Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. február 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/329/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817209298
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7817209298.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., Bratislava,
Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Bratislava, Mýtna 48,
IČO: 37 927 795, proti žalovanej X. I., J., Š. XXX/XXX, zastúpenej JUDr. Ladislavom Csákóom,
advokátom, Rožňava, Hviezdoslavova 4, o zaplatenie 535,02 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti
rozsudku 15Csp/227/2017-114 z 11.4.2018 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I. a III.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi

442,55 € s úrokom z omeškania 5,05 % ročne z uvedenej sumy od 30.11.2014 do zaplatenia, do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žalobcovi priznáva nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 65,44 %. O výške náhrady trov rozhodne po právoplatnosti rozsudku
samostatným rozhodnutím.
2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho právny predchodca žalobcu sa žalobou podanou
uňho 20.,9.2017 domáhal voči žalovanej, čím ju odôvodnil, čo žalovaná v písomnom vyjadrení,
podaním doručeným mu 4.12.2017, namietala, ako na jej podanie reagoval žalobca a, čo na

pojednávaní konanom 16.2. a 11.4.2018 uviedla. Ďalej, citujúc znenie § 151 ods.1 CSP, uviedol:
Vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to žalobou, „zmluvu“ o
poskytnutí pôžičky z 21.1.2014, prehľadom splátok a úhrad, predžalobnou upomienkou, doručenkou
predžalobnej upomienky, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru a zistil tento skutkový stav
veci: 21.1.2014 uzavreli účastníci, právny predchodca žalobcu, a to Consumer Finance Holding a. s.,
Hlavné námestie 12, Kežmarok a žalovaná na formulárovom tlačive nazvanom Zmluva o poskytnutí
najľahšej pôžičky č.6169749, pričom v časti pôžička tejto formulárovej zmluvy boli vyplnené údaje:

pôžička 600 €, celkové náklady spotrebiteľa 134,40 €, termín končenej splatnosti 1/2016, celková
čiastka 734,40 €, splátka s poistením 31,19 €, splátka 30,06 €, počet splátok 24, RPMN 22,20 %,
fixná „ročný“ úroková sadzba 22,20 %, priemerná hodnota RPMN 45,94 %. V bode 6. Zmluvných
podmienok formulárovej zmluvy sú upravené podmienky splácania tak, že klient je povinný riadne a včas
splácať poskytnutú pôžičku a to v pravidelných mesačných splátkach a v sume a termínoch určených
Splátkovým kalendárom, inak v sume a termínoch uvedených v zmluve. Ak nie je dohodnuté inak,
je splátka splatná do 20. dňa príslušného mesiaca. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná

uhradila ku dňu podania žaloby 157,45 €. Predžalobnou upomienkou z 27.9.2014 bola žalovaná vyzvaná
žalobcom k bezodkladnej úhrade nedoplatku na splátkach v celkovej výške 100,77 €. Upomienka nebola
žalovanej doručená. Zásielka sa vrátila s označením adresát neznámy. Písomnosťou z 29.11.2014 bolo
žalovanej oznámené, že dlh z úverovej zmluvy č.6169749 sa stal splatným v celom rozsahu naraz,pričom k 29.11.2014 dlžná suma predstavuje 548,11 €, z toho istina úveru je 535,02 €. Vec právne
posúdil nasledovne: Cituje znenie § 52 O. z.,§ 1 ods.2 zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,§ 9 ods.1,2

zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy,§ 11 ods.1 písm. b)
platného zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
ozmeneadoplneníniektorýchzákonov,§517ods.1,2O.z.,§3Nar.vl.č.87/95Z.z.,ktorýmsavykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, platného do 31.5.2014. Vykonaným dokazovaním mal za

preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol zmluvný záväzkový vzťah na
základe uzavretej zmluvy o pôžičke č.6169749 z 21.1.2014, podľa ktorej mal jej poskytnúť pôžičku 600 €,
pričom ako dlžník sa zaviazala uhradiť mu ako veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky v pravidelných
24 mesačných splátkach vo výške 31,49 €, teda celkovo 734,40 €. V zmluve chýba obligatórna náležitosť
zakotvená pod písm. l/ cit. zákonného ust., podľa ktorého v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny,
úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súčet splátok istiny,

úrokov a iných poplatkov. Je potrebné zdôrazniť, že zák. o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby
zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž
ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo právneho vzťahu so spotrebiteľského úveru.
Uvedený právny záver o nutnosti rozlíšenia spomínaných splátok vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu
(KS)vTrnave9Co401/2012zo6.8.2013,aleajrozsudkuKSvPrešove7Co220/2014z27.11.2014aKS

v Žiline 8Co 549/2014 z 30.12.2014. Bol toho názoru, že v zmluve nepochybne chýba aj údaj o konečnej
splatnosti úveru, nakoľko ten je v zmluve stanovený len údajom 1/2016, čo je nepostačujúce. Počet
splátok totiž nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru, nepochybne zákonodarca pod konečnou
splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s
náležitosťoupodpísm.l/,kdesauvádzaajpočetsplátok.Obetietonáležitostitedaniejemožnéstotožniť

a iný výklad než ten, že termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť dátumovo, neprichádza
do úvahy (napr. rozsudok KS v Žiline 5Co 286/14 z 27.5.2014). Z uvedeného vyplýva, že žalobca
neuviedol v zmluve o pôžičke č.6169749 z 21.1.2014 všetky podstatné náležitosti predpokladané
v § 9 ods.2 zák.č.129/10 Z. z., účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy a to, napr. termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, resp. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov,prípadnéporadie,vktoromsabudúsplátkypriraďovaťkjednotlivýmnesplatenýmzostatkoms
rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, v dôsledku čoho považuje
predmetný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov [§ 11 ods.1 písm. b) zák.č.129/10 Z.
z.). Má za to, že uzavretá zmluva medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je riadne platne
uzatvorenou zmluvou podľa uvedených § 52 a n. O. z. v spojení s § 1 ods.2 zák. o spotrebiteľských

úveroch,§ 497 a n. Obch. zák., pričom nezistil, aby zmluva mala nedostatky [§ 37 ods.1,§ 39, resp. §
39a O. z. (nespĺňajúce kritéria úžery - úrok 32 % ročne)], ktoré by mali následok absolútnej neplatnosti
tohto právneho úkonu, pričom nedostatky napádané žalovanou sú nedostatkami, ktoré sankcionuje
zákonodarca lex specialis ust. zák. o spotrebiteľských úveroch, a to bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou
takto uzatvorených spotrebiteľských úverov. Žalovaná nepreukázala, že by zmluvu uzatvárala v tiesni a

za nápadne nevýhodných podmienok. Zároveň v súlade s bodom X. zmluvy žalovaná prehlásila, že si
zmluvu prečítala, že táto bola uzatvorená „slobode“, vážne a po vzájomnom prerokovaní, je výrazom jej
vôle, jej obsahu riadne porozumela a na dôkaz týchto skutočností pripíja svoj podpis. Pokiaľ „sa jedná“ o
námietku premlčania, má za to, že je nedôvodnou, nakoľko neuplynula všeobecná 3 ročná lehota (§ 101
O. z.) odo dňa splatnosti pohľadávky žalobcu voči žalovanej (pohľadávka splatná 29.11.2014 a žaloba

bola podaná uňho 20.9.2017). Žalobca poskytol žalovanej pôžičku 600 €, pričom z tejto sumy vrátila mu
157,45 €. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola k 30.11.2014 0,05 %. Na
základe uvedených skutočností a cit. zákonných ust. preto žalobe v časti vyhovel a zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobcovi 442,55 € spolu s úrokmi z omeškania 5,05 % ročne z uvedenej sumy od 30.11.2014
do zaplatenia. V prevyšujúcej časti istiny nad sumu 442,55 € s prísl. žalobu zamietol. O trovách konania

rozhodol v súlade s § 255 ods.1 a § 266 ods.1,2 C. s. p. tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 65,44 %. Náhradu trov konania si uplatnil len žalobca, ktorý mal úspech
v prevažnej časti uplatneného nároku, a to v rozsahu 82,72 %. Žalovaná mala úspech iba v rozsahu
17,28 %, a preto priznal žalobcovi pomernú náhradu trov konania vo výške 65,44 % (82,72 % - 17,28
%). O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
3. Žalovaná podala voči rozsudku, čo do jeho vyhovujúceho výroku a výroku o trovách konania včas
odvolanie a uviedla: Napadnutými výrokmi súd vyhovel „žalobkyne“ čo do sumy 442,55 € a priznal
jej právo na náhradu trov konania v rozsahu 65,44 % z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku.Keďže s cit. rozsudkom v rozsahu napadnutých jeho „výrokoch“ nie je spokojná, rozhodla sa proti nemu,
čo do týchto výrokov podať toto o d v o l a n i e: V prvom rade si dovoľuje vysloviť presvedčenie,
že v danom prípade konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, navyše jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo zakladá
odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f, h) CSP. Má za to, že sa súd nevysporiadal správne s jej
obranou a neposúdil správne ani namietané premlčanie nároku. Už aj pri vznesení námietky premlčania
poukázala na to, že v danom prípade právny úkon, ktorý bol uzavretý medzi nimi, sporovými stranami, je
absolútne neplatný právny úkon a preto sa žalobkyňa môže na nej domáhať nanajvýš vydania predmetu

bezdôvodného obohatenia. V takomto prípade je premlčacia doba 2 - a nie 3 ročná. Z uvedeného
dôvodu trvá na tom, že žalobou uplatnená pohľadávka žalobkyne je premlčaná, v dôsledku čoho súd
mal žalobu žalobkyne zamietnuť a priznať jej právo na náhradu všetkých trov konania. S obdobnou
argumentáciou sa stotožnil KS v Košiciach, napr. aj vo veci žalovaného Petra Kolesára, o ktorej konal
ako súd prvej inštancie OS v Rožňave v konaní 11 C/l37/16. Žiaľ, sp. zn. rozhodnutia odvolacieho súdu
momentálne nevie uviesť, ani deň jeho vydania, ale je presvedčená o tom, že nemôže byť problém zistiť

ho a oboznámiť sa s jeho obsahom. Pre prípad, že sa aj odvolací súd stotožni s názorom prezentovaným
súdom, teda že nárok žalobkyne nie je premlčaný žiada, aby sa jej umožnilo vzhľadom na jej sociálnu
situáciu splatiť predmetný záväzok na splátky po 30 € mesačných splátkach počnúc právoplatnosťou
rozsudku. Je osoba nezamestnaná, ktorá je sociálne odkázaná, o čom svedči aj samotný ten fakt, že
bola nútená zabezpečiť si financie prostredníctvom tak nevýhodného úveru, ktorý je predmetom aj tohto

konania. jej sociálnu situáciu vydokladuj v súvislosti s rozhodovaním o jej žiadosti o oslobodenie od
súdnych poplatkov, ktorú prednesie nižšie. Len pre úplnosť by rada k tomu dodala, že prípadné plnenie
predmetného záväzku v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti by bolo pre ňu bez akýchkoľvek pochýb
likvidačné. Nadväzujúc na uvedené s poukazom na svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery týmto
si dovoľuje požiadať o priznanie jej práva na oslobodenie od súdnych poplatkov postupom podľa § 254/1

CSP.Zároveňspoukazomnatieisté„dôvod“navrhuje,abyichsúdposúdilakodôvodyhodnéosobitného
zreteľa a aby postupom podľa § 257 CSP nepriznal protistrane právo na náhradu trov konania ani v
tom prípade, ak by žalobkyňa v konečnom dôsledku predsa by len mala byť v konaní úspešnejšia, ako
ona. V tejto súvislosti by rada prízvukovala, že súd mal pri rozhodovaní o trovách konania prihliadnuť
nielen na otázku úspešnosti v konaní tej - ktorej sporovej strany, ale mal zohľadniť aj to, že v otázke

rozhodovania o prísl. pohľadávky „bol“ podstatne „úspešnejší“ ona, než žalobkyňa. Žiaľ, táto skutočnosť
sa nijakým spôsobom neodzrkadlila v napadnutom rozsudku, Na tomto mieste si dovoľuje namietať aj
to, že súd nezohľadnil pri rozhodovaní o trovách konania ani tú jej námietku, že žalobkyňa svoje podania
realizuje formulárovo, nie individuálne vo vzťahu ku každej prejednávanej veci, čo by - podľa jej názoru
- malo predstavovať taktiež dôvod hodný osobitného zreteľa tak, ako to má na mysli § 257 CSP, predsa

realizácia takéhoto úkonu je časovo aj právne nenáročná a bolo by krajne nespravodlivé priznať rovnakú
odmenu za úkon, ktorý strana sporu realizuje po prvýkrát, resp. za úkon, ktorý realizuje, napr. stý krát a
opraví v ňom len údaje o stranách sporu a predmete konania bez toho, aby individualizoval tieto úkony
aspoň správnou aplikáciou jednotného či množné čísla, príp. mužského či ženského rodu (žalobkyňa
svoje podania totiž predkladá tak, aby sa tieto vzťahovali ako na jednotné, tak aj na množné číslo, resp.

ako na mužský, tak aj na ženský rod). Uvedenú skutočnosť nie je možné inak vyhodnotiť než tak, že
ide o formulárovo podávané podania, ako na to aj vyššie poukazuje. Z týchto podstatných dôvodov
navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žaloba žalobkyne sa v celom rozsahu zamietne a jej sa
prizná právo na náhradu všetkých trov konania v rozsahu 100 % z dôvodu premlčania, alternatívne
navrhuje ho zmeniť tak, že sa jej umožní splatenie záväzku po 30 € mesačných splátkach a žiadnej zo

strán sporu sa neprizná právo na náhradu trov konania: príp. navrhuje napadnutý rozsudok v rozsahu
napadnutia zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Rozsudok vo výroku II., nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379
CSP), preto nebol v uvedenom výroku v odvolacom konaní preskúmavaný.
5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok vo
výrokoch I. a II. potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav
veci, správne ju právne posúdil a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu, na čom
nič nemení ani odvolanie.

6. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
7. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke aktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods.1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán

sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené

spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,
ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu
vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz
len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi

vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý
nesúlad.
8. Všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke sú správne a majú
oporu vo vykonanom dokazovaní.
9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp.
ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu

vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho
ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu
alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák.
alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho
príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust.

vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
10. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.
11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2 CSP) možno doplniť:

12. Žalovaná, napriek písomnej vyzve súdu 15Csp/227/2017-132 z 24.5.2018, aby preukázala nárok na
oslobodenieodsúdnychpoplatkov[výzvabolajejzástupcovidoručená5.6.2018(doručenkaprič.l.133)],
tak neurobila preto na jej návrh na povolenie splátok a aplikovanie § 257 CSP nebolo možné vziať zreteľ.
13. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

14. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
16. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, ale žiadne trovy mu v ňom nevznikli a žalovaná v
ňom nemala úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov.

17. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konanívystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.