Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. december 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/194/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617205530
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617205530.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a

sudcovJUDr.GabrielyVeselovejaJUDr.DagmarCabadajovej,vsporovejvecižalobcu:MestoLiptovský
Mikuláš, Štúrova 1989/41, Liptovský Mikuláš, IČO: 00 315 524, zastúpeného FIAČAN & PARTNERS,
s. r. o., so sídlom M. Pišúta 936/16, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, proti žalovanej: S. W., nar.
XX. X. XXXX, trvale prihlásená k pobytu na adrese D. P., B. F. XXX/X, t. č. bytom D. P. M. XXXX/XX, o
vypratanie bytu, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k.
6C/18/2017-31 zo dňa 17.10.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.k. 6C/18/2017-31 zo dňa 17.10.2017 uložil žalovanej
povinnosť vypratať byt č. X, nachádzajúci sa na X. nadzemnom podlaží, vo vchode č. XX bytového domu
súpisné číslo XXXX, postaveného na pozemku parcela registra C-KN č. 3334/65 na ulici M. v D. P.,
pozostávajúci z 2 obytných miestností a príslušenstva, ktorým je kuchynský kút, kúpeľňa + WC, ktorý je
zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, pre P.

D. P., katastrálne územie D. P., na žalobcu v časti B - vlastníci a iné oprávnené osoby, pod poradovým
číslom 1, v celosti, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol.
Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca podanou žalobou žiadal uložiť žalovanej povinnosť vypratať
predmetný byt do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalším žalobným petitom žiadal určiť, že žalovaná
nemá právo na bytovú náhradu a zároveň si uplatnil náhradu všetkých trov konania. Žalobu odôvodnil
tým, že je vlastníkom predmetného bytu, ktorý nájomnou zmluvou zo dňa 26.6.2013 prenajal žalovanej

na dobu určitú od 14.5.2013 do 31.7. 2013. Uplynutím dňa 31.7.2013 právo nájmu žalovanej k
predmetnému bytu zaniklo, avšak žalovaná byt nevypratala a neodovzdala. Byt užíva bez platnej
nájomnej zmluvy napriek tomu, že žalobca opakovane vyzval žalovanú na jeho vypratanie, naposledy
prostredníctvom právneho zástupcu písomnými výzvami zo dňa 29.11.2016 a 4.5.2017.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť, poukazovala na svoju zlú sociálnu situáciu a neschopnosť platiť
nájomné. Poukázala aj na to, že žije sama so 4 deťmi a s týmito nemá kde ísť.

Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal preukázanú dôvodnosť žalobného návrhu v časti,
pokiaľ sa žalobca domáhal vypratania žalovanej z bytu č. X. Žalovaná bola oprávnená užívať tento byt
na základe nájomnej zmluvy len od 14.5.2013 do 31.7.2013. Odvtedy v byte býva bez právneho dôvodu,
teda neoprávnene. Žalobca vyzval žalovanú krátko po skončení nájomného pomeru na vypratania, ajneskôr písomnými výzvami, ktoré žalovaná ignorovala a z bytu sa neodsťahovala. Žalobca nepristúpil
doteraz k vyprataniu žalovanej z bytu z dôvodu, že mu je známa jej nepriaznivá sociálna situácia, no
žalovaná neplatí žiadne poplatky za byt. V dôsledku toho žalobca eviduje ku dňu 30.6.2017 nedoplatky

vo výške 4.847,18 eur, čo žalovaná nespochybnila, keď uviedla, že platila iba poplatok za elektrinu,
pretože inak by jej elektrina bola vypnutá. Nakoľko žalovaná od 1.8.2013 užíva byt neoprávnene, bez
toho, aby mala s prenajímateľom uzavretú nájomnú zmluvu, súd mal preukázanú dôvodnosť žalobného
nároku o vypratanie bytu, a preto v tejto časti žalobe vyhovel. Vychádzal z ust. § 685 ods. 1, § 710
ods. 2 a § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka. V časti, pokiaľ žalobca žiadal určiť, že žalovaná nemá

právo na bytovú náhradu, súd zamietol žalobu, nakoľko žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem
na takomto určení. Skutočnosť, že nájomca pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá právo
na bytovú náhradu je upravená zákonom v § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka. Nájomca pri zániku
nájmu dohodnutého na dobu určitú by mal právo na bytovú náhradu, iba ak to upravuje osobitný zákon
(pri zániku nájmu, ak nájom bytu by sa skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez
zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať, alebo ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného určenia

a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu). Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že
sa jedná o neoddeliteľne spojené výroky, pretože ak zákon určuje, že nájomca nemá právo na bytovú
náhradu nie je naliehavý právny záujem na to, aby súd citáciu zákona uviedol aj vo výroku rozsudku.
Preto v tejto časti žalobu zamietol. Vzhľadom k tomu, že rozsudkom súdu bola žalovanej uložená
povinnosť vypratať byt, v ktorom býva dlhšiu dobu spolu so 4 maloletými deťmi, súd poskytol žalovanej

dlhšiu lehotu na vypratanie, a to 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Nakoľko žalobe vyhovel iba
čiastočne, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%.

3. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie tak žalovaná ako aj žalobca v časti výroku, v ktorej súd žalobu
zamietol a v časti výroku o trovách konania.

4. Žalovaná v odvolaní vytýkala súdu prvej inštancie, že pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy jej
nepriaznivú sociálnu situáciu. Ako uviedla, žije sama so 4 deťmi, ktorých otcovstvo je určené len k
maloletej T. W., nar. X.X.XXXX, na ktorej výživu prispieva otec mesačne sumou 27,50 eur. K ostatným
deťom otcovstvo určené nie je, navyše maloletá Y. W., nar. XX.XX.XXXX je zrakovo postihnutá, pričom

za opatrovanie tejto dcéry poberá žalovaná príspevok 320,- eur. Okrem toho poberá rodičovský
príspevok 340,- eur a rodinné prídavky 90,- eur. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je možné od žalovanej
spravodlivo požadovať, aby sa so svojimi 4 deťmi vysťahovala a uviedla ich tak do ťaživej životnej
situácie, kedy by nemali kde bývať, spať, učiť sa, umývať sa, preto rozhodnutie súdu považuje za
unáhlené a za vydané v rozpore s dobrými mravmi. Navrhla preto, aby krajský súd rozsudok okresného

súdu zmenil tak, že žalobu zamietne a rozhodne, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu
konania tak prvostupňového ako aj odvolacieho.

5. Žalobca v odvolaní proti výroku č. 2 a 3 uviedol, že poukazuje na skutočnosť, že žalobou na plnenie
inej ako peňažnej povinnosti sa žalobou zo dňa 7.7.2017 hlavným výrokom domáhal vypratania bytu č.

X nachádzajúceho sa na X. nadzemnom podlaží vo vchode č. XX bytového domu súpisné číslo XXXX
postaveného na pozemku parcela registra C KN č. 3334/65 na ulici M. v D. P., ktorý užívala žalovaná po
uplynutí dohodnutej doby nájmu bez právneho dôvodu. Výrok 2. žalobného návrhu nemožno považovať
za ďalší hlavný výrok, nakoľko ide o výrok, ktorý svojim obsahom dopĺňa hlavný výrok a je výrokom
vedľajším (doplňujúcim). Určenie, či žalovaná má alebo nemá právo na bytovú náhradu tak len dopĺňa

hlavný výrok o povinnosť vypratať byt a nepredstavuje samostatný hlavný výrok vo veci samej. Žalobca
poukazuje na svoju doterajšiu prax v oblasti vypratania bytov, kedy konajúci súd v skutkovo rovnakých
prípadoch, t.j. v prípade zániku nájmu dohodnutého na určitý čas rozhodol o vyprataní bytu a súčasne
o určení, že žalovaný nemá právo na bytovú náhradu a náhrade trov konania v plnom rozsahu. Žalobca
má preto za to, že vo veci samej bol úspešný v plnom rozsahu, a preto mu patrí nárok na náhradu trov

konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100%. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhuje, aby
odvolací súd napadnuté výroku rozsudku súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu
vyhovie a prizná žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

6. K podanému odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že s odvolaním žalovanej

a skutočnosťami uvádzanými v odvolaní nesúhlasí a stotožňuje sa s dôvodmi prvostupňového súdu, na
základe ktorých prvostupňový súd návrhu žalobcu o vypratanie bytu vyhovel. Žalobca trvá na podanej
žalobe a skutočnosti uvedené v odvolaní žalovanej považuje za právne irelevantné. Poukazuje na
skutočnosť, že žalovaná užíva predmetný byt odo dňa 31.7.2013, t.j. viac ako 4 roky bez právnehodôvodu, nakoľko nájom podľa zmluvy o nájme bol dohodnutý na dobu určitú, a to do dňa 31.7.2013.
Aj keď užíva predmetný byt bez právneho dôvodu, neplatí za jeho užívanie ani za služby spojené s
užívaním. V dôsledku tejto skutočnosti sú voči žalovanej vedené viaceré exekúcie a žalovaná neuhrádza

mesačné platby za užívanie bytu a za služby spojené s užívaním bytu a nie je ani predpoklad riadneho
plnenia si týchto povinností. Ako uvádza žalovaná za opatrovanie zrakovo postihnutej dcéry poberá
príspevok 320,- eur, otec maloletej dcéry T. jej prispieva na výživu 27,50 eur, ďalej poberá rodičovský
príspevok vo výške 340,- eur a rodinné prídavky vo výške 90,- eur. Teda príjem žalovanej predstavuje
sumu celkovej 777,50 eur, a preto žalobca má za to, že táto suma predstavuje dostatok finančných

prostriedkov na zabezpečenie úhrad za užívanie bytu a za služby spojené s užívaním bytu. No žalovaná
aj napriek tomu si dlhodobo neplní svoje povinnosti vyplývajúce z užívania predmetného bytu. Navrhuje
preto rozsudok okresného súdu v časti výroku 1. potvrdiť ako vecne správny a zaviazať žalovanú na
úhradu trov odvolacieho konania.

7. Žalovaná v písomnej replike k vyjadreniu žalobcu uviedla, že opakovane uvádza, že prvostupňový

súd pri svojom rozhodnutí nevzal do úvahy jej nepriaznivú sociálnu situáciu, a preto považuje rozsudok
okresného súdu za unáhlený, vydaný v rozpore s dobrými mravmi.

8. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie
bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý

rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania v
súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. §
387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

9. Podľa ust. § 387 ods. 1,2,3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.

Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, celého spisového materiálu a vyhodnotení
toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany sporu konštatuje, že súd prvej inštancie v potrebnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade

s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v
plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v
celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie
správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám
kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a
z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré jasne, zrozumiteľne a primeraným spôsobom vysvetlil.

11. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovanej nemajú v prejednávanej veci žiadny právny význam,

preto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. V rámci tohto konania,
predmetom ktorého je vypratanie bytu žalovanou, ktorá užíva byt bez právneho dôvodu, pretože
nájomná zmluva zo dňa 26.6.2013, ktorou žalobca prenajal žalovanej byt vyslovene na dobu určitú od
14.5.2013 do 31.7.2013 už uplynula. Uplynutím dňa 31.7.2013 právo nájmu žalovanej k predmetnému
bytu zaniklo, no žalovaná byt nevypratala a neodovzdala ho. Byt užíva bez platnej nájomnej zmluvy

napriek tomu, že žalobca opakovane vyzval žalovanú na jej vypratanie, táto na výzvy nereagovala. V
konaní bolo nepochybne preukázané, že odo dňa 31.7.2013 žalovaná býva v byte bez právneho dôvodu,
teda neoprávnene. V prípade užívania bytu žalovanou bez právneho dôvodu, nemožno žalobcovi ako
vlastníkovi bytu ukladať povinnosť zabezpečiť žalovanej akúkoľvek bytovú náhradu, a to zásadne ani
za použitia ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktorú okolnosť poukázala odvolateľka. V zásade

platí, že okolnosť, ktorá zakladá právo na ochranu vlastníka domáhajúceho sa vypratania bytu, nemôže
byť súčasne dôvodom k odopretiu tohto práva.13. S poukazom na vyššie uvedené nemohol potom odvolací súd prisvedčiť argumentom žalovanej, na
ktorých založila svoje odvolanie, ktoré odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

14. Rovnako odvolací súd považoval za nedôvodné odvolanie žalobcu, ktorý rovnako ako pred súdom
prvej inštancie aj v odvolacom konaní tvrdil, že žiada určiť, že žalovaná nemá právo na bytovú náhradu,
v ktorej časti správne súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol s poukazom, že žalobca
nepreukázal naliehavý právny záujem na takomto určení. Odvolací súd zhodne s právnym záverom
súdu prvej inštancie uvádza, že nájomca pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas, nemá právo na

bytovú náhradu, ktorá skutočnosť je upravená samotným zákonom, a to ust. § 712a ods. 9 Občianskeho
zákonníka, ktoré ustanovenie zakotvuje, že pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas, nemá nájomca
právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v takýchto prípadoch má nájomca
právo na bytovú náhradu. S poukazom na uvedené ani odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu,
uvedeným v odvolaní, že sa jedná o neoddeliteľné spojené výroky, pretože ak samotný zákon určuje, že
nájomca nemá právo na bytovú náhradu, potom nie je naliehavý právny záujem na tom, aby súd citáciu

zákona uviedol vo výroku rozsudku.

15. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil pochybenie potvrdil ho ako vecne správny.

16. Keďže v odvolacom konaní žiadna zo strán nebola úspešná, odvolací súd rozhodol, že žiadna zo

strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)