Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. január 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16Csp/18/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217200863
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2217200863.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdDunajskáStredasudcomJUDr.PetromDumanomvsporovejvecižalobcu:PROFICREDIT

Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, Pribinova 25, Bratislava, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., proti žalovanému: C. Y., nar. XX.XX.XXXX, V. XXX, X. Ž., o 1.004,78 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 1.004,78 € s 5,25 %-
ným ročným úrokom z omeškania od 10.02.2014 do zaplatenia.

II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 19.01.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy uvedenej vo
výroku a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa XX.XX.XXXX

zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver 1.380 €, ktorý mal
splatiť spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach po 73,94 €. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal do
omeškania, žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Žalovaný však svoj dlh neuhradil.

2. Žalovanému bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie doručená do vlastných rúk 12.04.2017, no na
žalobu a výzvu nijako nereagoval.

3. Súd na prejednanie veci nariadil v súlade s § 177 CSP pojednávanie, na ktorom v dňoch 16.06.2017 a
10.01.2019 v neospravedlnenej neprítomnosti riadne a včas predvolaného žalovaného a ospravedlnenej
neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a rozhodol.

A. Skutkový stav

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to zmluvné dojednania (č. l. 4),

oznámenie o zosplatnení (č. l. 2), doručenka (č. l. 5), oznámenie veriteľa o schválení úveru (č. l. 6),
zmluva o revolvingovom úvere (č. l. 3) a na základe nich v spojení so skutočnosťami známymi súdu v
zmysle § 186 CSP a skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za nesporné (§ 151 CSP), ustálil tento
skutkový stav.

5. Žalobca je obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských úverov
(všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v

rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva o revolvingovom úvere).

6. Žalobca a žalovaný podpísali dňa XX.XX.XXXX zmluvu o revolvingovom úvere, č. XXXXXXXXXX
(ďalej len „zmluva o revolvingovom úvere“), v ktorej sa dohodli na nasledujúcich parametroch úveru:„Poskytnutá čiastka úveru (úverový limit): 1380 €. Splatnosť úveru (počet splátok): 42. Mesačná splátka
(vrátane úrokov): 73,94 €. Celková čiastka, ktorú musí [žalovaný] zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu

čerpania úveru): 3105,48 €. RPMN za úver (v %): 69,75. Ročná úroková sadzba úveru (v %): 70,01 …
Priemerná RPMN za úver (v %): 48,52. Poskytnutá čiastka revolvingu: 725,57 … Účel čerpania úveru:
zariadenie domácnosti.“

7. V bode 7 zmluvy o revolvingovom úvere sa o. i. uvádza, že „[žalovaný]… a [žalobca] v ďalšom

odkazujú na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere…, ktoré sú
neoddeliteľnousúčasťoutejtoŽiadosti/Zmluvy.“Žalovanýďalejvtomtobodepotvrdil,žesasozmluvnými
dojednaniami zoznámil, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.

8. Bod 13 zmluvy o revolvingovom úvere stanovuje, že podpisom zmluvy všetkými stranami uzatvoril
žalobca so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere.

9. Bod 2.1 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere - júl 2013 (ďalej len „ZDZ“) stanovuje:
„[Žalovaný]… súhlasí s tým, že [žalobca] je oprávnený po posúdení schopnosti [žalovaného] splácať
úver výšku úveru znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako [žalovaný] uviedol v bode 5
Žiadosti…pričomvýškaúrokovejsadzbyaRPMNnebudevyššia……termínsplatnostisplátky…bude…

stanovený na konkrétny deň medzi v poradí prvým až pätnástym dňom (vrátane) kalendárneho mesiaca
takto: V nadväznosti na Deň poskytnutia úveru… bude dátum splatnosti prvej splátky určený na deň
medzi v poradí prvým až 15 dňom (vrátane) kalendárneho mesiaca nasledujúceho po Dni poskytnutia
úveru tak že medzi Dňom poskytnutia úveru a dňom splatnosti prvej splátky bude doba nie kratšia ako
32 za sebou idúcich kalendárnych dní a súčasne nie dlhšie ako 48 za sebou idúcich kalendárnych

dní (vrátane). Splatnosť nasledujúcej splátky v príslušnom mesiaci bezprostredne nasledujúcom po
splatnosti predchádzajúcej splátky bude v deň s číselným poradím rovnakým ako číselné poradie dňa
splatnosti predchádzajúcej splátky v príslušnom predchádzajúcom mesiaci.“

10. Bod 2.2 ZDZ o. i. stanovuje:

„[Žalobca] je povinný odoslať [žalovanému] oznámenie… o schválení úveru... Oznámenie… podľa
predchádzajúcej vety bude… obsahovať nasledovné údaje: … splatnosť prvej splátky úveru…“.

11. Bod 2.3 ZDZ definuje Deň poskytnutia úveru ako deň nadobudnutia účinnosti zmluvy, v ktorý žalobca

poskytne žalovanému úver na účet žalovaného uvedený v zmluve o revolvingovom úvere.

12. Bod 13.1 ZDZ o. i. stanovuje, že „v prípade… omeškania [žalovaného]… s úhradou mesačnej splátky
úveru… o viac ako tri mesiace po termíne splatnosti… a) všetky záväzky [žalovaného] …, ktoré sa podľa
[zmluvy o revolvingovom úvere] mali stať splatnými v budúcnosti, sa stávajú okamžite splatnými, pokiaľ

sa zmluvné strany nedohodnú inak…“

13. Žalobca súčasne s uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere oznámil žalovanému, že splatnosť prvej
splátky je 06.09.2013 (oznámenie žalobcu o schválení úveru, č. l. 6).

14. Žalobca poskytol žalovanému na jeho účet sumu 1.181,34 € po tom, čo žalovanému započítal
poplatok 198,66 € za možnosť odkladu splátok (rozdiel medzi oproti dohodnutou výškou úveru 1.380
a sumou prevedenou na účet žalovaného 1.181,34 €). Žalovaný z úveru splatil 176,56 € (nesporné
skutočnosti). Nebolo preukázané, že by žalovaný úver čerpal ďalej vo forme revolvingu.

15. Žalobca žalovanému oznámil, že z dôvodu omeškania so splátkami č. 3,4 a 5 dochádza k
„zosplatneniu“ celého úveru (oznámenie žalobcu, č. l. 2). Oznámenie bolo žalovanému doručené
23.01.2014 (doručenka, č. l. 5).

16. Žalovaný ďalšie platby nevykonal (nesporná skutočnosť).

B. Právne posúdenie17. Preskúmavanou zmluvou o revolvingovom úvere sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť úver
v sume a za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku a žalovaný sa zaviazal tieto sumy vrátiť
spolu s úrokmi. Takto vymedzený predmet zmluvy potom zodpovedá definícii zmluvy o úvere podľa §

497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“). Vzhľadom na záväzok poskytnúť úver uzatváral žalobca
zmluvu o revolvingovom úvere v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa
v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa,
ako aj z účelu úveru („rekonštrukcia nehnuteľnosti“) je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal
vrámcipredmetusvojejobchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti,apretosapovažujezaspotrebiteľa

(§ 52 ods. 4 OZ). Keďže predmetná zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ). Zároveň
sa tým žalobca považuje aj za veriteľa podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch
a žalovaný za spotrebiteľa podľa § 2 písm. c) tohto zákona. V dôsledku povahy strán a predmetu
plnenia tak zmluva o revolvingovom úvere, ktorú spolu strany uzatvorili, spĺňa aj definíciu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) tohto zákona, a vzťah medzi stranami sa riadi preto aj týmto

zákonom.

18. Súd v prvom kroku zistil, že posudzovaná zmluva bola uzatvorená na základe žiadosti žalovaného,
ktorú žalobca prijal tým, že žiadosť s odkazom na bod 2.1 ZDZ schválil tak, že žalovanému v bode
6 zmluvy priznal nižšiu sumu úveru. Pripojením podpisov na zmluve bola naplnená aj požiadavka

písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súčasne s týmto úkonom žalobca vyhotovil a podpísal
oznámenie o schválení úveru, ktoré predpokladá ZDZ. Súd mal tak v zmysle § 43c ods. 1 a 44 ods. 1
OZ za preukázané, že návrh na uzavretie zmluvy bol prijatý.

19. Súd následne pristúpil k hodnoteniu zmluvy o revolvingovom úvere z hľadiska kritérií stanovených

zákonom č. 129/2010 a zistil, že zmluva o revolvingovom úvere nevyhovuje požiadavkám, ktoré na tento
typ zmlúv kladie zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

20. Medzi tieto požiadavky patrí aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, čo vyplýva z § 9
ods. 2 písm. j) cit. zákona. Tento údaj slúži spotrebiteľovi na to, aby sa mohol ľahko orientovať v

ponukách od rôznych veriteľov, ktorí môžu okrem úrokov za poskytnuté úvery požadovať aj rôzne
poplatky a náhradu nákladov súvisiacich s poskytnutím spotrebiteľského úveru. RPMN má zohľadniť
celkové úverové zaťaženie pre spotrebiteľa a umožniť mu tak dosiahnuť kvalifikované rozhodnutie o
tom, ktorú ponuku príjme. Z tohto dôvodu zákon č. 129/2010 Z. z. vyžaduje, aby bola RPMN v zmluve
o spotrebiteľskom úvere výslovne stanovená. Pokiaľ však je stanovená nesprávne, a to v neprospech

spotrebiteľa, zákon postihuje úver sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti [§ 11 ods. 1 písm. d)].

21. Na účely doplnenia rozhodujúcich skutkových tvrdení v súlade s pokynom odvolacieho súdu súd
vyzval žalobcu na vysvetlenie rozdielu medzi sumou úveru uvedenom v zmluve a sumou poskytnutou
žalovanému na jeho účet. Z vyjadrenia žalobcu je zrejmá zmena skutkového stavu v tom zmysle, že

žalobca poskytol žalovanému úver v nižšej sume, než bolo dohodnuté. Suma uvedená ako poskytnutá
čiastka úveru 1.380 € sa nezhoduje s výškou skutočne poskytnutej sumy, pretože tá bola znížená o
poplatok za možnosť odkladu splátok vo výške 198,66 €. Súd sa stotožňuje s názorom vysloveným v
rozsudku Najvyššieho súdu SR z 29.05.2013, sp. zn. 6Sžo/39/2012, že poplatky obdobného charakteru
nemožno považovať za istinu úveru, pretože svojou povahou tvoria náklady spotrebiteľského úveru.

Vychádzajúc z logického výkladu definícií pojmov v § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, možno za
spotrebiteľský úver považovať dočasné poskytnutie finančných prostriedkov na zabezpečenie potrieb
spotrebiteľa, ktoré majú spotrebiteľský charakter, teda v danej veci možno za spotrebiteľský úver
považovať v zmysle platnej právnej úpravy len poskytnutie finančných prostriedkov, ktoré žalovaný
žalobcovi skutočne poskytol, a to na účely spotreby (porov. obsah zmluvy o revolvingovom úvere).

Poplatok za poskytnutie úveru nemôže byť sám o sebe „úverom“. Už z jeho pomenovania je zrejmé, že
sa platí „za poskytnutie úveru“, teda úverom je iná suma peňazí. Poplatok, ktorý má charakter odmeny
poskytovateľovislužby(spotrebiteľskéhoúveru),trebapovažovaťlenzanákladyspotrebiteľskéhoúveru.
Na účely výpočtu RPMN v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských zmluvách, ktorým
sa do slovenského právneho poriadku prebrala smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/

ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS,
treba vychádzať z výkladu tejto smernice poskytnutého Súdnym dvorom EÚ v rozsudku z 21.04.2016,
Radlinger a Radlingerová (C-377/14, EU:C:2016:283, bod 81 a nasl.), podľa ktorého celková výška
úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čovylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom
a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. V opačnom prípade bude RPMN podhodnotená
(pozri cit. rozsudok, bod 87). Pokiaľ žalobca do celkovej výšky spotrebiteľského úveru (1.380 €) zahrnul

aj poplatok za možnosť odkladu splátok (198,66 €), postupoval v rozpore s platnou právnou (pozri tiež
rozsudok Najvyššieho súdu SR 27.11.2013, sp. zn. 6Szo/21/2013). Výpočet RPMN mal teda správne
zohľadňovať skutočnosť, že žalovanému bola poskytnutá ako istina len suma 1.181,34 € a suma 198,66
€ predstavovala náklady. Pokiaľ sa spolu s ostatnými parametrami úveru (výška a počet splátok, a pod.)
zohľadní poplatok za poskytnutie možnosť odkladu splátok, výsledná RPMN bude 86,53 %. RPMN bola

teda v zmluve o revolvingovom úvere uvedená nesprávne vo výške len 69,75 %. Navyše, vzhľadom na
to, že bola nižšia, zvýhodňovala žalobcom poskytovaný úver tým, že mohla žalovaného ako spotrebiteľa
uviesť do omylu pri rozhodovaní a porovnávaní iných úverov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho
dvora EÚ zo 04.03.2004, Cofinoga, C-264/02, EU:C:2004:127, bod 26, a uznesenie Súdneho Dvora
EÚ zo 16.11.2010, Pohotovosť, C-76/10, EU:C:2010:685, bod 70). Preto treba RPMN považovať za
uvedenú nesprávne v neprospech spotrebiteľa tak, ako to má na mysli § 11 ods. 1 písm. d) zákona č.

129/2010 Z. z. a z tohto dôvodu je nevyhnutné vychádzať z fikcie, že úver je bez poplatkový a bezúročný.

22. Vzhľadom tento záver už nebolo nutné sa zaoberať platnosťou dohody o úrokovej sadzbe a
vyhodnocovaním dôsledkov plynúcich z výsledku takéhoto posúdenia.

23. Žalobca tak má len nárok na vrátenie poskytnutej istiny (1.181,34 €), bez toho, čo už žalovaný
medzičasom zaplatil (176,56€), teda vo výsledku 1.004,78 €, čo je napkon žalobcom požadovaná suma.
Na základe toho potom súd rozhodol tak, že žalobcovi tento nárok (výrok I).

24.Žalovanýsadostaldoomeškaniatým,žeporušilsvojupovinnosťsplácaťsplátkyúveruvčas.Žalobca

má tak nárok na úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.
z. v spojitosti so z. č. 106/2014 Z. z. a § 52 ods. 2 druhou vetou OZ, a to v sadzbe 5,25 % ročne
(základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania zvýšená o päť
percentuálnych bodov). Žalobca využil svoje právo dohodnuté na základe § 565 OZ v čl. 13.1 ZDZ
a vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu v oznámení o zosplatnení, ktoré bolo žalovanému doručené

23.01.2014. Po uplynutí žalobcom určených 15 dní (09.02.2014) je tak žalovaný v omeškaní. Keďže
žalobcom uplatnený úrok z omeškania požadovaný od 10.02.2014 neprekračuje rámec uvedených
predpisov, súd ho žalobcovi priznal.

25. O trovách súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP vzhľadom na to celkový úspechu žalobcu v zmysle

§ 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu všetkých trov konania
(výrok II).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.
Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V

odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca

domáhať jej splnenia v exekúcii.