Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/61/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718200142
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5718200142.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a
členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, vo veci starostlivosti súdu
o maloleté dieťa: O. T., nar. X.X.XXXX, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Martin, pracovisko Turčianske Teplice, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka - L. T., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, a otec - M. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XX, o návrhu matky

na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného
súdu Martin č.k. 9P/9/2018-76 zo dňa 28. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e c h á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o schválení rodičovskej
dohody.

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e vo zvyšnej časti a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i

a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bola maloletá O., nar.
X.X.XXXX ponechaná v osobnej starostlivosti matky a súčasne si rodičia dohodli rozsah a súvisiace
podmienky stretávania (sa) otca s maloletou. Konštatoval, že dohoda neodporuje Zákonu o rodine, vo
výchovnom prostredí matky neboli zistené žiadne nedostatky. Maloletá sama vyjadrila svoj názor, že

nechce ďalej striedavú starostlivosť, ale chce byť zverená matke s tým, že sa s otcom chce naďalej
stretávať. Zdôraznil, že do zásadnej miery prihliadol na predmetný názor dieťaťa a to s ohľadom na
jeho vekovú a rozumovú vyspelosť, kedy už je spôsobilé samostatne posúdiť otázky týkajúce sa výkonu
osobnej starostlivosti. Poukázal i na to, že otec nakoniec súhlasil so zverením dcéry matke. Rovnaký
názor prezentoval aj kolízny opatrovník.

2.Nadväzne súd prvej inštancie stanovil vyživovaciu povinnosť otca vo výške 90 eur mesačne a to s
účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. V dôsledku toho tiež deklaroval zmenu rozsudku Okresného
súdu Martin č. k. 19P/259/2015-69 zo dňa 20.6.2016, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k.
7CoP/6/2017-151 zo dňa 22.2.2017 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej O..
Pri rozhodovaní o výške výživného prihliadal najmä na skutočnosť, že maloletá už nebude v striedavej
starostlivosti oboch rodičov. Rozsah starostlivosti otca sa teda podstatne zníži, keďže maloletá u neho

nebude polovicu mesiaca, ale len približne 1 - inu (znížené náklady na stravu, bežné výdavky, hygienu,
ošatenie a podobne). Sumu 90 eur považoval za dostatočnú s ohľadom na vek a záujmy dieťaťa.
Maloletá navštevuje kurz angličtiny (náklady približne 25 eur mesačne), má výdavky spojené so školou
(stravné, cestovné a podobne). Súčasne vykonáva brigádnickú činnosť, ktorou si vie z malej časti pokryť
svoje náklady. Pokiaľ do súčasnosti postačovala suma 50 eur mesačne, zvýšená čiastka výživného
zohľadňuje aj skutočnosť, že výdavky do školy a na anglický kurz bude platiť už len výhradne matka.

3.Záverom okresný súd dodal, že zohľadnil aj ukončenie pracovného pomeru otca v spoločnosti
COOP Jednota Martin, pričom keby k ukončeniu nedošlo, určil by výživné vo vyššej sume. V spojitostis argumentom otca, že prišiel o značnú časť príjmu, a teda nebude mať na platenie výživného
na maloletého P. (ostal v striedavej starostlivosti), ho súd poučil, že môže podať návrh na zmenu
rozhodnutia o výživnom počas striedavej starostlivosti.

4.O trovách konania súd rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov
tento procesný nárok nepriznal.

5.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletej a domáhal sa určiť výživné v sume 30 eur

mesačne. Okresnému súdu vytýkal, že neprihliadol na zásadnú skutočnosť, a to že k 31.5.2018 mu
skončil pracovný pomer v spoločnosti COOP Jednota Martin z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm.
b/ Zákonníka práce. Od 1.6.2018 je poberateľom len jedného príjmu z obce N., kde priemerný mesačný
príjem je vo výške 477 eur. Pri striedavej starostlivosti mu bolo určené platiť výživné na každé dieťa
po 50 eur mesačne, nakoľko mal príjem z dvoch pracovných pomerov. Aktuálne celkový príjem matky
predstavuje 695 eur mesačne, k čomu by mala poberať výživné vo výške 140 eur, t.j. celkový jej mesačný

príjem je vo výške 845 eur, zatiaľ čo mesačný príjem odvolateľa predstavuje 330 eur (po odpočítaní
výživného). Rozdiel v príjmoch teda predstavuje 500 eur mesačne. Okrem toho maloletá O. vykonáva
brigádnickú činnosť, ako sama uviedla na pojednávaní. Jej mesačný príjem je cca 150 eur mesačne.
6.Zároveň odvolateľ poukázal na to, že matka nepravdivo oznámila výdavky na stravu maloletej. U
kolízneho opatrovníka uviedla 50 eur mesačne na obe maloleté deti, t.j. 25 eur mesačne na dieťa,

zatiaľ čo na pojednávaní uviedla, že platí 20 eur na dieťa. Ani tieto výdavky nie sú pravdivé, keď 10
eur mesačne uhrádza on. Ďalej podotkol, že okrem určeného výživného uhrádzal aj cestovné, ošatenie,
drogériu, náklady na školské aktivity. Maloletým deťom zakúpil počítače. Namietal, že anglický jazyk
nie je súčasťou školského vyučovania, je to nadštandard. Uzavrel, že pri určovaní výživného sa zisťujú
všetky majetkové a príjmové pomery povinných rodičov.

7.V písomnom vyjadrení k odvolaniu matka navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Upozornila na to, že
všetky platby nevyhnuté spojené so štúdiom si plní včas pred splatnosťou termínov, na rozdiel od otca
a jeho príležitostných úhrad po niekoľkonásobných výzvach. Ďalej zdôraznila, že momentálne je príjem
otca relatívne nižší, otec pracuje polovicu fondu pracovného času, čo zodpovedá štyrom hodinám denne

oproti matke neplnoletých detí. Tento prechodný stav sa môže kedykoľvek zmeniť vzhľadom na vysokú
ponuku pracovných miest na trhu práce. Len neochota pracovať a vypočítavosť zo strany otca vedie k
jeho prechodne zníženému príjmu. V prípade, že otec neplnoletých má problém si nájsť prácu v rozsahu
8 hodín denne, navrhuje, aby obe deti boli na prechodný čas zverené do starostlivosti matky a tým by
mal otec po zaplatení výživného dostatok peňažných prostriedkov.

8.Pokiaľ ide o maloletého P., ktorý je v striedavej starostlivosti, matka uviedla, že otec by sa mal podieľať
na financovaní školských a iných potrieb polovicou, čo už dlhodobo nie je reálne. Pokiaľ predložil
odvolateľ bločky, tieto nie všetky boli určené pre deti, takmer polovica boli darčeky. Pobyty boli cielené
na potreby otca, nie detí. Výdavky na stravu platil v roku 2015, 2016 a prvých 10 mesiacov 2017 platil len
príležitostne bez konkrétneho harmonogramu. S platbami začal až potom, keď dcéra O. prostredníctvom

matky žiadala zmenu úpravy rodičovských práv.

9.V následkom písomnom stanovisku otca k vyjadreniu matky, tento uviedol, že matka žiadne výzvy
otcovi na úhrady neposielala. Úhradu na stravné musela matka vidieť, pretože objednáva obedy
maloletejcezstravovaciuwebstránkuškolskejjedálne.MaloletáO.vsúčasnostinavštevujelenjazykovú

školu a nemá žiadne iné záujmové krúžky, ktoré by vyžadovali finančnú podporu. Tvrdenia matky, že
uhrádza výdavky na maloletú O. nemôžu byť brané do úvahy, nakoľko nepreukázala predmetné náklady.
Poukázal na duplicitné zriadenie bankových účtov maloletej.
10.Otec zopakoval, že je nespochybniteľným faktom je aktuálne vyššia životná úroveň matky, nejde
pritomojehovypočítavosť,keďžefunkciustarostuvykonávadruhévolebnéobdobie.Súčasnevykonával

aj prácu na 8 - hodinový pracovný úväzok, pričom pracovnú ponuku musí zladiť so svojim polovičným
pracovným úväzkom na obci. Pokiaľ matka navrhuje, aby boli deti na prechodný čas zverené do jej
osobnej starostlivosti, súdne konanie sa týka len maloletej O.. Ani s jej zverením do osobnej starostlivosti
matky nie je stotožnený, keďže matka maloleté deti necháva v starostlivosti svojich rodičov, čím využíva
údajne chorých rodičov. Taktiež matka porušuje zákon o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, nakoľko

otca neinformuje o zdravotnom stave maloletej.
11.Doplnil, že doklady predložené k odvolaniu sú pravdivé, boli pre deti. Darčeky pre deti nekupuje po
celý rok. Pobyty absolvoval s deťmi, ktorým boli určené. Zdôraznil, že do odchodu matky zo spoločnejdomácnosti v júli 2015 sa matka žiadnym spôsobom nepodieľala na chode domácnosti. Uhrádzala len
stravu deťom v školskej jedálni.

12.Napokon, v poslednom vyjadrení matka uviedla, že vyjadrenie otca je plné poprekrúcaných
skutočností, poloprávd, klamstiev, subjektívnych domnienok a ohovárania. Stabilita medzi členmi rodiny
môže byť len na základe konsenzu, namiesto striktného dodržiavania pravidiel a dobrej vôle, avšak
komunikácia medzi otcom a deťmi neexistuje. V prílohe predložila stručný prehľad výdavkov na
maloletých.

13.Dňa 28.12.2018 bolo krajskému súdu doručené oznámenie Obce N. o ukončení pracovného pomeru
otca k 10.12.2018, t.j. k zániku funkcie starostu.

14. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie podal
účastník konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP),

preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP (z tohto titulu nedotknutým ponechal výrok o
schválení rodičovskej dohody, voči ktorému nie je odvolanie prípustné) a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP) rozsudok okresného súdu v
napadnutej časti zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP a vec mu vrátil (§
391 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15.V prípade súdom autoritatívne stanovovaného výživného ide síce o opakujúce sa dávky určované do
budúcnosti, určujúcou je však podmienka nezmenených okolností (clausula rebus sic stantibus, t..j. veci
ostanú, ako sú). Z uvedeného vyplýva, že pri kvalifikovanej zmene relevantných skutočností (zákonných
kritérií), z ktorých súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti vychádzal, možno pristúpiť k zmene

výšky výživného.
16.Pravidlom v tejto spojitosti býva, že súd určuje výživné (resp. jeho zmenu) s účinnosťou odo
dňa podania návrhu (návrhy sú totiž spravidla reakciou na rozhodné okolnosti, ktoré už nastali). V
posudzovanej veci súd prvej inštancie vymedzil počiatok účinnosti zmeny vyživovacej povinnosti (až)
momentom právoplatnosti dotknutého/predmetného rozsudku. Ani takéto určenie (počiatku účinnosti),

ak korešponduje skutkovým okolnostiam prípadu, vo všeobecnosti neodporuje aplikovanej právnej
úprave.
17. Odhliadnuc od skutočnosti, že okresný súd v rámci odôvodnenia rozsudku bližšie neosvetlil motív
zvolenejúpravyúčinnostizmenyvýškyvýživného(ktorýmsamôžejaviťnapr.skutočnosť,žebystriedavá
starostlivosť mala byť vykonávaná až do právoplatnosti rozsudku), je však potrebné konštatovať, že

špecifické okolnosti súdenej veci spôsobujú predčasnosť záverov okresného súdu, ktorý okrajovo
podotkol, že zohľadnil stratu príjmu otca v COOP Jednota. Tá nastala 3 dni po vyhlásení rozsudku,
následne, hoci tu už bez objektívnej možnosti okresného súdu prihliadať na takúto skutočnosť, došlo aj
k strate druhého príjmu otca (bod 13 tohto odôvodnenia).
18.Súhrn týchto okolností spôsobuje, že aktuálne - s ohľadom na okresným súdom zvolený režim

počiatku zmeny výživného po právoplatnosti rozsudku - neexistuje riadne zistený skutkový stav v
podobe ustálenia relevantných zákonných kritérií pre určenie výšky vyživovacej povinnosti na čas po
právoplatnosti rozsudku. Inými slovami, podmienky z ktorých by súd mal vychádzať (bod 15 tohto
odôvodnenia) pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti nie sú preukázané, predovšetkým nie je vôbec
zrejmé, či otec má nejaký príjem (z pracovného pomeru, dávok sociálneho poistenia), pokiaľ áno, aká

je jeho výška.
19.Do úvahy následne môže prichádzať aj posúdenie otázky potencionality príjmu na strane otca
(ako to naznačuje matka v prípade, že by bolo preukázané vyhýbanie sa zárobkovej činnosti otcom),
možným/potrebným sa javí i diferenciácia výšky výživného podľa jednotlivých období rozdielneho príjmu
dosahovaného otcom.Sohľadomnabeznávrhovýcharaktertohtodruhukonaniajepotrebnévyporiadať

sa aj s tvrdením otca o nevyhnutnosti zmeny výšky vyživovacej povinnosti k mal. P.. Všetky uvedené
okolnosti však ostávajú len v hypotetickej rovine, nakoľko, ako už bolo konštatované, z určujúceho
hľadiska absentujú potrebné skutkové zistenia/závery, ktorých ustálenie presahuje rámec odvolacieho/
prieskumného konania, preto bude úlohou okresného súdu v ďalšom postupe.

20.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba
tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ
poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať
nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.