Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/319/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411204981
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1411204981.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov

senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: E.. H. Š. M.., L. X. XX,
L., proti žalovanej: H.. E. J., L. F. XA, L., zastúpenej JUDr. Milanom Bobákom advokátom, so sídlom
Kalinčiakova 25, Bratislava, o zaplatenie 8.822,94 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 08. 12. 2014, č. k. 22C 225/2011-72 takto,

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 8 822,94 eur

a trovy konania 529 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak podľa § 657, § 658 ods.
1 Obč. zákonníka s odôvodnením, že žalobca sa domáhal proti žalovanej zaplatenia žalovanej istiny z
dôvodu, že jej požičal dňa 10. 01. 2008 sumu 50 000 Sk, dňa 10. 03. 2008 sumu 50 000 Sk, dňa 22.
02. 2008 sumu 5 800 Sk, dňa 09. 04. 2008 sumu 50 000 Sk, dňa 16. 04. 2008 sumu 30 000
Sk, dňa 23. 04. 2008 sumu 2 000
Sk, dňa 25. 04. 2008 sumu 7 000 Sk, dňa 28. 04. 2008 sumu 5 000 Sk, dňa 16. 06. 2008 sumu 1 000 Sk,
dňa 17. 06. 2008 sumu 6 000 Sk, dňa 18. 06. 2008 sumu 2 000 Sk, dňa 28. 06. 2008 sumu 2 000 Sk, dňa

19. 09. 2008 sumu 2 000 Sk, dňa 29. 09. 2008 sumu 50 000 Sk, a to tak, že 50 tisícové sumy jej vkladal
priamo na účet, ktorý mu žalovaná sama uviedla a niekedy jej požičiaval peniaze priamo po výbere z
bankomatu, a to z dôvodu, že žalovaná bola po rozvode, mala hypotekárny úver, nemala na splácanie
a prihovárala sa za ňu aj jeho bývalá kolegyňa p. R.. Ako dôkaz pripojil príjmové pokladničné doklady,
príkaz na úhradu v peňažnom ústave, upomienky s podacím listom. Žalobca uviedol, že úroky pri
pôžičke neboli dohodnuté, a ani si ich neuplatnil. Z vykonaného dokazovania, ako aj z listinných dôkazov
(pokladničné doklady zo 17. 06. 2008, 22. 02. 2008, bankový doklad z 09. 04. 2008) a zo svedeckej

výpovede G. R. mal preukázané, že žalovaná si postupne požičala od žalobcu sumu 8 822,94 eur na
pokrytie svojich potrieb a splátky úveru, sama sa ani jedného pojednávania nezúčastnila, neposkytla
žiadne informácie ohľadne predmetu sporu, hoci bola vždy riadne predvolaná, súdnemu konaniu sa
úmyselne vyhýbala, a preto ju zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy po vykonanom dokazovaní. O
náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaná, žiadala napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Namietala, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.
s. p., súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doterazneboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Uviedla, že nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že jej požičal finančné sumy uvedené v žalobe. Niektoré
sumy, uvádzané žalobcom, prevzala od žalobcu, nie však titulom pôžičky, ale na základe ústnej dohody,

na základe ktorej vykonávala niektoré právne služby v mene žalobcu a zo zdanenej odmeny, ktorú
žalobca prevzal od svojich klientov za vykonané právne služby, na ktorých sa ona podieľala, jej niekoľko
krát poskytol odmenu, ktorú jej zaslal konkrétne na účet dňa 10. 01. 2008 v sume 50
000 Sk a dňa 09. 04. 2008 v sume 50 000 Sk. Dôkazom toho je skutočnosť, že na príkaze na úhradu zo
dňa 09. 04. 2008 vo Y. na sumu 50 000 Sk v prospech účtu žalovanej, ktorý zadal žalobca

vo VÚB uviedol ako titul úhrady konštantný symbol 308, ktorý znamená "platbu za služby". Uviedla, že
v minulosti sa jej dotklo nevhodné správanie sa žalobcu, na základe čoho sa sním prestala stretávať a
komunikovať s ním a podľa jej názoru v danom prípade ide o jeho osobnú pomstu voči nej. Žalobcom
predložené dôkazy nie sú relevantné, na väčšine z nich sú len výberové lístky z banky a bankomatu,
na ktorých je žalobcom napísaný údaj, že šlo o pôžičku, pričom chýba jej podpis. Tvrdenie svedka G.
R. pokladá za účelové, ktorým nepreukázal, že jej odovzdal sumu 50 000 Sk, a už vôbec nie, že šlo o

pôžičku zo strany žalobcu žalovanej.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť. Namietal, že tvrdenie žalovanej, uvedené v jej odvolaní, je nepravdivé,
peniaze ňou prevzaté boli ako pôžička, a nie za služby, dôkaz o poskytnutí žalovanej sumy

je v spise založený. Peniaze si od neho vypožičiavala na svoj hypotekárny úver. Mala od neho prevzaté
právne veci v čase, keď mal pozastavenú advokátsku činnosť pre prekážku, vedúci služobného úradu
Ministerstva spravodlivosti SR. Ďalej poukázal na to, že žalovaná sa počas celého konania k navrhnutým
dôkazom nevyjadrila, a poukázal na ust. § 120 ods. 4 O. s. p., na základe ktorého nemožno uvádzať
dôkazy a najmä dôvody, ktoré uviedla žalovaná v podanom odvolaní. Spochybňovanie svedka G.. R.

je nenáležité, keďže od neho prevzala jeho finančné prostriedky použila pre vlastné potreby. Odvolanie
považuje za účelové.

4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 z . č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len
"C.s.p."),účinnéhood01.07.2016;preskúmalnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancievcelomrozsahu

a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219
ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k
záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol vydaný dňa 08. 12. 2014, teda ešte za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku, a taktiež odvolanie žalovanej bolo podané za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku, a to dňa 06. 02. 2015.

8. Z citovaného ust. § 470 ods. 1 C. s. p. vyplýva, že v prebiehajúcom konaní na súde prvej inštancie, i
v konaní pred odvolacím súdom, sa uplatňuje tzv. princíp okamžitej použiteľnosti novej právnej úpravy,
teda po nadobudnutí zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok sa v konaní už postupuje podľa
novej právnej úpravy. Odvolací súd je však toho názoru, že v súlade s citovaným ust. § 470 ods. 2
vety prvej C. s. p. je nevyhnutné prípustnosť odvolania a spôsobilosť odvolacích dôvodov posúdiť podľa

právnej úpravy platnej a účinnej v čase vydania napadnutého rozsudku a v čase podania odvolania,
t.j. podľa Občianskeho súdneho poriadku; hoci na procesný postup a rozhodnutie odvolacieho súdu, je
potrebné aplikovať ust. § 355 a nasl. C.s.p.

9. V prejednávanej veci vykonal súd prvej inštancie v rozsahu dôkazných návrhov strán náležité

dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti
žaloby žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny a vzhľadom na to, že žalovaná sa žiadneho z vytýčených
pojednávanínezúčastnila,vkonanísanevyjadrila,nepreberalalistovézásielky,postupovalsprávne,keď
na pojednávaní dňa 18. 12. 2014, na ktoré sa žalovaná nedostavila, predvolanie neprevzala v odbornejlehote, pokračoval v konaní aj bez jej prítomnosti. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v
súlade s § 132 O. s. p., účinného v čase vydania napadnutého rozsudku, dospel k správnym skutkovým
záverom, že žalovaná si postupne požičala od žalobcu sumu 8 822,94 eur na pokrytie svojich potrieb a

na splátky úveru, vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval ust. §
657 Obč. zákonníka a správne rozhodol, keď žalovanú zaviazal na zaplatenie žalovanej istiny žalobcovi
titulom vrátenia pôžičky. Svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobe vyhovel, aj riadne odôvodnil, v súlade
s ust. § 157 ods. 2 O. s. p., účinného v čase vydania napadnutého rozsudku. Obsah odvolania žalovanej
nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska

odvolacích dôvodov v ňom uvedených, keď v odvolacom konaní už nemohli byť žalovanou uplatňované
nové rozhodujúce skutočnosti a ani nové dôkazy (§ 205a ods. 1 O. s. p.), ktoré by mohli mať za následok
zmenu skutkového stavu alebo by mohli spochybniť správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej
inštancie založil svoje rozhodnutie.

10. Žalovaná vo svojom odvolaní namieta, že nie je pravdou, že by jej žalobca požičal 14-timi

postupnými pôžičkami spolu sumu 8 822,94 eur a že dôkazy, ktoré predložil, nie sú relevantné a túto
skutočnosť nepreukazujú, výpoveď svedka G. R. je účelová a ďalej namietala, že určité
sumy, ktoré jej žalobca niekoľkokrát zaslal na účet, jej poskytol ako odmenu za vykonanie niektorých
právnych služieb.

11. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaná bola riadne poučená o povinnosti všetky dôkazy a
skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí
s tým, že na dôkazy predložené alebo označené neskôr súd nebude prihliadať a môžu byť odvolacím
dôvodom len za podmienok podľa § 205a, keď toto poučenie jej bolo zaslané spolu s predvolaním
na pojednávanie dňa 26. 02. 2013 zásielkou, ktorú si žalovaná v odbernej lehote nevyzdvihla, a preto

sa považuje v zmysle § 47 ods. 1 O. s. p. za doručenú dňom, kedy bola vrátená
súdu, a to dňa 06. 02. 2013. Vzhľadom na to, že žalovaná si zásielky nepreberala, pojednávaní sa
nezúčastňovala a k veci sa nevyjadrila, nemôže sa úspešne v odvolacom konaní dovolávať neúplne
zisteného skutkového stavu veci, keď v konaní pred súdom prvej inštancie nenavrhovala žiadne dôkazy
na zistenie rozhodujúcich skutočností a dôkazy predložené žalobcom nespochybnila, a ani v skutočnosti

tvrdené v jej odvolaní, neuviedla v prvoinštančnom konaní. Súd prvej inštancie postupoval správne,
keď rozhodol na základe skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania najmä predloženými
listinnými dôkazmi žalobcom a výsluchom svedka G. R. (§ 153 ods. 1 O. s. p.), a ani odvolací súd
nepovažoval za potrebné výnimočne vykonať ďalšie dokazovanie nevyhnutne potrebné pre rozhodnutie
vo veci, ktoré by bolo nad rámec dôkazných návrhov strán.

12. Nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené pred súdom prvej inštancie sú
spôsobilým odvolacím dôvodom v zmysle § 205 ods. 2 písm. e/ O. s. p. za splnenia podmienok podľa
§ 205a ods. 1 O. s. p. za predpokladu, že sú právne významné a v ich dôsledku súdom
prvej inštancie doteraz zistený skutkový stav nemôže obstáť.

13. Pokiaľ žalovaná v odvolaní uplatňovala nové skutočnosti, napr., že niektoré sumy jej žalobca poslal
na účet ako odmenu za vykonané právne služby, a že ním predložené listinné dôkazy nepreukazujú,
že by išlo o pôžičku, odvolací súd na tieto nemohol prihliadnuť ani v rámci odvolacieho
dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. e/ O. s. p., keďže obsah spisu nenasvedčuje tomu, že by žalovaná

bez svojej viny nemohla tieto skutočnosti uviesť a na ich preukázanie označiť alebo predložiť dôkazy
do rozhodnutia súdu prvej inštancie, resp. jeho uznesenia, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené.
Odvolací súd preto dospel k záveru, že na strane žalovanej nebola splnená podmienka prípustnosti
uplatňovania nových skutočností a dôkazov v odvolacom konaní podľa § 205a ods. 1 písm. d/ O. s.
p., spočívajúca v jej objektívnej nemožnosti (bez jej zavinenia) v prvoinštančnom konaní do rozhodnutia

súdu nové skutočnosti a dôkazy predložiť, či označiť, a ani podmienka podľa § 205a ods. 1 písm. c/ O.
s. p., pretože žalovaná bola súdom prvej inštancie riadne poučená podľa § 120 ods. 4 O. s. p.

14. Keďže žalovaná svoje tvrdenia a skutočnosti uvedené v odvolaní, neuviedla v konaní pred súdom
prvej inštancie, a ani nenavrhla žiaden dôkaz na preukázanie takýchto jej tvrdení, odvolací súd na tieto

nové skutočnosti nemohol v odvolacom konaní prihliadnuť.15. Žalobca na preukázanie svojho tvrdenia, že žalovanej požičal spolu sumu 8.822,94 eur predložil
listinné dôkazyanavrholvypočuť svedkaG.R.,pričomžalovaná vkonanípredsúdomprvejinštancie
tieto dôkazy nespochybnila, a preto správne súd prvej inštancie rozhodol, keď žalobe žalobcu vyhovel.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v

spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a žalobcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, priznal náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§
421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa,aleboakjedovolateľvsporoch sochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).