Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Galanta
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslav Studenčan
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 2T/72/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317010339
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Studenčan
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2317010339.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Galante v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Studenčana a
prísediacich - Marty Horváthovej a Emílie Karikovej na hlavnom pojednávaní dňa 19.09.2018 v trestnej
veci proti obžalovanému K. O. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/, b/ ods. 4 písm.
b/ s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zák. a iné takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný K. O., B.. XX.XX.XXXX P. T., O. X. L., O..Č.. Ú. X. X.,
j e v i n n ý, že
dňa 07.01.2015 v presne nezistenom čase v dobe od 09.00 hod. do 12.30 hod. v obci Čierny Brod
odomkol bránku kľúčom zaveseným na bránke z vnútornej strany, dostal sa do dvora rodinného domu
číslo 238, následne nezisteným spôsobom otvoril okno v zadnej časti domu, vošiel do domu, kde na
chodbe zo šatníka odcudzil pánske hodinky zo žltého kovu so štyrmi diamantovými kamienkami, pánsku
retiazku zo žltého kovu, obrúčku zo žltého kovu, tri páry dámskych náušníc zo žltého kovu, dámsky
náramok zo žltého kovu, predmety zo strieborného kovu nachádzajúce sa v skrini v detskej izbe a to
náhrdelník s príveskom v tvare krížika, 5 kusov prsteňov, 4 kusy dámskych náramkov, 3 páry náušníc,
ďalej odcudzil notebook značky Asus čiernej farby, ktorý bol položený v kuchyni na stole, fotoaparát
značky Sony, červenej farby. nachádzajúci sa v zásuvke šatníka na chodbe, čím Š. X. B.. XX.XX.XXXX,
O. X. Č. X. XXX, spôsobil podľa odborného vyjadrenia' odcudzením vecí škodu spolu vo výške 3.437
Eur,hocibolzaprečinkrádežepodľa §212ods.2písm.a),ods.3písm.b)Tr.zák.odsúdenýrozsudkom
Okresného súdu Piešťany pod spisovou značkou 2T 267/2008 zo dňa 19.05.2014 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Trnava pod spisovou značkou 6To 65/2014 zo dňa 14.08.2014, právoplatným dňom
14.08.2014,
t e d a
-prisvojil si cudziu vec, tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak väčšiu škodu, hoci bol za taký čin v
predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a taký čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - vlámaním,
-neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť
vniknutiu,
č í m s p á c h a l- zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na
§ 138 písm. e/ Tr. zák., v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 212 ods. 4, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, m/, § 38 ods. 5, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák.
na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 os. 1 Tr. por. sa ukladá obžalovanému uhradiť spôsobenú škodu Š. X., B.. X.X.XXXX, X.
Č. X. Č.. XXX, podľa odborného vyjadrenia v celkovej výške 3.437,- Eur.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. sa poškodený Š. X. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný.
o d ô v o d n e n i e :
Obžalovaný K. O., na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. por.,
učinil vyhlásenie, že zo žalovanej trestnej činnosti sa cíti byť vinným. Súd po splnení zákonných
podmienok v zmysle § 257 ods. 5 Tr. poriadku, a vzhľadom aj na stanovisko prokurátora prijal vyhlásenie
obžalovaného, že zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/, ods. 4 písm. b/ Tr.
zák. s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zák., v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na skutkovom základe, ako je to uvedené v obžalobe
sa cíti byť vinným. Súd zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný doznal k
žalovanej trestnej činnosti, sa nevykoná. Vykoná sa dokazovanie iba ohľadne výroku o treste a škode.
Súd vyhodnotením produkovaných dôkazných materiálov s poukazom aj na vyhlásenie obžalovaného,
ktorý v plnom rozsahu sa doznal k žalovanej trestnej činnosti dospel k záveru, že bolo jednoznačne
preukázané, že obžalovaný sa dopustil zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/, ods.
4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zák., v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na skutkovom základe, ako je to uvedené
vo výrokovej časti rozsudku.
Súd mal za preukázané, že obžalovaný si prisvojil cudziu a takýmto konaním spôsobil poškodenému Š.
X. väčšiu škodu. Okrem toho čin spáchal závažnejším spôsobom konania, vlámaním a zároveň týmto
úmyselným konaním bez povolenia oprávnenej osoby, vnikol do obydlia iného a čin spáchal prekonaním
prekážky, ktorej účelom bolo zabrániť vniknutiu.
Zavinenie v konaní obžalovaného súd vyhodnotil ako úmyselné.
Obžalovaný K. O. z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený. Doposiaľ bol 11-krát súdne trestaný.
Naposledy bol odsúdený cudzozemským súdom Landesgericht Korneburg sp. zn. 601 HV 19/2015t
dňa 26.11.2015, právoplatný dňa 03.03.2016 na trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov. Rozsudkom
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3Ntc/18/2016 zo dňa 27.09.2016 bol uznaný rozsudok Krajinského súdu
Korneburg, sp. zn. 601 HV 19/2015t dňa 26.11.2015 v spojení s rozsudkom Najvyššieho krajinského
súdu Viedeň zo dňa 03.03.2016, sp. zn. 18Bs 19/16z, ktorým bol K. O. uznaný za vinného zo spáchania
závažnej profesijnej krádeže vlámaním v rámci organizovanej skupiny, za ktorý mu bol uložený trest
odňatiaslobodyvovýmere6rokov.TýmtorozsudkommubolajnariadenýnaúzemíSlovenskejrepubliky
vykonať zvyšok uvedeného trestu odňatia slobody.
Súd pri úvahe o treste prihliadol na ust. § 34, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, m/, § 38 ods. 5, § 39 ods.
2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák.Podľa § 34 ods. 1 Trestného. zákona., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných
činov.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadať na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona, pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije.
Podľa § 39 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí
trestu.
Podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť
trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a
v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať
rokov.
Súd pri úvahe o treste dospel k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody za použitia ustanovenia §
38 ods. 5 Tr. zák. v trestnej sadzbe od 6 rokov a 6 mesiacov až do 10 rokov, by vzhľadom na okolnosti
a charakter trestnej činnosti obžalovaného bolo neprimerane prísne. Súd v danom prípade použil
pri ukladaní trestu inštitút mimoriadneho zníženia trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, konkrétne
ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. a uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere
5 rokov, pre výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia. Súd predovšetkým prihliadol na učinené vyhlásenie obžalovaného o vine. Vyhlásenie viny
obžalovaným v súlade s podanou obžalobou, ktoré súd za splnenia zákonných podmienok, ak prijme
je nenapadnuteľné odvolaním. Takéto vyhlásenie je z hľadiska ďalšieho postupu súdu veľmi významné,
keďže v rozsahu priznania obžalovaného sa nevykonalo kontradiktórne hlavné pojednávanie. Súd
zastáva ten právny názor, že vyhlásením viny obžalovaným, ktoré je neodvolateľné, zakladá možný
zákonný postup pre mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby
odňatia slobody v súlade s ustanovením § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. Súd z uvedeného dôvodu pri
posudzovaní výmery trestu odňatia slobody za dodržania princípu spravodlivosti ukladaného trestu uložil
obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanoveného trestu odňatia slobody a
to trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, pre výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia. Tento druh a výmera trestu dostatočne spĺňa účel zabezpečenia ochrany
spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, ako aj vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a
na jeho prevýchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa súdu
primeraným trestom z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie.
Zároveň súd uložil obžalovanému povinnosť uhradiť spôsobenú škodu Š. X. v celkovej výške 3.437,-
Eur, podľa zadováženého odborného vyjadrenia. Súd poškodeného s nárokom na náhradu zvyšnej
škody, ktorú si uplatňoval nad rámec konštatovanej škody v obžalobe, odkázal za účelom jej uplatnenia
na civilný proces.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní, čo do výroku treste od oznámenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie
v prítomnosti toho, komu rozsudok treba doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením rozsudku je až jeho doručenie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.