Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. december 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/181/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714210581
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5714210581.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobkýň: v rade 1/ B.
O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., L.. X. XXXX/XX, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou W.
O., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., L.. X. XXXX/XX, v rade 2/ Ing. T. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.,
L.. X. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Soňou Sura, rod. X. PhD., advokátkou so sídlom v Banskej

Bystrici,Národná7,IČO:42311357,protižalovanému:Ing.AlfrédAgricola,smiestompodnikaniaMartin,
Matuškova 10, IČO: 34380370, právne zastúpenému JUDr. Milanom Hablákom, advokátom so sídlom
Martin, M.R. Štefánika 48, IČO: 10962417, o zaplatenie 7.385,65 € s príslušenstvom, na odvolanie
žalobkýň v rade 1/ a v rade 2/ proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 10C/199/2014-526 zo dňa
27.04.2018, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie okresného súdu č.k. 10C/199/2014 zo dňa 22.6.2017, ktorým nepripustil zmenu

žaloby, podľa ktorej žalobkyne požadovali priznať zľavu z ceny diela za vadné zhotovenie komína v
sumu 1.800 €, za vadné plnenie zariaďovacích predmetov v kúpeľni vo výške 670 €, náhradu škody vo
výške 20 € a neodvetranie podlažia zľavu z ceny diela vo výške 20 €, zľavu z ceny diela za nedodané
plastové okno v sume 177 €, titulom náhrady škody vzniknutej na stenách interiéru v sume 486,50 €,
nárok na zľavu z ceny z dôvodu nedodaného piesku v rozsahu 670,54 € a vec mu v r a c i a na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch V., VI. a VII. z r u š u j e , vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vo výroku II. rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalovanému voči žalobkyni v rade 2/ nárok na

náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobkyni v rade 2/ voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Vo výrokoch I., III. a IV. rozsudok okresného súdu ako odvolaním strán sporu nenapadnutý p o n e c
h á v a nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd konanie o nároku žalobkyne v rade 2/ proti žalovanému
zastavil, žalovanému priznal voči žalobkyni v rade 2/ právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Konanie o nároku žalobkyne v rade 1/ na zaplatenie sumy 1.806,31 € z titulu zľavy z ceny diela
spolu s 5,15 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 30.07.2014 do zaplatenia a o nároku
žalobkyne v rade 1/ na zaplatenie sumy 23,28 € uplatňovanej titulom zľavy z ceny diela pôvodne
vo výške 555,60 € spolu s 5,15 % úrokom z omeškania ročne od 30.07.2014 do zaplatenia zastavil,

žalovanému uložil zaplatiť žalobkyni v rade 1/ 809,16 € spolu s 5,15 % úrokom z omeškania ročne
od 06.09.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku uplatnenéhonárokužalobužalobkynevrade1/zamietol,žalobkynivrade1/uložilžalovanémunahradiťtrovykonania
v rozsahu 78 % celkovo vzniknutých trov konania žalovaného s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne po právoplatnosti rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník. Predmetnému postupu prvoinštančného súdu predchádzali rozhodnutia v podobe uznesení
okresného súdu, ktorými na pojednávaní 22.06.2017 nepripustil zmeny žaloby žalobkýň, podľa ktorej
požadovali priznať titulom zľavy z ceny diela za vadné zhotovenie komína 1.800 €, za vadné plnenie
zariaďovacích predmetov v kúpeľni zľavu z ceny diela vo výške 670 €, nárok na náhradu škody vo
výške 20 €, nárok na zľavu z ceny diela vo výške 20 € za neodvetranie podlažia, zľavu z ceny diela

za nedodané plastové okno v sume 177 €, titulom náhrady škody vzniknutej na stenách interiéru sumu
486,50 €, z titulu nároku na zľavu z ceny diela v rozsahu 670,54 € z dôvodu nedodaného piesku.
Po vykonaní dokazovania považoval za preukázané, že žalobkyne sú podielovými spoluvlastníčkami
nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX hospodárskej budovy - sypárne, ktorá sa nachádza v
katastrálnom území T., každá zo žalobkýň v 1/2-ici. Dňa 04.03.2011 žalobkyňa v rade 1/ uzatvorila so
žalovaným písomnú Zmluvu o dielo č. 011210 podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalovaný

ako zhotoviteľ diela sa zaviazal vykonať dielo špecifikované v bode III. zmluvy, a to stavebné úpravy
objektu sypárne. Predmetom plnenia malo byť zhotovenie diela v rozsahu cenovej ponuky 021210
a dodatkov, pričom stavba mala byť vyhotovená v súlade s projektovou dokumentáciou schválenou
stavebným úradom. Žalovaný si cenu diela priebežne účtoval faktúrou číslo 01/04/2011 v sume 6.828
€ a faktúrou číslo 03/07/2011 v sume 1.172,40 €, ktoré žalobkyne prostredníctvom svojej matky W. O.

v termíne splatnosti uhradili. Dielo malo byť odovzdané 30.07.2011, avšak o odovzdaní a prevzatí diela
neexistujú žiadne písomné dôkazy, ktoré by túto skutočnosť potvrdzovali. S odkazom potom na platnú
právnu úpravu a výsledky vykonaného dokazovania prvoinštančný súd, poukazujúc na listy žalobkyne
v rade 1/ zo dňa 16.11.2011, 23.04.2012, 09.08.2012 ustálil, že predmetnými listami, predovšetkým
listom z 09.08.2012 žalobkyňa v rade 1/ v záručnej dobe mimo vád konania, ktoré sa spomínajú v

predchádzajúcich listoch, ktorými bola žiadaná oprava konania, vytýka aj ďalšie vady a súčasne s tým aj
popisuje, akým spôsobom sa vady prejavujú, alebo v čom spočívajú a žiada o ich bezplatné odstránenie.
V predmetnom liste žalobkyňa v rade 1/ vytýka, že nemá od žalobcu záručné listy ani certifikáty na bojler,
batériu, komín atď., konštatuje, že na stavbe za 24 mesiacov nastali nasledovné nedostatky: žumpa
je priepustná, približne po 2 týždňoch jej používania je naplnená vodou, schody a dvere do miestnosti

pod schodmi majú nevhodný náter (potrebujú vodeodolný), z povaly medzi hradami sa doteraz sype
prach a piesok napriek tomu, že boli povysávané technickým vysávačom, záchod je zle upevnený, kýva
sa, niekedy spod neho vyteká voda, plávajúca podlaha na poschodí je zle položená, komín a dymovod
na základe potvrdenia o vykonaní preskúšania komína z hľadiska bezpečnej a spoľahlivej prevádzky
nevyhovujú, bojler a batéria v kúpeľni sú pokazené, nedajú sa používať, vydržali veľmi krátku dobu a

keďže záručné listy sa nachádzajú stále u žalovaného, nemôže mu ich dať opraviť, ani vymeniť. Žiadala
preto žalovaného, aby neodkladne tieto nedostatky odstránil v súlade s čl. 7 ods. 3 zmluvy o dielo.
Zmluvu o dielo ďalej okresný súd vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ustanovenia § 52 a
nasl. OZ. Za zrejmé považoval, že žalovaný svoje povinnosti pri reklamácii jeho diela žalobkyňou ako
spotrebiteľkou opakovane porušil, čo konštatoval Inšpektorát slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom

v Žiline vo svojom rozhodnutí P/0466/05/2012 zo dňa 09.04.2013. V tejto súvislosti okresný súd
poukázal i na ustanovenie § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z.. Za vadné postavenie komína žalobkyňa
uplatňovala sumu 1.297,05 €, ktorú preukázala faktúrou firmy Makon, s.r.o. a príjmovým dokladom
zo dňa 15.04.2015, podľa ktorého zaplatila spolu za dodávku 2-vrstvového nerezového komínového
systému Schiedel za dymovod Schiedel a montáž komína na fasádu celkovo 1.297,05 €, ďalej žiadala

sumu 532,32 € titulom náhrady škody za demontáž komína. V tejto súvislosti okresný súd uviedol, že
pokiaľ ide o vzťah zodpovednosti právnickej a fyzickej osoby za škodu zo zodpovednosti za vadné
plnenia zo zmluvy, platí, že cestou zodpovednosti za škodu nie je možné dosiahnuť odčinenie majetkovej
ujmy spočívajúcej v samotnej vadnosti plnenia. Náprava tejto majetkovej ujmy môže byť priznaná vždy
len v rámci zodpovednosti za vady. Pri rozlíšení medzi tým, kedy má majetková ujma povahu vady

plnenia a kedy povahu škody, je potrebné vyvodiť, že zatiaľ, čo ide o vadu, kde ujma spočíva vo vadnom
plnení, ujma, ktorá vznikla ako následok tohto vadného plnenia, je škodou. Z dôvodov náhrady škody
sa nemožno domáhať nárokov, ktoré vyplývajú zo záväzkov zo zodpovednosti za vady a spravujúc sa
predmetnou úvahou súd dospel k presvedčeniu, že v príčinnej súvislosti s poskytnutím a vybudovaním
vadného komína samotným žalovaným je len škoda, ktorá vznikla žalobkyni v sume 532,32 € titulom

nákladov na odstránenie vadného komína. Nárok na zaplatenie sumy 1.297,05 € súd nepovažoval za
škodu, ktorá vznikla žalobkyni vadným plnením žalovaného ako následok vady zostrojeného komína
s tým, že žalobkyni patria iné nároky, a to nárok na poskytnutie primeranej zľavy, podľa presvedčenia
súdu, až do výšky nákladov za montáž a dodávku bezchybného komínového telesa. V rámci nárokuna náhradu škody žalobkyňa požadovala zaplatenie sumy 407,48 € titulom škody, ktorá jej vznikla
zakúpením nového bojlera v sume 206,77 €, zakúpením vaňovej batérie v sume 55,94 €, zakúpením
WC v sume 87,84 €, príslušenstva v hodnote 8,86 € a kábla v hodnote 3,15 €, ako aj batérie do kuchyne

za 44,92 €. Predmetný nárok žalobkyne súd nepovažoval za dôvodný, uveril tvrdeniu žalovaného, že
pri obhliadke bojlera, ktorý on ako nový zakúpil v Baumaxe a taký ho inštaloval, bojler nemal ohrevnú
časť, ktorá z neho bola demontovaná. Žalujúca strana túto skutočnosť nerozporovala, aj keď tvrdila,
že do bojlera nikto nezasahoval. Podľa presvedčenia súdu takéto tvrdenie žalujúcej strany je účelové,
nakoľko vady bojlera sú prvýkrát spomínané v reklamácii z 09.08.2012, kde dodaný bojler vykazoval

vady rovnako ako kývajúce sa WC, išlo o vady odstrániteľné, avšak keďže ich žalovaný neodstránil v
primeranej dobe, mohla žalobkyňa podľa ustanovenia § 655 ods. 1 OZ zrušiť zmluvu, alebo požadovať
primerané zníženie ceny o opravy a úpravy, inak povedané zľavu z ceny. Súd preto nárok žalobkyne na
zaplatenie sumy 407,48 € titulom náhrady škody žalobkyni nepriznal, pretože takýto nárok nemá oporu
v zákone. Ak boli tieto veci vadné, žalobkyňa žiadala najskôr ich bezplatnú opravu, avšak ak žalovaný
k opraveniu nepristúpil, mala žiadať zľavu z ceny diela, to však neurobila. Žalobkyňa za nedodanú

batériu do kuchyne mala žiadať tiež zľavu z ceny diela a nie náhradu škody (44,92 €), keďže si ju
zakúpila sama, a tým zväčšila svoj majetok. Z titulu nároku na náhradu škody žalobkyňa požadovala
zaplatiť 2.496 €, ktorá jej vznikla zaplatením faktúr firme Eco Consult za dodávku a osadenie novej
žumpy. Žalobkyňa vytkla vadu žumpy prvýkrát v reklamácii z 09.08.2012, následne 22.10.2013. Vytýka
tzv. priepustnosť žumpy, čo preukázané nebolo. Následne vyšlo v konaní najavo, že žalobkyňa viní

žalovaného za skutočnosť, že jej „navrhol len malú žumpu v objeme 3 m3“ a v dôsledku tejto skutočnosti
a vyťaženosti daného objektu sa žumpa veľmi rýchlo naplní. Súd poukázal na to, že žalovaný plnil to,
čo bolo objednané, na základe takých informácií, aké mu matka žalobkyne poskytla. Mal za to, že v
sypárni sa zdržiavajú 3 osoby počas víkendu, každý víkend v mesiaci a na to je postačujúca trojkubíková
žumpa, ktorú je potrebné v zmysle zákona raz za 30 dní vyťahovať a odsávať. Žalobkyňa nevyvrátila

tvrdenia žalovaného o nevhodnosti pokynov, resp. ktoré mu poskytla prostredníctvom svojej matky.
Naviac, súd nemal preukázané vady samotnej trojkubíkovej žumpy, ktorá bola žalobkyňou objednaná
a nemal preukázané, že by porušením inej zákonnej povinnosti žalovaným bola žalobkyňa uvedená do
omylu, v dôsledku ktorého by sa rozhodla pre najmenší typ žumpy. Preto nárok žalobkyne na náhradu
škody za novú žumpu v sume 2.496 € nepovažoval za dôvodný a v tejto časti žalobu zamietol. Pokiaľ

sa týkalo nároku uplatneného z titulu vady bojlera a WC, súd priznal žalobkyni nárok na poskytnutie
zľavy v rozsahu 74 €, vo zvyšku jej nárok ako nedôvodný zamietol. Poukázal na to, že žalujúca
strana v naposledy menenej žalobe, vykonanej ešte právnou zástupkyňou žalobkyne JUDr. Matejovou,
požadovala priznať nárok na zľavu z ceny diela v sume 897 € vychádzajúc z cenovej ponuky D. I.
za obloženie kuchyne, vymaľovanie, úpravu schodov a opravu doškriabanej a zničenej podlahy spolu

s materiálom a za výmenu celej plávajúcej podlahy a za vymaľovanie v sume 1.618,90 €. Následne
žalujúca strana v rámci pôvodnej zľavy zo sumy 897 € uplatnila nárok na zaplatenie 32,50 € titulom
zľavy z ceny schodov, s nákladmi na zapílenie z výšky dverí na kúpeľni v sume 5 €, napenetrovania
čiel schodov v sume 4,50 €, omaľovania čiel schodov umývateľnou farbou v dvoch vrstvách 18 € a
za kúpu umývateľnej farby na čelá schodov sumu 5 €, následne uplatnila len nárok na sumu 350 €,

ktorá bola zahrnutá pôvodne v sume 1.618,90 €. Suma 1.618,90 € bola uplatňovaná titulom nároku na
zľavu za výmenu celej plávajúcej podlahy v podkroví, vychádzala z rozpočtu I., ktorý bol pripojený do
spisu na č.l. 303. Žalujúca strana však uplatňovala nárok na zľavu za vadné prevedenie plávajúcej
podlahy v sume 350 €, teda v rozsahu tej sumy, ktorú za túto časť diela zaplatila podľa zmluvy o
dielo a tam pripojenej cenovej ponuky. Vo zvyšku uplatneného nároku zobrala žalobu späť tam, kde

suma 1.618,90 € prevyšovala uplatňovaný nárok na poskytnutie zľavy v sume 350 €. Súd preto zastavil
konanie o nároku na zaplatenie sumy 1.806,31 €, ktorá je rozdielom medzi súčtom sumy 897 €
a sumy 1.618 € a sumou 709,59 € (327,09 € + 32,50 € + 350 €). Pokiaľ ide o nárok na zľavu
z ceny diela za plávajúce podlahy v podkroví, považoval súd tento za dôvodný nie v rozsahu celej
zaplatenej sumy sumu 350 €, ale v rozsahu 202,84 €, ktorá bola podľa znalca nutne potrebná na

odstránenie vady podlahy v podkrovnom priestore za použitia pôvodného materiálu. Pokiaľ ide o nárok
žalobkyne na uplatnenie zľavy za opravu schodov a ich natretie vodeodolným náterom v sume 32,50
€, súd tento nárok neuznal. Pokiaľ ide o nátery, tak zmluva sa o ich kvalite a prevedení nezmieňuje, a
preto súd nepovažoval nepoužitie vodeodolného náteru na podstupniciach za vady prevedeného diela,
teda za také prevedenie, ktoré by bolo v rozpore so zmluvou. V tejto časti žalobu zamietol. O nároku

na zaplatenie 327,09 € titulom zľavy za nedokončenie kuchyne súd uviedol, že žalobkyňa prvýkrát v
konaní začala uplatňovať nárok za nepoloženie obkladu v kuchyni v podaní novozvoleného právneho
zástupcu JUDr. Jána Repáňa zo dňa 24.07.2015, keď titulom tohto nároku za nevykonané obloženie
kuchyne požadovala sumu 300 €, avšak nešpecifikovala, akým titulom. V tejto súvislosti súd poukázalna ustanovenie § 655 ods. 2 OZ, podľa ktorého práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u
zhotoviteľa v záručnej dobe; inak zaniknú. Podľa presvedčenia súdu žalobkyňa právo zo zodpovednosti
za vady plnenia a žalovaného spočívajúce v nedodaní obkladu medzi kuchynskou linkou neuplatila v

záručnej dobe 2 rokov, ktorú si zmluvné strany dohodli, ale až v priebehu konania vyššie poukázaným
podaním novozvoleného právneho zástupcu zo dňa 24.07.2015, preto jej právo na poskytnutie zľavy
v požadovanom rozsahu za nedokončenie obkladu v kuchyni zaniklo v zmysle ust. § 655 ods. 2 OZ.
Pokiaľ sa týka uplatňovaných nárokov, tieto súd nepriznal žalobkyni tak, ako ich požadovala od podania
žalobyvzhľadomnaskutočnosť,žežalobkyňaneprodukovaladôkaz,žebypredpodanímžalobyvyzvala

žalovaného na poskytnutie v žalobe uvedených plnení, ktoré by boli riadne vyčíslené. Na preukázateľnú
výzvu žalobkyne na poskytnutie náhrady škody a plnení titulom vád diela považoval súd žalobu, ktorá
bola žalovanému doručená 04.09.2014, a preto úroky z omeškania priznal od 06.09.2014 a vo zvyšku
uplatnených úrokov žalobu žalobkyne zamietol. O trovách konania rozhodol s poukazom na pomer
úspechu a neúspechu strán v spore.

2. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručila odvolanie žalobkyňa v rade 1/ aj žalobkyňa
v rade 2/. V podanom odvolaní žalobkyňa v rade 1/ uviedla, že v konaní pred súdom prvej inštancie
sa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy v celkovej výške 5.729,91 € spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 5.729,91 € od podania žaloby do zaplatenia
s tým, že žalovaná istina pozostávala z nižšie uvedených položiek, a to v prípade komína - nárok

na zaplatenie sumy 1.800 € z titulu zľavy z ceny diela, nárok na zaplatenie sumy vo výške 532,32
€ z titulu náhrady škody, za zariaďovacie predmety - batéria, bojler, WC nárok na zaplatenie sumy
vo výške 670 € z titulu zľavy z ceny diela, nárok na zaplatenie sumy vo výške 20 € z titulu náhrady
škody, za odvetranie podlažia - nárok na zaplatenie sumy vo výške 20 € z titulu zľavy z ceny diela,
za nedodané plastové okno - nárok na zaplatenie sumy vo výške 177 € z titulu zľavy z ceny diela,

nepoložený obklad v kuchyni - nárok na zaplatenie sumy vo výške 327,09 € z titulu zľavy z ceny diela,
žumpa a kanalizačná prípojka - nárok na zaplatenie sumy vo výške 810 € z titulu zľavy z ceny diela,
plávajúca podlaha - nárok na zaplatenie sumy 350 € z titulu zľavy z ceny diela, schody a dvere - nárok
na zaplatenie sumy vo výške 32,50 € z titulu zľavy z ceny diela, škoda na stenách interiéru - nárok na
zaplatenie sumy vo výške 320 €, piesok - nárok na zaplatenie sumy vo výške 670,54 € z titulu zľavy

z ceny diela. Titulom zľavy z ceny diela žiadala 4.857,20 €, titulom náhrady škody 872,32 €. Zastala
názor, že predmetné nároky vyplývajú z listinných dôkazov, ktoré súdu riadne a včas predložila a tvoria
súčasť súdneho spisu, pričom s ich obsahom bol oboznámený samotný žalovaný. Za nezákonný postup
okresného súdu považovala, keď na pojednávaní konanom vo veci dňa 22.06.2017 nepripustil zmenu
žaloby v rozpore ustanovením § 143 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nepripustenie zmeny žaloby

zo strany súdu prvej inštancie malo za následok, že samotný súd prvej inštancie absolútne strácal
prehľad v uplatnených nárokoch, keď ako smerodajné na jednej strane považoval výlučne vyjadrenie
koncipované U. P., na druhej strane vo výroku III. napadnutého rozhodnutia vychádzal z vyjadrení
vyplývajúcich z písomného podania zo dňa 30.11.2016. Napriek zotrvaniu na tom, že uplatnené nároky
sú náležite zdôvodnené a vyčíslené v písomnom vyjadrení zo dňa 30.11.2016, súd prvej inštancie tieto

skutočnosti odignoroval tvrdiac, že pre právne posúdenie veci a rozhodnutie vo veci samej sú pre
súd záväzné výlučne skutočnosti a tvrdenia uvádzané vo vyjadrení zo dňa ... a na vyjadrenie zo dňa
30.11.2016 prihliadať nebude. Zastala názor, že uvedeným postupom zo strany súdu prvej inštancie
došlo k procesnému pochybeniu, keď hoci naň súd prvej inštancie písomným podaním zo dňa ...
upozornili, toto procesné pochybenie neodstránil, naďalej trval na tom, že sú pre súd záväzné len tie

nároky a vyjadrenia k nim, ktoré boli uplatnené v predchádzajúcom podaní. V podaní zo dňa 30.11.2016
žalobkyne neuvádzali žiadne nové skutočnosti, podkladom boli výlučne výsledky doterajšieho konania,
preto žalobkyňa v rade 1/ zastala názor, že nebol dôvod pre nepripustenie zmeny žaloby. V tejto
súvislosti poukazovala na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.09.2010 sp. zn. 5 Cdo 196/2009.
Procesnépochybeniezostranysúduprvejinštancie,ktorýnezákonnenepripustilzmenužalobyvzmysle

písomného vyjadrenia zo dňa 30.11.2016, mal za následok nesprávne právne posúdenie uplatnených
nárokov, ktoré súd v rozpore so zákonom považoval za nedôvodné a nárok na ich náhradu zamietol.
Pri položke komín žalobkyne uplatňovali v zmysle vyjadrenia zo dňa 30.11.2016 titulom vád diela nárok
na zaplatenie sumy vo výške 1.800 € z titulu zľavy z ceny diela, nárok na zaplatenie 532,32 € z titulu
škody za odstránenie komína. Súd prvej inštancie nárok na zaplatenie 532,32 € z titulu náhrady škody za

odstránenie komína priznal v plnej výške. Považovala za nesprávne, keď pri nároku na zaplatenie sumy
vo výške 1.800 € súd prvej inštancie v bode 89. napadnutého rozsudku uvádza, že pokiaľ žalobkyňa
chcela kompenzovať náklady, ktoré jej vznikli zakúpením nového komína, mohla ich kompenzovať tým,
že by od žalovaného správne žiadala zľavu z ceny komína, za ktorý podľa zmluvy zaplatila spolu smontážnymi prácami 1.800 €. Ako opakovane vyššie uviedla, od žalovaného požadovala sumu 1.800
€ práve titulom zľavy z ceny diela tak, ako tento postup bol správny, čo napokon odobruje aj samotný
súd prvej inštancie, avšak na takto ňou uplatnený nárok súd neprihliadal, pretože nesprávne za záväzne

uplatnený nárok považoval vyjadrenie jej predchádzajúcej právnej zástupkyne JUDr. Matejovej, ktorá
v jej mene v súvislosti s komínom uplatnila nárok na zaplatenie 1.297,05 € titulom náhrady škody.
Tým, že súd prvej inštancie na jednej strane hovorí v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku o
tom, že nárok na zaplatenie sumy vo výške 1.800 € titulom zľavy z ceny diela žalobkyni patrí, na
druhej strane však výlučne prihliadal iba na vyjadrenia a právne posúdenie U.. P., na vyjadrenie zo

dňa 30.11.2016 absolútne neprihliadal, v časti zamietnutia nároku na zaplatenie sumy 1.800 € vec
nesprávne právne posúdil. Pokiaľ sa týkalo zariaďovacích predmetov - batérie, bojleru, WC, si žalobkyne
v zmysle vyjadrenia zo dňa 30.11.2016 titulom vád diela uplatňovali nárok na zaplatenie 670 € z titulu
zľavy z ceny diela, nárok na zaplatenie sumy 20 € z titulu náhrady škody. Súd prvej inštancie však v
súvislosti s týmto nárokom postupoval obdobne ako pri komíne. Na vyjadrenie zo dňa 30.11.2016 a jeho
obsahové zdôvodnenie vôbec neprihliadal, ako záväzný podklad pre uplatnenie nárokov z vád diela

považoval vyjadrenie U.. P. a v zmysle neho nepripustil zmenu žaloby. Týmto nesprávnym postupom sa
žalobkyne dostali do situácie, že súd rozhodoval o nároku v zmysle vyjadrenia U.. P., a teda o nároku
z titulu vád na zariaďovacích predmetoch na zaplatenie 407,48 € titulom škody. Za absolútne klamstvo
zo strany žalovaného žalobkyne ďalej označili jeho tvrdenie, že pri obhliadke bojlera bojler nemal
ohrevnú časť, ktorá z neho mala byť údajne demontovaná. Za absolútne nesprávne skutkové zistenie zo

strany súdu, ktorému priznal relevanciu pravdivosti, považovali, že do bojlera zasahovali nejaké osoby
užívajúce zrekonštruovanú nehnuteľnosť. Na bojleri totiž nikdy žiadna ohrevná časť nechýbala, takúto
skutočnosť nikdy ani nereklamovali. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že z bojlera bola odmontovaná jeho ohrevná
časť, ide výlučne o klamstvo žalovaného, ktorým sa chcel zbaviť zodpovednosti za preukázateľné a
nespochybniteľné vady bojlera spočívajúce v absencii vypúšťacieho ventila a kompletnej vnútornej

korózii. V tejto súvislosti poukazujú na to, že 03.09.2012 prišiel technik elektroopravovne z Prievidze
- pán A., ktorý urobil zápis z obhliadky. Mal výhrady k záručnému listu, ktorý obdržali od žalovaného.
Vytýkal, že na predmetnom záručnom liste je nečitateľná pečiatka predávajúceho, absentuje v ňom
potvrdenie inštalačnej firmy a taktiež jej podpis a pečiatka. Doposiaľ sa žalobkyne nedozvedeli, kde
bol bojler zakúpený, aká je jeho kúpna cena, nakoľko žalovaný tieto doklady nikdy neodovzdal. Vadou

na bojleri bola absencia výpustného ventilu. O uvedených vadách svedčí zápis zo dňa 03.09.2012
vypracovaný pán A.. V dôsledku porušenia povinností zo strany žalovaného boli nútené vynaložiť
vlastné finančné prostriedky na zakúpenie nového bojlera s príslušenstvom v sume 175,10 €, pričom
skutočnosťami jednoznačne svedčiacimi o vadách bojlera sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal,
čím došlo zo strany súdu k pochybeniu spočívajúcemu v tom, že súd na základe vykonaných dôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ohľadne vodovodných batérií uviedla, že žalovaný bol
povinný dodať a namontovať celkovo 3 batérie s príslušenstvom. Zo strany žalovaného však boli dodané
len dve batérie, a to batéria vaňová v kúpeľni, ktorá bola pokazená, prasknutá, presakovala a nedala
sa používať, preto bola odmontovaná a odložená a batéria umývadlová, ktorá bola funkčná. Druhú
funkčnú vaňovú batériu priniesol pán O. - vodár z T.. V cenovej ponuke žalovaný nacenil aj batériu

do kuchyne, ktorú nikdy nedodal. Túto batériu zakúpil stolár pán D., odovzdal aj pokladničný doklad
na sumu 44,92 €, túto batériu aj sám namontoval. V súvislosti s vodovodnými batériami žalobkyňa v
rade 1/ uviedla, že napriek tomu, že žalovaný bol povinný dodať a namontovať tri funkčné batérie, za
čo mu bolo riadne zaplatené, zakúpil a namontoval len dve, a to vaňovú batériu, ktorej vady nikdy
neodstránil, táto zostala nefunkčnou a batériu umývadlovú, ktorá bola funkčná a bez vád. Dve batérie

si zakúpili samé za vlastné finančné prostriedky. Čo sa týka WC ako ďalšej položky ako ďalšej položky
zo zariaďovacích predmetov, zostalo nesporné, že vykazovalo vady, čo vyhodnotil správne v rámci
dokazovania aj súd. V zmysle cenovej ponuky č. 4 bol žalovaný povinný v rámci zhotovenia diela dodať
a vykonať montážne práce v súvislosti so zariaďovacími predmetmi - batérie 3, ventily 6U-1, WC 1,
EOV (bojler) 80 1 v celkovej cene 690 € a tieto vykonal vadne, následkom čoho boli nútené vynaložiť

žalobkyne vlastné finančné prostriedky na zakúpenie a montáž nových bezvadných zariaďovacích
predmetov. Uplatnili si v konaní voči žalovanému zľavu z ceny diela vo výške zodpovedajúcej sume
670 €, súd prvej inštancie však opakovane nerozhodol o nimi uplatnenom nároku na zľavu z ceny
diela a ktorý podľa právneho posúdenia súdu v zmysle bodu 93. rozsudku mali nárok, ale posudzoval
ich nárok tak, ako boli aj s právnym posúdením uplatnené ich predchádzajúcou právnou zástupkyňou

JUDr. Matejovou. Opakovane sa tak dostali do situácie, keď napriek tomu, že JUDr. Matejová jednotlivé
nároky síce vyčíslila, ale nesprávne právne posúdila, súd prihliadol len a len na ne bez toho, aby
akúkoľvek relevanciu priznal vyjadreniu zo dňa 30.11.2016 a rovnako tak bez toho, aby v rámci zásady
„iura novit curia“ uplatnený nárok na zaplatenie právne posúdil. Výsledkom uvedeného nesprávnehoprávneho posúdenia súdom prvej inštancie je napríklad, že vo vzťahu k zariaďovacím predmetom sa
súd v bode 94. rozsudku zaoberal len jednou nedodanou kuchynskou batériou, vôbec sa nezaoberal
vadnosťou druhej dodanej vaňovej batérie. Ak potom nárok na zaplatenie z titulu vád na zariaďovacích

predmetoch zamietol v celom rozsahu, nepostupoval správne, nakoľko žalobkyňami uplatnený nárok z
vád zariaďovacích predmetov nesprávne právne posúdil. Záver súdu, že titulom vád na zariaďovacích
predmetoch patrí žalobkyniam nárok na zaplatenie 74 €, ako bližšie odôvodňuje v bode 98. napadnutého
rozsudku, je v kontexte obsahu bodu 92. nielen zmätočné, ale dokonca absolútne protirečivé.

3. Na jednej strane totiž súd v bode 92. v celom rozsahu spochybňuje vadnosť bojlera a priznáva
pravdivosť tvrdení žalovaného o údajnej absencii ohrevnej časti, a teda nepriznáva nárok za vady
bojlera, na strane druhej v bode 98. rozhodnutia už súd má za preukázané vady - korózia a absencia
výpustného ventilu. Otázkou, že žalobkyne zaplatili za úplne vadný bojler a že pre preukázané vady
žiadali aj titulom zľavy z ceny diela vrátenie sumy zaplatenej za vadný bojler, sa už súd v rámci právneho
posúdenia veci nezaoberal, len v bode 95. rozsudku konštatoval zamietnutie nároku v tejto časti. K

vadám WC uviedli, že o jeho vadách žalovaného riadne informovali, žiadali nápravu vytýkaných vád.
Vady WC na vlastné náklady opravili, nakoľko žalovaný k ich odstráneniu nepristúpil. Za nesprávny
považovali záver súdu v bode 98. rozhodnutia, kde uvádza, že zamrznutie vody vo vodovodnom potrubí
a v nádržke WC žalobkyne údajne nepreukázali, nakoľko žalovaný sa počas konania k uvedenej
skutočnosti vôbec nevyjadril, len podľa názoru žalobkýň účelovo tvrdil, že si na to nespomína, čo nimi

uvedené tvrdenie nevyvracia. Bolo by nelogické kupovať nové WC, vynakladať naň ďalšie vlastné
finančné prostriedky, keby vady WC spočívali len „v zatiahnutí dvoch skrutiek“, ako uvádza žalovaný a že
inak bolo WC údajne bez vád. Škoda na stenách interiéru, spočívajúca v nákladoch na ich vymaľovanie,
vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného riadne vyhotoviť komín. Keďže žalovaný
nebol ochotný na vlastné náklady steny interiéru vymaľovať, k ich vymaľovaniu pristúpili samé za sumu

486,55 € v zmysle cenovej ponuky vypracovanej D. I.. Predmetná škoda titulom vynaloženia vlastných
finančných prostriedkov na odstránenie znečistených stien interiéru ich vymaľovaním, vznikla v mesiaci
júl 2016 a na riadne uplatnenie nároku na jej náhradu plynula subjektívna dvojročná premlčacia doba
počítaná od času, od kedy sa dozvedeli, kto škodu spôsobil a v akej výške. Ak by pripustila názor
súdu, že táto škoda bola uplatňovaná až dodatočne, tak škoda ako nárok, ktorý v zmysle ustanovenia

§ 510 OZ nie je vylúčený nárokom z vád diela, bola podaním zo dňa 30.11.2016 uplatňovaná voči
žalovanému riadne a včas, a teda týmto nárokom bol súd prvej inštancie povinný sa zaoberať a jeho
dôvodnosť a oprávnenosť v rámci odôvodnenia rozhodnutia právne posúdiť a prijatý záver náležite,
zrozumiteľne zdôvodniť, čo však súd prvej inštancie neurobil vôbec. K jednotlivým vyššie uvedeným
položkám a nárokom z vád uviedla, že boli u žalovaného riadne uplatnené. Ak ich teda súd v rámci

súdneho konania nepripustil v rámci navrhovanej zmeny žaloby, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie
jeho postup náležite v odvolaním napadnutom rozsudku zdôvodniť. Z obsahu bodov 82. - 114. rozsudku
sa o uplatňovaných nárokoch z položiek - odvetranie podlažia, plastové okno, škoda na stenách interiéru
a piesok nedozvedáme ani len zmienku. Rovnako tak sa z napadnutého rozsudku nedozvedáme
absolútne nič o vyhodnotení dôkazov súdom, ktoré sme mu v rámci uplatňovania nárokov z vyššie

súdom nezmienených položiek v rámci súdneho konania predložili. S poukazom na uvedené zastali
názor, že súd prvej inštancie postupom v rozpore s ustanovením § 143 ods. 1 CSP vec nesprávne
právne posúdil a z dôvodu absencie zdôvodnenia takéhoto postupu, ako aj z dôvodu nevyhodnotenia
predložených dokladov týkajúcich sa uplatňovaných nárokov k predmetným položkám, trpí rozhodnutie
súdu prvej inštancie vadou nepreskúmateľnosti. Pokiaľ sa týkalo obkladu v kuchyni, tento bol uplatnený

ako nárok na zaplatenie sumy 327,09 € z titulu zľavy z ceny diela. K skutkovým zisteniam súdu
spočívajúcim v tom, že keď žalovaný odovzdával dielo, nebola ešte vyhotovená kuchynská linka, a preto
nebolo možné obkladať priestor medzi hornou a dolnou časťou kuchynskej linky, uviedli, že táto bola
zhotovovaná T. D., bola vyhotovená a namontovaná ešte v polovici mesiaca jún 2011, takže žalovaný
disponoval s takmer mesačným časovým obdobím na to, aby predmetný priestor poobkladal, čo však

nikdy neurobil. Neurobil tak napriek opakovaným výzvam, a to na stretnutiach, na ktorých sa zúčastnil v
rámci výziev na odovzdanie diela v dňoch 13.08.2011 a 01.09.2011. Na stretnutí zo dňa 13.08.2011, ako
aj na stretnutí zo dňa 01.09.2011, žalovaný opakovane žiadal sumu 500 €. K vytýkaniu nedokončenej
časti diela sa odmietol vyjadriť, odišiel a dôrazne pani O. upozornil, že viac mu nemá volať. O tomto
postupe žalovaného sa žalobkyne vyjadrili v liste zo dňa 23.04.2012, t.j. v reklamácii vád diela, kde

výslovne uviedli: „... my sme ale znova nevyriešili absolútne nič, lebo ste znovu pýtali 500 €. Ako
som Vám ich mohla dať. Veď ste ani dovtedy neobložili kuchyňu...“. Z vyššie uvedených skutočností
jednoznačne vyplýva, že k vytýkaniu vád diela spočívajúcich v nedokončení obkladu kuchyne, došlo
z ich strany opakovane. Tieto boli reklamované jednak ústne na stretnutiach so žalovaným zo dňa13.08.2011 a 01.09.2011, ako aj písomne v liste zo dňa 23.04.2012. Vady spočívajúce v nedokončení
obkladov kuchyne boli taktiež predmetom stretnutia na obhliadke nehnuteľnosti konanej za prítomnosti
právnych zástupcov konanej dňa 04.12.2012, kde JUDr. Repáň žiadal žalovaného o vysvetlenie, prečo

nebol obklad v kuchyni dokončený a kedy ho žalovaný dokončí. Vzhľadom na uvedené sa nie je možné
stotožniť pri posudzovaní nároku na zľavu z ceny diela vo výške 327,09 € titulom nedokončeného
obkladu v kuchyni s názorom súdu uvedeným v bode 104. rozsudku, že tento nárok nebol uplatnený
v záručnej dobe 2 rokov, a teda je premlčaný. Taktiež rozporovala tvrdenie žalovaného prezentované
v rámci zistenia skutkového stavu veci súdom v bode 102. rozsudku, kde je uvedené, že o vade diela

spočívajúcom v nedokončení obkladu kuchyne bola so žalovaným dohodnutá tak, že jej poskytne zľavu
vo výške 145 €. Pokiaľ sa týkalo žumpy, kanalizačnej prípojky, kanalizačnú prípojku žalovaný nevykonal
vôbec, čo v súdnom konaní ani nerozporoval. Žalovaný totiž žumpu napojil na už existujúcu kanalizačnú
prípojku. Pokiaľ sa týkalo samotnej žumpy, žalobkyňa uviedla, že prioritný záujem bol na zavedení
čističky odpadových vôd, avšak samotný žalovaný ako odborník v danej oblasti odporučil, že čistička
nie je vhodná, že potrebujú žumpu, ktorú v cenovej ponuke uviedol žumpu s objemom 3 m3 ako žumpu

dostačujúcu, respektíve spĺňajúcu kritériá pre užívanie ich nehnuteľnosti. Po používaní žumpy táto bola
užza10dníplná,museličastovolaťfekálnyvozazavytiahnutieplatili22€.Potýchtokomplikáciách,keď
žalovaný na vytýkané vady žumpy nereagoval, boli upozornené na to, že ide o absolútne nevyhovujúcu
žumpu vzhľadom na jej objem, a to z dôvodu, že pre účely užívania nehnuteľnosti vzhľadom k tomu,
že žumpa bola zhotovovaná pre dva domy, je potrebné zabezpečiť žumpu s náležitým objemom,

konkrétne 10 m3. Pristúpili preto k zakúpeniu novej, väčšej, pomerom a podmienkam vyhovujúcej
žumpy, náklady na zakúpenie a osadenie ktorej vynaložili v celkovej výške 2.496 €. Za klamstvo označili
tvrdenie žalovaného, že žiadali osadiť žumpu len s objemom 3 m3 s tým, že v tejto súvislosti bolo
povinnosťou súdu zaoberať sa ustanovením § 645 ods. 2 OZ a skutočnosťou, že v zmluve o dielo,
konkrétne v čl. III bod 3.2 sa žalovaný zaviazal uskutočniť dielo - stavbu podľa projektovej dokumentácie

schválenej stavebným úradom. V priebehu súdneho konania však žalovaný zrejme účelovo
opomenul a neuviedol skutočnosť, že dielo v zmysle žiadnej projektovej dokumentácie nerealizoval.
Jediná projektová dokumentácia k stavbe, ktorá bola vypracovaná ako podklad pre dodatočné stavebné
povolenie, bola projektová dokumentácia vypracovaná Ing. U. M. a táto vychádzala z cenovej ponuky
č. 4 vypracovanej žalovaným, kde samotný žalovaný uvádzal objem žumpy 3 m3, o dostatočnosti ktorej

žalobkyneuisťovalavpriebehuvykonávaniadielanikdyneupozornilnamožnékomplikácie,ktorénastali
už po krátkom desaťdňovom užívaní žumpy. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 645 ods. 2 OZ, v
zmysle ktorého zhotoviteľ zodpovedá za vady vykonanej zákazky, ktorých príčinou je vadnosť materiálu
dodaného objednávateľom alebo nevhodnosť jeho pokynov, ak objednávateľa na vadnosť materiálu
alebo nevhodnosť jeho pokynov neupozornil. Ak teda žalovaný tvrdí, že to boli práve a výlučne pokyny

žalobkýň na montáž žumpy s nevyhovujúcim objemom, bolo povinnosťou žalovaného ich na takéto
nevhodné pokyny upozorniť, čo však žalovaný nikdy neurobil, teda zodpovedá za vzniknuté vady. Ak
potom žalovaný bol povinný v rámci zhotovenia diela vykonať kanalizačnú prípojku a žumpu v celkovej
cene 810 € a tieto vykonal vadne, resp. kanalizačnú prípojku nevykonal vôbec, žalobkyne si uplatňovali
v konaní voči žalovanému zľavu z ceny diela vo výške zodpovedajúcej sume 810 €. Súd prvej inštancie

opakovane úplne zmätočne pri rozhodovaní o nároku z vád diela v časti žumpy vychádzal z nároku
na zaplatenie sumy 2.496 € uplatneného ako škoda U.. P. a nie z nároku na zľavu z ceny diela vo
výške 810 €, tak ako si tento nárok uplatnili vo vyjadrení zo dňa 30.11.2016. Na jednej strane totiž
súd prvej inštancie nesprávne vychádza z vyjadrenia U.. P., vyjadrenie zo dňa 30.11.2016 ako zmenu
žaloby pripustiť nechce, na strane druhej však pripúšťa čiastočné späťvzatie žaloby čo do výšky rozdielu

uplatneného nároku z vád žumpy, avšak o tejto skutočnosti sa súd v rámci rozhodovania o nárokoch
z vád žumpy už ďalej v rozsudku nezmieňuje, čo nepochybne spôsobuje jeho zmätočnosť. K položke
plávajúca podlaha žalobkyňa v rade 1/ uviedla, že práve pri tejto položke už súd netrval na vyjadrení a
uplatnených nárokov a ich právnom posúdení U. P. ako v prípade iných položiek, ale bez ďalšieho prijal
uplatnený nárok a jeho právne posúdenie, ktoré uviedla a zdôvodnila vo vyjadrení zo dňa 30.11.2016.

Správne preto vyhodnotil, že nárok na zľavu z ceny diela z dôvodu vady plávajúcej podlahy žalobkyni v
rade 1/ nepochybne patrí. V bode 100. však prijal záver, že nárok na uvedenú zľavu z ceny diela jej patrí
len v rozsahu 202,84 €, a nie v žalobkyňou uplatnenom nároku 350 €. S uvedeným právnym názorom
súdu ohľadne výšky predmetnej zľavy sa stotožniť nemožno. Súd totiž nesprávne posúdil skutočnosť,
že bude potrebné vykonať pokládku plávajúcej podlahy úplne od samého počiatku, a to náležitým a

bezvadným spôsobom, kde už nebude opomenuté položenie podkladovej fólie. Tvrdenie súdu o tom,
že danú plávajúcu podlahu bude možné znova pri opakovanej pokládke použiť, z dôvodu ktorého krátil
uplatnený nárok len na sumu 202,84 €, podľa názoru žalobkyne v konaní vôbec preukázané nebolo. Za
takýmto účelom sa dokazovanie ani neviedlo a nesprávna pokládka plávajúcej podlahy bez zabudovaniapožadovanej fólie na starú a zničenú dlážku nepochybne spôsobila jej poškodenie a znehodnotenie
minimálne z dôvodu vlhkosti, ktorá nebola chýbajúcou fóliou eliminovaná. Vzhľadom na vyššie uvedené
zotrvalažalobkyňavrade1/nanárokunazľavuzcenydielavsume350€tak,akobolsprávneazákonne

uplatnený.Pripoložkeschodyadverežalobkynevzmyslevyjadreniazodňa30.11.2016titulomváddiela
uplatňovali nárok na zaplatenie sumy vo výške 32,50 € z titulu zľavy z ceny diela. Súd prvej inštancie
tento nárok neuznal vôbec a žalobu v tejto časti zamietol s odôvodnením v bode 101. rozhodnutia. S
predmetným odôvodnením sa žalobkyňa v rade 1/ nestotožnila. Uviedla, že požadovaná suma 32,50
€ nezodpovedala len vodeodolnému náteru na podstupniciach, ako to uvádza súd, ale zodpovedala

konkrétne cene penetrácie schodov vo výške 4,50 €, cenu náteru čiel schodov vo výške 5 €, cenu
natretia schodov umývateľnou farbou vo výške 18 € a cenu spílenia výšky dverí na kúpeľni vo výške 5
€. Jednotlivými položkami ako časťami uplatneného nároku na 32,50 € ako zľavy z ceny diela z dôvodu
vady na schodoch a dverách sa však súd nezaoberal vôbec. Taktiež sa nemožno stotožniť so záverom
súdu, že nepoužitie vodeodolného náteru nemalo za následok vady diela v častí schodov a dverí.
Žalovaný bol totiž ako zhotoviteľ povinný vykonať dielo riadne a bez vád, t.j. tak, aby schody a dvere

boli spôsobilé riadneho a dlhodobého užívania ako to vyplýva z ich samotného účelu, čo nepochybne
zabezpečí penetrácia schodov a náteru čiel schodov umývateľnou farbou a riadna, resp. zodpovedajúca
výška dverí. Nesprávnosť skutkových zistení zo strany súdu prvej inštancie spočíva v ustálení termínu
odovzdania diela. Záver súdu, že k odovzdaniu diela došlo údajne 07.07.2011 označila žalobkyňa v rade
1/ za nesprávny, v rozpore so skutkovým stavom veci. Faktické odovzdanie kľúčov od nehnuteľnosti nie

je možné stotožniť s odovzdaním diela, tak ako to predpokladajú ustanovenia Občianskeho zákonníka o
odovzdanídiela.PokiaľžalobkynenavrhovalidokazovanieprostredníctvomÚstavusúdnehoinžinierstva
v Žiline, uvedený návrh súd odmietol bez toho, aby svoj postup v napadnutom rozsudku zdôvodnil,
resp. náležite sa vysporiadal s otázkou ním určenej neprípustnosti dôkazného návrhu. Ďalej predložila
žalobkyňa v rade 1/ záverečné vyjadrenie právnej zástupkyne ako prílohu podaného odvolania s tým,

že na zhrnutie nebola právna zástupkyňa zo strany súdu v zmysle § 182 CSP vyzvaná. V podanom
odvolaní žiadala zmeniť rozsudok okresného súdu, jej návrhu vyhovieť v celom rozsahu a zároveň jej
priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Žalobkyňa v rade 2/ v odvolaní proti rozsudku okresného súdu nesúhlasila s výrokom II., ktorým

bolo žalovanému voči žalobkyni v rade 2/ priznané právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Uviedla, že povinnosťou súdu je od začiatku skúmať aktívnu vecnú legitimáciu žalujúcej strany. V tejto
súvislosti poukázala na znenie ust. § 161 CSP. Napriek tejto povinnosti sa súd prvýkrát zmienil o tom,
že žalobkyňa v rade 2/ nemá aktívnu vecnú legitimáciu na uplatňovanie žalovaného nároku až na
pojednávaní konanom dňa 04.04.2018, čo znamená, že súd prvej inštancie si svoju povinnosť skúmať

procesné podmienky konania, medzi ktoré patrí aj otázka vecnej legitimácie žalujúcej strany splnil až po
uplynutí takmer štyroch rokov trvania súdneho konania. V tejto súvislosti poukázala i na znenie ust. §
138 CSP s tým, že práve prostredníctvom náležitého dodržiavania povinností, ktoré súdu prvej inštancie
z poukazovaných zákonných ustanovení, zákonodarca poskytuje žalujúcej strane spravodlivú a účinnú
ochranu. Ak by teda bolo správnym postupom súdu žalobkyni v rade 2/ objasnené právne posúdenie

o nedôvodnosti ňou uplatňovaného nároku a bola by následne súdom vyzvaná na späťvzatie žaloby,
nepochybne by tak učinila už na začiatku konania vo veci samej a nie s odstupom štyroch rokov, keď
vynaložila nemalé finančné prostriedky za jej účasť v tomto konaní. Predmetné zákonné ustanovenia
totiž dbajú aj na zachovávanie princípu hospodárnosti konania, ktorý bol súdom prvej inštancie tým, že s
ňou ako so žalobkyňou bez vecnej legitimácie konal absolútne potretý. Za nie bezvýznamné považovala,

že jej späťvzatie žaloby sa netýkalo späťvzatia nejakej časti uplatneného nároku, nárok zostal uplatnený
vplnejvýške.Spoločnesožalobkyňouvrade1/nežiadala,abysúdzaviazalžalovanéhonajehonáhradu
v prospech žalobkyne v rade 2/, jej sestry - žalobkyne v rade 1/, spoločne a nerozdielne, ale aby tento
uplatnený nárok v celej výške priznal len jej sestre - žalobkyni v rade 1/. Skutočnosť, že sama si už voči
žalovanému nárok neuplatňovala, nemal žiaden dopad na trovy konania žalovaného. Žalovanému totiž

počasceléhokonanianevznikližiadne trovy výlučne voči nej, resp.samostatne voči nej a samostatne
voči žalobkyni v rade 1/. Nesprávnym postupom súdu prvej inštancie tak došlo k situácii, že v konečnom
dôsledkubolsúdomprvejinštanciežalovanémupriznanýnároknanáhradutrovkonaniavovýške178%.
Uvedený záver je v zjavnom rozpore so zákonom, kde ochrana, ktorú súd prvej inštancie takto poskytol
žalovanému je nielen nezákonná, ale absolútne nespravodlivá. Ďalej poukázala na absenciu náležitého

zdôvodnenia uvedeného výroku. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2 Cdo 238/2008 zo dňa 30. novembra 2009. V odvolacom návrhu žiadala, aby odvolací súd zmenil
rozsudok okresného súdu vo výroku II. tak, že tento výrok zruší.5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne v rade 1/ žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako
správny potvrdiť. Uviedol, že pokiaľ žalobkyňa v rade 1/ vytýka súdu, že nepripustil zmenu žaloby, i
v prípade, ak by postupoval opačne a zmenu žaloby pripustil, bol by nútený rozhodnúť o námietke

premlčania, nakoľko by nárok bol premlčaný a súd by nemusel ďalej konať, resp. vykonávať ďalšie
dokazovanie. Vo veciach, ktoré boli súdom zamietnuté, považoval postup okresného súdu za správny.
Komín na stavbe bol v poriadku a nedymil, bol predmetom obhliadky obidvoch strán priamo na mieste
za prítomnosti právnych zástupcov. Výsledok z jednania bol iba, že sa pritiahnu šróby na telese WC -
misa a pokiaľ dodá žalobkyňa v rade 1/ batérie do bojlera, tieto sa vymenia. Batéria do bojlera dodaná

nebola, z tohto dôvodu ju nemohli ani vymeniť a vykonať opravu. Neodvolal sa iba z toho dôvodu,
aby mal pokoj. Žalobkyňa v rade 1/ je žalovaného vzdialená príbuzná a má vedomosť, že sa často
a rade súdi. Takto pravdepodobne postupuje i v tomto konaní. Skutočnosti, ktoré uvádza vo svojom
zhrnutí uplatnených nárokov sa absolútne nezakladajú na pravde. Všetky vyčíslenia a posudky sú
vykonané ľuďmi, ktorí ani práce nevykonali, nemali ani odbornosť na vypočítanie výšky prác, výpočet
bol nesprávny, nekvalifikovaný, neodborný. Všetko bolo robené v snahe poškodiť stranu žalovaného,

ktorý úmysel je od počiatku súdneho konania zrejmý.

6. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne v rade 2/ žalovaný uviedol, že vinou žalobkyne, resp. jej právnych
zástupcov vystupovala v konaní ako aktívne legitimovaná, pritom nebola účastníčkou právneho vzťahu
so žalovaným. Po vysvetlení situácie súdom na hlavnom pojednávaní zástupkyňa žalobkyne po zvážení,

bez nátlaku zobrala žalobu späť. Tým vlastne priznala vinu, že vystupovanie jej osoby v konaní
je bezdôvodné. Pokiaľ súd zaviazal ju ako stranu, ktorá chybu spôsobila k úhrade trov právneho
zastúpenia, rozhodol správne v zmysle platných ustanovení CSP.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní

a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario postupom podľa § 389 ods. 2 CSP v nadväznosti na ust. § 389 ods. 1 písm. b)
CSP, odvolací súd mimo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu žalobkyne zamietol, zrušil i právoplatné
uznesenia, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzali, konkrétne uznesenia, ktorými nepripustil
zmenu žaloby žalobkyne na pojednávaní 22.06.2017 a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

V nadväznosti na to zrušil nielen odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej, ale i právoplatné
uznesenia, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzali.

9.Vtejtosúvislostiodvolacísúdpovažovalzapotrebnépoukázaťnaust.§143ods.1CSP,podľaktorého
súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie

o zmenenej žalobe. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, súd nepripustí zmenu žaloby ani vtedy,
ak by na konanie o zmenenej žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd. Úvaha, či výsledky
konania, ku ktorým sa dospelo pred žalobcom požadovanou zmenou žaloby (ne)môžu byť podkladom
pre konanie o zmenenej žalobe, súvisí s predbežným hodnotením dôkazov a výsledkom vnútorného
presvedčenia sudcu a jeho myšlienkového postupu, preto táto úvaha patrí len súdu rozhodujúcemu o

návrhu na pripustenie zmeny žaloby. Výsledky doterajšieho konania nebudú môcť byť podkladom na
konanieozmenežalobyvtedy,akbysižalobcauplatnilnapríkladnový(iný)nárok.Výsledkydoterajšieho
konania by tak boli zbytočné a v podstate zmenené.

10. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

11. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré

strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.12. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

13. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nemohol súhlasiť s postupom prvoinštančného súdu, pokiaľ
uplatnil sudcovskú koncentráciu konania i pri rozhodovaní o pripustení, resp. nepripustení zmeny žaloby,
nakoľko prvoinštančný súd tak ako vyplýva z jeho zdôvodnenia, nepripustil zmenu žaloby žalobkýň nie
z dôvodu, že by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe,

ale z dôvodu, že zmenu žaloby žalobkyne neuplatnili včas. Práve z tohto dôvodu odvolací súd prijal
záver,ženesprávnymprocesnýmpostupomokresnýsúdznemožnilstrane,tedažalobkyniam,konkrétne
žalobkyni v rade 1/, aby uplatňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces.

14. Odvolaciemu súdu preto neostávalo, než rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v rozsahu, ako vyplýva z výrokovej časti jeho rozhodnutia.

15.PokiaľideorozhodnutieprvoištančnéhosúduvovýrokuII.,ktorýmpriznalžalovanémuvočižalobkyni
v rade 2/ nárok na náhradu trov prvoinštančného konania, odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v
tejto časti zmenil a žalovanému nárok voči žalobkyni v rade 2/ na náhradu trov konania nepriznal. Zo

znenia žaloby totiž nemožno vyvodiť, že by žalobkyne požadovali voči žalovanému deliteľné plnenie
alebo solidárnu pohľadávku. Odvolací súd musel tiež prisvedčiť námietke žalobkyne v rade 2/ o tom,
že si vo vzťahu k žalovanému neuplatňovala samostatne iný nárok ako žalobkyňa v rade 1/, resp. taký
istý nárok výlučne pre seba, pričom súd preniesol svoju zodpovednosť za nedodržanie postupu podľa
§ 138 CSP na žalobkyňu v rade 2/. Prostredníctvom § 138 CSP zákonodarca zabezpečil zrýchlenie

a zhospodárnenie civilného sporového konania, ako i predídenie nepriaznivých následkov podania
nedôvodnej žaloby, akými sú poplatková povinnosť, náhrada trov konania a tak ďalej. Nedodržanie
postupu podľa § 138 CSP odvolací súd vyhodnotil ako takú výnimočnú okolnosť, hodnú osobitného
zreteľa, pre ktorú žalovanému voči žalobkyni v rade 2/ náhradu trov konania nepriznal. V tejto časti preto
zmenil rozsudok okresného súdu spôsobom uvedeným vo výrokovej časti uznesenia.

16. Zároveň odvolací súd nepriznal žalobkyni v rade 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo
vzťahu k žalovanému, a to i napriek jej úspechu v odvolacom konaní, nakoľko tento bol založený výlučne
na nedodržaní procesného postupu zo strany okresného súdu (§ 138 CSP).

17. Vo výrokoch, ktoré odvolaním strán sporu napadnuté neboli, ponechal rozsudok okresného súdu
odvolací súd nedotknutý.

18. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)