Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/38/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115200012
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1115200012.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov
JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci žalobcu: D. G., Š. XX, Š.,
proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o
neúplnej žalobe na náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I
č.k. 8C/1/2015-46, zo dňa 23.6.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol podanie žalobcu a rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že Okresnému súdu Bratislava I bolo dňa 2.1.2015 doručené podanie žalobcu
zo dňa 13.10.2014, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania, ktorým
sa žalobca domáhal náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v súvislosti s nezákonným
rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom. Ozrejmil, že uznesením č.k. 8C/1/2015-44, zo dňa
26.1.2016, vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní písomne odstránil vady návrhu na začatie konania,

nakoľko návrh neobsahoval základné náležitosti návrhu na začatie konania podľa § 42 a § 79 ods. 1,
ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“); zároveň žalobcu poučil o
následkoch neodstránenia vád podania, ktorým je odmietnutie podania. Ďalej uviedol, že žalobca na
predmetné uznesenie nereagoval a napriek tomu, že bol poučený o spôsobe odstránenia vád návrhu a
o následkoch ich neodstránenia, neodstránil vady návrhu.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na konštatovaní, že žalobca neuviedol, koľko účastníkov
konania vystupuje na strane žalovaného, nedoplnil výšku príslušenstva, t.j. nešpecifikoval príslušenstvo
pohľadávky konkrétnou výškou úroku z omeškania za časové obdobie, ktorej sa v konaní od žalovaného
domáha, riadne svoj návrh na začatie konania neodôvodnil, neuviedol výšku spôsobenej škody a túto
neodôvodnil, neuviedol, či ide o materiálnu škodu a o akú škodu a neodôvodnil, prečo sa od žalovaného
domáha práve takej výšky škody, ako uvádza v návrhu. Ak by malo ísť o nemateriálnu škodu, súd

prvej inštancie mal za to, že žalobca neodôvodnil, akým spôsobom a konkrétne, ktorým nezákonným
rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom došlo k zníženiu dôstojnosti žalobcu a jeho vážnosti v
spoločnosti v závažnej miere, neuviedol, v akej oblasti k tomu došlo, či ide o oblasť pracovnú, rodinnú
spoločenskú a výšku nemajetkovej ujmy neodôvodnil s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva malo dôjsť. Žalobca ani neoznačil, v čom vidí nezákonnosť
rozhodnutí žalovaného, resp. v čom vidí ich nesprávny úradný postup, neuviedol tiež príčinnú súvislosť

medzi nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom a medzi vzniknutou škodou. Súd
prvej inštancie ďalej vytýkal, že žalobca svoj návrh na začatie konania neodôvodnil tak, aby medziodôvodnením návrhu a jeho petitom bola logická zhoda a prijal záver, že uvedené nedostatky mu
bránia pokračovať v konaní. Skonštatoval, že v prípade neodstránenia vád podania na základe výzvy
súdu podľa § 43 ods. 1 O.s.p. mu zákon neukladá ďalšiu povinnosť vyzývať účastníka na opätovné

odstránenie vád podania. V prípade neodstránenia vád podania je jeho následkom odmietnutie podania.
Nakoľko podanie žalobcu nespĺňalo náležitosti návrhu na začatie konania, súd prvej inštancie podanie
žalobcu ako neúplné, nezrozumiteľné a zmätočné v zmysle § 43 ods. 1, ods. 2 O.s.p. odmietol. O
náhradetrovkonaniarozhodolpodľa§146ods.1písm.c)O.s.p.peranalogiamažiadnemuzúčastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca zavinil odmietnutie jeho podania zo dňa

13.10.2014 a žalovanému trovy konania nevznikli.

4. Proti uzneseniu podal žalobca odvolanie, podľa obsahu ktorého žiadal napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie pre jeho nezákonnosť zrušiť a zjednať nápravu v jeho ústavou garantovaných
právach, poskytnutím zákonnej pomoci. Súdu prvej inštancie vyčítal, že voči nemu zámerne uplatňuje
diskriminačné, segregačné, vydieračské, svojvoľné a samoúčelné fikcie a absurdnosti, len preto, že k

nemu ako 78 ročnému, vôbec neberie ohľad na jeho veľmi závažný a nevyliečiteľný zdravotný stav.
Súd po ňom požaduje v 10 dňovej lehote doplnenie do petitu žaloby špecifické údaje, s ktorými má
veľké problémy aj excelentný, erudovaný advokát. Konajúci súd nezisťoval skutkový stav žaloby a konal
úmyselne zaujato, vôbec nevytýčil pojednávanie k veci, ale vydal fikcie a absurdnosti. Zdôraznil, že v
jeho žalobe sa vôbec nejedná o litispendenciu; mal za to, že jeho zákonné, vecné, relevantné a dôvodne

opodstatnené žaloby sú súdmi úmyselne zamietané. Odvolací súd žiadal, aby kladným uznesením
a konkrétnymi detailnými intenciami nariadil Okresnému súdu Bratislava I, aké úkony musí detailne
vykonať a čo musí všetko konkrétne zabezpečiť, všetky listinné dokumenty do tohto spisu.

5. O odvolaní žalobcu proti napadnutému uzneseniu odvolací súd rozhodoval po nadobudnutí účinnosti

zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a to s poukazom na § 470 ods. 1
C.s.p. v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal

napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne
správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

7. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 129 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 C.s.p. ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a
čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie

urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení
podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť
alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. Ak v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo
neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

9.Žalobnýpetit(návrhnavýrokrozsudkusúdu)musíbyťpresný,určitýazrozumiteľný.Jetonutnéztoho
dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže účastníkom
priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t.j.
vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo
nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by

rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok
konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané
(I. ÚS 233/97).

10. Nedostatok zákonom stanovených náležitostí návrhu na začatie konania bráni jeho vecnému

prejednaniu a pokračovaniu v konaní. V prípade rozhodovania podľa Občianskeho súdneho poriadku,
podľaktoréhorozhodovalsúdprvejinštancie,akpodanie,ktorémohlobyťpodľasvojhoobsahunávrhom
na začatie konania, neobsahovalo tieto náležitosti, bolo nesprávne alebo nezrozumiteľné, sudca alebo
poverený zamestnanec súdu bol povinný v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. uznesením vyzvať účastníka, abyho v určenej lehote opravil alebo doplnil a súčasne bol povinný účastníka poučiť, ako treba opravu alebo
doplnenie vykonať.

11. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie 2.1.2015 domáha proti žalovanému zaplatenia
500.000 eur s príslušným úrokom a nahradiť trovy konania o.i., no najmä, na tom základe, že (viacerí)
žalovaní mu spôsobili „viaceré ujmy a škody“ s tým, že v rozhodnutiach v uvedených skutočnostiach
sú podozrenia, že „viaceré súdy“, Sociálna poisťovňa, Ústredie Bratislava ako i pobočka Nové Zámky,
príslušné úrady, jeho bývalý zamestnávateľ, závodný lekár, posudkové komisie a Ministerstvo práce,

sociálnych vecí a rodiny od 22.6.1988 až dodnes, hrubo porušovali a diskriminovali jeho základné práva
a slobody, detailne nezistili skutkové stavy všetkých žalovaných vecí.

12. Základnou zložkou žaloby je tzv. žalobný nárok, ktorým žalobca stanovuje predmet konania a
tým aj rozsah súdnej ochrany; žalobný nárok je vymedzený petitom a skutkovým odôvodnením.
Podanou žalobou žalobca zároveň vymedzuje rozhodujúce skutočnosti (relevantný skutkový dej), ktoré

predstavujú údaje, nutné k tomu, aby bolo zrejmé, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť, a
preto sa ukladá uviesť v žalobe také skutočnosti, ktorými sa opíše skutok (skutkový dej), na ktorého
základe sa uplatňuje v petite nárok, a to v takom rozsahu a kvalite, ktorá umožňuje jeho jednoznačnú
individualizáciu a nezameniteľnosť s iným skutkom. Popisom rozhodujúcich skutočností sa vymedzuje
predmet konania po skutkovej stránke. Samotný petit musí logicky vychádzať z opisu rozhodujúcich

skutočností, a v prípade, ak vychádza z iných, v žalobe neuvedených okolností, kedy preto nemožno
vyvodiť, na základe čoho má súd o uplatnenom návrhu rozhodnúť, je tiež petit žaloby nesprávny, i keď
sám o sebe je presne, určite a zrozumiteľne formulovaný.

13. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že podanie žalobcu neobsahovalo

náležitosti návrhu na začatie konania v zmysle § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p., konkrétne nebolo
dostatočne zrejmé, koľko účastníkov konania vystupuje na strane žalovaného, žalobca neuviedol
výšku príslušenstva, t.j. nešpecifikoval príslušenstvo pohľadávky konkrétnou výškou úroku alebo úroku
z omeškania, ani časové obdobie, za ktoré príslušenstvo od žalovaného požaduje. Žalobca riadne
žalobu neodôvodnil, nakoľko žaloba neobsahuje zrozumiteľné opísanie rozhodujúcich skutočností;

výšku spôsobenej škody, o akú škodu sa jedná a nezdôvodnil výšku požadovanej škody. Ak by malo ísť o
nemateriálnuškodu,žalobcaneobjasnil,akýmspôsobomakonkrétne,ktorýmnezákonnýmrozhodnutím
a nesprávnym úradným postupom došlo k zníženiu dôstojnosti žalobcu a jeho vážnosti v spoločnosti v
závažnej miere, neuviedol, v akej oblasti k tomu došlo, či ide o oblasť pracovnú, rodinnú spoločenskú
a výšku nemajetkovej ujmy neodôvodnil s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,

za ktorých k porušeniu práva malo dôjsť. Žalobca ani neoznačil, v čom vidí nezákonnosť rozhodnutí
žalovaného, resp. v čom vidí ich nesprávny úradný postup, neuviedol tiež príčinnú súvislosť medzi
nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom a medzi vzniknutou škodou. Medzi
odôvodnením žaloby, ktoré je celé zmätočné a petitom žaloby, nie je logická zhoda.

14. V posudzovanej veci je zrejmé, že vzhľadom na nezrozumiteľnosti uvádzané žalobcom v rámci
opisu rozhodujúcich skutočností (skutok, na ktorého základe žalobca uplatňuje v petite nárok je opísaný
zmätočne a nie je v takej kvalite, aby umožňovala jeho jednoznačnú individualizáciu) a kvôli nejasnému
okruhu žalovaných, nebolo možné považovať jeho žalobu z hľadiska jeho zákonných náležitostí
obsiahnutých v § 79 ods. 1 O.s.p. za riadnu. Súd prvej inštancie teda dôsledne dodržal procesný

postup stanovený v tom čase platným § 43 ods. 1 O.s.p. a správne postupom podľa § 43 ods. 1
O.s.p. uznesením č.k. 8C/1/2015-44, zo dňa 26.1.2016, vyzval žalobcu, na odstránenie vád žaloby,
opravou a doplnením uvedeného podania, o.i. pre nezrozumiteľnosť a zmätočnosť odôvodnenia, v
ktorom je uvádzaných množstvo všeobecne opísaných postupov viacerých orgánov, ktoré nie sú bližšie
konkretizované. A keďže žalobca na výzvu súdu prvej inštancie nereagoval, súd prvej inštancie správne

podanie žalobcu odmietol podľa § 43 ods. 2 veta prvá O.s.p., nakoľko pre uvedené vady nebolo možné
v konaní s takto nedostatočne vymedzeným predmetom konania pokračovať. Žalobca nedoplnil žalobu
ani v podanom odvolaní. Z pohľadu uvedených záverov sa súd prvej inštancie nedopustil žiadneho
procesného pochybenia, ktoré by malo za následok odňatie možnosti žalobcovi konať pred súdom.

15. Vzhľadom na správne vyhodnotenie zákonných kritérií na odmietnutie podania, ktoré by mohlo byť
podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania (§ 43 ods. 2 veta prvá O.s.p.), neboli skutočnosti
uvádzané žalobcom v odvolaní spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie. A pretože vytýkané nedostatky žalobca neodstránil ani vpodanom odvolaní, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle
§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi plný nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).