Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. január 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/250/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118249291
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:6118249291.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice

Beňovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu Q. Z. a T. republika, s.r.o., so sídlom Z. republika, X.
Q., Z. D. 95X/X, IČ: XXXXXXXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou L., advokátní kancelář, s.r.o.,
organizačná zložka so sídlom P., T. XX, proti žalovanej F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. V. L. XXX, Y.,
zastúpenej K. C., bytom E. V. L. XXX, Y., o zaplatenie 304,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 29. júna 2018, č. k. 14Csp/47/2018-42, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 304,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 304,- Eur od 17.12.2016
do zaplatenia do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. zamietol vzájomnú žalobu
žalovanej. Výrokom III. rozhodol, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi 100% trov konania. V
odôvodnení uviedol, že žalobou podanou na súde prvej inštancie sa žalobca domáhal, aby súd vydal
platobný rozkaz (podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní), ktorým žalovanú zaviaže na
zaplatenie sumy 304,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia.

Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz zo dňa 28.03.2018, ktorým zaviazal
žalovanú, aby žalobcovi zaplatila žalovanú sumu a nahradila trovy konania. Žalovaná podala proti
platobnému rozkazu riadne a včas odpor. Žalobca následne navrhol pokračovať v konaní v zmysle § 14
ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní. Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa §
497 Obchodného zákonníka; § 52 ods. 1, ods. 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, § 517 Občianskeho zákonník; §
1 ods. 2; § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov; § 298 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku. Súd na základe

vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou je spotrebiteľskou zmluvou (s prihliadnutím na povahu účastníkov,
obsah zmluvy a vopred pripravený text zmluvy na predtlačenom formulári), a preto na vzťah medzi
veriteľom (právny predchodca žalobcu) a dlžníkom (žalovaná) je potrebné aplikovať ustanovenia tzv.
spotrebiteľského práva. Zmluva je zároveň v zmysle § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluvou
o spotrebiteľskom úvere. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej na základe zmluvy o úvere
istinu 360,- Eur. Výška tejto sumy nebola medzi stranami sporu sporná. Rovnako medzi nimi nebolo

sporné ani to, že žalovaná už uhradila žalobcovi sumu 56,- Eur. Žalobca sa domáhal od žalovanej
len zaplatenia sumy 304,- Eur, čo zodpovedá poskytnutej sitine úveru 360,- Eur, zníženej o uvedené
platby. Žalobca sa nedomáhal žiadnych úrokov, poplatkov ani iného príslušenstva tejto pohľadávky. Súd
považoval žalobu za dôvodnú a preto jej vyhovel. Žalovanú zároveň zaviazal, aby žalobcovi uhradila ajúrok z omeškania zo sumy 304,- Eur od 17.12.2016 do zaplatenia. Žalovaná mala v zmysle zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vrátiť požičanú sumu v 60-týždňových splátkach tak, že prvá splátka bola splatná
7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, t. j. 07.05.2014 a posledná splátka bola splatná dňa 24.06.2015.

Je teda nepochybné, že v čase podania žaloby, dňa 12.03.2018 bola žalovaná v omeškaní s vrátením
poskytnutých peňažných prostriedkov. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania odo dňa 17.12.2016, t.j. odo
dňa nasledujúceho po tom, čo mu bola postúpená žalovaná pohľadávka. Keďže v tom čase už žalovaná
nepochybnebolavomeškaní,súdpriznalžalobcoviúrokzomeškaniatak,akosihovžalobeuplatnil.Súd
posúdilodporžalovanejpodľajehoobsahuajakovzájomnúžalobu,ktorousadomáhala,abysúdvyhlásil

za neprijateľnú zmluvnú podmienku bod 16 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzavretej dňa 30.04.2014.
Súd prvej inštancie konštatoval, že uvedenú zmluvnú podmienku nepovažuje za neprijateľnú. Ide o akúsi
splnomocňovaciu doložku pre osoby konajúce v mene spoločnosti Y., s.r.o. voči žalovanej ako dlžníkovi
úveru poskytnutého spoločnosťou Y. Z., s.r.o.. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom tohto konania
neboli nároky zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ktorú uzatvorila žalovaná spolu so zmluvou
o spotrebiteľskom úvere, a ktorá umožňovala osobám oprávneným spoločnosťou Y. Z., s.r.o. vyberať

od žalovanej splátky úveru za poplatok. Žalobca sa nedomáhal žiadneho plnenia súvisiaceho s touto
zmluvou. Súd už v iných konaniach opakovane dospel k záveru, že Zmluvy o zabezpečení splátok úveru
uzatvárané spoločnosťou Y. Z., s.r.o. považuje za neplatné a nepriznáva žiadne plnenia z týchto zmlúv.
Predmetom tohto konania však platnosť tejto zmluvy nebola a preto sa ňou súd ani nezaoberal. Súd
nepovažuje zmluvnú podmienku - bod 16 zmluvy o spotrebiteľskom úvere napadnutú žalovanou za

neprijateľnú.Tátopodmienkasamaosebenespôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené súd zamietol vzájomnú žalobu
žalovanej ako nedôvodnú. Splnomocnený zástupca žalovanej na pojednávaní namietol aj platnosť
postúpenia pohľadávky voči žalovanej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo spoločnosti Y. Z., s.r.o.
na žalobcu. Podľa jeho názoru je zmluvná podmienka ktorá umožnila previesť pohľadávku na žalobcu

neplatná,keďžejevrozporesustanovením§53ods.4písm.b)Občianskehozákonníka.Splnomocnený
zástupca teda namietal bod 15 zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie obsahuje vopred
daný súhlas dlžníka (spotrebiteľa) s postúpením pohľadávky spoločnosti Y. Z., s.r.o. voči dlžníkovi na
iný subjekt. Podľa názoru súdu je uvedená námietka neopodstatnená. Pohľadávka voči žalovanej bola
postúpená na obchodnú spoločnosť so sídlom v Českej republike, t. j. v členskom štáte Európskej

únie, ktorá má navyše organizačnú zložku na území Slovenskej republiky. Postúpenie pohľadávky teda
významným spôsobom neznižuje žalovateľnosť prípadného nároku žalovanej. Súd preto ani bod 15
zmluvy nevyhlásil za neprijateľnú zmluvnú podmienku a postúpenie pohľadávky na žalobcu považoval
za neplatné. Vzhľadom na to, že žalobca bol v plnom rozsahu úspešný, súd mu priznal proti žalovanej
nárok na náhradu 100% trov konania. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným

uznesením, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá vyšší súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote prostredníctvom svojho zástupcu odvolanie žalovaná.
Uviedla, že boli porušené jej práva, a to právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a slobôd. Namietala, že sudca Mgr. L. Z. nebol nestranným sudcom. Dôvodila

tým, že v súdnom konaní bola napadnutá z jeho strany aj samotná platnosť predmetnej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a z toho dôvodu nebol vyššie uvedený sudca nestranným sudcom, pretože,
keby určil predmetnú spotrebiteľskú zmluvu o úvere za neplatnú, potom by aj jeho predchádzajúce
rozhodnutia boli nespravodlivé. Poukázala na to, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje
ustanovenie, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorým sa nemal možnosť oboznámiť pred uzatvorením

spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľ pred podpisom zmluvy o úvere vôbec z bodu 16 nevedel, že
poskytnutie úveru je podmienene tým, že tento úver bude poskytnutý a následne vyberanie splátok
úveru bude výlučne prostredníctvom splnomocnenej osoby a tento úkon bude spoplatnený. A následný
dodatok ku zmluve bol uzavretý podľa § 51 Občianskeho zákonníka, čo je v príkrom rozpore so
zákonom, pretože sa jednalo aj v tomto prípade o spotrebiteľskú zmluvu a to iba preto, aby mohol

byť takýmto spôsobom obchádzaný zákon, tým, že náklady vyplývajúce z dodatku zmluvy o úvere
neboli zakomponované do RPMN a celkových nákladov na úver. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku
sa považuje ak dovoľuje dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez
súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečeniu pohľadávky
spotrebiteľa. Podľa názoru žalovanej veriteľ' Y. Z. s.r.o. veľmi dobre vedel, že pri naplnení zmluvy

zo strany spotrebiteľa vznikne pohľadávka spotrebiteľa voči veriteľovi, pretože veľmi dobre vedel, že
dohoda o zabezpečení splátok je neplatná a to z viacerých dôvodov. V odôvodnení rozsudku súd
uviedol, že súdy dohody o zabezpečení splátok určujú za neplatné. Ďalej veriteľ Y. Z. s.r.o. vedel, že
neplatnými sú aj samotné zmluvy spotrebiteľských úveroch, ktoré s jednotlivými spotrebiteľmi uzatvárala to z viacerých dôvodov. Z toho jednoznačne vyplýva, že po naplnení zmluvy o úvere ako aj dohody
o zabezpečení splátok zo strany spotrebiteľa vznikne pohľadávka spotrebiteľa voči veriteľovi, pretože
veriteľ z dôvodu neplatnosti dohody o zabezpečení splátok sa bezdôvodne obohatil, ak vyberal od

spotrebiteľov poplatok vyplývajúci z tejto dohody a tak isto sa veriteľ' bezdôvodne obohatil, ak na základe
neplatnej samotnej zmluvy o úvere vyberal od spotrebiteľa úroky, poplatky, ale aj pokuty z omeškania.
Nie je pravda, že nedošlo u spotrebiteľa ku zhoršeniu vymožiteľnosti pohľadávky voči veriteľovi, ak tento
previedol práva a povinnosti na dodávateľa v Českej republike, lebo táto je v európskej únii a nie v
daňových rajoch. Tunajší exekútor nemá dosah ani na štáty v daňových rajoch ani na štáty európskej

únie ale iba na štát slovenská republika. Je tiež irelevantné tvrdiť, že žalobca ma organizačnú zložku
v tomto štáte keď' tento nedisponuje so žiadnym majetkom, na ktorý by mu mohol exekútor siahnuť a
vôbec už s takým majetkom rovnajúcim sa finančnej sume, odpovedajúcim zaplateniu pohľadávky voči
všetkým spotrebiteľom. Z toho dôvodu nemôže žalobca vymáhať pohľadávku od spotrebiteľa súdnou
cestou. Bod 16 predmetnej zmluvy o úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorej uzatvorenie
bolo dosiahnuté prostredníctvom nekalej obchodnej praktiky a z toho dôvodu mal súd vyhlásiť zmluvu

o úvere za neplatnú. Okrem toho zmluva úvere je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom
na uvedené navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a žalobu zamietol.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že bolo by nemysliteľné, keby zákon,
či iné rozhodnutie určovalo, že žalobca môže k sudcovi podať len jednu žalobu, no v ostatných, daný

sudca nebude oprávnený súdiť. V danom prípade žalobca poukazuje aj na skutočnosť, že každý súd
a nie len konkrétny sudca, by mal súdiť vec podľa zásady legitímneho očakávanie, teda prihliadnuť' k
svojej rozhodovacej praxi. Zároveň v nie je v štáte Slovenská republika precedentné právo, teda sudca
nie je viazaný svojimi skoršími rozhodnutiami. Žalovaná ďalej uvádza, že úver je podmienený tým, že
si zákazník okrem samotnej zmluvy o úvere zvolí aj službu splácania v hotovosti zástupcovi právneho

predchodcu súčasného veriteľa, no tento mal cez 1800 obchodných zástupcov. Dané tvrdenie nie je
nijako preukázané. žalovaná sama mohla zvoliť, či úver chce alebo nechce podpísať, a rovnako tak sa
mohol rozhodnúť aj o zmluve o zabezpečení splátok úveru. Žalobca však predmetom žaloby neučinil
samotnou zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Predmetom žaloby nie je ani príslušenstvo zmluvy
o úvere. žalobca tak uvádza, že súd ani nemohol prehlásiť zmluvu o zabezpečení splátok úveru za

neplatnú, no prekračoval by petit žaloby ako taký. Sudca sa môže zabývať iba nárokmi, ktoré žalobca
označívžalobeakožalovanéaktorýchsatentodomáha.Žalobcasiniejeistý,prečobymalžalobcadlžiť
žalovanej a preto sa k tomuto nebude ďalej vyjadrovať. Žalovaná neuviedla vo svojom odvolaniu viacej
relevantných právnych skutočností, ku ktorým by sa žalobca mohol vyjadriť. Žalobca má tak za to, že
súd rozhodol správne a žiada odvolací súd, aby potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu.

4. Žalovaná v písomnej replike k vyjadreniu žalobcu zopakovala svoje argumenty o tom, že sudca Mgr.
L. Z. nebol nestranným sudcom. Zopakovala tiež, že zmluvná podmienka bod 16 zmluvy o úvere je
neprijateľnou zmluvnú podmienku, rovnako tak bod 10 písm. c) zmluvy o úvere a podľa obsahu aj bod
15 zmluvy o úvere.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal podľa § 379, § 380 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný
záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je

potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

6. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne vychádzal zo zistenia, že v danom prípade
ide o nárok na zaplatenie zostatku poskytnutého spotrebiteľského úveru právnym predchodcom žalobcu
žalovanej a v danom prípade sa tak na právny vzťah účastníkov tohto záväzkového vzťahu vzťahuje

zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (ďalej
aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo
zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania postavenia
dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti,

že spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom.

7. Odvolací súd k námietke žalovanej týkajúcej sa nestrannosti sudcu vyjadrenej v odvolaní, ktorou
žalovaná namieta, že sudca nemohol rozhodnúť inak vzhľadom na svoje predchádzajúce rozhodnutia,predovšetkýmuvádza,ženatakútonámietkunebolomožnéprihliadaťakonanámietkuzaujatosti,keďže
tátonespĺňalanáležitostivzmysleustanovenia§52anásl.CSP,pričomtátosanetýkalajehoprípadného
pomeru k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní (§ 49 a násl. CSP).

Čo sa týka vecného dôvodu uplatneného touto odvolacou námietkou, odvolací súd poukazuje na to,
že sudca je povinný posudzovať každý prípad individuálne, pričom však musí dbať aj na zachovanie
zásady právnej istoty v obdobných prípadoch, okrem okolností, ktoré odôvodňujú odklon od doterajšej
rozhodovacej činnosti. V predmetnej veci odvolací súd nezistil existenciu takých okolností, ktoré by
viedli k odlišnému právnemu posúdeniu platnosti zmluvy o úvere, ako táto bola posúdená v obdobných

prípadoch vo viacerých súdnych rozhodnutiach.

8. Čo sa týka namietaného bodu 16 zmluvy o úvere, odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom
vysloveným súdom prvej inštancie, že nejde o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Za
neprijateľnú podmienku treba považovať ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán. V predmetnom bode 16 je upravená možnosť zamestnanca alebo

obchodného zástupcu predchodcu žalobcu, t. j. spoločnosti Y. Z., s.r.o., uplatniť práva v ich mene,
vrátane vyberania splátky dlžnej čiastky, s čím žalovaná podpisom zmluvy súhlasí. Odvolací súd tu
nevzhliadol nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Rovnako tak odvolací súd nezistil
nerovnováhu v právach a povinnostiach ani vo vzťahu k namietanému bodu 10 písm. c) zmluvy o úvere,
keďže táto iba deklaruje oprávnenie právneho predchodcu použiť všetky prostriedky na vymoženie

svojho práva v zmysle platných predpisov v prípade ak je zákazník v omeškaní, nakoľko toto oprávnenie
patrí veriteľov aj bez toho, aby táto skutočnosť bola výslovne deklarovaná ako v predmetnom ustanovení
zmluvy o úvere.

9. Pokiaľ ide odvolaciu námietku týkajúcu sa postúpenia pohľadávky a dotknutého bodu 15 zmluvy o

úvere,kdežalovanánamieta,žeideoneprijateľnúpodmienkuvzmysle§53ods.4písm.b)Občianskeho
zákonníka, ktorá dovoľuje dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez
súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa, tu je potrebné uviesť, že predmetom konania nie sú také nároky uplatnené žalovanou ako
spotrebiteľom voči žalobcovi zo zmluvy o úvere, ktoré by mohla prípadne žalovaná od žalobcu vymáhať.

Hoci súd posúdil odpor žalovanej podľa jeho obsahu ako vzájomnú žalobu, nároky uplatnené žalovanou
zo vzájomnej žaloby sa týkali iba určenia neprijateľnosti niektorých podmienok v zmluve o úvere a nie
uplatnenýchnárokov,ktorébyžalovanámohlaodžalobcuakoveriteľavymáhať.Odvolacísúdpoukazuje
tiež na skutočnosť, že zo strany žalovanej nedošlo k vyplateniu istiny z poskytnutého úveru. Vzhľadom
na to postúpenie pohľadávky v tomto prípade na žalobcu nijakým spôsobom nezhoršuje postavenie

žalovanej a nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.

10. Tiež je potrebné dodať, že neplatnosť podmienok, v prípade, ak by tieto boli posúdené ako
neprijateľnéspôsobujúceznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvných,stránnespôsobuje
bez ďalšieho neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ tieto podmienky možno oddeliť od ostatných častí zmluvy.

11. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že predmetom konania neboli nároky zo zmluvy o
zabezpečení splátok úveru, tak ako uvádza aj súd prvej inštancie, nakoľko žalobca si v konaní uplatnil
len nárok na vrátenie poskytnutej istiny bez toho, aby uplatnil nárok na zmluvné úroky, poplatky, či iné
príslušenstvo pohľadávky. Z tohto dôvodu tiež nebolo potrebné preskúmať náležitosti zmluvy o úvere,

ktoré stanovuje zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 9 a ktorých prípadná absencia by
spôsobila bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru (§ 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch).

12. Nakoľko aj odvolací súd mal za to, že nárok uplatnený žalobcom je dôvodný a nároky uplatnené

žalovanou vo vzájomnej žalobe ako aj odvolacie námietky žalovanej posúdil ako nedôvodné, odvolací
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca. Odvolací súd preto priznal žalobcovi

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

14. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).