Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. október 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/18/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617205530
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5617205530.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu Mesto Liptovský

Mikuláš, Štúrova 1989/41, Liptovský Mikuláš, IČO: 00 315 524, zastúpeného FIAČAN & PARTNERS,
s. r. o., so sídlom M. Pišúta 936/16, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, proti žalovanej Ľ. W., nar. XX.
XX. XXXX, trvale prihlásená k pobytu na adrese D. P., B. F. XXX/X, t. č. bytom D. P., M. XXXX/XX, o
vypratanie bytu, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á vypratať byt č. X, nachádzajúci sa na X. nadzemnom podlaží, vo vchode č. XX
bytového domu súpisné číslo XXXX, postaveného na pozemku parcela registra C-KN č. 3334/65 na ulici
M. Q. D. P., pozostávajúci z 2 obytných miestností a príslušenstva, ktorým je kuchynský kút, kúpeľňa

+ WC, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym
odborom, pre Mesto Liptovský Mikuláš, katastrálne územie D. P., na žalobcu v časti B - vlastníci a
iné oprávnené osoby, pod poradovým číslom 1, v celosti, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 07. 07. 2017, žalobca žiadal uložiť žalovanej povinnosť vypratať byt
č. X, nachádzajúci sa na X. nadzemnom podlaží vo vchode č. XX bytového domu súpisné číslo XXXX,
postaveného na pozemku parcela reg. C-KN č. 3334/65 na ulici M. Q. D. P., pozostávajúci z dvoch
obytných miestností s príslušenstvom, ktorým je kuchynský kút, kúpeľňa + WC, ktorý je zapísaný na
LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, pre Mesto Liptovský
Mikuláš, katastrálne územie D. P., na žalobcu v časti B - vlastníci a iné oprávnené osoby, pod poradovým
číslom 1, v celosti (spoluvlastnícky podiel: 1/1), ďalej len „byt č. X“ a to do 15 dní od právoplatnosti

rozsudku.Ďalšímžalobnýmpetitomžiadalurčiť,žežalovanánemáprávonabytovúnáhraduazároveňsi
uplatnil náhradu všetkých trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom bytu č. X, ktorý nájomnou
zmluvou zo dňa 26. 06. 2013 prenajal žalovanej na dobu určitú od 14. 05. 2013 do 31. 07. 2013.
Uplynutím dňa 31. 07. 2013 právo nájmu žalovanej k predmetnému bytu zaniklo, avšak žalovaná byt
nevypratala a neodovzdala. Byt užíva bez platnej nájomnej zmluvy napriek tomu, že žalobca opakovane
vyzval žalovanú na jeho vypratanie, naposledy prostredníctvom právneho zástupcu písomnými výzvami
zo dňa 29. 11. 2016 a 04. 05. 2017.

2. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany majú povinnosť pravdivo
a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.3. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

4. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

5. Podľa § 137 písm. a/, c/ CSP, Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 17. 10. 2017, na ktorom vykonal všetky dôkazy označené
stranami sporu (okrem výsluchu žalobcu, nakoľko na pojednávanie sa štatutárny zástupca žalobcu
neustanovil). Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že žalobca je vlastníkom bytu č. X. Žalovaná predtým

bývala v byte v D. P., B. F. Č.. XXX/X (na tejto adrese je doteraz prihlásená k trvalému pobytu), avšak
dňa 03. 04. 2013 so súhlasom žalobcu, ako vlastníka, došlo k dohode o výmene bytov medzi žalovanou
na jednej strane a P. F. a G. F. na druhej strane, ktorí dovtedy užívali byt v D. P., M. XXXX/XX. Následne
žalobca, ako vlastník, zastúpený mandatárom Bytovým podnikom Liptovský Mikuláš, a.s. (prenajímateľ)
a žalovaná, ako nájomníčka, uzatvorili dňa 26. 06. 2013 Zmluvu o nájme bytu č. NAJ 132/2013. Na

základe tejto nájomnej zmluvy prenajímateľ prenajal žalovanej byt č. 7 na dobu určitú od 14. 05. 2013 do
31. 07. 2013. Spolu so žalovanou, ako nájomníčkou, byt boli oprávnené užívať aj jej deti a to T. W., nar.
XX. XX. XXXX, Y. W., nar. XX. XX. XXXX a T. W., nar. XX. XX. XXXX. Výpisom z listu vlastníctva č. XXXX,
k. ú. D. P. bolo preukázané, že žalobca je vlastníkom bytového domu v ktorom sa nachádza predmetný
byt. Podľa „Súpisu mesačných predpisov úhrad nákladov a platieb predpisov, vyúčtovanie nákladov“,

ktorú listinu predložil zástupca žalobcu a žalovaná jej obsah nespochybnila, predpis nájomného za tento
byt bol 98,- eur mesačne, pričom za dobu trvania nájomného vzťahu, t. j. od 14. 05. 2013 do 31. 07.
2013 žalovaná nezaplatila žiadnu platbu na nájomné. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaná od
14. 05. 2013 predmetný byt užíva doteraz, pričom za celú dobu zaplatila na nájomnom celkom čiastku
430,- eur. Žalobca vyzval žalovanú k odovzdaniu bytu písomnou výzvou zo dňa 18. 10. 2013 a po

prevzatí právneho zastúpenia žalobca, zastúpený Advokátskou kanceláriou FIAČAN & PARTNERS, s.
r. o., žalovanú vyzval na odovzdanie bytu výzvou zo dňa 29. 11. 2016 a výzvou zo dňa 04. 05. 2017,
keď v obidvoch prípadoch žalovanej bola určená lehota na odovzdanie bytu 7 dní od doručenia výzvy.
Žalobca nepreukázal dátum doručenia uvedených písomností žalovanej, ale žalovaná skutočnosť, že
bolažalobcomopakovanevyzvanánavyprataniebytu,nepoprela.Žalovanávovýpovedinapojednávaní

sa vyjadrovala v podstate len k svojej zlej sociálnej situácii, ktorou odôvodňovala neschopnosť platiť
nájomné. Poukázala aj na to, že žije sama so 4 deťmi - okrem 3 detí, uvedených v zmluve o nájme
bytu (žalovaná však uviedla iné dátumy narodenia týchto detí), sa jej dňa 20. 09. 2015 narodil syn P.
W.. Uviedla, že otcovstvo je určené iba k maloletej T., ktorej otcom je T. O. a ten platí na dcéru výživné
po 27,50 eur. K ostatným deťom otcovstvo určené nie je. Navyše, Y. W. je zrakovo postihnutá (je slepá)

pričom za opatrovanie dcéry Y. poberá mesačne príspevok 320, -eur. Okrem toho poberá rodičovský
príspevok 340,- eur a rodinné prídavky 90,- eur. Okrem nájomného, ktoré mala platiť po 98,- eur, platí
ešte elektrinu vo výške 60,- eur - elektrinu platí, nájomné však neplatí. Pokiaľ ide o vypratanie bytu,
žalovaná argumentovala tým, že má v starostlivosti 4 deti a s týmito nemá kde odísť.

7. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), nájom bytu vzniká nájomnou
zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu
určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a
opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov
ustanovených v zákone.

8. Podľa § 710 ods. 2 Obč. zák., ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto
času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

9. Podľa § 712a ods. 9 Obč. zák., pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo

na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo na
bytovú náhradu.10. Vzhľadom na zistené skutočnosti a citovanú právnu úpravu mal súd preukázanú dôvodnosť
žalobného návrhu v časti, pokiaľ sa žalobca domáhal vypratania žalovanej z bytu č. X. Žalovaná bola
oprávnená užívať tento byt na základe nájomnej zmluvy len od 14. 05. 2013 do 31. 07. 2013. Odvtedy

v byte býva bez právneho dôvodu, teda neoprávnene. Žalobca žalovanú vyzval krátko po skončení
nájomného pomeru na vypratanie a aj neskôr, písomnými výzvami, ktoré žalovaná ignorovala a z bytu
sa neodsťahovala. Z prednesu právneho zástupcu žalobcu vyplýva, že žalobca nepristúpil doteraz k
vyprataniu žalovanej z bytu z dôvodu, že mu je známa jej nepriaznivá sociálna situácia - medzi stranami
bolo pritom nesporné, že žalovaná síce zostala užívať byt aj po uplynutí doby, na ktorú bola uzavretá

nájomná zmluva, avšak neplatí zaň poplatky. V dôsledku toho žalobca eviduje ku dňu 30. 06. 2017
nedoplatky vo výške 4 847,18 eur, čo žalovaná nespochybnila a uviedla, že platila iba poplatok za
elektrinu, pretože inak by jej elektrina bola vypnutá. Nakoľko žalovaná od 01. 08. 2013 doteraz užíva
byt neoprávnene (bez toho, aby mala s prenajímateľom uzavretú nájomnú zmluvu), súd mal preukázanú
dôvodnosť žalobného nároku o vypratanie bytu, a preto v tejto časti žalobe vyhovel.

11. V časti, pokiaľ žalobca žiadal určiť, že žalovaná nemá právo na bytovú náhradu, súd zamietol žalobu,
nakoľko žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na takomto určení. Skutočnosť, že nájomca pri
zániku nájmu dohodnutého na určitý čas, nemá právo na bytovú náhradu, je upravená zákonom - §
712a ods. 9 Obč. zák. Nájomca pri zániku nájmu, dohodnutého na dobu určitú, by mal právo na bytovú
náhradu iba ak to upravuje osobitný zákon (pri zániku nájmu, ak nájom bytu by sa skončil pred uplynutím

dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať, alebo ak ide o
služobný byt, alebo o byt osobitného určenia a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu).
Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že sa jedná o neoddeliteľne spojené výroky, pretože ak zákon
určuje, že nájomca nemá právo na bytovú náhradu, nie je naliehavý právny záujem na tom, aby súd
citáciu zákona uviedol aj vo výroku rozsudku. Súd preto v tejto časti žalobu zamietol.

12. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

13. Vzhľadom k tomu, že rozsudkom súdu bola žalovanej uložená povinnosť vypratať byt v ktorom býva

dlhšiu dobu spolu so 4 maloletými deťmi, súd poskytol žalovanej dlhšiu lehotu na vypratanie a to 15 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

14. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.

(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Žalobca žiadal rozhodnúť vo veci o dvoch nárokov a to o povinnosti vypratať byt č. X a určiť, že
žalovaná nemá právo na bytovú náhradu. Nakoľko súd žalobe vyhovel iba čiastočne, vzhľadom na

výsledok konania, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %. O výške náhrady
trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie uznesením, ktoré vydá vyšší
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.