Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. marec 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11Csp/148/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617206918
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5617206918.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobkyne

Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpenej
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanej U. H., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom O. U. XXX, pre zaplatenie 611,52 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovanáje povinná zaplatiťžalobkyni578,63euraspolus5,05%ročnýmúrokomzomeškaniaod
20. 12. 2014 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach splatných do 20. dňa v mesiaci,
prvá splátka splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, každá vo výške po 50,-
eur, s tým, že nezaplatenie čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

II. V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Súd žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 98 %, o výške ktorých rozhodne po
právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20. 10. 2017 sa pôvodná žalobkyňa, obchodná spoločnosť
Consumer Finance Holding, a. s., voči žalovanej domáhala zaplatenia sumy 611,52 eura spolu s 5,05
% ročným úrokom z omeškania od 20. 12. 2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovanou

uzatvoriladňa06.12.2013Zmluvuopôžičke č.7130132,nazákladektorejjejposkytlapôžičkuvo
výške 700,- eur. Žalovaná sa zaviazala pôžičku splácať pravidelnými 60 mesačnými splátkami po 17,78
eura a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 997,80 eura, pričom ku dňu podania žaloby zaplatila
sumu 210,06 eura. Nakoľko žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku
riadne a včas, žalobkyňa ju dňa 29. 10. 2014 listom vyzvala k úhrade dlžných splátok s poučením o
možnosti vyhlásenia splatnosti úveru, k čomu žalobkyňa pristúpila 19. 12. 2014. Ku dňu podania žaloby
mala žalovaná zaplatiť celkovo 812,91 eura a vzhľadom k tomu, že zaplatila len časť pohľadávky vo

výške 210,06 eura, žalobkyňa si uplatnila rozdiel vo výške 602,85
eura spolu s nákladmi na vymáhanie vo výške 8,67 eura.

2. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 25. 01. 2018, sp. zn. 11Csp/148/2017 súd
rozhodol, že v konaní bude pokračovať s právnou nástupníčkou žalobkyne, obchodnou spoločnosťou
Všeobecná úverová banka, a. s.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že zmluva o poskytnutí pôžičky zo dňa 11. 12. 2013
neobsahuje zákonom predpísané náležitosti a to druh spotrebiteľského úveru, adresu predávajúceho,
na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, dobru trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti , výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,pričom spotrebiteľ musí vedieť koľko z ktorej splátky pripadne na istinu, na úroky a na iné poplatky.
Na základe toho je úver bezúročný a bez poplatkov. Zároveň namietala, že žalobkyňa nepredložila
doručenku preukazujúcu doručenie oznámenia o mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobkyňa zároveň

nemá nárok na náklady na vymáhanie pohľadávky, nakoľko tieto neboli preukázané žiadnymi listinnými
dôkazmi. Nakoľko úver je bezúročný a bez poplatkov, žalovaná bola povinná ho splácať 60
mesačnými splátkami po 11,67 eura (700 eur : 60 mesiacov) v období od 20. 01. 2014 do 20. 12. 2018.
Žalobkyňa tak nemala právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a preto jej vznikol nárok len
na splátky, zročnosť ktorých nastala ku dňu podania žaloby. Do 20. 10. 2017 tak

žalovaná mala zaplatiť 536,82 eura a nakoľko uhradila sumu 234,28 eura, žalobkyňa má nárok len na
sumu 302,54 eura. Žalovaná zároveň požiadala o dlhšiu lehotu splatnosti v podobe splátok vo výške
po 20,- eur mesačne.

4. Žalobkyňa svoje právo na podanie repliky nevyužila.

5. Nakoľko ide v prejednávanej veci o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia
strán nie sú sporné, spornou je len otázka právneho posúdenia ohľadne náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur, súd v súlade s § 297
písm. b) C. s. p. vo veci nenariadil pojednávanie. S poukazom na ustanovenie § 219 ods. 3 C. s. p. bol
dňa 20. 03. 2018 o 8.45 hod. vo veci vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania, keď

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu dňa 09. 03. 2018.

6. Zo zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 11. 12. 2013 mal súd za preukázané, že žalovanej poskytla
právna predchodkyňa žalobkyne pôžičku vo výške 700,- eura, ktorú sa žalovaná zaviazala splatiť 60
mesačnými splátkami po 16,63 eura, čiže pri ročnej úrokovej sadzbe 16 %, RPMN 16 %, priemernej

PRMN vo výške 46,06 % mala do novembra 2018 zaplatiť celkovo spolu s nákladmi vo výške 297,80
eura sumu 997,80 eura. Žalovaná požiadala o komplexný súbor poistenia a preto mesačná splátka s
poistením predstavovala 17,78 eura, čiže do termínu konečnej splatnosti úveru mala žalovaná spolu s
poistením uhradiť 1 066,80 eura.

7. Predžalobnou upomienkou zo dňa 29. 10. 2014 právna predchodkyňa žalobkyne vyzvala žalovanú k
úhrade nedoplatku na splátkach vo výške 54,94 eura, s tým, že ju upozornila na možnosť zosplatnenia
úveru ak žalovaná do 05. 12. 2014 neuhradí splátku splatnú v mesiaci august 2014. Žalovaná si
predmetnú výzvu prevzala 11. 11. 2014.

8. Z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 31. 12. 2014 vyplýva, že právna
predchodkyňa žalobkyne zosplatnila úver z predmetnej zmluvy, pričom celkový dlh žalovanej
predstavuje 694,33 eura.

9. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

10. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách,
v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy o účelovej pôžičke, spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

12. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

13. Predmetná zmluva o pôžičke je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Súd preto skúmal, či táto obsahuje
všetky zákonom vyžadované náležitosti, absenciu ktorých zákon č. 129/2010 Z. z. v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy sankcionuje v tom smere, že pôžičku je potrebné považovať zabezúročnú a bez poplatkov. Vzhľadom k tomu, že zmluva má všetky požadované náležitosti, vznikla
žalovanej povinnosť platiť aj dojednané úroky z pôžičky.

14. Žalovaná považuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu neuvedenia výšky
splátok istiny, úrokov a poplatkov v zmluve, z dôvodu neuvedenia doby trvania zmluvy a termínu
konečnejsplatnostiazdôvoduabsencieadresyveriteľanapodaniereklamácieasťažnosti.Ustanovenie
§ 4 ods. 1 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno vykladať tak, že by dodávateľ musel v
zmluve o spotrebiteľskom úvere samostatne uvádzať výšku, počet a termíny splátok istiny, samostatne

výšku, počet a termíny splátok úrokov a samostatne výšku, počet a termíny splátok iných poplatkov.
Účelom právnej úpravy obsiahnutej v § 9 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch je aj poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi, nakoľko informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z
dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku.
V prípade, ak zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré majú nepochybne vplyv na schopnosť
spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, nakoľko pri uzatváraní právneho vzťahu je zákonom

predpísaným spôsobom určito, jasne a zrozumiteľne informovaný o celkových nákladoch, ktoré mu
vzniknú v súvislosti so získaním úveru, o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných
individuálne dojednaných poplatkov, súd nevidí dôvod na taký výklad spomínaného ustanovenia, podľa
ktorého by súčasťou zmluvy mal byť aj rozpis splátok samostatne na istinu, úroky a iné príslušenstvo
úveru. Ak je spotrebiteľ v zmluve oboznámený so všetkými náležitosťami, ktoré sú pre neho podstatné

a zásadné pre posúdenie, či je pre neho akceptovateľné získať úver za daných podmienok, tento sa
podľa názoru súdu nemôže dostať do stavu akejkoľvek právnej neistoty vo vzťahu k otázke, akú časť
splátky má na základe platne dojednaného právneho úkonu zaplatiť samostatne na istinu, samostatne
na úrok a samostatne na individuálne dojednané poplatky. Naopak, zároveň v prípade, ak zmluva
neobsahuje podstatné náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, predovšetkým

uvedenie úrokovej sadzby, ročnej percentuálnej miery nákladov, počtu a frekvencie splátok, ako aj
údaj o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov, spotrebiteľ vie bez akýchkoľvek pochybností
zistiť, aká je výška jeho skutočného dlhu po započítaní úhrad, za situácie keď je úver bezúročný
a bez poplatkov. Pre bežného spotrebiteľa je nevyhnutné pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom
úvere poznať výšku úrokovej sadzby, byť informovaný o ročnej percentuálnej miere nákladov, o

priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov za účelom porovnania výhodnosti úveru oproti úverom
poskytovaným inými subjektmi na trhu, poplatkami, ktoré sú naviazané na získanie úveru a údajom o
celkových nákladoch, ktoré zaplatí v súvislosti so získaným úverom. V danom prípade, pokiaľ žalovaná
mala vedomosť, že za získanú pôžičku vo výške 700,- eur zaplatí celkovo šesťdesiatimi mesačnými
splátkami spolu s individuálne dojednaným poistením sumu 1 066,80 eura, súdu nie je zrejmé, naplnenie

akej ochrany jej práv ako spotrebiteľky by vyžadovalo samostatné uvedenie termínu splátok na istinu,
úroky a poplatky. Inými slovami, aj keď má spotrebiteľ právo na informácie o tom, v akej sume splatí
samotnú istinu úveru v mesačne dohodnutých splátkach, akú sumu z toho platí na úroky, v akej
výške a akú sumu z toho zaplatí na iné príslušenstvo úveru, čomu zodpovedá ustanovenie § 9 ods. 3
zákona o spotrebiteľských úveroch, súd má za to, že takéto rozčlenenie splátok nie je pre spotrebiteľa

rozhodujúce, pokiaľ vie koľkými mesačnými splátkami a v akej výške a v akej konečnej splatnosti
má uhradiť celkovú sumu úveru. Neuvedenie rozpisu splátok na samostatnú istinu, úroky a poplatky
súvisiace s poskytnutým úverom nemôže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho
záväzku, čo je najdôležitejší faktor pri aplikácii ochrany práv spotrebiteľa. Uvedený záver je aj v súlade
so rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie v rozsudku zo dňa 9. novembra 2016 vo veci Home

Credit Slovakia, a. s., / Bíróová C-42/15, podľa ktorého zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet
a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami na účel splatenia. Súdny dvor dospel zároveň
k záveru, že čl. 10 ods. 2 písm. h) v spojení s písm. i) Smernice č. 2008/48/ES sa majú vykladať v
tom zmysle, že nevyžadujú, aby bola amortizačná tabuľka súčasťou zmluvy o úvere, čomu nakoniec

zodpovedá aj vnútroštátna úprava obsiahnutá v § 9 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa
ktorej, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ
povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ by teda súd akceptoval taký výklad
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zmluvy o spotrebiteľskom úvere, že súčasťou zmluvy musí byť výška,

počet a termín splátok istiny, samostatne úrokov a samostatne iných poplatkov, bolo by ustanovenie
§ 9 ods. 3 tohto zákona nadbytočným, pretože práve amortizačná tabuľka podľa § 9 ods. 5 zákona
uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky na ich úhrady vrátane rozpisu každej
splátkysuvedenímamortizácieistiny,úrokovvypočítanýchnazákladeúrokovejsadzbyspotrebiteľskéhoúveru a prípade i dodatočné náklady. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd konštatuje, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosť vyžadovanú zákonom v ustanovení § 9 ods. 2 písm. k)
zákona o spotrebiteľských úveroch.

15. Súd sa zároveň nestotožnil s tvrdením týkajúceho sa údajnej absencie uvedenia doby trvania
zmluvy a termínu konečnej splatnosti. V zmluve o poskytnutí pôžičky bolo jasne, určito a zrozumiteľne
dohodnuté, že žalovaná zaplatí žalovanej dlžnú sumu v šesťdesiatich mesačných splátkach, do mesiaca
november 2018. Z časti VII. zmluvy označenej ako „Zmluvné podmienky“, konkrétne z ods. 6, bod 6.2

pritom vyplýva, že ak nie je v splátkovom kalendári alebo v zmluve uvedené inak, splátky sú splatné
do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Termín konečnej splatnosti tak bol nespochybniteľne
dojednaný do 20. 11. 2018.

16. Pokiaľ ide o tvrdenú absenciu adresy veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti, v čl. 23 predmetnej
zmluvy, táto náležitosť je obsiahnutá v časti VII. zmluvy, konkrétne z ods. 16, bod 16.7. Súd zároveň

poukazuje na to, že žalovaná nepochybne vedela s kým opätovne uzatvára zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, pričom presné uvedenie dodávateľa je obsiahnuté v hornej časti zmluvy, pod označením zmluvy.

17. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaná do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, kedy
jej vznikla povinnosť zaplatiť 231,14 eura (13 mesiacov x 17,78 eura) nepravidelnými splátkami uhradila

sumu 126,24 eura. Následne uhradila do podania žaloby sumu 83,82 eura a po podaní 24,22 eura, spolu
234,28 eura. Zo žaloby, predložených listinných dôkazov ako aj matematickým prepočtom je zrejmé, že
žalobkyňa si neuplatňuje úroky z pôžičky splatné po vyhlásení mimoriadneho zosplatnenia a vzhľadom
k tomu, že žalovaná nepreukázala, že by si splnila svoju povinnosť vo vyššom rozsahu, súd jej uložil
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 578,63 eura (812,91 eura - 234,28 eura).

18. V časti pokiaľ sa žalobkyňa domáhala náhrady nákladov súvisiacich s vymáhaním pohľadávky
vo výške 8,67 eura, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zmluva o pôžičke je spotrebiteľskou
zmluvou, a preto sa môže žalobkyňa voči žalovanej domáhať len zaplatenia tých poplatkov a
resp. iného príslušenstva pohľadávky, ktoré boli riadne dojednané priamo v spotrebiteľskej zmluve.

Nakoľko z predloženej zmluvy, ako aj z iných listinných dôkazov nevyplýva, na základe akého
dvojstranného zmluvného dojednania si žalobkyňa uplatňuje náklady spojené s vymáhaním pohľadávky,
tieto žalobkyňa ani riadne nešpecifikovala, súd v časti o zaplatenie sumy 8,67 eura žalobu zamietol.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

20. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu..

21. Popri istine súd priznal žalobkyni aj zákonné úroky z omeškania tak, ako je to uvedené v I. výroku

tohto rozsudku.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 Civilného sporového
poriadku tak, že žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 98 %. Žalobkyňa si uplatnila sumu
611,52 eura s príslušenstvom, pričom súd jej priznal 578,63 eura s príslušenstvom. Čiže, pri zohľadnení

skutočnosti, že žalovaná uhradila sumu 24,22 eura po začatí konania, úspech žalobkyne predstavoval
99 % a neúspech 1 %. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne o výške náhrady trov
konania súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od

právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

24. V súlade s citovaným ustanovením súd určil dlhšiu lehotu splatnosti priznanej istiny v podobe
splátok, čo je odôvodnené majetkovými pomermi žalovanej a výškou priznaného nároku. Vzhľadomna postavenie žalobkyne na trhu má súd za to, že povolením splátok nebude a žiadnym spôsobom
znevýhodnená, pričom povolenie splátok zároveň zabezpečí splnenie dlhu bez potreby nariadenia
výkonu tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.