Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. január 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/63/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116200201
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116200201.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: C. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. XXX/XX, XXX XX S. H. N., právne zastúpený JUDr. Oktávia Ťukotová, advokátka so sídlom
Nám. Slobody 27, 083 01 Sabinov, proti žalovaným: 1. A. M. (T.) - na neznámom mieste, 2. P. T. - na
neznámom mieste, 3. A. M. - na neznámom mieste, 4. A. M. - na neznámom mieste, 5. A. M., rod. M. - na
neznámom mieste, 6. C. E., rod. M. - na neznámom mieste, 7. B. M. - na neznámom mieste, 8. A. T. - na
neznámom mieste, 9. D. T., rod. N. - na neznámom mieste, 10. A. M. (D.) - na neznámom mieste, všetci
zast. Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova cesta 36, Bratislava, v konaní o určenie vlastníckeho

práva nadobudnutého vydržaním, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
10C/3/2016-116 zo dňa 13.03.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, žiadnej zo strán náhradu trov konania
nepriznal. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobou sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva
nadobudnutého vydržaním k parcele E. XXX/X. Žalobu odôvodnil tým, že túto parcelu od roku 1941

nepretržite užíval otec žalobcu, ktorý v roku 1965 daroval svoje podiely žalobcovi a spolu s ním darovali
svoje podiely aj N. M. a Z. M.. Skutočnosť, že darovacia zmluva zo dňa 20.11.1965 sa netýka žalovanej
parcely, narúša koncept dobrej viery držiteľa vo vzťahu k titulu nadobudnutia, a preto súd žalobu
zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 257 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že predmetnú
parcelu od roku 1941 nepretržite užíval jeho otec A. M. s manželkou, v roku 1965 daroval A. M. svoje

podiely jemu, svojmu synovi a spolu s ním darovali svoje podiely aj N. M., matka žalobcu a Z. M.,
stará matka žalobcu. K tomuto prevodu bola písomne vypracovaná darovacia zmluva z 20.11.1965.
Táto darovacia zmluva zrejme nezaložila evidenciu nového vlastníka. Dňa 03.07.1967 bola notárskou
zápisnicou N XXX/XX, Nz XXX/XX vypracovaná nová darovacia zmluva a tiež geometrický plán. Táto
darovacia zmluva bola zaevidovaná v Katastri nehnuteľností. Podľa toho, ako otec hovoril žalobcovi, v
predmetnej darovacej zmluve neboli zahrnuté všetky podiely jeho predkov tak, ako ich chceli svojmu
synovi darovať. Otec žalobcu bol presvedčený, že predmetná darovacia zmluva zahŕňa aj spornú

nehnuteľnosť. V dedičskom konaní po otcovi zistil žalobca, že sporná parcela nie je v jeho vlastníctve.
Z uvedených dôvodov podal žalobu. Slovenský pozemkový fond spochybňuje vydržanie, avšak držba
pozemku je preukázaná jej dobromyseľným užívaním, nepretržitosťou aj uplynutím vydržacej lehoty.
Žalobca sa dôrazne ohradzuje proti spochybneniu jeho poctivosti pri nadobúdaní, pretože ak by tambola čo len malá pochybnosť, určite by sa niekto od roku 1941 prihlásil, kto by to chcel spochybňovať,
ale nikto to doteraz nespochybnil. To, že žalobca nemá písomné dôkazy, ešte neznamená, že jeho
predkovia nehnuteľnosť nevysporiadali, aj keď o tom žiaľ nemá písomný dôkaz. Je si vedomý toho, že

prvostupňový súd rozhodoval v súlade s právnymi predpismi a bral do úvahy predložené dôkazy. Chce
však poukázať na to, že by bolo veľmi nespravodlivé, že sa nedokáže dostať k nehnuteľnosti, ktorú dlho
užíva a užíval ju aj jeho otec a stále je presvedčený o tom, že vydržaním by mal túto nehnuteľnosť získať.
Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrhu vyhovel.

3. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Vydržanie žalovanej
nehnuteľnosti v konaní nebolo preukázané, a preto súd nemohol rozhodnúť o tom, že žalobca je

vlastníkom nehnuteľnosti.

5. Oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu vec patrí. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy
objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať

do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu
daného prípadu od každého požadovať, mohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom,
že mu vec patrí.

6. V konaní nebolo preukázané, že žalobca bol dobromyseľný pri držbe nehnuteľnosti. Na nadobudnutie

vlastníckeho práva vydržaním nepostačuje dlhodobé užívanie, je potrebná dobromyseľnosť držiteľa.
Dôvodom zamietnutia žaloby zo strany prvoinštančného súdu bolo spochybnenie dobromyseľnosti
žalobcu - bolo poukázané na to, že žalobca pri náležitej starostlivosti nemohol byť presvedčený o tom,
že je vlastníkom tejto parcely, keďže celá táto parcela nebola predmetom darovacej zmluvy, na ktorú
poukazuje žalobca a od ktorej žalobca odvíja svoju dobromyseľnosť. Pre úspech žalobcu v takomto

spore bolo nevyhnutné preukázať, že žalobca s prihliadnutím na všetky okolnosti nemal z objektívneho
hľadiska pochybnosť o tom, že mu predmetný pozemok patrí. Takéto dôkazy v tomto konaní neboli
navrhnuté, ani vykonané, a preto správne súd prvej inštancie žalobu zamietol. Vo vzťahu k výroku o
trovách konania žalobca neuviedol žiadne špecifické argumenty, odvolací súd však preskúmal aj tento
výrok a zistil, že je vecne správny. Aj odvolací súd považuje za spravodlivé nepriznať trovy konania

žiadnej zo strán. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa §
387 ods. 1 CSP.

7. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a
§ 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní, trovy odvolacieho konania im nevznikli.

Neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z uvedených dôvodov odvolací
súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.