Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. december 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/172/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617206918
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617206918.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a

členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobkyne: Intrum
Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpenej JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, so sídlom U. X, Y., proti žalovanej: U. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. U. XXX, o
zaplatenie 611,52 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č.k. 11Csp/148/2017 zo dňa 20. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd pokračuje v konaní s Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831
154, ako právnym nástupcom Všeobecnej úverovej banky, a.s., Bratislava.

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odvolací súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu,
o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.k. 11Csp/148/2017-61 zo dňa 20. marca 2018 zaviazal
žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobkyni 578,63 eur spolu s 5,05 ročným úrokom z omeškania od
20.12.2014 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach splatných do 20. dňa v mesiaci,

prvá splátka splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, každá vo výške 50,- eur
s tým, že nezaplatenie čo i len jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia. V zostávajúcej
časti žalobu zamietol. Žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 98 %, o výške ktorých rozhodne
po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že pôvodná žalobkyňa obchodná spoločnosť Consumer Finance
Holding, a. s., žalobou doručenou súdu 20.10.2017 sa voči žalovanej domáhala zaplatenia sumy 611,52
eur spolu s príslušenstvom na tom skutkovom a právnom základe, že so žalovanou uzatvorila 6.12.2013

zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej poskytla pôžičku vo výške 700,- eur. Žalovaná sa zaviazala
pôžičku splácať pravidelnými 60-mesačnými splátkami po 17,78 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky
vo výške 997,80 eur, pričom ku dňu podania žaloby zaplatila sumu 210,06 eur. Nakoľko porušila svoju
povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, žalobkyňa ju dňa 29.10.2014 listom vyzvala k
úhrade dlžných splátok s poučením o možnosti vyhlásenia splatnosti úveru, k čomu aj žalobkyňa
pristúpila dňa 19.12.2014. Ku dňu podania žaloby mala žalovaná zaplatiť celkovom 812,91 eur a
vzhľadom k tomu, že zaplatila len časť pohľadávky vo výške 210,06 eur, žalobkyňa si uplatnila rozdiel

vo výške 602,85 eur spolu s nákladmi na vymáhanie vo výške 8,67 eur. Uznesením zo dňa 25.1.2018
tamojší súd rozhodol, že v konaní bude pokračovať s právnou nástupníčkou žalobkyne, obchodnou
spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s.Žalovaná uviedla, že zmluva o poskytnutí pôžičky zo dňa 11. 12. 2013 neobsahuje zákonom predpísané
náležitosti, a to druh spotrebiteľského úveru, adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť, dobru trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti,

výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom spotrebiteľ musí vedieť koľko z
ktorej splátky pripadne na istinu, na úroky a na iné poplatky. Na základe toho je úver bezúročný a bez
poplatkov. Ďalej namietala, že žalobkyňa nepredložila doručenku preukazujúcu doručenie oznámenia
o mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobkyňa nemá nárok na náklady na vymáhanie pohľadávky, nakoľko
tieto neboli preukázané žiadnymi listinnými dôkazmi. Nakoľko úver je bezúročný a bez poplatkov,

žalovaná bola povinná ho splácať 60 mesačnými splátkami po 11,67 eur (700,- eur : 60 mesiacov)
v období od 20. 01. 2014 do 20. 12. 2018. Žalobkyňa tak nemala právo na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru, a preto jej vznikol nárok len na splátky, zročnosť ktorých nastala ku dňu podania žaloby.
Do 20. 10. 2017 tak žalovaná mala zaplatiť 536,82 eur a nakoľko uhradila sumu 234,28 eura, žalobkyňa
má nárok len na sumu 302,54 eur. Žalovaná zároveň požiadala o dlhšiu lehotu splatnosti v podobe
splátok vo výške po 20,- eur mesačne.

Keďže v prejednávanej veci išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia
strán neboli sporné, spornou bola len otázka právneho posúdenia ohľadne náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,- eur, súd prvej inštancie
v súlade s ust. § 297 písm. b) C. s. p. vo veci nenariadil pojednávanie. S poukazom na ustanovenie §
219 ods. 3 C. s. p. bol vo veci vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania, keď miesto a

čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu.
Zo zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 11. 12. 2013 mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa
poskytla žalovanej pôžičku vo výške 700,- eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splatiť 60 mesačnými
splátkami po 16,63 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 16 %, RPMN 16 %, priemernej PRMN vo výške 46,06
%, do novembra 2018 celkove žalovaná mala spolu s nákladmi vrátiť 997,80 eur. Keďže požiadala o

komplexný súbor poistenia, jej mesačná splátka s poistením predstavovala 17,78 eur, čiže do termínu
konečnej splatnosti úveru mala žalovaná spolu s poistením uhradiť 1.066,80 eur. Keďže žalovaná si
neplnila povinnosť splácať úver riadne a včas, bola upozornená na zosplatnenie úveru, ktorú výzvu
prevzala 11.11.2014. Z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 31.12.2014 vyplynulo,
že právna predchodkyňa žalobkyne zosplatnila úver z predmetnej zmluvy, pričom celkový dlh žalovanej

predstavoval 694,33 eur.
Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa ust. § 657 a § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ust.
§ 1 ods. 2, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až k), r), y), § 10 ods. 1 a § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách. Konštatoval, že predmetná zmluva o
pôžičke je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, preto skúmal, či obsahuje všetky zákonom vyžadované

náležitosti, absenciu ktorých zákon č. 129/2010 Z.z. sankcionuje v tom smere, že pôžičku je potrebné
považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Konštatoval, že zmluva má všetky požadované náležitosti,
preto žalovanej vznikla povinnosť platiť aj dojednané úroky z pôžičky. Súd prvej inštancie konštatoval,
že pre bežného spotrebiteľa je nevyhnutné pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere poznať
výšku úrokovej sadzby, byť informovaný o ročnej percentuálnej miere nákladov, o priemernej ročnej

percentuálnej miere nákladov za účelom porovnania výhodnosti úveru oproti úverom poskytnutým inými
subjektami na trhu, poplatkami, ktoré sú naviazané na získanie úveru a údajov o celkových nákladov,
ktoré zaplatí v súvislosti so získaným úverom. V danom prípade preto, pokiaľ žalovaná mala vedomosť,
že za získanú pôžičku vo výške 700,- eur zaplatí celkovo 60-mesačnými splátkami spolu s individuálne
dojednaným poistením sumu 1.066,80 eur, nebolo potom zrejmé naplnenie akej ochrany práv ako

spotrebiteľky by vyžadovalo samostatné uvedenie termínu splátok na istinu, úroky a poplatky. Súd prvej
inštancie uzavrel, že aj keď má spotrebiteľ právo na informácie o tom, v akej sume splatí samotnú istinu
úveru v mesačne dohodnutých splátkach, akú sumu z toho platí na úroky, v akej výške a akú sumu z toho
zaplatí na iné príslušenstvo úveru, čomu zodpovedá ustanovenie § 9 ods. 3 zákona o spotrebiteľských
úveroch, takéto rozčlenenie splátok nie je pre spotrebiteľa rozhodujúce pokiaľ vie, koľkými mesačnými

splátkami a v akej výške a v akej konečnej splatnosti má uhradiť celkovú sumu úveru. Preto neuvedenie
rozpisu splátok na samotnú istinu, úroky a poplatky súvisiace s poskytnutým úverom nemôže spochybniť
možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, čo je najdôležitejší faktor pri aplikácii ochrany
práv spotrebiteľa. Uvedený záver je aj v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ v rozsudku zo dňa
9. novembra 2016 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Bíróova C-42/15, podľa ktorého zmluva o

úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami na účel
splatenia. Súdny dvor dospel zároveň k záveru, že čl. 10 ods. 2 písm. h) v spojení s písm. i) Smernice
č. 2008/48/ES sa majú vykladať v tom zmysle, že nevyžadujú, aby bola amortizačná tabuľka súčasťouzmluvy o úvere, čomu nakoniec zodpovedá aj vnútroštátna úprava obsiahnutá v § 9 ods. 3 zákona
o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorej, ak zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje
dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej

tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na
základe týchto dôvodov súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje
náležitosti vyžadované zákonom uvedenom v ust. § 9 ods. 2 písm. k) o spotrebiteľských úveroch.
Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením týkajúceho sa údajnej absencie uvedenia doby trvania
zmluvy a termínu konečnej splatnosti. V zmluve o poskytnutí pôžičky bolo jasne, určito a zrozumiteľne

dohodnuté, že žalovaná zaplatí žalobcovi dlžnú sumu 60-mesačných splátkach do mesiaca november
2018. V čl. VII zmluvy označenej ako „zmluvné podmienky“ konkrétne z ust. 6 bod 6.2 vyplýva, že ak
nie je v splátkovom kalendári alebo v zmluve uvedené inak, splátky sú splatné do 20. dňa v príslušnom
kalendárnom mesiaci. Termín konečnej splatnosti tak bol nespochybniteľne dojednaný do 20.11.2018.
Súd prvej inštancie z prehľadu splátok a úhrad zistil, že žalovaná do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru, kedy jej vznikla povinnosť zaplatiť 231,14 eur (13 mesiacov x 17,78 eur) nepravidelnými splátkami

uhradila sumu 126,24 eur. Následne uhradila do podania žaloby sumu 83,82 eur a po podaní 24,12
eur, spolu 234,28 eur. Zo žaloby predložených listinných dôkazov, ako aj matematickým prepočtom je
zrejmé, že žalobkyňa si neuplatňuje úroky z pôžičky splatné po vyhlásení mimoriadneho zosplatnenia
a vzhľadom k tomu, že žalovaná nepreukázala, že by splnila svoju povinnosť vo vyššom rozsahu,
súd jej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 578,63 eur (812,91 eur - 234,28 eur). V časti, pokiaľ

sa žalobkyňa domáhala náhrady nákladov súvisiacich s vymáhaním pohľadávky vo výške 8,67 eur,
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zmluva o pôžičke je spotrebiteľskou zmluvou, a preto sa môže
žalobkyňa voči žalovanej domáhať len zaplatenia tých poplatkov, resp. iného príslušenstva pohľadávky,
ktoréboliriadnedojednanépriamovspotrebiteľskejzmluve.Nakoľkozpredloženejzmluvy,akoajziných
listinných dôkazov nevyplynulo, na základe akého dvojstranného zmluvného dojednania si žalobkyňa

uplatňuje náklady spojené s vymáhaním pohľadávky, tieto žalobkyňa ani riadne nešpecifikovala, súd
v časti o zaplatenie sumy 8,67 eur žalobu zamietol. Popri istine priznal žalobkyni aj zákonné úroky z
omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
O nároku na náhrade trov konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 262 ods.
2 CSP.

2.Protirozsudkuvzákonomstanovenejlehotepodalaodvolaniežalovaná.Vytýkalasúduprvejinštancie,
že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zotrvala na tvrdení, že zmluva o poskytnutí
pôžičky zo dňa 11.12.2013 neobsahuje zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zák. č.

129/2010 Z.z. V čase vydania rozsudku okresného súdu zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne
uvádzal, že zmluva musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. Termín konečnej splatnosti úveru musí byť určený konkrétnym
časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do takéhoto vzťahu zohľadniť
aj dĺžku jeho trvania a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi. V

tejto súvislosti poukázala na viaceré rozsudky súdov Slovenskej republiky. Poukázala na neurčitosť
slovných označení „pôžička“ a „celková čiastka“. V zmysle § 9 ods. 2 písm. g) zák. č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch :“Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského
úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie.“ Z označenia „pôžička“ a „celková čiastka“ jednoznačne

nevyplýva, ktorý údaj predstavuje celkovú výšku úveru, teda sumu, istinu, ktorá bola poskytnutá
žalovanému. Z uvedeného dôvodu odvolateľka zastáva názor, že zmluva neobsahuje predpísané
náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. Na základe uvedených skutočností má
za to, že zmluva o pôžičke je bezúročná a bez poplatkov. Preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu zrušil v napadnutej časti a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalobca k podanému odvolaniu žalovanej sa písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie
bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom - stranou, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu ust. v §
379 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a webovej stránke súdu minimálne 5dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť,
keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny. Preto ho podľa ust. § 387
ods. 1,2 CSP potvrdil.

5. Predmetom odvolacieho konania je nárok na zaplatenie 578,63 eur spolu s príslušenstvom. Vzhľadom
na rozsah a dôvody odvolania žalovanej odvolací súd posudzoval, či súd prvej inštancie právne správne
rozhodol o tomto nároku.

6. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, celého spisového materiálu a vyhodnoteniu toho,
čo uviedla v podanom odvolaní odvolateľka, konštatuje, že súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu
zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s
ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.

Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom
opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného
dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil
svoje právne závery. Prijaté právne závery aj primerane vysvetlil. Keďže odvolací súd sa s rozhodnutím

prvostupňového súdu, právnym posúdením, ako aj s odôvodnením plne stotožnil a na tento poukazuje,
nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľky, pretože táto neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorými by sa
súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne
prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli
uvedené v podanom odvolaní, odvolací súd toto odvolanie nepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok

okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

7. V priebehu konania môže dôjsť k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností, o ktoré sa vedie spor
na inú osobu, než stranou prebiehajúceho konania. O takýto prípad išlo aj v súdenom spore. Žalobca
súdu prvej inštancie v priebehu konania oznámil, že uplatnenú pohľadávku v konaní postúpil na nového

veriteľa a tak podal návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu na spoločnosť Intrum Slovakia,
s.r.o. Uvedenú skutočnosť doložil uzavretou zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená
medzi spoločnosťami Consumer Finance Holding, a.s., Všeobecná úverová banka, a.s. a spoločnosťou
Intrum Slovakia, s.r.o. Preto odvolací súd pokračoval v odvolacom konaní už s týmto novým subjektom
(§ 80 ods. 1,2 CSP).

8. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1
CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mal plný úspech žalobca, preto odvolací súd
priznal žalobcovi voči žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady

trov konania rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením,
ktoré bude vydané po právoplatnosti rozhodnutia.

9. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)