Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. máj 2017

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 49C/426/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515222570
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Kolláriková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2017:1515222570.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Natáliou Kollárikovou, v právnej

veci žalobkyne: O. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. R. XXX, R. na P., proti žalovanému : PROFI
CREDIT Slovakia s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom: Pribinova 25, Bratislava, zastúpenému: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o určenie neplatnosti
právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi žalobkyňou a
žalovaným zo dňa X.XX.XXXX, je neplatná.

II. Žalobkyni súd návrhu trov konania nepriznáva.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 99,50 Eur do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 13.11.2015 žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že dohoda o
zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi stranami dňa XX.XX.XXXX je neplatná, zároveň
žiadala priznať voči žalovanému náhradu trov konania.

2. Žaloba bola odôvodnená tým, že dňa XX.XX.XXXX uzavrela žalobkyňa so žalovaným zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver vo výške 1 500,- eur,
ten sa zaviazala uhradiť spolu s úrokom v mesačných splátkach vo výške 80,37 eur. Na zabezpečenie
záväzkovvyplývajúcichzozmluvycitovanejvyššieuzatvorilistranydňaXX.XX.XXXXdohoduozrážkach
zo mzdy v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorú považuje za neplatnú. Podľa nej dohoda
musí obsahovať označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedená
dohoda o zrážkach zo mzdy to neobsahovala. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala predovšetkým

výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Vymedzenie
zabezpečovanej pohľadávky je neurčité a teda neplatné. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy
musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne
prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku.
Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne
dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech
spotrebiteľa, teda žalobkyne. Žalobkyňa založila do spisu Dohodu o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX

zo dňa XX.XX.XXXX, žiadosť žalovaného adresovanú zamestnávateľovi žalobkyne zo dňa 26.02.2015
o vykonávanie zrážok zo mzdy.3. Podaním podaným na súde dňa 13.11.2015 zároveň žalobkyňa podala návrh na nariadenie
predbežnéhoopatrenia,ktorýmbysúduložilzamestnávateľovižalobkynepovinnosťnevykonávaťzrážky
zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX do právoplatného

skončenia konania vo veci samej a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo
mzdy žalobkyne vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy do právoplatného skončenia vo veci samej.
Uznesením tunajšieho súdu č.k. 49C/426/2015-15 zo dňa 24.11.2015 súd nariadil predbežné opatrenie,
ktorým uložil zamestnávateľovi žalobkyne nevykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne na základe dohody o
zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo

mzdy žalobkyne vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy do právoplatného skončenia vo veci samej.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.02.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave
č. 6Co/6/2016-43 z 20.01.2016.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že popiera tvrdenie žalobkyne týkajúce sa
uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy, o nemožnosti jej uzavretie odmietnuť a nutnosti podpísať

predložené listiny. Uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, ako aj dohody o zrážkach zo mzdy z
hľadiska vlastného prejavu vôle žalobkyne až do začatia súdneho konania nebolo spochybnené. K
tomuto spochybneniu nedošlo nielen v čase bezprostredne po uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy (rok
2012), ale ani v čase vykonávania začatia zrážok zo mzdy (február/marec 2015), kedy podľa listu zo
dňa 26.02.2015 došlo k predloženiu dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi žalobkyne. Uzavretie

dohody o zrážkach zo mzdy pritom nie je možné posudzovať, aj s ohľadom na právnu úpravu účinnú v
čase jej uzavretia tak, že je právom dlžníka uzavrieť zmluvu o úvere bez zabezpečenia alebo len s takým,
ktoré považuje sám za vhodné. Žalobkyňa mohla úver požiadať u akéhokoľvek iného subjektu, ktorého
podmienky by jej vyhovovali viac. Tak ako žalobkyňa nemala povinnosť so žalovaným uzavrieť zmluvný
vzťah, rovnako nemala právo na uzavretie zmluvy za podmienok, ktoré by si vymienila ona. Zmyslom

písomnej formy právneho úkonu je nielen zachytenie prejavu vôle na určitom hmotnom substráte, ale
predovšetkým zabezpečiť určitú formu právnej istoty a stability v zmluvnom vzťahu práve pred situáciou,
aby následne nedochádzalo k rozporovaniu toho, čo bolo dohodnuté, teda aký bol obsah vôle a čo prejav
vôle zahrňoval, ako bol urobený atď. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom
úhrady pohľadávky. Obsah tohto zabezpečenia určuje zákonná úprava, ktorá reguluje aká výška zrážky

zo mzdy môže a nemôže byť. Závery a tvrdenia napádajúce prípustnosť dohody o zrážkach zo mzdy
a jej uplatniteľnosť odporujú relevantnej právnej úprave. Pri prijímaní zák. č. 102/2014 Z. z. (účinný
od 1.5.2014) novela zák. č. 129/2010 Z. z. bol súlad úpravy dohody o zrážkach zo mzdy so všetkými
záväzkamiSR,ktorévyplývajúzmedzinárodnýchzmlúvajosobitnekonštatovaný.Žalobcažiadalžalobu
v celom rozsahu zamietnuť.

5.Súdvovecinariadilpojednávaniena24.05.2017,naktorésanedostavilistranysporu.Žalobkyňasvoju
neúčasť ospravedlnila podaním doručeným súdu dňa 23.05.2017 z dôvodu zmeny trvalého bydliska,
zároveň žiadala o postúpenie sporu z dôvodu uvedenej zmeny na Okresný súd Komárno. Nakoľko sa v
zmysle ust. § 36 ods. 2 CSP príslušnosť určuje podľa okolností v čase začatia konania a takto určená

príslušnosť trvá až do skončenia konania, súd podľa ust. § 41 CSP v spojení s ust. § 42 CSP na námietku
neprihliadol, naviac keď ju uplatnila žalobkyňa a nie žalovaný pri prvom procesnom úkone. Právny
zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť žalovaného mailovým podaním doručeným
súdudňa23.05.2017,nežiadalpojednávanieodročiť.Súdvecprejednalarozhodolbezprítomnostistrán
sporu, lehota na prípravu pojednávania v zmysle § 178 ods. 2 CSP bola zachovaná.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa čítaním s obsahom
listinných dôkazov, a to najmä: žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy z XX.X.XXXX čl. 3, 7, dohody o
zrážkach zo mzdy XXXXXXXXXX z X.XX.XXXX čl. 4, 8, výpisu z Obchodného registra na žalovaného
zo 16.11.2015 čl. 11-13, žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere

čl. 74 + zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o. čl. 74-75, Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere čl. 76, reprezentatívneho
príkladu výpočtu RPMN čl. 77, zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čl. 81-82, štandardných
európskych informácií o spotrebiteľskom úvere čl. 83-84 ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim
spisovým materiálom prečítaním a zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti,

starostlivo prihliadol na všetko, čo počas konania vyšlo najavo a zistil tento skutkový stav veci:7. Nesporné bolo, že strany sporu dňa XX.XX.XXXX uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1.500,- eur. Žalobkyňa
sa zaviazala uhradiť poskytnutý úver spolu s úrokom žalovanému v mesačných splátkach vo výške

80,37 eur. Na zabezpečenie záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorili dňa
XX.XX.XXXXdohoduozrážkachzomzdypodľaObčianskehozákonníka.ŽalobkyňapovažujeDohoduo
zrážkach zo mzdy za neplatnú z dôvodu, že neobsahuje výšku pohľadávky, ktorá mala byť zabezpečená,
opisuje len možné spôsoby jej vzniku, vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je neurčité a neplatné
podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola s ňou individuálne

dohodnutá. V Dohode o zrážkach zo mzdy a iných príjmov (ďalej „Dohoda“) v bode II žalobkyňa
ako dlžník súhlasila s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky žalovaného ako veriteľa zabezpečilo
vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby jej zamestnávateľ (nijako bližšie nešpecifikovaný)
zrážal mesačne zo mzdy čiastku (nijako bližšie špecifikovanú) a uhrádzal ju na účet veriteľa. V bode
I. dohody je uvedené, že spoločnosť bude mať voči dlžníkovi pohľadávku, na základe žiadosti o
poskytnutie revolvingového úveru, zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX vo výške 1 500,-

eur. V bode II. Dohody je uvedené, že strany dojednávajú v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka
k zabezpečeniu pohľadávok spoločnosti uvedených v čl. I tejto Dohody dohodu o zrážkach zo mzdy,
prípadne z iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou, ktorú dlžník poberá
odsvojhozamestnávateľa(respektíveplatiteľamzdy).NazákladetejtoDohodyjezamestnávateľdlžníka
povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vždy v riadnom výplatnom

termíne dlžníka a odvádzať ich na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX pod variabilným symbolom č.
XXXXXXXXXX vo výške 80,37 eur.

8. Žalovaný dňa 26.02.2015 požiadal zamestnávateľa žalobkyne Úrad vlády SR, Nám. slobody 1,
Bratislava o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe Dohody z XX.XX.XXXX v sume 80,37 eur až do

vyrovnania dlhu. Ku dňu XX.XX.XXXX dlh predstavoval 1.360,17 eur bez bližšej špecifikácie.

9. Podľa § 551 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než
by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok

okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

10. Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

11. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právny úkon sa musí urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Podľa § 52 ods. 1 OZ (platný a účinný v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka ). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

17. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.18. Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským
štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská

zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľom je garantovať vyššiu kvalitu života
bežných ľudí (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro, bod 37, rozsudok Asturcom, bod 51).

19. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu;

20. Naliehavý právny záujem žalobkyne mal súd preukázaný tým, že žalovaný reálne plnil realizáciu
zabezpečovacieho prostriedku, čím bez právneho dôvodu dochádza (alebo môže dochádzať) k
zásahu do majetkovej sféry žalobkyne, pričom zamestnávateľ žalobkyne bude musieť, rešpektujúc
uzatvorenú dohodu, vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne a žalovaný sa môže na úkor žalobkyne

bezdôvodne obohacovať. Žalobkyňa osvedčila naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby, keďže
bolo preukázané, že sú jej vykonané zrážky zo mzdy na základe Dohody predloženej zamestnávateľovi
žalobkyne a rovnako žalobkyňa preukázala, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná.

21. Zákon č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov,

zakotvil s účinnosťou od 01.04.2004, t. j. pred uzatvorením spornej zmluvy do nášho právneho poriadku
inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na
právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou
európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom
súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ

nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívou
je prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej
ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva.

22. V predmetnom konaní súd skúmal či Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená platne. Súd po

preskúmaní uzatvorenej Dohody o zrážkach zo mzdy dospel k názoru, že žalobkyňa má postavenie
spotrebiteľa, nakoľko zmluva o úvere, ako aj Dohoda o zrážkach zo mzdy mali formulárový charakter
a obsah takýchto zmlúv žalobkyňa nemohla takmer žiadnym spôsobom ovplyvniť. Žalobkyňa tak mala
pri uzatváraní zmluvy o úvere, ako aj Dohody o zrážkach zo mzdy postavenie slabšej strany. Z
obsahu Dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že tá slúžila na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z

poskytnutého úveru s tým, že žalobkyňa ako slabšia strana v takomto zmluvnom vzťahu ho nemohla
jednak ovplyvniť a keďže inštitút zabezpečenia úveru si zvolil žalovaný, žalobkyňa nemohla ovplyvniť
ani obsah Dohody o zrážkach zo mzdy. Navyše inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy umožňoval
žalovanému obísť právnu úpravu na ochranu spotrebiteľa, ktorá vyplýva jednak z unijného práva, ako
aj právneho poriadku Slovenskej republiky, nakoľko na základe takéhoto zabezpečovacieho inštitútu

sa vykonávali zrážky zo mzdy žalobkyne bez toho, aby boli nároky žalovaného uplatňované zo zmluvy
o úvere preskúmané súdom, pričom ten si mohol uplatňovať akýkoľvek nárok bez ohľadu na to, či
takýto nárok bol odôvodnený alebo nie. Z celého konania žalovaného tak vyplýva, že účelom takéhoto
zabezpečenia jeho pohľadávky bolo, aby vylúčil zo súdneho prieskumu uplatňovanú pohľadávku voči
žalobkyni. Súd vychádzal z toho, že pokiaľ by žalovaný uplatňoval svoje prípadné práva zo zmluvy

o úvere, nič by zamestnávateľovi žalobkyne nebránilo tieto zrážky uskutočniť, keďže zamestnávateľ
neskúma, či nárok veriteľa je dôvodný, ale zistí len to, či medzi účastníkmi bola uzatvorená Dohoda o
zrážkach zo mzdy. Takisto neskúma jej platnosť, ale posúdi ju len z formálneho hľadiska. Vzhľadom
k tomu by teda pri prípadnom nároku žalovaného musela žalobkyňa brániť svoje práva vo vzťahu
k svojmu zamestnávateľovi a prípadne podávať ďalšie žaloby na súd. Dohoda o zrážkach zo mzdy

je prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a môže by uzatvorená skôr, ako došlo k
vzniku omeškania. Touto dohodou teda možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá sa stane zročnou v
budúcnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy však musí spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu
podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. tento úkon musí byť urobený slobodne, vážne,
určite a zrozumiteľne, a to pod následkom neplatnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí pritom

obsahovať označenie veriteľa a dlžníka, platiteľa mzdy, označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej
ide, ako aj výšku dohodnutých zrážok. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola zrejme súčasťou formulárovej
úverovej zmluvy. Podpisom zmluvy musela žalobkyňa automaticky podpísať aj túto Dohodu. Žalovaný
teda v ďalšom vopred vnútil (pripravené predtlačené tlačivo) konajúcej osobe - žalobkyni aj inýúkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu (uzatvorenie úveru).V danej
súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo
9/2012, kde bolo poukazované, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť

zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa,
podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude
prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade
tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu
princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych

vzťahov v realite praktického života a teda vychádzajúc aj zo zdravého rozumu, odporuje požiadavka
podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu. Súd taktiež
poukazuje na to, že znenie Dohody vo vzťahu k výške pohľadávky, ktorú má zabezpečovať, je neurčité.
Zákon síce výslovne ustanovuje, že dohodnuté zrážky nesmú svojou výškou (rozsahom) presahovať
výšku zrážok, aké sú prípustné pri výkone rozhodnutia (exekúcii). Ak by teda výška dohodnutých zrážok

presahovala výšku zrážok prípustnú podľa Exekučného poriadku, Dohoda by bola v tejto časti pre jej
rozpor so zákonom neplatná (§ 40 ods. 1). Dohoda okrem označenia veriteľa, dlžníka a platiteľa mzdy
musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a najmä výšku dohodnutých zrážok.
Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje označenie platiteľa mzdy.

23. S poukazom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je pre rozpor s §
37a§39Občianskehozákonníkaneplatná.Súdmáďalejzato,žepostupžalovanéhosadáspoukazom
na už uvedené dôvody kvalifikovať ako nekalá praktika, ktorá v zmysle vyššie citovaných ustanovení
Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako aj ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
nemôže požívať právnu ochranu. Na záver súd už len konštatuje, že uzatváranie revolvingového úveru

spôsobom ako uskutočňoval žalovaný (čo mal súd preukázané z iných obdobných prípadov), teda že pri
uzatváraní spotrebiteľského úveru vnúti spotrebiteľovi aj podpísanie takéhoto úveru v časti C) žiadosti,
bolo už súdnou praxou označené za neprípustné a v rozpore so zákonom s tým, že tu nebola vôľa
účastníka, teda spotrebiteľa uzatvoriť takúto zmluvu. Uzatvorenie takejto zmluvy bolo neplatné. Keďže
Dohoda o zrážkach zo mzdy má byť zabezpečením tohto úveru, potom pri neplatnosti hlavnej zmluvy

je neplatný aj zabezpečovací právny úkon. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Koncipovanie Dohody v tom zmysle, že dlžník súhlasí,
aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorá nie je okrem citovania zmluvy č. XXXXXXXXXX nijako
bližšie špecifikovaná, súd považuje za neurčité a teda v zmysle § 37 OZ za neplatné. Nie je pritom vôbec
zrejmé, z čoho suma 1.360,17 Eur ku dňu 26.02.2015 pozostáva.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia rozhodol
súd tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy č.
XXXXXXXXXX uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa XX.XX.XXXX, je neplatná.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1
CSP. Žalobkyňa bola v spore úspešná, avšak trovy konania jej nevznikli, preto súd postupoval podľa
Čl. 4 ods. 2 CSP a s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, žalobkyni náhradu

trov konania nepriznal.

26. Žalobkyňa ako spotrebiteľka je od platenia súdnych poplatkov vecne oslobodená podľa § 4 ods. 2
písm. u/ zák. č. 71/1992 Zb., preto súd na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu zaviazal žalovaného
podľa § 2 ods. 2 cit. zák., Sadzobníka súdnych poplatkov Položky 1 písm. b/ cit. zák. v sume 99,50 eur.

27. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko

z 19. februára 1998).Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).