Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. január 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/256/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414214416
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1414214416.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Milana Chalupku a JUDr. Janky Richterovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v
Bratislave,Pajštúnska5,protižalovanej:O.D.,R..XX.XX.XXXX,T.D.C.D.,K.R..X,zast.Mgr.Michalom
Kičom, advokátom v Bratislave, Bajkalská 21/A, o zaplatenie 8.279,04 eur s prísl., na odvolanie žalobcu
protirozsudkuOkresnéhosúduBratislavaVvBratislavezodňa24.mája2018č.k.14C/3/2015-182takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e .
Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/Súd prvej inštancie rozsudkom (potom, čo konanie v časti o zaplatenie 1.552,32 eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 122,77 eur a 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.552,32 eur od 12.2.2012
až do zaplatenia zastavil pre späťvzatie v tejto časti žalobcom podľa 145 ods. 2 CSP) zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 6.726,72 eur spolu s úrokom
z omeškania zo splátok za obdobie od 11.10.2011 do 11.2.2012 vo výške 9,82 eur a spolu s 9 % úrokom
zomeškaniaročnezosumy6.726,72eurod12.2.2012aždozaplatenia.Žalovanejpriznalvočižalobcovi
nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

2/Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa a.s., IČO: 00 151 653,
so sídlom Bratislava, Suché mýto 4, s ktorou dňa 15.12.2011 uzavrel Zmluvu o postúpení pohľadávok,
ktorej predmetom bola aj pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania) uzatvoril dňa 18.1.2006
s X.. T. D., R.. X.X.XXXX, zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len ,,Zmluva“),
ktorej súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky. Na základe vyššie uvedenej zmluvy právny
predchodca žalobcu poskytol X.. T. D. peňažné prostriedky vo výške 8.796,39 eur (265.000,- Sk),
ktoré mal tento splácať v mesačných splátkach po 129,36 eur zaokrúhlene (3 897,- Sk), vždy k

10. dňu v mesiaci, pričom podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky ich splácania,
ako aj podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo
Všeobecných obchodných podmienkach. Splatnosť prvej splátky bola 10.2.2006, konečná splatnosť
úveru bola 10.1.2016. Žalovaná O. D., R.. XX.XX.XXXX bola ručiteľkou.
3/Na základe vyššie uvedenej Zmluvy o postúpení právny predchodca žalobcu postúpil žalobcovi dlžnú
pohľadávku, pričom výška pohľadávky žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 13.487,73 eur,
ktorá pozostávala z istiny 12.211,06 eur, riadneho úroku vo výške 428,20 eur, úroku z omeškania 826,51

eur a ostatného príslušenstva 11,96 eur. Sumu 11,96 eur predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky
a sumu 836,51 eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si
v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 10.10.2010 do 10.1.2016 v počte 64 a celkovej výške8.279,04 eur. Splátky pôvodne splatné od 10.3.2012 do 10.1.2016 sa stali splatnými dňa 11.2.2012,
kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.
4/Podaním zo dňa 20.2.2017 žalobca vzal žalobu v časti 1.552,32 eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 122,77 eur a 9 % ročne zo sumy 1.552,32 eur od 12.2.2012 až do zaplatenia späť a v tejto
časti žiadal konanie zastaviť podľa § 145 ods. 2 CSP. Žalobca žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie
neuhradených a nepremlčaných splátok ku dňu podania žaloby, t.j. 52 splátok splatných od 10.10.2011
do 10.1.2016 v celkovej sume 6.726,72 eur, úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 11.10.2011
do 11.2.2012 vo výške 9,82 eur, 9 % ročne zo sumy 6.726,72 eur od 12.2.2012 až do zaplatenie ako

i trovy konania.
5/Pôvodne žalovaný X.. T. D., R.. X.X.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX, žalobca dňa 19.2.2016 vzal
žalobu späť, súd prvej inštancie uznesením zo dňa 24.5.2016 č.k. 14C/2015-88 konanie voči tomuto
žalovanému zastavil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.6.2016.
6/Súd prvej inštancie mal za preukázané, že právny vzťah medzi stranami sporu (resp. ich právnymi
predchodcami), ktorý je založený zmluvou, je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca

žalobcu pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zatiaľ čo žalovaný nie,
pričom z obsahu a formy zmluvy vyplýva, že ide o tzv. typovú (formulárovú) zmluvu, ktorú dodávateľ
používa vo viacerých prípadoch a ktorej podstatný obsah spotrebiteľ (pôvodne žalovaný X.. T. D.)
neovplyvnil.
7/V prvom rade sa súd prvej inštancie zaoberal tým, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať

sa zaplatenia peňažnej pohľadávky. Ustanovenie § 524 Občianskeho zákonníka priznáva veriteľovi
právo postúpiť svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka písomnou zmluvou inému subjektu. Postúpením
pohľadávky dochádza k zmene v osobe veriteľa, novým veriteľom sa stane postupník, ktorý nadobúda
pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Stanovená obligatórna písomná forma
zmluvy o postúpení pohľadávok bola v danom prípade splnená. Keďže pôvodný veriteľ je bankou,

zákonodarcom sú stanovené ďalšie podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohlo dôjsť k platnému
postúpeniu pohľadávky banky na inú osobu. V zmysle ustanovenia § 92 zákona č. 483/2011 Z.z. o
bankách, môže banka postúpiť pohľadávku voči klientovi aj bez súhlasu klienta a aj osobe, ktorá nemusí
byť bankou vtedy, ak predtým banka písomne vyzve na úhradu omeškaných splátok pohľadávky a klient,
teda dlžník, je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho

peňažného záväzku voči banke. Tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia
byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (obdobne napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo
dňa 29.5.2014 sp. zn. 6Co/119/2013).
8/V konaní bolo preukázané, že dňa 15.12.2011 bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok

medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky voči
žalovanému X.. T. D. a žalovanej O. D. ako ručiteľke. Z podania žalobcu, ktorý predložil právny zástupca
žalobcu vyplýva, že právny predchodca vyzval na zaplatenie dlžnej sumy listom zo dňa 18.1.2006 X..
T. D. a nie pred postúpením pohľadávky, ako to vyžaduje ust. § 92 zák. č. 483/2001 Z. z. Mimoriadnu
splatnosť úveru nevyhlásil právny predchodca žalobcu, ale žalobca ku dňu 11.2.2012.

9/Z čl. 7.6 bod 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s., v prípade
porušenia zmluvnej povinnosti zo strany dlžníka bola Slovenská sporiteľňa, a.s., oprávnená okrem
iného vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť.
Slovenská sporiteľňa, a.s. nevyužila ani jednu z týchto možností a pohľadávku postúpila žalobcovi bez
toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. bez toho, aby zmluvný vzťah zanikol výpoveďou

zmluvy o úvere alebo odstúpením od nej. Táto skutočnosť je zrejmá z toho, že až žalobca (po tom, ako
mu pohľadávku postúpil právny predchodca) vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 11.2.2012,
resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou zmluvy o úvere, resp. odstúpením od nej, nie je možné
urobiť záver o tom, že by úver s úrokmi z neho vo výške 12,10 % ročne bol splatný. Splatnými sa do tej
doby mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých boli žalovaní v omeškaní.

10/Z ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. (zákon o bankách) vyplýva, že banka môže postúpiť
inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k
tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: "V odseku 7 sa upravuje možnosť
použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá
nie je bankou". Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila 15.12.2011 predmetnú pohľadávku z

úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. Ku dňu
postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver, ten bol splatný až 10.1.2016 (nedošlo k vyhláseniu
jeho mimoriadnej splatnosti), Slovenská sporiteľňa, a.s. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z
úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 15.12.2011je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ. Žalobcovi v spore chýba aktívna vecná
legitimácia. Žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery a preto ich nemôže vo vlastnej réžii
ani spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je pritom úkonom, ktorý možno podradiť pod

pojem spravovanie úveru. Žalobca nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť predmetného úveru.
Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.
11/O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP a podľa §
255 ods. 1 CSP, žalovaná mala vo veci plný úspech, preto jej súd priznal nárok na plnú náhradu trov
konania.

12/Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Podľa neho súd nesprávne zamietol žalobu pre
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v konaní na strane žalobcu, pričom žalobca predložil relevantný
dôkazopostúpenípohľadávkyodpôvodnéhobankovéhosubjektu.Poukázalnabod19.16Všeobecných
obchodných podmienok, v zmysle ktorých klient výslovne súhlasil s tým, že banka je oprávnená
kedykoľvek postúpiť akúkoľvek svoju pohľadávku. Banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojím
klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného

predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje, alebo ak z povahy ich ustanovení
nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu
vzťahov medzi bankou a klientom odchylne od ustanovení zákona o bankách, pričom ustanovenie
§ 92 ods. 8 zákona o bankách odchylnú úpravu nevylučuje. Nie je pravdou záver súdu prvej
inštancie, že môže dôjsť k postúpeniu len splatných pohľadávok. Pokiaľ by predmetné ustanovenie

malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v
príslušnom ustanovení výslovne uvedené. Banky môžu postúpiť peňažné záväzky ako celok vrátane
jeho príslušenstva. Zosplatnenie dlhu veriteľom znamená, že dlh už nie je možné zo strany dlžníka
zaplatiť v splátkach. V dôsledku nesplnenia povinnosti dlžníkom sa stáva splatný celý dlh vyhlásením
jeho zosplatnenia. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné

postúpenie pohľadávky. Postúpením pohľadávky sa žalobca stal veriteľom tejto, základným právom
veriteľa je v zmysle § 488 Občianskeho zákonníka právo na plnenie od dlžníka. Žalobca preto považoval
za nesporné, že spolu s postúpenou pohľadávkou na neho prešli všetky práva s touto pohľadávkou
spojené, teda aj právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. V ďalšom namietal, že žalovaná v priebehu
konania ničím nespochybňovala dostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Pokiaľ súd prvej inštancie

vyhodnotil obranu žalovanej ako účelovú a nedôvodnú, nevidel dôvod, aby bola žalovanej priznaná
náhrada trov voči žalobcovi. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a
žalobe žalobcu vyhovel, prípadne napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.
13/Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázala na skutočnosť, že nedostatok

aktívnej vecnej legitimácie je daný v dôsledku absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení žalovanej
pohľadávky, na, ktorú je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Otázka platnosti, resp. neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky nie je skutkovým tvrdením, ale právnou kvalifikáciou, u ktorej fikcia
nespornosti nenastáva. Na podporu správnosti záveru súdu prvej inštancie poukázala na rozsudok
NajvyššiehosúduSRz28.marca2018sp.zn.7Cdo/26/2017.Argumentáciažalobcuohľadommožnosti

odchylného dojednania postúpenia nesplatnej pohľadávky vo všeobecných obchodných podmienkach
je tak v rozpore s kogentným ustanovením zákona. K namietanému výroku o náhrade trov konania
žalovaná poukázala na to, že žalobca v danom prípade žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa
neformuluje. Skutočnosť žalobcom namietaná v odvolaní, že súd prvej inštancie založil zamietnutie
žaloby na inej argumentácii, ako sa toho domáhala žalovaná, okolnosťou hodnou osobitného zreteľa

nie je. Žalovaná si riadne plnila procesné povinnosti žalovanej strany, snažila sa postupovať účelne,
zastúpenie advokátom zvolila pre zlý zdravotný stav a nemožnosť zúčastniť sa pojednávania osobne.
Bolo by nespravodlivé, aby jej za tohoto stavu nebolo ako úspešnej strane sporu priznané právo na
náhradu trov konania, keď navyše žalobca musel mať z iných konaní vedomosť, že zmluvy o postúpení
pohľadávok, od ktorých odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore, sú absolútne neplatné.

Žalovaná preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
potvrdil.
14/Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a §
380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že dôvodné nie je.
15/Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje so záverom prvej súdu prvej inštancie o absencii aktívnej

vecnej legitimácie na strane žalobcu z dôvodu nadobudnutia postúpenej pohľadávky contra legem.
16/Žalobca v odvolaní nespochybnil, že predmetom postúpenia nebol splatný peňažný záväzok. Právny
predchodcažalobcupostúpilžalovanúpohľadávkunažalobcuvrozporesvýslovnýmznenímzákonného
ustanovenia § 92 ods. 8 zák. č. 348/2001 Z.z. o bankách (kogentného charakteru). Ide o prípadabsolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 OZ, ktorá nastáva priamo zo zákona, a to od počiatku.
Špecifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada centrálna banka, opodstatňuje záver, že s bankovým
úverom,ktorýniejesplatný,nemôženakladaťnebankovýsubjekt.Nesplatnýúverodbankyjeproduktom

banky, na ktorý dopadá dohľad centrálnej banky s prísne stanovenými pravidlami pre bankový sektor.
Nebankový subjekt nie je oprávnený používať bankové oprávnenia a ani používať bankové úvery.
Termín používať prirodzene zahŕňa aj zosplatnenie úveru alebo určité zavŕšenie vzťahu vyplývajúceho
zo zmluvných podmienok banky. Postúpenie pohľadávky (cessio) je bežným právnym úkonom, pokiaľ sa
však cesia týka bankovej pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis dopĺňa zákonné pravidlá

pre platné postúpenie. Postúpiť tak možno bankovú pohľadávku v tej časti, ktorá je po splatnosti, a to
iba po výzve na splnenie, na základe písomnej výzvy banky, ak omeškanie trvá viac ako 90 dní.
17/Nemožno spochybňovať právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak za
podmienky postupu súladného so zákonom a obchodnými podmienkami - po vyhlásení predčasnej
mimoriadnej splatnosti celého úveru, ktoré je výlučným oprávnením banky, ktorého realizácia prichádza
do úvahy ešte pred postúpením pohľadávky. Z dôvodovej správy vyplýva, že sa upravuje možnosť použiť

inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu aj osobe, ktorá nie je bankou.
Zákonodarca tak mal na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník
aktuálne, po stanovenú dobu a napriek písomnej výzve banky, v omeškaní.
18/V čase postúpenia pohľadávky peňažný záväzok nebol splatný, súd prvej inštancie preto dospel k
správnemu záveru o jeho neplatnom postúpení podľa § 39 OZ pre rozpor s ustanovením § 92 ods. 8

zákona o bankách, v dôsledku čoho žalobca nie je nositeľom v konaní uplatneného nároku.
19/V časti týkajúcej sa náhrady trov konania žalovaná správne poukázala na to, že žalobca v danom
prípade žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa (pre aplikáciu ust. § 257 CSP) neuvádzal, skutočnosť
žalobcom namietaná v odvolaní, že súd prvej inštancie založil zamietnutie žaloby na inej argumentácii,
ako sa toho domáhala žalovaná, okolnosťou hodnou osobitného zreteľa nie je. Žalovaná si riadne

plnila procesné povinnosti žalovanej strany, skutočnosť, že ňou uvádzané dôvody procesnej obrany sa
nestali nosnými argumentmi pre zamietnutie žaloby (týmto bol záver súdu o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie, ďalšie námietky žalovanej súd neposudzoval) ešte neznamená, že postupovala neúčelne
či nedôvodne.
20/Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne

správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
21/O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej náhradu trov
odvolacieho konania priznal v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods.

2 CSP).
22/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).