Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. máj 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/19/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617010095
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Mazúch

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617010095.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov Mgr.

Miroslava Mazúcha a JUDr. Marcely Malatkej na verejnom zasadnutí konanom 31. mája 2018 prejednal
odvolanie obžalovaného Q. S. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3T/21/2017
z 20.11.2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.
zn. 3T/21/2017 z 20.11.2017.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. podľa § 285 písm. a) Tr. por.

obžalovaného Q. S., nar. XX. XX. XXXX v D. P., trvale bytom
P. Q. XXX/X, D. P., prechodne bytom
J. Q. č. XXX, okr. D. P.,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš z 18.5.2016, sp.zn. 1Pv 36/16/5505,
zo skutku právne kvalifikovaného ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr.
zák. (§ 140 ods. 1 písm. g/ Tr. zák.), ktorý mal spáchať tak, že:
dňa 17.11.2015 v čase asi o 19.00 hod. v svojom byte, bytového domu č. XXX/X na Ul.
P. Q. v D. P., požiadal T. W., nar. XX.XX.XXXX, ktorá tu bývala ako podnájomník, aby si ľahla na gauč
nachádzajúci sa v obývacej izbe, tu ju začal obchytkávať za prsia a keď mu povedala, že si neželá, aby
sa jej dotýkal, opäť ju začal obchytkávať a to nielen na prsiach, ale aj v oblasti genitálií a povedal pri tom,
že mu má "vyfajčiť" a že sa má s jeho kokotom baviť až do rána, a keď to odmietla, začal jej vulgárne

nadávať, hrubo urážajúcimi výrokmi s tým, že ak mu nebude cmúľať kokot, tak ju vyhodí z balkóna a že
ak mu nedá zajebať, tak ju zabije, poškodená, keď videla aký je agresívny, tak z obývacej izby odišla
do svojej izby a už sa neozývala, pričom tento nadával celú noc a podobné konania sa opakovali až do
17.12.2015, kde vždy keď prišiel domov pod vplyvom alkoholu, tak jej hrubo nadával a že keď mu nedá
zajebať, tak sa môže zbaliť a odísť preč, čo ale urobiť nemohla, nakoľko obvinený mal kľúče od bytu
neustále pri sebe a vždy po jeho odchode z bytu uzamkol vchodové dvere,

dňa 17.12.2015 v čase asi o 15.00 hod. prišiel opäť domov pod vplyvom alkoholu, ľahol si na gauč v
obývacej izbe a povedal T. W., aby si ľahla k nemu, a keď ho neposlúchla, vstal, chytil ju za vlasy, hodil
ju na zem a opýtal sa jej, či mu dá zajebať a či mu vycmúľa kokot, a keď mu povedala, že nie, jednou
rukou ju chytil za vlasy a druhou rukou zovretou v päsť ju udrel do oblasti tváre a pliec najmenej 5-
krát, poškodená po tomto vstala a išla do svojej izby, kde ticho sedela, lebo obvinený stále niečo kričal,
z bytu sa jej podarilo dostať až dňa 18.12.2015 asi o 15.00 hod., kedy obvinený opäť prišiel domov
opitý, ľahol si na gauč v obývačke a tam zaspal, pričom nechal odomknuté vstupné dvere do bytu, čo

poškodená využila a z bytu utiekla a následne privolala políciu,pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný Q. S. uznaný za vinného zo spáchania

pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák., § 140 písm. g) Tr. zák. v znení
účinnom do 31.12.2016.

Za to bol obžalovanému podľa § 189 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zák. uložený trest odňatia
slobody vo výmere 4 roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného zaradil na výkon trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d), § 74 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému uložil aj ústavné protialkoholické
ochranné liečenie.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie obžalovaný, a to voči výroku o vine a treste. V

písomnom odôvodnení odvolania namietal, že je nevinný. Svedkyňa T. W. nevypovedala pravdu.

Prokurátor sa k písomnému odvolaniu obžalovaného nevyjadril.

Odvolací súd na verejnom zasadnutí postupom podľa § 326 ods. 5, § 269, § 270 Tr. por. doplnil

dokazovanie prečítaním listín a oboznámením fotodokumentácie, zaobstaranými už v prípravnom
konaní a nachádzajúcimi sa v spisovom materiáli, ktoré okresný súd nevykonal. Podľa správy
Ministerstva vnútra SR, Centrum podpory Žilina zo 16.2.2016 zvukový záznam hovoru z 18.12.2015,
ktorý mala uskutočniť poškodená W. na políciu, sa v záznamovom zariadení nenachádzal. Zo záznamu
zo služby policajnej hliadky OO PZ Liptovský Mikuláš zo 16.12.2015 vyplýva, že poškodená W.

telefonovala na políciu s tým, že si chcela zobrať tašku s vecami od obžalovaného S., ktorý dvere
na svojom byte neotváral. Policajná hliadka oznamovateľke privolala rýchlu zdravotnícku pomoc, lebo
uviedla, že bola v sobotu napadnutá S.. Poškodená bola prevezená do nemocnice a poučená o
možnosti podať trestné oznámenie. Oboznámená fotodokumentácia obsahuje hematómy na tvári a ruke
poškodenej.

Krajský súd preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo, pričom mal na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na všetky prípadné chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že

odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou a je dôvodné.

Prvostupňový súd dospel k odsudzujúcemu rozsudku v podstate na základe výpovede poškodenej,
pričom podstatné rozpory medzi jej výpoveďami v priebehu trestného konania vysvetlil znížením jej
pamäťových schopností vyplývajúcich zo záverov znaleckého psychologického skúmania,

ďalej z lekárskej správy o ošetrení jej zranení, znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie obžalovaného
a z rozporov výpovedí obžalovaného v priebehu konania.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd dospel k záveru, že odsudzujúci výrok prvostupňového
súdu nie je správny a zákonný po tom, ako doplnil dokazovanie vykonaním dôkazov nachádzajúcich

sa vo vyšetrovacom spise, ktoré okresný súd nevykonal. Nadriadený sa pritom stotožnil s odvolacími
námietkami obžalovaného.

Výpoveď poškodenej W. je jediným priamym usvedčujúcim dôkazom. V podstate ide o tvrdenie
poškodenej proti tvrdeniu obžalovaného. Ak má jej výpoveď slúžiť ako jediný priamy dôkaz preukazujúci

vinu obžalovaného, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý,
vierohodný a nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený.

Výpoveď poškodenej bola rozporná v priebehu trestného konania. Podstatné rozpory vo výpovediach
konštatovalužokresnýsúdvodôvodnenínapadnutéhorozsudku.Nadriadenýsúdsastýmtočiastkovým

záverom prvostupňového súdu stotožnil. Svedkyňa vypovedala rozlične najmä o dátumoch, kedy samal obžalovaný dopustiť stíhanej trestnej činnosti, spôsobe jeho konania a jej odchode z jeho bytu po
údajnom napadnutí obžalovaným. V prípravnom konaní (č.l. 15) vypovedala o konaní obžalovaného
17.11.2015 tak, ako je opísané v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Na hlavnom pojednávaní (č.l.

124) vypovedala len o sexuálnych návrhoch obžalovaného v byte, aby si ku nemu sadla,
ale nevypovedala o hrozbe násilím. Po prečítaní skoršej výpovede rozpory objasnila tak, že to bolo tak,
ako vypovedala v prípravnom konaní. Konanie obžalovaného zo 17.12.2015 v prípravnom konaní (č.l.
16) opísala tak, ako je uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku s rozdielom, že údajný fyzický
útok obžalovaného datovala na 17.12.2015 a svoj útek z bytu o jeden deň neskôr 18.12.2015, pričom

v ten deň mala volať na políciu. Na hlavnom pojednávaní (č.l. 124 ) vypovedala o fyzickom napadnutí,
ale uvádzala, že v byte obžalovaného mala byť aj nasledujúcich 10 dní, pretože ju zamykal a až potom
ušla a volala políciu. Rozpory vysvetlila tým, že si to už presne nepamätala. Vyššie uvedené nezhody
spôsobujú, že samotnú výpoveď poškodenej nemožno hodnotiť ako jasný, presvedčivý a vierohodný
dôkaz.

Výpoveď svedkyne je v nesúlade s niektorými dôkazmi vykonanými už prvostupňovým súdom
a odvolacím súdom na verejnom zasadnutí. Podľa oznámenia Ministerstva vnútra SR, Centrum
podpory Žilina poškodená 18.12.2015 (v piatok) na políciu netelefonovala. Podľa záznamu policajtov z
realizovanej činnosti zo 16.12.2015 poškodená telefonovala na políciu len s tým, že si chcela zobrať veci
od obžalovaného S., ale ten neotváral. Hliadka jej zavolala rýchlu zdravotnícku pomoc, lebo uviedla,

že v sobotu (poznámka súdu: teda 12.12.2015) bola napadnutá S.. Podľa ambulantného záznamu bola
ošetrená už 16.12.2015 o 16.03 h. Uvedené listinné dôkazy sa nezhodovali s celým obsahom výpovede
poškodenej.Vprvomrade,anijedenlistinnýdôkazneobsahovalaspoňzmienkupoškodenejotom,žeby
ju mal obžalovaný pod hrozbou násilia alebo násilím nútiť k akýmkoľvek sexuálnym praktikám. Na políciu
telefonovala z dôvodu, lebo chcela od obžalovaného, aby jej odovzdal tašku. Túto skutočnosť uviedla

aj policajnej hliadke. Pri lekárskych vyšetreniach sa o týchto okolnostiach tiež nezmienila. Výpoveď
obžalovanej je v rozpore s obsahom listinných dôkazov o fyzickom napadnutí. Na hlavnom pojednávaní
vypovedala, že 17.12.2015 bola obžalovaným fyzicky napadnutá, na druhý deň 18.12.2015 od neho
odišla a zavolala políciu. Z prečítaných listinných dôkazov vyplýva, že na políciu telefonovala v stredu
16.12.2015 a uviedla, že bola napadnutá v sobotu (poznámka súdu: 12.12.2015). Ambulantný záznam

preukazuje, že bola ošetrená 16.12.2015. Výpoveď poškodenej nie je teda v súlade s listinnými dôkazmi
bezprostredneviažucimisakučasustíhanéhoskutku.Uvedenékonkrétneskutočnostiskôrspochybňujú
vierohodnosť celého obsahu výpovede poškodenej.

V týchto súvislostiach je nutné vziať do úvahy závery znaleckého posudku z odboru psychológie.

Poškodená trpí organickým poškodením mozgu, chronickým alkoholizmom, zvýšenou paranoiditou,
oslabením rozumovej zložky pri regulácii správania, jej pamäťové schopnosti sa vyznačujú zabúdaním,
skresľovaním a vynechávaním aj podstatných detailov. Všeobecná vierohodnosť jej výpovede je
znížená. V extrémnom prípade môže dôjsť ku konfabulovaniu spomienok. Špecifická vierohodnosť je
znížená zvlášť v opise vlastného konania, jeho motivácie, najmä v snahe zapôsobiť lepším dojmom,

zamlčať skutočnosti vrhajúce na ňu negatívne svetlo a skresľovať údaje o sebe i o svojom správaní. V
znaleckomposudkusadokoncauvádza,žetvrdeniapoškodenejoabstinenciiodalkoholupočasbývania
u obžalovaného sú málo pravdepodobné a skôr požívala alkoholické nápoje spolu s obžalovaným.

V zhode s týmto parciálnym záverom znalca sú taktiež výpovede obžalovaného a svedkyne O..

Obžalovaný vypovedal, že poškodená pila dennodenne. Svedkyňa O. vypovedala, že opitá poškodená
u nej zvonila, lebo si pomýlila byt a potom zaspala na schodišti. Susedky hovorili, že chodila pod
vplyvom alkoholu po bytoch požičiavať peniaze. Tieto dôkazy skôr nasvedčujú záveru, že obžalovaná
nevypovedala pravdu o abstinencii počas bývania u obžalovaného a o tom, že by mala byť v byte
uzamknutá.

S ohľadom na uvedené skutočnosti možno rozhodne konštatovať, že výpoveď poškodenej okrem
vnútorných rozporov v priebehu trestného konania je v závažných rozporoch taktiež s časťou
vykonaných nepriamych dôkazov pred okresným i krajským súdom. Odvolací súd prihliadol najmä k
vnútornej štruktúre výpovede poškodenej, ktorá si odporovala v podstatných okolnostiach, jej nesúladu

s časťou dôkazov zadovážených v trestnom konaní a po doplnení dokazovania na verejnom zasadnutí
dospel k záveru, že výpoveď poškodenej nie je jednoznačným, spoľahlivým a nespochybniteľným
dôkazom, ktorý by mohol viesť k nepochybnému záveru, že sa vôbec stal skutok, ktorý je uvedený v
obžalobe.Na preukázanie takéhoto záveru súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím
nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo

preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného
záveru.Výrokovinemôžebyťzaloženýtedalennatakýchdôkazoch,ktorécelkomvylučujúpochybnosť,
že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania.

Obžalovaný sa v celom priebehu konania bránil tým, že poškodenú nevydieral spôsobom uvedeným v

podanej obžalobe. V jeho výpovedi v priebehu konania boli taktiež rozpory, je závislý na alkoholických
nápojoch a podľa znaleckého skúmania z odvetvia psychiatrie v situácii spoločného bývania s osobou
ženského pohlavia pod vplyvom alkoholických nápojov sa mohol správať dotieravo s cieľom uspokojiť
sexuálny pud. Podľa názoru krajského súdu však ani s poukazom na tieto skutočnosti a vzhľadom na
kvalitu dôkazov, ktoré majú dokazovať, že skutok sa stal, nemožno vylúčiť záver, že skutkové okolnosti
v kritickom čase sa odohrali tak, ako ich popisoval obžalovaný. V týchto súvislostiach krajský súd len

poznamenáva, že znalec vykonané dôkazy nemôže hodnotiť a nemôže robiť závery o vierohodnosti
dôkazov.

Orgány činné v trestnom konaní v prípravnom konaní nezaobstarali znalecký posudok ani odborné
vyjadrenie k zraneniam poškodenej, ktoré sú popísané v ambulantných záznamoch a fotodokumentácii.

Bez týchto dôkazov, s poukazom na rozpornú výpoveď poškodenej, nemožno objektívne ustáliť okamih
spôsobenia a mechanizmus vzniku zranení. Výpovede svedkyne O., obžalovaného a nepriamo i
závery znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie preukazujú, že poškodená bola často pod vplyvom
alkoholických nápojov a v takomto stave zaspala i na schodišti. Verziu, že zranenia jej boli spôsobené
inou osobou ako obžalovaným, prípadne si ich mohla spôsobiť pádom pod vplyvom alkoholických

nápojov z týchto dôvodov nemožno vylúčiť.

Po vykonaní všetkých dostupných dôkazov, doplnených na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu a ich
zhodnotení vo vzájomných súvislostiach neboli spoľahlivo preukázané okolnosti žalovaného skutku a
nebola vylúčená možnosť iného záveru, ako uvedeného v obžalobe. Výrok o vine môže byť založený

len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom
trestného stíhania. Tieto pochybnosti po vykonaní všetkých dôkazov a ich náležitom zhodnotení aj
naďalej pretrvávajú.

Z týchto dôvodov nie je možné na základe vykonaných dôkazov urobiť jednoznačný záver, že sa stal

skutok,ktorýjeuvedenývobžalobeprokurátora,pretoževýsledkydokazovaniavykonanéhopredsúdom
nevyznievajú jednoznačne a absentuje ucelená reťaz priamych i nepriamych dôkazov, z ktorých by sa
mohol vyvodiť takýto jasný, bezpečný a spoľahlivý záver.

S ohľadom na vyššie uvedené krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. napadnutý rozsudok

zrušil, pretože ním bolo porušené ustanovenie Trestného zákona, lebo obžalovaný mal byť oslobodený
a sám na podklade vyššie uvedeného skutkového stavu, doplneného dôkazmi vykonanými na verejnom
zasadnutíkonanomoodvolaníobžalovanéhopostupompodľa§322ods.3Tr.por.,zdôvoduuvedeného
v § 285 písm. a) Tr. por. ho spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre
ktorý je obžalovaný stíhaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.