advokátka so sídlom Bratislava, Heydukova č.
16, adresa na doručovanie: Bratislava, Krížna č. 14, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 806,40 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 %
ročne zo sumy 806,40 Eur od 1.2.2015 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 864,96 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 %
ročne zo sumy 864,96 Eur od 1.2.2015 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaný v 3. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 880,63 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 %
ročne zo sumy 880,63 Eur od 1.2.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaní 1, 2, 3 s ú p o v i n n í zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava V spoločne a nerozdielne
sumu 603,44 Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd žiadnej zo strán sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v časti, v ktorej bolo
konanie zastavené.

Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100% v prejednávanej časti.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobami, ktoré sú vedené na súde pod č. k. 47Cpr 39/2015, 47Cpr 40/2015, 47Cpr 41/2015

žiadal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu podiel na schodku, ktorý bol zistený inventarizáciou,
ktorá bola vykonaná od 06.01.2015 do 25.01.2015 a kde bol vyčíslený schodok vo výške 8 497,23 Eur.
Navrhovateľ uplatňoval škodu z titulu zisteného schodku v zmysle §182 ods.1 Zákonníka práce.

2. Súd na pojednávaní konanom dňa 8.2.2016 v zmysle § 112 ods. 1 O. s. p spojil konania vedené
pod č. k. 47Cpr 39/2015 /žalovaný C. R./, č. k. 47Cpr 40/2015 /žalovaný V. M./ a č. k. 47Cpr 41/2015 /
žalovaný O. E./ s tým, že spoločné konanie sa bude viesť pod č. k. 47Cpr 39/2015 s tým, že žalovaní

budú označení: 1. C. R., 2. V. M., 3. O. E..
3. Žalobca zobral návrh v časti u žalovaného v 1. rade na sumu 222,29 Eur, u žalovaného v 2. rade,
v časti týkajúcej sa sumy 221 Eur, u žalovaného v 3. rade v časti týkajúcej sa sumy 229,68 Eur a súd
v týchto častiach zastavil konanie. Žalobca návrhom zo dňa 24.2.2016 upravil petit návrhu z hľadiskavýšky uplatňovanej škody tak, že uplatňoval u žalovaného v 1. rade sumu 806,40 Eur, v 2. rade sumu
864,96 Eur a u žalovaného v 3. rade sumu 880,63 Eur, keď prepočítal výšky priemerných mesačných
zárobkov u žalovaných.

4. Právny zástupca žalovaných navrhoval návrh zamietnuť, poukazoval na to, že zo strany žalobcu
neboli predložené všetky doklady, z ktorých by sa dalo vychádzať, a to hlavne z pohľadu toho, o aké
inventarizačnéobdobiesajedná,ktorípracovnícipočasinventarizačnéhoobdobiapracovali,čibolrozpis
manka určený aj pre pracovníka, ktorý skončil pracovný pomer v priebehu inventarizačného obdobia,

ďalej na to, že kľúč od skladu, kde žalovaní pracovali, mal aj syn žalobcu, ako aj na to, že zo strany
žalobcu neboli vytvorené dostatočné pracovné podmienky.

5. Žalovaný v 1. rade sa pridržiaval prednesu svojej právnej zástupkyne, poukazoval na to, že on
bol zaradený v sklade v pracovnej pozícii skladník - vodič a prax pri preberaní tovaru bola taká, že
pracovník skladu prevzal tovar od dodávateľa tak, že podpísal príjem tovaru, prepočítal ho, potom

bol tovar donesený do skladu. Po tom, ako bol tovar v sklade, papiere od dodania tovaru sa dali na
zaevidovanie na obchodné oddelenie, kde sa veci nahadzovali do počítača a oni spätne vedeli, ktorý
tovar bol nahodený a mali možnosť kontroly. Žalovaný uvádzal, že sa stali prípady, že sa reklamoval
počet tovaru, ktorý bol nahodený do počítača a po reklamácií sa stav opravil. Pokiaľ ide o výdaj tovaru zo
skladu, tento sa robil na základe predložení dokladu o zaplatení tovaru v predajni a bez tohto dokladu sa

tovar vydať nemohol. Žalovaný v 1. rade potvrdil, že on bol prítomný pri vykonaní inventarizácie súpisu
tovaru, inventúra trvala 3. až 4. týždne. Ďalej uviedol, že inventúra sa robila za účasti pracovníkov v
predajni, s inventúrnikmi bol vždy iný skladník.

6. Žalovaný v 2. rade predniesol, že sa pridržiava vyjadrenia právnej zástupkyne, poukazoval na to, že

kľúče od skladu mal niekto iný, v jednom prípade sa v sklade malo svietiť vo večerných hodinách, kde
mal byť v sklade p. B., ktorý bol aj členom inventarizačnej komisie. Žalovaný v 2. rade ďalej uviedol, že
on nebol prítomný pri inventarizácii v celom rozsahu, len v časti. Postup pri inventarizácii bol taký, že sa
spísali všetky veci, ktoré tam boli, žalovaný v 2. rade rovnako popisoval, aký bol postup pri preberaní
tovaru do skladu tak, ako to uvádzal žalovaný v 1. rade.

7. Žalovaný v 3. rade rovnako poukazoval na vyjadrenie právnej zástupkyne žalovaných, ďalej
uvádzal, že on sa zúčastnil vykonania inventarizácie len sčasti a pokiaľ podpisoval záznam o vykonaní
inventarizácie a toto mu dali podpísať až po celkovej inventarizácii. Inventarizácia bola vykonaná bez
zatvorenia predajne, to znamená, že riadne prebiehal proces predaja.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, pracovnými zmluvami žalovaných 1,2,3
dohodami o hmotnej zodpovednosti, inventarizačným súpisom chýbajúceho tovaru ku dňu vykonania
inventúry, výsluchom svedkov B. B. a O. Z., uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 6CoPr/12/2016
zo dňa 28.04.2017, znaleckým posudkom č. 1/2017, výsluchom znalkyne doc. T.. Q. I., O.. a zistil:

9. Žalovaný v 1. rade bol zamestnaný u žalobcu na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 02.11.2012
ako vodič motorového vozidla, dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 31.1.2013 sa pracovné zaradenie
menilotak,žezastávalfunkciuskladníkaavodičamotorovéhovozidla.Žalovanýv1.rademalpodpísanú
dohodu o hmotnej zodpovednosti zo dňa 22.4.2014 a jeho pracovný pomer bol ukončený dohodou ku

dňu 31.1.2015.
10. Žalovaný v 2. rade bol zamestnaný u žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.3.2014 v
pracovnej pozícii skladník a dohodu o hmotnej zodpovednosti podpísal 22.4.2014, pracovný pomer bol
ukončený dohodou ku dňu 11.2.2015.
11. Žalovaný v 3. rade bol zamestnaný u žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 16.10.2013 v

pracovnej pozícii skladník, dohodu o hmotnej zodpovednosti podpísal 07.05.2014, pracovný pomer bol
ukončený 31.01.2015.

12. V sklade, kde bola vykonaná inventarizácia, pracovalo celkovo 8 pracovníkov. Inventarizácia v
sklade bola vykonávaná od 06.01.2015 do 25.01.2015 a inventarizačné obdobie je od 08.01.2014 do

25.01.2015, keď predchádzajúca inventúra bola vykonaná v dňoch 29.12.2013 do 07.01.2014, kde bol
vyčíslený schodok vo výške 3 990,30 Eur. Na základe vykonanej inventarizácie bol zistený schodok vo
výške8497,23Eur,tentoschodoknazákladeurčenýchpodielovbolpredpísanýknáhradežalovanýmvovýške1062,15Euravpriebehupojednávaniavýškapodielovbolaupravovanápodľavýškypriemerného
mesačného zárobku žalovaných 1,2,3.

13. Žalobca predložil ako doklad zoznam chýbajúceho tovaru, sklad XXXXX AUDIO -VIDEO, z ktorého
vyplývalo, ktorý tovar chýba. V priebehu pojednávania žalobca z tohto chýbajúceho tovaru vylúčil jednu
vec a to: pod označením Q., keď tvrdil, že tento tovar nemá byť súčasťou chýbajúceho tovaru v sklade,
keď tento tovar bol vylúčený, zverený žalovanému v 2. rade a nemôže byť predmetom vzniknutého
schodku a od žalovnaého v 2. rade si bude náhradu škody uplatňovať osobitnou žalobou.

14. Právna zástupkyňa žalovaných predložila ako dôkaz nevytvorenia dobrých pracovných podmienok
list žalovaného v 2. rade, kde poukazuje na to, že z časového hľadiska sa nedajú kontrolovať všetky
doklady ohľadom tovaru prichádzajúcich na sklad. Právna zástupkyňa ďalej namietala rozpory v
dokladoch-skladovýchkartách,kdepoukazujena to,žesúnezrovnalostipokiaľideopočtychýbajúceho
tovaru, konkrétne tovar označený ako Q. X A B a tovar označený ako I. XXXKX H EA. Ďalej namietala,

že do chýbajúceho tovaru nemôže byť označený tovar O. U. N. XXX a namietala to, že inventúra nebola
vykonaná v súlade so zákonom č.431/2002 Zb. z. o účtovníctve, hlavne poukazovala na to, že inventúrny
súpis neobsahoval všetky náležitosti, ktoré podľa tohto zákona zápis má obsahovať. Vzhľadom na
tieto skutočnosti navrhovala vo veci nariadiť znalecké dokazovanie na určenie výšky schodku, ktorý je
uplatňovaný voči odporcom.

15. Žalobca k námietke právnej zástupkyne žalovaných uvádzal, že tieto námietky sú neopodstatnené,
rozdiely sú zistené správne, pretože ak sa v priebehu dňa resp. počas inventarizácie predá nejaký tovar,
nič to neznamená z pohľadu rozdielu zisteného na začiatku. To isté stanovisko zaujal aj pokiaľ išlo aj o
ďalší druh tovaru, ktorý uvádza právna zástupkyňa.

16. Pokiaľ ide chýbajúci tovar označený ako O. H. XXX žalobca uvádza, že tento tovar sa skladá
z 3 komponentov, chýbal jeden komponent a to zosilovač, preto bol vykázaný ako schodok hodnota
zosilovača.

17. Pokiaľ ide o námietku vykonania k inventarizácie, túto rovnako nepovažoval za opodstatnenú a
to aj za predpokladu, ak inventarizácia nebola vykonaná v súlade so zákonom č. 431/2002 Zb. z. o
účtovníctve. Predpoklad zodpovednosti je, že zamestnávateľ iným hodnoverným spôsobom preukáže,
že k schodku došlo.

18. Svedok B. B., ktorý je zamestnaný u žalobcu pracovnej pozícii vedúci zmeny uviedol, že on bol
poverený vykonaním inventarizácie a na základe tohto poverenia si menoval členov komisie, konkrétne
šlo o pána Z. a pána V.. Inventúra bola vykonávaná tak, že vopred sa vytlačili zostavy z počítača, teda
mali prehľad o tom, ktorý tovar mal byť v sklade. Následne sa vykonávala fyzická inventúra, preveroval
sa tovar, ktorý mal byť na sklade a po porovnaní bol zistený rozdiel. Pokiaľ ide o pohyb tovaru v sklade,

platí zásada, že pohyb tovaru je spojený s dokladom o príjme tovaru, o výdaji tovaru, to znamená, že
tovar bez dokladu sa nemôže zo skladu odoslať ani prijať. Pokiaľ ide vnútorné rozdiely, tak sa vychádza
z ceny tovaru z DPH, tento princíp platí od r. 1996. Pri inventarizácii bol prítomný skladník a inventúra
sa vykonávala tak, že v jeden deň sa robil jeden druh tovaru, teda nespisoval sa všetok tovar, prítomný
bol skladník, ktorý mal na starosti tento tovar a skladník nasledujúci deň bol oboznámený so stavom

tovaru, ktorý patril jemu. Pokiaľ ide o námietku žalovaného v 2. rade, svedok k tomu uvádzal, že s týmito
námietkami sa nestotožnil a na túto tému sa bavil so žalovaným v 2. rade. Svedok ďalej uviedol že
po zistení chýbajúceho tovaru sa tovar dohľadával. Dohľadaný tovar sa neuvádzal v inventarizačnom
zozname, pretože tento sa nemení, na záver sa však urobí písomný záznam o tom, ktorý tovar bol
dohľadaný a o akú čiastku sa znižuje manko. Aj pri tejto inventarizácii sa vyskytli prípady dohľadania

tovaru a to sa zohľadnilo pri konečnom stave inventarizácie. Pokiaľ ide o zoznam chýbajúceho tovaru,
tento je spracovaný až po dohľadaní tovaru, to znamená, že nerobí sa osobitný zoznam tovaru, ktorý
bol dohľadaný. Pokiaľ ide o osobu pána K. svedok uvádzal, že bola robená inventarizácia na predajni
elektrospotrebiče a pán K. pomáhal vykonávať túto inventarizáciu, keď sa zaoberal týmto druhom tovaru.
Svedok sa ďalej vyjadril, že kľúče od skladu majú len skladníci a ďalej potvrdil, že došlo k zlúčeniu

skladov a to niekedy v mesiaci máj 2014.

19. Svedok p. Z., ktorý je zamestnancom žalobcu a bol jedným z členov inventarizačnej komisie,
uviedol, že inventarizácia sa robila tak, že sa vytlačila zostava z počítača a následne sa spisoval tovar,ktorý bol na sklade za prítomnosti konkrétneho skladníka tak, že skladník načítaval tovar, ktorý bol v
sklade a svedok ho zapisoval. Pokiaľ ide o jednotlivé druhy tovaru, tak inventarizácia tohto tovaru bola
ukončená v konkrétny deň. Svedok ďalej uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by sa na neho obracali

skladníci s nejakými pripomienkami ohľadne inventarizácie. Svedok nebol hmotne zodpovedný za tovar
v sklade, pokiaľ je jeho podpis na inventarizačnom súpise, tak zrejme došlo k omylu, lebo on bol člen
inventarizačnej komisie. Svedok ďalej potvrdil, že on nemal kľúče od skladu.

20. Zo strany právnej zástupkyne žalovaných bola vznesená námietka v tom smere, že nebola vykonaná

inventarizácia v čase presunu tovaru z iného tovaru na sklad, kde pracovali žalovaný, pričom výdajka
tohto tovaru bola zo dňa 19.04.2014.

21. Žalobca k tejto námietke uvádza, že inventarizácia vykonaná nebola, nebolo to ani potrebné, keď
sklad kde pracovali žalovaní, sa zaťažil tovarom to znamená, že do skladu pribudol tovar na základe
dokladu, konkrétne šlo o doklad z 19.04.2014.

22. Právna zástupkyňa žalovaných vzniesla ďalšiu námietku, že pokiaľ došlo ku škode nemožno
vychádzať z hodnoty tovaru s DPH, ale bez DPH, pričom uvádzala ďalej, že nie všetky tovary boli
nakúpené s DPH.

23. Žalobca k tejto námietke uvádzal, že pokiaľ ide o tovar dovážaný zo zahraničia sa DPH neplatí, DPH
sa platí po predaji tohto tovaru. Pokiaľ ide o iný tovar, ten sa nakupuje s DPH, predáva sa s DPH a
takto je vedený v účtovníctve. Ďalej uvádzal, že inventarizácia sa robí podľa jednotlivých druhov tovaru,
a preto inventúra sa robí aj v priebehu 3 - 4 týždňov.

24. Na základe odvolania žalovaných proti rozhodnutiu zo dňa 18.07.2016 Krajský súd v Bratislave
rozhodnutím č. k. 6CoPr/12/2016 zo dňa 28.04.2017 zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava V
a vec vrátil na nové konanie s tým, že súd vo veci má nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z
odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo a kontroling, za účelom zistenia, či
predmetná inventarizácia bola vykonaná v súlade s príslušnými právnymi predpismi a či na jej základe

bol správne zistený a vyčíslený schodok na zverených hodnotách. Súd na základe tohto rozhodnutia
nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia existencie schodku.
25. Vo vypracovanom znaleckom posudku sa konštatuje, že pri inventarizácii neboli vyhotovené také
záznamy, ktoré by obsahovali úplne všetky náležitosti podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve,
avšak zistené formálne nedostatky inventúrnych súpisov nemajú vplyv na zistené manko na zásobách,

ktoré je vyčíslené. Ďalej sa konštatuje, že zoznam tovaru je správny, ale ceny sú uvedené s DPH, čo
správne nie je. Na sklade teda chýbal tovar v cene bez DPH. V znaleckom posudku je ďalej uvádzané,
že výpočet manka na zásobách pri vedení jednoduchého účtovníctva musí vychádzať z ocenenia tovaru
v cene bez DPH z dodávateľských faktúr, nakoľko skladová evidencia nie je účtovaná tak, ako pri
podvojnom účtovníctve, teda manko na zásobách predstavuje sumu 7 977, 29 Eur.

26. Na pojednávaní dňa 09.10.2017 vypovedala znalkyňa V. T.. Q. I., O.., ktorá uviedla, že trvá na
svojom znaleckom posudku. Uviedla, že inventarizácia nebola vykonaná celkom v súlade so zákonom
č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, avšak to nemá vplyv na zistené manko na zásobách, keďže išlo o
formálne nedostatky. Pri vedení jednoduchého účtovníctva, čo bolo aj v danom prípade, z hľadiska

potreby inventarizácie sa porovnávajú skladové karty, ktoré vedie nejaký účtovník, so súpisom tovaru,
ktorý sa vykonáva pri inventarizácii a porovnávaním týchto dvoch dokumentov sa ustaľuje rozdiel, či
plus, alebo mínus. Iný spôsob porovnávania nie je možný pri tomto spôsobe vedenia účtovníctva. Ďalej
uviedla, že manko vyčíslila na sumu 7 977,29 Eur na základe dodávateľských faktúr a inventarizácie,
išlo o ceny bez DPH. Postup, ktorý zvolil žalobca, nebol správny, keď on vychádza z cien s DPH.

27. Na pojednávaní dňa 09.10.2017 žalovaný v 2. rade uviedol, že postup bol taký, že pri dodaní tovaru
pracovník skladu podpisoval príjem tovaru, alebo faktúru, ak nebol vystavený doklad o príjme tovaru.
Doklad o príjme tovaru spolu s faktúrou sa predkladal učtárni a učtáreň pred platením dávala spätne na
odsúhlasenie príjemku na sklad, aby skontrolovali, či údaje sú správne. Po skontrolovaní sa príjemka

vracala do učtárne s podpisom pracovníka, ktorý príjemku kontroloval.

28. Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnotyurčené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok .V dohodách
sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými
zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti zodpovedajú s nimi za schodok

spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

29. Podľa § 182 ods. 2 Zákonníka práce, dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť
písomne, inak je neplatná. 30. Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec sa zbaví
zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho

zavinenia. 31. Podľa § 189 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok
alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume. 32. Podľa §
189 ods. 2 Zákonníka práce, pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom
určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho
zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume. 33. Podľa § 189 ods. 3 Zákonníka práce, podiel
náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho

zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody.
Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca
podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.
34. Podľa § 189 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok Alebo za stratu
predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume. 35. Podľa § 189 ods. 2

Zákonníka práce, pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel
náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa
započítava v dvojnásobnej sume. 36. Podľa § 189 ods. 3 Zákonníka práce, podiel náhrady určený
podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť
sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými

podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich
priemerných zárobkov. 37. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či schodok vznikol a kto
za schodok zodpovedá. Schodok je účtovný rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt, ktoré
je zamestnanec povinný vyúčtovať a medzi údajmi v účtovnej evidencii, v ktorej je skutkový stav nižší
ako stav účtovný. Základnou právnou charakteristikou schodku je, že tovar musí chýbať. 38.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že bol zistený rozdiel medzi skutočným a účtovným
stavom, čo mal súd preukázané dôkazom ako prílohu č. 3, z ktorej vyplýva, ktorý tovar chýbal. 39.
Z tohto zoznamu chýbajúceho tovaru bola vyčiarknutá položka s označením tovaru Q. T XXX W keď
žalobca dospel k záveru že táto položka nemá byť súčasťou zoznamu chýbajúceho tovaru. 40.
Z dokazovania súd ďalej zistil, že inventúra jednotlivých druhov tovaru bola vykonaná za prítomnosti

konkrétneho skladníka, ani jeden z odporcov teda skladníkov, nenamietal že by táto inventúra nebola
vykonaná správne, t.j. že by sa do inventúrneho súpisu nepojal tovar, ktorý na sklade bol. Vychádzajúc
z tohto zistenia preto súd konštatuje, že zodpovednosť žalovaných 1, 2, 3 za vzniknutý schodok je
daná, keďže mali riadne podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti a nepreukázali také skutočnosti,
na základe ktorých by sa zbavili zodpovednosti za vzniknutý schodok. 41. Súd nepovažoval za

zbavenie sa zodpovednosti list žalovaného v 2. rade, v ktorom konštatuje, že nie je časový priestor
na vykonávanie kontroly, hlavne účtovné doklady, pretože podľa názoru súdu ide o organizovanie
si práce a ako neopodstatnenú, v tomto smere túto námietku vyhodnotil aj svedok B., ktorý bol s
týmto listom oboznámený.
42. Pokiaľ žalovaní namietali skutočnosť, že inventúra nebola vykonaná v súlade so zákonom

č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve súd k tejto námietke konštatuje, že v prípade inventarizácie je
potrebné zistiť či tovar chýba alebo nie, v danom prípade mal súd preukázané, že tovar chýbal, a preto
zodpovednosť žalovaných daná je.

43. Súd rovnako nevyhovel námietke zo strany žalovaných, pokiaľ spochybňovali výsledok inventúry

z hľadiska počtu kusov tovaru, ktorý mal chýbať, keď súd sa v tomto smere stotožnil so stanoviskom
žalobcu, že rozhodujúci je stav v čase zistenia schodku, ak niektorý tovar chýbal, tak chýbajúci tovar
predstavuje schodok. Pokiaľ ide o časový úsek vykonanej inventúry, súd nevidí nesprávnosť postupu v
tom, ak inventúra je vykonaná v dlhšom časovom období, keď inventúra nie je vykonávaná ako celok
na celý sklad, ale podľa jednotlivých druhov tovaru, čo je zásadný rozdiel a nemožno v tom vidieť

pochybenie.Súdnevyhovelďalšímnámietkamzostranyodporcov.Pokiaľšloochýbajúcitovaroznačený
ako O. Z. XX P., keď v tomto smere uveril tvrdeniu žalobcu, že tento tovar sa skladal z 3 komponentov,
chýbal 1 komponent a to zosilovač a preto bol vykázaný schodok, len čo sa týka zosilovača.44. Z vykonaného znaleckého dokazovania mal súd jednoznačne preukázanú výšku manka, kde
znalkyňa, a to vyplýva aj z jej výpovede na pojednávaní dňa 09.10.2017, jednoznačne vyslovila názor,
že hoci inventarizácia nebola celkom vykonaná v súlade so zákonom o účtovníctve, toto sú len

formálne nedostatky, ktoré na výšku manka nemajú vplyv. Zároveň skonštatovala, že priemerný zárobok
žalovaných za IV. štvrťrok 2014 bol vypočítaný žalobcom správne.

45. Pokiaľ ide o námietku, keď nebola vykonaná inventarizácia pri zlúčení skladov, súd vychádza z toho,
že v tomto prípade nie je potrebné inventúru vykonať, pretože z predloženého dokladu vyplýva o aký

tovar sa zvýšili zásoby v sklade, to znamená, že šlo len o presun tovaru a samotným presunom sa nič
nemení okrem toho, že sa zvýši stav zásob. Zo strany žalovaných nebola vznesená námietka, že by
nebol niektorý tovar presunutý na sklad, ktorý sa uvádzal v súpise. Rovnako nebolo preukázané, že by
kľúče od skladu mal niekto iný ako skladníci, ktorých bolo 8, čo potvrdili vypočutí svedkovia.

46. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, ktorú na pojednávaní dňa 09.10.2017 uviedol žalovaný v 2.

rade, a to to, že učtáreň pred platením dávala spätne žalovaným na odsúhlasenie príjemku na sklad,
aby skontrolovali, či sú údaje správne, po skontrolovaní sa príjemka vracala do učtárne s podpisom
pracovníka, ktorý príjemku kontroloval. Právny zástupca žalobcu tento postup potvrdil, s tým, že išlo o
kontrolu pracovníkov skladu.

47. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že v sklade nebol určený vedúci skladu resp. zástupca, preto
výška podielov jednotlivých skladníkov, ktorí zodpovedajú za škodu môže byť len vo výške priemerného
mesačného zárobku. Žalobca pôvodne uplatňoval inú výšku škody, ktorú v priebehu pojednávania
upresnil v zmysle Zákonníka práce a uplatňoval od jedného žalovaného škodu vo výške priemerného
zárobku. Schodok bol rozpísaný na všetkých pracovníkov, ktorí pracovali v sklade, teda aj na tých, ktorí

v priebehu inventúrneho obdobia odišli, kedy inventúra vykonaná bola.

48. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu žalobcu v plnom rozsahu vyhovel, keď zastáva názor,
že zodpovednosť žalovaných je v plnom súlade daná v zmysle §182 Zákonníka práce. Súd zároveň
konštatuje, že zmena výšky manka na základe znaleckého posudku nemá vplyv na výšku sumy, ktorú sú

jednotliví žalovaní povinní uhradiť, keď táto je odvíjaná od priemerného zárobku, pričom výška manka
aj po vypracovaní znaleckého posudku stále prevyšuje sumu, ktorá sa od žalovaných uplatňuje.

49. Súd sčasti zastavil konanie voči žalovaným 1,2,3, keď žalobca sčasti zobral návrh späť. Súd
postupoval podľa § 145 ods. 2 CSP.

50. Súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania od 1.2.2015, čo je v plnom súlade
s § 517 ods. 1 Občianskeho zákona.

51. Súd zaviazal žalovaných zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava V spoločne a nerozdielne

sumu 603,44 Eur, ktorá vznikla v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku a výpoveďou znalkyne
na pojednávaní (581,12 Eur + 22,32 Eur), pričom žalovaným 1, 2 a 3 bola uložená povinnosť uhradiť
spoločnosť a nerozdielne preddavok na trovy spojené s vypracovaním znaleckého posudku vo výške
400 Eur, ktoré boli uhradené.

52. Súd určil, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania v časti, v ktorej bolo konanie
zastavené, keď toto späťvzatie bolo súdu doručené ešte pred prvým pojednávaním vo veci samej a trovy
konania v tejto súvislosti nevznikli.

53. Súd žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100% v prejednávanej časti, teda v časti,

ktorá bola predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom. O konkrétnej výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté súdom prvého stupňa samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia, ktoré v zmysle § 262 ods. 2 CSP vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne

vo 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Vodvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).