Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. december 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/154/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511202445
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1511202445.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: W. K., Z.: M. XXXX/XX, M., v
zast.: JUDr. Jozef Aľušik, advokát so sídlom Černyševského 11, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: V..
O. M., Z. N. XX, Z. v zast. Mgr. Ondrej Steiniger, advokát so sídlom Jasovská 17, Bratislava, o zaplatenie
náhrady škody vo výške 3.478 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava V, č. k. 13C/41/2011-66 zo dňa 06. 02. 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.478,-

eur a náhradu trov konania vo výške 831,24 eur.

2. Voči tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Na základe odvolania
žalovaného, zmenil odvolací súd rozsudkom č.k. 5Co/106/2012-119 zo dňa 21.10.2014 napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalobu žalobcu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania.
Rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 3Cdo/75/2015

z 23.03.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ
návrhom zo dňa 4. 2. 2011 žiadal, aby súd zaviazal odporcu k náhrade škody vo výške 3.478,- €,
keď túto škodu uplatňoval od exekútora v zmysle § 33 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Uplatňovaná
výška škody zodpovedá sume, ktorú by navrhovateľ získal, ak by mal sumu vo výške 54.769,96 € na
termínovanom vklade v Slovenskej sporiteľni, keď priemerná úroková sadzba predstavovala 2,8 %.

Dôvodom pre uplatnenie náhrady škody bola skutočnosť, že Okresný súd Pezinok vo veci vedenej pod
č. k. 15Er/1777/2008 neschválil príklep, týkajúci sa nehnuteľnosti, udelený súdnym exekútorom, čo súd
zdôvodnil aj nezákonným postupom exekútora v konaní.

4. Odporca navrhoval návrh zamietnuť, poukazoval na to, že exekútor je v zmysle ustanovenia § 2
Exekučného poriadku štátom určenou osobou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného
výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Vzhľadom na povahu vzťahu medzi osobou zúčastnenou na konaní

-vydražiteľomasúdnymexekútoromnemožnopožadovaťodsúdnehoexekútoranáhraduškodypriamo,
a preto je potrebné vyriešiť otázku, či návrh nebol podaný predčasne. Odporca ďalej poukazoval na
to, že ako súdny exekútor v konaní postupoval správne, je viazaný súdnym rozhodnutím, ktoré bolo
podkladom pre vykonanie exekúcie. Ďalej poukazoval na to, že exekútor nezodpovedá za chyby vznaleckomposudku,exekútornemározhodovaciuapreskúmavaciuprávomocktomutoúkonu.Odporca
ďalejpoukazovalnato,žepotom,akobolpríklepneschválený,vrátilcelúsumuvydražiteľovi,poukazoval
pri tom na ustanovenie § 12 ods. 4 Exekučného poriadku, kde je uvádzané, že exekútor je povinný

ukladať prostriedky na osobitný bankový účet, ktorý nie je úročený. Odporca ďalej tvrdil, že navrhovateľ
nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a konaním exekútora. Pokiaľ sa týka výšky náhrady
škody, odporca poukazoval na to, že ani pri najlepšej odbornej starostlivosti, by úrokový výnos za
obdobie, v ktorom sa nachádzali finančné prostriedky u súdneho exekútora, by nedosahovali výšku, ako
si ju uplatňuje navrhovateľ.

5. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že na Okresnom súde Pezinok sa viedlo exekučné konanie
pod č. k. 15Er/1777/2008, predtým konanie bolo vedené na Okresnom súde Bratislava 3, pod č. k.
34Er/1015/2003, kde sa realizoval výkon rozhodnutia na peňažné plnenie vo výške 980.000,- Sk s
príslušenstvom a Okresný súd Bratislava 3 poverením zo dňa 23. 5. 2003 poveril výkonom exekúcie
exekútora JUDr. Vladimíra Sucháčeka, teda odporcu. Exekútor dňa 29. 5. 2003 vydal upovedomenie

o začatí exekúcie a spôsobe jej vykonania. Proti tomuto upovedomeniu podal námietky povinný 25. 6.
2003, o ktorých Okresný súd Bratislava 3 rozhodol dňa 29. 10. 2003 a námietky zamietol. Povinný listom
zo dňa 6. 10. 2005 adresovaným Okresnému súdu Bratislava 3 žiadal o odklad exekúcie v zmysle §
56 ods. 1 Exekučného poriadku. Námietky proti exekúcii podala aj manželka povinného 12. 7. 2005.
Exekútor, t. j. odporca, príkazom zo dňa 14. 6. 2004 vydal príkaz na vykonanie exekúcie predajom

nehnuteľnosti a dňa 26. 5. 2005 vydal upovedomenie o čase a mieste oceňovania nehnuteľnosti.
Povinný dňa 6. 10. 2005 podal námietky voči znaleckému posudku. Povinný listom zo dňa 12. 2. 2007,
adresovaným Okresnému súdu Bratislava 3, žiadal o zrušenie dražby určenej na deň 15. 2. 2007 a
súčasne žiadal o odklad exekúcie, pričom exekútorovi toto oznámil listom zo dňa 7. 2. 2007, ktorý mu
bol doručený 12. 2. 2007. Exekútor dňa 28. 2. 2007 podal návrh na schválenie príklepu, udeleného pri

dražbe nehnuteľnosti a zároveň postúpil námietky proti udeleniu príklepu, pričom príklep bol udelený
exekútorom v zápisnici zo dňa 15. 2. 2007.

6. Okresný súd Pezinok rozhodnutím zo dňa 23. 2. 2009 zamietol námietky manželky povinného zo
dňa 7. 7. 2005, proti upovedomeniu o začatí exekúcii. Okresný súd Pezinok rozhodnutím zo dňa 23.

2. 2009 povolil odklad exekúcie na dobu do 31. 8. 2009. Okresný súd Pezinok rozhodnutím zo dňa
23. 2. 2009 námietkam vzneseným pri schválení príklepu vyhovel a príklep neschválil. Súd v tomto
rozhodnutí konštatuje okrem iného, že nakoľko o nárokoch povinného (žiadosť o odklad, námietky)
ako aj o námietkach manželky povinného, týkajúcich sa okrem iného aj tvrdenia, že je podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, nebolo doposiaľ súdom rozhodnuté, nemohol podľa názoru súdu

exekútor vykonať dražbu nehnuteľnosti a udeliť príklep. Pokiaľ ide o znalecký posudok súd konštatuje,
že tento mal viacero metodických nedostatkov a nespĺňal požiadavky na písomne vyhotovený znalecký
posudok v zmysle § 17 zák. 382/2004 Z. z. a znalkyňa porušila povinnosti stanovené zákonom. Toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 1. 4. 2009.

7. Navrhovateľ uplatňoval škodu, ktorá mu mala vzniknúť tým, že ak by mal sumu vo výške 54.769,96
€ na termínovanom vklade v Slovenskej sporiteľni, v ktorej mal vedený účet, by bol získal úrok, ktorého
úroková sadzba bola v tom období 2,8 % a pri dobe trvania vkladu by získal 3.478,- €. Navrhovateľ
poukazoval na to, že úrok požaduje za obdobie od 21. 2. 2007 (deň úhrady za vydraženú nehnuteľnosť)
do 29. 5. 2009 (deň vrátenia uhradenej sumy). Pokiaľ ide o výšku úroku, poukázal na výpis zo Slovenskej

sporiteľne, kde pri dobe viazanosti 24 mesiacov bol úrok 2,8 %.

8. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 15 ods. 1, 2, ust. § 16 ods. 1, 2, ust. § 4 ods. 1 písm. a/, ods.
3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci , ust. § 33 ods. 1,
2 Exekučného poriadku konštatujúc, že pri posudzovaní nároku navrhovateľa sa v prvom rade zaoberal

otázkou zodpovednosti za vzniknutú škodu zo strany odporcu. Predpokladmi vzniku zodpovednosti
exekútora podľa citovaného ustanovenia je jednak exekučná činnosť podľa definície v § 2 Exekučného
poriadku, ďalej škoda, t. j. majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou
a exekučnou činnosťou. Existenciu týchto predpokladov vzniku zodpovednosti exekútora v konkrétnom
prípademusípreukázaťpoškodený.Poškodenýmnemusíbyťlenúčastníkexekučnéhokonania,pretože

nároky zo zodpovednosti exekútora vznikajú každej osobe, ktorej bola škoda spôsobená v súvislosti s
činnosťou podľa exekučného poriadku. Exekútor sa zbaví zodpovednosti za škodu len ak preukáže, že
škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať.9. Vo veci náhrady škody, spôsobenej súdnym exekútorom pri exekučnej činnosti, koná za štát
Ministerstvo spravodlivosti SR. Ak poškodený uplatní náhradu škody od štátu, má štát po úhrade
škody regresný postih voči súdnemu exekútorovi. V prípadoch, kedy má poškodený nárok na náhradu

škody voči štátu má súčasne daný nárok aj na náhradu škody voči súdnemu exekútorovi, pričom táto
zodpovednosť je spoločná a nerozdielna. Poškodený sa môže rozhodnúť, že uplatní škodu iba voči
štátu alebo iba voči exekútorovi, prípadne nie je vylúčené, aby škodu uplatňoval od oboch subjektov.
Zákon č. 514/2003 Z. z. na ktorý ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku odkazuje, nemá žiadne
ustanovenie, ktoré by vylučovalo priamu zodpovednosť súdneho exekútora voči poškodenému.

10. Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto súd ustálil, že pasívne legitimovaný v danom prípade je
exekútor, t. j. odporca.

Súd prvého stupňa daný právny nárok uplatnený navrhovateľom posudzoval podľa § 33 Exekučného
poriadku a skúmal predpoklady zodpovednosti za spôsobenú škodu pri výkone verejnej moci a to a)

protiprávnosť, b) vznik škody, c) príčinnú súvislosť medzi protiprávnosťou a vznikom škody. Súd v tejto
súvislosti poukazuje na to, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť, ktorej sa exekútor
zbaví, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho možno
požadovať. Pod pojmom vynaloženia všetkého úsilia je potrebné rozumieť každú možnú starostlivosť,
ktorú by bolo možné za daných podmienok konkrétneho prípadu vyvinúť, aby sa zabránilo vzniku škody.

11. Súd skúmal prvý predpoklad, a to protiprávne konanie alebo opomenutie exekútora. Súd konštatuje,
že v danom prípade došlo k opomenutiu zo strany exekútora, čo konštatuje aj Okresný súd Pezinok
vo svojom rozhodnutí zo dňa 22. 3. 2009, kde neschválil príklep, kde sa konštatuje, že exekútor
vykonal dražbu napriek tomu, že nebolo rozhodnuté o žiadosti o odklad exekúcie, námietkach manželky

povinného, ako aj problémy so znaleckým posudkom.

12. Súd prvého stupňa, vychádzajúc z tohto ustanovenia, mal za to, že zákon predpokladá, že peniaze
majú byť vedené na účte z ktorého plynú úroky, pričom nie je rozhodujúce aká je výška úrokov, pretože
v tejto súvislosti exekútor sa nemôže dostať do situácie, aby skúmal najvyššiu hospodárnosť zloženej

zábezpeky, ale súčasťou zábezpeky, resp. rozdeľovania podstaty okrem iného sú aj úroky a ak takto
exekútor nepostupoval, postupoval v rozpore s Exekučným poriadkom. Pokiaľ exekútor navrhovateľovi
vrátil zloženú zábezpeku bez úrokov nepostupoval správne.

13. Pokiaľ ide o tretí predpoklad zodpovednosti, t. j. príčinná súvislosť medzi protiprávnosťou a vznikom

škody, súd zastáva názor, že aj tento predpoklad je naplnený, pretože ak exekútor nepostupoval v
súlade s Exekučným poriadkom a následne vznikla škoda, príčinná súvislosť tu daná je, a preto aj tento
predpoklad je naplnený.

14. Súd prvého stupňa ďalej skúmal, či sa exekútor nezbavil zodpovednosti tým, že by preukázal, že

škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho možno požadovať. Súd žiadne
takéto skutočnosti nezistil. Odporca ich neuvádzal, odporca len tvrdil, že on postupoval v súlade s
exekučným poriadkom a vychádzal z rozhodnutia súdu, pričom súd konštatuje, že tomu tak nebolo, čo
súd odôvodnil pri posudzovaní otázky protiprávnosti konania, resp. opomenutia.

15. Pokiaľ ide o výšku uplatňovanej škody, súd sa stotožnil s nárokom, ktorý si uplatnil navrhovateľ, ktorý
predstavuje 2,8 % úrokovej sadzby, čo navrhovateľ preukázal výpisom zo Slovenskej sporiteľni, kde v
tomto časovom období bol, pričom navrhovateľ mal vedený účet v tejto sporiteľni.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi

trovy právneho zastúpenia, ktoré celkove predstavujú sumu 831,24 €, keď navrhovateľ mal v konaní
plný úspech.

17. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý žiada odvolací súd,
aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie

žalovaný odôvodnil tým, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku nesprávne vec právne
posúdil. Žalovaný namieta, že pri výkone verejnej moci (ako súdny exekútor) postupoval a vykonávalvšetky úkony v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a EP. Žalovaný namieta, že v exekučnom
konaní vedenom na Okresnom súde v Pezinku č.k. 15Er/1777/2008 a Okresnom súde Bratislava III,
č.k. 34Er/1015/03 v danom konaní povinný a jeho manželka podávali rôzne podania ako námietky

proti exekúcii atď., ktoré priamo podávali na príslušnom súde namiesto toho, aby príslušné podanie
uskutočnili prostredníctvom žalovaného. Vzhľadom k uvedenému má žalovaný za to, že sa nemal
možnosť o podaniach povinného vôbec dozvedieť, nakoľko príslušné súdy v predmetných podaniach
žalovaného nikdy nedopytovali ani ho s nimi neoboznámili. Žalovaný ďalej poukazuje na to, že povinný
so žalovaným v priebehu exekučného konania nespolupracoval. Žalovaný namieta, že Okresný súd

Bratislava V pri rozhodovaní o nároku žalobcu nezobral do úvahy dôkazy, ktoré žalovaný navrhoval.
Odvolateľzdôrazňuje,žeprivýkonesvojejčinnostipodliehaprieskumnejakontrolnejprávomociorgánov
verejnej moci a verejnej správy. Odvolateľ namieta, že Ministerstvo spravodlivosti SR vykonalo kontrolu
exekučného spisu S. XXX/XX a nezistilo protiprávne konanie žalovaného. Žalovaný má za to, že konal
s náležitou odbornou starostlivosťou v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a EP a objektívne sa
nedopustil protiprávneho konania ani opomenutia konania. Žalovaný namieta, že žalobca nenavrhoval z

hľadiska preukázania výšky škody iný spôsob ako preukázanie stavu účtov žalobcu. Žalovaný namieta,
že žalobca nepreukázal stav jeho bankových účtov a dokonca potvrdil, že finančné prostriedky, ktorými
zaplatil cenu dosiahnutú vydražením nikdy na bankových účtoch nemal.

18. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie

súdu prvej inštancie potvrdil. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie postupoval procesne
správnym spôsobom, vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu a nepochybil ani pri aplikácii
hmotnoprávnych predpisov.

19. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

20. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

21. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

22. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu

potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite,
jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.).

23. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho
rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387
ods. 2 C.s.p.

24. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie.

25. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1
C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnému
žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100%,. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa(§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).