Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/251/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314202365
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5314202365.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a
sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu E. Y., nar. X.X.XXXX, bytom
O., P. XXX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Štefanom Strýčekom, so sídlom O., O. F. XXXX,
proti žalovanému Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Lamačská cesta 3/A, IČO: 35 709 332,
právne zastúpenému advokátkou JUDr. Gabrielou Reichovou, so sídlom H., J. H. XX, o zaplatenie 1.260

eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k.
5C/50/2014-83 zo dňa 24.novembra 2016, v spojení s opravným uznesením č. k. 5C/50/2014-93 zo dňa
28. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť
žalobcovi sumu 1.260 eur.

Rozsudok okresného súdu m e n í v časti úroku z omeškania tak, že žalovaný je p o v i n

n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.260 eur od 10.12.2013 do
zaplatenia a vo zvyšku (do výšky úroku z omeškania 5,75% ročne) žalobu z a m i e t a .
Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšku.

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 77,2 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.260

eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75% ročne z danej sumy od 10.12.2013 do zaplatenia.
Vzhľadom na rozpory vo výpovedi žalobcu vychádzal prioritne z „objektívnych dôkazov“ - z
lekárskych správ. Konštatoval, že pri prvotnom ošetrení MUDr. M. (praktický obvodný lekár) stanovil len
„pracovnú diagnózu“ - pomliaždenie ramena, bez toho, aby žalobcu odoslal do odbornej chirurgickej
ambulancie. Pre pretrvávajúce bolesti žalobca dňa 19.11.2013 navštívil chirurgickú ambulanciu MUDr.
L., ktorý po vyšetrení určil diagnózu - podvrtnutie ramenného kĺbu. Uvedené okresný súd neposúdil
ako zmenu diagnózy, pričom MUDr. L. považoval za nestranného odborníka. Naproti tomu vyjadrenia

MUDr. Y. hodnotil ako neobjektívne, (aj) preto, že tento je posudkovým a revíznym lekárom žalovaného.
Okresný súd zhrnul, že MUDr. M. v čase prvotného ošetrenia nemohol vedieť, aký priebeh bude mať
liečba žalobcu a až po vykonaní odborného chirurgického ošetrenia (vrátane rtg.) bola preklasifikovaná
diagnóza na podvrtnutie ľavého ramenného kĺbu. Dodal, že žalobca „nemôže mať zodpovednosť“ za to,
že MUDr. M. pri vypísaní tlačiva pre poisťovňu dňa 21.11.2013 omylom napísal diagnózu pomliaždenie
ramena, ktorú okolnosť sám konštatoval v ďalšom potvrdení. Rovnako „žalovaný nemôže za to“, že

MUDr. M. ukončil jeho liečbu 20.11.2013; čo aj MUDr. L. označil za neadekvátne.
2. Následne okresný súd mal za preukázané, že žaloba je v otázke istiny dôvodná, poistná zmluva
uzavretá medzi stranami dňa 5.3.2012 totiž medzi poistné udalosti, za ktoré prináleží poistenému(žalobcovi) nárok na poistné plnenie, zahŕňa aj podvrtnutie ramenného kĺbu. Keďže žalovaný neplnil v
zmysle poistnej zmluvy včas, dostal sa do omeškania, z ktorého titulu ho zaťažuje i povinnosť zaplatiť
úroky z omeškania. Na tieto má však žalobca nárok len do výšky 5,75% ročne (a nie 9,25% ročne ako

požadoval), preto v prevyšujúcej časti - vo zvyšku - okresný súd žalobu zamietol. Zamietajúci výrok
sa vzťahuje aj na ďalší čiastkový nárok - sumu 40 eur ako paušálnu náhradu spojenú s uplatnením
pohľadávky, nakoľko ide o náhradu v zmysle § 369c Obch. zák. a v prejednávanej veci, ktorá je
občianskoprávnym (spotrebiteľským) vzťahom, sa neuplatňuje.
3. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 CSP tak, že žalobcovi priznal ich náhradu v

plnom rozsahu. Konštatoval, že jeho neúspech bol len nepatrný a týka sa iba príslušenstva.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Poukazoval na to, že zmena diagnózy „nastala“ takmer až
mesiac po vzniku úrazu a MUDr. M. sa k nej priklonil až potom, ako bolo žalobcovi oznámené zamietavé
stanovisko žalovaného. Naďalej trval na tom, že ak lekári MUDr. L. a MUDr. Y., ktorí sú obaja odborne

spôsobilí ohodnotiť diagnózu žalobcu, sa rozchádzajú v podstatných argumentoch, mal okresný súd
nariadiť žalovaným navrhované znalecké dokazovanie; relatívne nízka výška uplatneného nároku nie je
dôvodom pre jeho nevykonanie. Zotrval tiež na námietke, že MUDr. L. vyšetril žalobcu až 19.11.2013,
t.j. takmer mesiac od úrazu.
5. Žalovaný považoval za nesprávne tvrdenie okresného súdu, že vykonal výsluch zainteresovaných

lekárov, lebo takýto dôkaz nebol vykonaný, resp. nebol vykonaný riadne. Pokiaľ by aj okresný súd
pristúpil k tomu, že svedkom uloží povinnosť na otázky odpovedať písomne, musí ich poučiť zhodne
ako pri výsluchu pred súdom; k čomu v súdenej veci nedošlo. Odvolateľ okresnému súd tiež vytýkal,
že nevysvetlil, prečo vyjadrenia MUDr. Y. považoval za neobjektívne. V danej spojitosti doplnil, že
hodnotenie záverov odborníkov, ich postupov a vyjadrení vyžaduje odborné znalosti, z ktorého dôvodu

mal okresný súd nariadiť znalecké dokazovanie. Zhrnul, že zmenu diagnózy považuje za účelovú a
žalobcom uplatnený nárok za nepreukázaný. Napokon nesúhlasil ani s výškou priznaného úroku z
omeškania, keďže v rozhodnom období tento zodpovedal výške 5,25% ročne.

6. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že protistrana mala dostatok času na uplatnenie

prostriedkov procesnej obrany, vrátane možnosti vyhotovenia súkromného znaleckého posudku.
Zopakoval, že nedošlo k žiadnej zmene diagnózy, ale k stanoveniu presnej diagnózy odborným lekárom.

7.Vreakciinapredmetnévyjadreniežalovanýuviedol,žekvalifikovanepopreltvrdeniažalobcu,zaktorej
dôkaznej situácie nebolo možné učiniť jednoznačný záver o preukázaní uplatneného nároku. Namieste

tak bolo nariadiť znalecké dokazovanie. Odvolateľ dával do pozornosti aj okresným súdom konštatované
rozpory vo výpovedi žalobcu; čo predstavuje tiež nesplnenie si povinnosti pravdivého a úplného opísania
rozhodných skutočností.
8. Žalobca opätovne označil vyjadrenie/odvolanie žalovaného za účelové a irelevantné a v plnej miere
sa pridržiaval svojich predchádzajúcich vyjadrení.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP, z ktorého titulu rozsudok okresného súdu zostal nedotknutý v odvolaním
nenapadnutom výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a
contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil vo výroku

o uložení povinnosti žalobcovi zaplatiť žalovanému istinu 1.260 eur a v zmysle § 388 CSP (čiastočne)
zmenil ohľadne úroku z omeškania tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozhodnutia.
10. Hoci žalovaný v odvolaní uvádza, že toto smeruje voči všetkým výrokom rozhodnutia okresného
súdu, z jeho obsahu je zrejmé, že zamietajúci výrok nenapáda. Keďže určujúcim je obsah procesného
úkonu (§ 124 ods. 1 CSP), je nadväzne potrebné uzavrieť, že predmetný výrok nie je odvolaním

žalovaného napadnutý. Len na okraj krajský súd dodáva, že pokiaľ by vychádzal z konštatovania, že
žalovaný napadol i zamietajúci výrok, v danej časti by muselo byť jeho odvolanie odmietnuté, lebo
žalovaný nie je osobou subjektívne oprávnenou na podanie odvolania voči dotknutému (v jeho prospech
vydanému) výroku - § 359 v spojení s § 386 CSP.

11. Aj v prípade, že v procese zisťovania skutkového stavu je nutné posúdiť odborné otázky, za ktorým
účelom sú podané odborné vyjadrenia, eventuálne i vypracované znalecké posudky, ich hodnotenie -
akokaždéhoinéhodôkazu-vykonávasúd(§191ods.1CSP).Toznamená,žeizasituácie,kedyjedaná
rozpornosť (v menšom, či väčšom rozsahu) medzi odbornými stanoviskami produkovanými stranami,resp. dôkazmi vykonanými na ich návrh, je v konečnom dôsledku konajúci súd tým subjektom, ktorý
ustáli konkrétny skutkový záver. Z daného pohľadu preto nie je namieste ani v prípade určitej rozdielnosti
v jednotlivých odborných vyjadreniach automaticky nariaďovať znalecké dokazovanie. Pri výklade ad

absurdum postupu (minimálne) naznačeného odvolateľom, aby hodnotenie odborných záverov bolo
vykonané znaleckým dokazovaním, by vznikol (vo svojej podstate) nekonečný cyklus, kedy každé
odborné vyjadrenie/znalecký posudok má byť znovu odborne zhodnotené ďalším odborníkom.

12. Bez ohľadu na uvedené širšie súvislosti týkajúce sa dokazovania a hodnotenia dôkazov krajský

súd - zhodne so súdom prvej inštancie - má za to, že v súdenej veci nebola daná potreba znaleckého
dokazovania. Pokiaľ okresný súd za určujúce vyjadrenie vzal stanovisko MUDr. L., v konkrétnostiach
prejednávaného prípadu je takýto postup plne primeraný. Ide o lekára s príslušnou špecializáciou,
ktorý (na rozdiel od MUDr. Y.) žalobcu aj bezprostredne vyšetril. Zároveň jeho stanovisko je dostatočne
presvedčivé a zodpovedajúce širším spojitostiam prípadu.
13. Hoci nemožno MUDr. Y. paušálne spochybniť len preto, že spolupracuje so žalovaným ako jeho

posudkový a revízny lekár, z obsahu (opakovaných) vyjadrení oboch menovaných je presvedčivejším
stanovisko MUDr. L.. Krajský súd opakovane zdôrazňuje, že v prospech jeho argumentácie svedčí
predovšetkým faktická bezprostrednosť vyšetrenia pacienta (žalobcu), ku ktorému vyšetreniu (a teda aj
stanoveniu diagnózy podvrtnutie ramenného kĺbu) došlo skôr (19.11.2013), ako bolo žalobcom vôbec
podanéoznámenieopoistnejudalostižalovanému(21.11.2013).Toznamená(logicky)ajskôrakomohlo

byť známe zamietajúce stanovisko žalovaného. Nadväzne je vylúčená akákoľvek účelová „manipulácia
s diagnózou“ zo strany MUDr. L..

14. Predmetné časové súvislosti sú významné i z hľadiska vyhodnotenia zmeny diagnózy ošetrujúcim
lekárom, pričom je nepochybné, že MUDr. M. „len“ nepresne pri pôvodnom vyplnení/potvrdení tlačiva pre

poisťovňu namiesto konečnej diagnózy stanovenej lekárom špecialistom (MUDr. L.) uviedol diagnózu
vymedzenú pri vlastnom prvotnom ošetrení. Danú nepresnosť MUDr. M. sám vysvetlil, k čomu došlo
taktiežeštemimorámecsúdnehosporuapriamovdotknutompotvrdení/náleze(č.l.8)odkázalnazávery
lekára špecialistu - na chirurgické vyšetrenie, ktoré i on (MUDr. M.) považoval za určujúce. V daných
spojitostiach nie je možné konštatovať, že by v správaní či už dotknutých lekárov, alebo i samotného

žalobcu sa malo jednať o účelovosť motivovanú snahou získať poistné plnenie, na ktoré nemá žalobca
nárok.

15. Hoci sa krajský súd nestotožnil s paušálnym konštatovaním okresného súdu o neobjektívnosti MUDr.
Y.lenpreto,žemenovanýjeposudkovýmarevíznymlekáromžalovaného,neobstojítvrdenieodvolateľa,

že okresný súd nevysvetlil, prečo nepovažoval MUDr. Y. za neobjektívneho. Vhodnejšou by bola však
formulácia o väčšej presvedčivosti odborného stanoviska MUDr. L.; osobitne, ak okresný súd vykonal aj
primerané vyhodnotenie obsahu vyjadrení oboch dotknutých lekárov špecialistov; t.j. ani argumentáciu
MUDr. Y. a priori a bez ďalšieho skúmania neodmietol.
16. Obdobne nebol okresný súd celkom dôsledný pri vymedzení druhu dôkazného prostriedku, za

ktorý považoval stanoviská lekárov zainteresovaných na posudzovaní zdravotného stavu žalobcu, resp.
ho hodnotiacich. Pokiaľ by mienil dotknuté vyjadrenia považovať za písomné svedecké výpovede,
musela by písomnosť/predchádzajúca výzva súdu zahŕňať aj náležité poučenie svedka. Z rozhodujúcich
konštatovaní okresného súdu je však zrejmé, že vyjadrenia lekárov kvalifikoval ako lekárske správy, t.j.
z formálno-procesného hľadiska ako listinné dôkazy, ktorý postup neodporuje ustanoveniam Civilného

sporového poriadku o dokazovaní.

17. Z doteraz konštatovaného vyplýva, že odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa žalovanej istiny nie
sú opodstatnené. Naproti tomu je dôvodnou jeho námietka viažuca sa k výške úrokov z omeškania.
K prvému dňu omeškania - 10.12.2013 - sadzba hlavných refinančných operácií, ktorá sa považuje

za základnú úrokovú sadzbu ECB (§ 17 ods. 1 zák. č. 659/2007 Z.z.), činila 0,25%. To znamená, že
výška úroku z omeškania v zmysle § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1991 Zb. predstavovala 5,25%
ročne. Nadväzne krajský súd čiastočne zmenil napadnutý rozsudok a stanovil výšku úroku z omeškania
z priznanej istiny 1.260 eur na 5,25% ročne a vo zvyšnej preskúmavanej časti (do výšky 5,75%; keďže
od 5,75% do pôvodne žalovanej výšky 9,25% žalobu zamietol už okresný súd) žalobu zamietol.

18. Vzhľadom na zmenu (hoci len veľmi minoritnú) meritórneho výroku, krajský súd v zmysle § 396 ods.
2 rozhodoval o náhrade trov celého (prvoinštančného i odvolacieho) konania. S poukazom na rozsah
uplatňovaného príslušenstva (jeho tvrdenú výšku a trvanie omeškania v čase rozhodovania súdu/súdov)bolo potrebné v zmysle ustálenej súdnej praxe (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 M
Cdo/2004) prihliadnuť aj na hodnotu príslušenstva ku dňu rozhodovania okresného i krajského súdu.
19.Kudňurozhodovaniaokresnéhosúdupredstavovalneúspechžalobcusumucca132eur(zamietnuté

úroky z omeškania v rozsahu 3,5% ročne, ako rozdiel medzi uplatňovaným úrokom z omeškania 9,25%
a okresným súdom priznaným úrokom 5,75% za obdobie od 10.12.2013 do 24.11.2016). V období
rozhodovaniaodvolaciehosúduišlooneúspechohľadneúroku0,5%ročne(rozdielmedziúrokom5,75%
priznaným okresným súdom a úrokom z omeškania 5,25% stanoveným výrokom odvolacieho súdu) za
obdobie od 10.12.2013 do 28.2.2018, t.j. cca 26 eur. K súčtu uvedených súm (158 eur) je potrebné

pripočítať aj čiastku 40 eur, ktorá taktiež nebola žalobcovi priznaná, celkovo tak ide o sumu 198 eur.
20. Naproti tomu žalobca bol úspešný ohľadne priznania istiny 1.260 eur a úroku z omeškania vo
výške 5,25% ročne z danej sumy za obdobie od 10.12.2013 do 28.2.2018; čo vo finančnom vyčíslení
predstavuje sumu 1.537 eur (1.260 + 277). Následne úspech strán sporu zodpovedá pomeru 1537:198,
t.j. z percentuálneho hľadiska 88,6% : 11,4%. Čistý úspech žalobcu tak činí 77,2% (88,6 - 11,4), v ktorom
rozsahu krajský súd rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanému.

21. Len na okraj odvolací súd dodáva, že aktuálna právna úprava neobsahuje ustanovenie obdobného
znenia, akým bol § 142 ods. 3 O.s.p.; osobitne jeho eventualita priznania plnej náhrady trov konania, ak
bol neúspech strany len nepatrný. Ustanovenie § 255 ods. 2 CSP počíta pri čiastočnom úspechu (bez
ohľadu na jeho rozsah) iba s pomerným rozdelením náhrady trov konania alebo s vyslovením, že žiadna

zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.