Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. február 2012

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 13C/41/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511202445
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Srogončík

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2012:1511202445.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudcom JUDr. Dušanom Srogončíkom v občianskoprávnej veci navrhovateľa:

W. K., bytom M. XXXX/XX, XXX XX M., zastúpený JUDr. Jozefom Aľušikom, so sídlom Černyševského
11, 851 01 Bratislava, proti odporcovi: V.. O. M., bytom N. XX, XXX XX Z. o zaplatenie náhrady škody
vo výške 3.478,- € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 3.478,- € a trovy právneho zastúpenia vo výške 831,24
€ advokátovi JUDr. Jozefovi Aľušikovi, AK Bratislava, Černyševského 11, na jeho účet, vedený v M. Z.,
č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ v podanom návrhu zo dňa 4.2.2011 žiadal, aby súd zaviazal odporcu k náhrade škody
vo výške 3.478,- €, keď túto škodu uplatňoval od exekútora v zmysle § 33 ods. 1, 2 Exekučného

poriadku. Uplatňovaná výška škody zodpovedá sume, ktorú by navrhovateľ získal, ak by mal sumu vo
výške 54.769,96 € na termínovanom vklade v Slovenskej sporiteľni, keď priemerná úroková sadzba
predstavovala 2,8 %. Dôvodom pre uplatnenie náhrady škody bola skutočnosť, že Okresný súd Pezinok
vo veci vedenej pod č.k. 15Er 1777/2008 neschválil príklep, týkajúci sa nehnuteľnosti, udelený súdnym
exekútorom, čo súd zdôvodnil aj nezákonným postupom exekútora v konaní.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz pod č.k. 27Ro 236/2011, kde návrhu navrhovateľa vyhovel.

Proti platobnému rozkazu podal odpor odporca a navrhoval návrh zamietnuť. Odporca poukazoval na to,
žeexekútorjevzmysleustanovenia§2Exekučnéhoporiadkuštátomurčenouosobouasplnomocnenou
osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Vzhľadom na povahu vzťahu
medzi osobou zúčastnenou na konaní - vydražiteľom a súdnym exekútorom nemožno požadovať od
súdneho exekútora náhradu škody priamo a preto je potrebné vyriešiť otázku, či návrh nebol podaný
predčasne. Odporca ďalej poukazoval na to, že ako súdny exekútor v konaní postupoval správne, je

viazaný súdnym rozhodnutím, ktoré bolo podkladom pre vykonanie exekúcie. Ďalej poukazoval na to, že
exekútor nezodpovedá za chyby v znaleckom posudku, exekútor nemá rozhodovaciu a preskúmavaciu
právomoc k tomuto úkonu. Odporca ďalej poukazoval na to, že potom, ako bol príklep neschválený,
vrátil celú sumu vydražiteľovi, poukazoval pri tom na ustanovenie § 12 ods. 4 Exekučného poriadku, kde
je uvádzané, že exekútor je povinný ukladať prostriedky na osobitný bankový účet, ktorý nie je úročený.
Odporca ďalej tvrdil, že navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a konaním
exekútora. Pokiaľ sa týka výšky náhrady škody, odporca poukazoval na to, že ani pri najlepšej odbornej

starostlivosti by úrokový výnos za obdobie v ktorom sa nachádzali finančné prostriedky u súdneho
exekútora by nedosahovali výšku, ako si ju uplatňuje navrhovateľ.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listom navrhovateľa zo dňa 25.2.2010, ktorý adresoval
Ministerstvu spravodlivosti SR na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody, oboznámením sa s
obsahom spisu Okresného súdu Pezinok č.k. 15Er 1777/2008, oboznámením sa so spisom Ministerstva

spravodlivosti č. 16302/2010/46 a zistil:

Na Okresnom súde Pezinok sa viedlo exekučné konanie pod č.k. 15Er 1777/2008, predtým konanie bolo
vedené na Okresnom súde Bratislava 3, pod č.k. 34Er 1015/2003, kde sa realizoval výkon rozhodnutia
na peňažné plnenie vo výške 980.000,- Sk s príslušenstvom a Okresný súd Bratislava 3 poverením zo

dňa 23.5.2003 poveril výkonom exekúcie exekútora V.. O. M., teda odporcu. Exekútor dňa 29.5.2003
vydal upovedomenie o začatí exekúcie a spôsobe jej vykonania. Proti tomuto upovedomeniu podal
námietky povinný 25.6.2003 o ktorých Okresný súd Bratislava 3 rozhodol dňa 29.10.2003 a námietky
zamietol. Povinný listom zo dňa 6.10.2005 adresovaným Okresnému súdu Bratislava 3 žiadal o odklad
exekúcie v zmysle § 56 ods. 1 Exekučného poriadku. Námietky proti exekúcii podala aj manželka
povinného 12.7.2005.

Exekútor, t.j. odporca príkazom zo dňa 14.6.2004 vydal príkaz na vykonanie exekúcie predajom
nehnuteľnosti a dňa 26.5.2005 vydal upovedomenie o čase a mieste oceňovania nehnuteľnosti.
Povinný dňa 6.10.2005 podal námietky voči znaleckému posudku. Povinný listom zo dňa 12.2.2007
adresovaným Okresnému súdu Bratislava 3 žiadal o zrušenie dražby určenej na deň 15.2.2007 a

súčasne žiadal o odklad exekúcie, pričom exekútorovi toto oznámil listom zo dňa 7.2.2007, ktorý mu
bol doručený 12.2.2007. Exekútor dňa 28.2.2007 podal návrh na schválenie príklepu udeleného pri
dražbe nehnuteľnosti a zároveň postúpil námietky proti udeleniu príklepu, pričom príklep bol udelený
exekútorom v zápisnici zo dňa 15.2.2007.

Okresný súd Pezinok rozhodnutím zo dňa 23.2.2009 zamietol námietky manželky povinného zo
dňa 7.7.2005, proti upovedomeniu o začatí exekúcii. Okresný súd Pezinok rozhodnutím zo dňa
23.2.2009 povolil odklad exekúcie na dobu do 31.8.2009. Okresný súd Pezinok rozhodnutím zo dňa
23.2.2009 námietkam vzneseným pri schválení príklepu vyhovel a príklep neschválil. Súd v tomto
rozhodnutí konštatuje okrem iného, že nakoľko o nárokoch povinného (žiadosť o odklad, námietky)

ako aj o námietkach manželky povinného týkajúcich sa okrem iného aj tvrdenia, že je podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľnosti nebolo doposiaľ súdom rozhodnuté, nemohol podľa názoru súdu
exekútor vykonať dražbu nehnuteľnosti a udeliť príklep. Pokiaľ ide o znalecký posudok súd konštatuje,
že tento mal viacero metodických nedostatkov a nespĺňal požiadavky na písomne vyhotovený znalecký
posudok v zmysle § 17 zák. 382/2004 Z. z. a znalkyňa porušila povinnosti stanovené zákonom. Toto

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 1.4.2009.

Navrhovateľ uplatňoval škodu, ktorá mu mala vzniknúť tým, že ak by mal sumu vo výške 54.769,96 €
na termínovanom vklade v Slovenskej sporiteľni v ktorej mal vedený účet, by bol získal úrok, ktorého
úroková sadzba bola v tom období 2,8 % a pri dobe trvania vkladu by získal 3.478,- €. Navrhovateľ

poukazoval na to, že úrok požaduje za obdobie od 21.2.2007 (deň úhrady za vydraženú nehnuteľnosť)
do 29.5.2009 (deň vrátenia uhradenej sumy). Pokiaľ ide o výšku úroku poukázal na výpis zo Slovenskej
sporiteľne, kde pri dobe viazanosti 24 mesiacov bol úrok 2,8 %.

Súdpriposudzovanínárokunavrhovateľasavprvomradezaoberalotázkouzodpovednostizavzniknutú

škodu zo strany odporcu.

Podľa § 15 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo

rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť

príslušnému orgánu a upovedomiť príslušný orgán. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.Podľa § 16 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušnému orgánu, ktorý koná v mene štátu,
písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/, ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR ak škodu
spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného
predpisu.

Navrhovateľ listom zo dňa 25.2.2010, doručeného Ministerstvu spravodlivosti SR 15.2.2010, žiadal o
predbežné prejednanie nároku na náhradu škody. Na Ministerstve spravodlivosti SR bola vec vedená

pod č.k. 16302/2010/46, pričom vo veci nebolo vydané žiadne rozhodnutie, preto navrhovateľ podal
návrh na súde dňa 4.2.2011, t.j. po uplynutí 6 mesačnej lehoty.

Podľa § 33 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá
zaškodutomu,komujuspôsobilonalebojehozamestnanecvsúvislostisčinnosťoupodľatohtozákona.

Exekútor ručí za škodu, ktorú spôsobili jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona
celým svojím majetkom.

Zodpovednosť zamestnancov exekútora podľa občianskoprávnych a pracovno-právnych predpisov nie

je dotknutá.

Predpokladmi vzniku zodpovednosti exekútora podľa citovaného ustanovenia je jednak exekučná
činnosť podľa definície v § 2 Exekučného poriadku, ďalej škoda, t.j. majetková ujma vyjadriteľná v
peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a exekučnou činnosťou. Existenciu týchto predpokladov

vzniku zodpovednosti exekútora v konkrétnom prípade musí preukázať poškodený. Poškodeným
nemusí byť len účastník exekučného konania, pretože nároky zo zodpovednosti exekútora vznikajú
každej osobe, ktorej bola škoda spôsobená v súvislosti s činnosťou podľa exekučného poriadku.
Exekútor sa zbaví zodpovednosti za škodu len ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri
vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať.

Vo veci náhrady škody spôsobenej súdnym exekútorom pri exekučnej činnosti koná za štát Ministerstvo
spravodlivosti SR. Ak poškodený uplatní náhradu škody od štátu, má štát po úhrade škody regresný
postih voči súdnemu exekútorovi. V prípadoch, kedy má poškodený nárok na náhradu škody voči štátu
má súčasne daný nárok aj na náhradu škody voči súdnemu exekútorovi, pričom táto zodpovednosť je

spoločná a nerozdielna. Poškodený sa môže rozhodnúť, že uplatní škodu iba voči štátu alebo iba voči
exekútorovi, prípadne nie je vylúčené, aby škodu uplatňoval od oboch subjektov. Zákon č. 514/2003 Z.
z. na ktorý ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku odkazuje, nemá žiadne ustanovenie, ktoré by
vylučovalo priamu zodpovednosť súdneho exekútora voči poškodenému.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto súd ustálil, že pasívne legitimovaný v danom prípade je exekútor,
t.j. odporca.

Súd daný právny nárok uplatnený navrhovateľom posudzoval podľa § 33 Exekučného poriadku a skúmal
predpoklady zodpovednosti za spôsobenú škodu pri výkone verejnej moci a to a) protiprávnosť, b) vznik

škody, c) príčinnú súvislosť medzi protiprávnosťou a vznikom škody. Súd v tejto súvislosti poukazuje na
to, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť, ktorej sa exekútor zbaví, ak preukáže, že škode
nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho možno požadovať. Pod pojmom
vynaloženia všetkého úsilia je potrebné rozumieť každú možnú starostlivosť, ktorú by bolo možné za
daných podmienok konkrétneho prípadu vyvinúť, aby sa zabránilo vzniku škody.

Súd skúmal prvý predpoklad a to protiprávne konanie alebo opomenutie exekútora. Súd konštatuje, že v
danomprípadedošlokopomenutiuzostranyexekútora,čokonštatujeajOkresnýsúdPezinokvosvojom
rozhodnutí zo dňa 22.3.2009, kde neschválil príklep, kde sa konštatuje, že exekútor vykonal dražbunapriek tomu, že nebolo rozhodnuté o žiadosti o odklad exekúcie, námietkach manželky povinného ako
aj problémy so znaleckým posudkom.

Podľa § 56 ods. 5 Exekučného poriadku, do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie môže exekútor
vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného. Z pripojeného spisu Okresného
súduPezinokmalsúdpreukázané,žepovinnýpodalžiadosťoodkladexekúcie,ktorýdoručilexekútorovi
12.2.2007 a napriek tomu bola vykonaná dražba a príklep bol udelený dňa 15.2.2007, rovnako boli
podané námietky manželkou povinného proti exekúcii 12.7.2005 o ktorých súd rozhodol v roku 2009 a

to rozhodnutím zo dňa 23.2.2009, teda sa pokračovalo v dražbe bez ohľadu na to, že tu boli prekážky
pre ktoré sa dražba vykonať nemala aj keď je pravda, že námietky manželky povinného boli zamietnuté.
Odporca má pravdu v tom, že nezodpovedá za správnosť znaleckého posudku, túto skutočnosť
preskúmava súd v rámci rozhodovania o príklepe, čo bol ale len jeden z dôvodov neschválenia príklepu.

Pokiaľ ide o ďalší predpoklad zodpovednosti - vznik škody, súd má preukázané, že škoda navrhovateľovi

vznikla.

Podľa § 12 ods. 4 Exekučného poriadku peňažné prostriedky, ktoré sú výťažkom exekúcie je exekútor
povinný ukladať na osobitný bankový účet. Odporca ako exekútor tvrdil, že on zloženú zábezpeku viedol
na depozitnom účte, ktorý úročený nie je, preto nemohla vzniknúť navrhovateľovi škoda.

Podľa § 156 Exekučného poriadku, rozdeľovanú podstatu tvorí najvyššie podanie a úroky z neho,
zábezpeka vydražiteľa uvedené v § 143 ods. 1, prípadne sumy zodpovedajúce záväzkom uvedeným
v § 152 ods. 1.

Súd vychádzajúc z tohto ustanovenia má za to, že zákon predpokladá, že peniaze majú byť vedené
na účte z ktorého plynú úroky, pričom nie je rozhodujúce aká je výška úrokov, pretože v tejto súvislosti
exekútor sa nemôže dostať do situácie, aby skúmal najvyššiu hospodárnosť zloženej zábezpeky,
ale súčasťou zábezpeky, resp. rozdeľovania podstaty okrem iného sú aj úroky a ak takto exekútor
nepostupoval, postupoval v rozpore s Exekučným poriadkom. Pokiaľ exekútor navrhovateľovi vrátil

zloženú zábezpeku bez úrokov nepostupoval správne.

Pokiaľ ide o tretí predpoklad zodpovednosti, t.j. príčinná súvislosť medzi protiprávnosťou a vznikom
škody, súd zastáva názor, že aj tento predpoklad je naplnený, pretože ak exekútor nepostupoval v
súlade s Exekučným poriadkom a následne vznikla škoda, príčinná súvislosť tu daná je a preto aj tento

predpoklad je naplnený.

Súd ďalej skúmal či sa exekútor nezbavil zodpovednosti tým, že by preukázal, že škode nemohol
zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho možno požadovať. Súd žiadne takéto
skutočnosti nezistil. Odporca ich neuvádzal, odporca len tvrdil, že on postupoval v súlade s exekučným

poriadkom a vychádzal z rozhodnutia súdu, pričom súd konštatuje, že tomu tak nebolo, čo súd odôvodnil
pri posudzovaní otázky protiprávnosti konania, resp. opomenutia.

Pokiaľ ide o výšku uplatňovanej škody, súd sa stotožnil s nárokom, ktorý si uplatnil navrhovateľ, ktorý
predstavuje 2,8 % úrokovej sadzby, čo navrhovateľ preukázal výpisom zo Slovenskej sporiteľni, kde v

tomto časovom období bol, pričom navrhovateľ mal vedený účet v tejto sporiteľni.

Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi

trovy právneho zastúpenia, ktoré celkove predstavujú sumu 831,24 €, keď navrhovateľ mal v konaní plný
úspech. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z týchto úkonov, čo zodpovedá vyhláške Ministerstva
spravodlivosti SR č. 655/2004 a to: príprava a prevzatie veci (§10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. a), podanie
návrhu (§ 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. b), účasť na pojednávaní dňa 5.9.2011, 3.10.2011, 28.11.2011,
16.1.2012 (§ 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. c) pričom hodnota jedného úkonu predstavuje 131,13 €. Súd

ďalej priznal 6x režijný paušál ( §16 ods. 3) po 7,41 €, čo spolu predstavuje sumu 44,46 €.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu Krajskému súdu v Bratislave, dvojmo.

V odvolaní okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 42 ods. 3 O.s.p. sa musí uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,včomsavidínesprávnosťtohtorozhodnutialebopostupusúduačohosaodvolateľ
domáha (§205 ods. 1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 202 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti.