Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. december 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 38Cb/92/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118201631
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:6118201631.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou v právnej veci žalobcu:

SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpeného:
JUDr. Tomáš Zboja, advokát, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanému: KOMUNÁLNA
poiťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595
545, právne zastúpenému: Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Robotnícka 6,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 870,- EUR s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j ekonanie v časti o zaplatenie sumy 445,68 EUR spolu s 9

% úrokom z omeškania ročne zo sumy 445,68 EUR od 20.12.2017 do zaplatenia.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 424,32 EUR spolu s 9
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 424,32 EUR od 20.12.2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- EUR, toto všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou, ktorá bola upomínaciemu Okresnému súdu Banská Bystrica doručená dňa 20.12.2017
žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 870,- EUR
spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 20.12.2017 až do zaplatenia, ako aj na zaplatenie
paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 EUR. Na odôvodnenie
žalovanej pohľadávky uviedol tvrdenia, podľa obsahu ktorých na základe škodovej udalosti evidovanej
u žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škoda bola spôsobená prevádzkou motorového

vozidla poistenca žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo
na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení
nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Žalovaný
nevybavil poistnú udalosť v zákonnej lehote, preto sa dostal do omeškania. Poškodený následne
uzatvoril so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody
vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom
vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Žalobca svoj nárok opiera o úpravu § 4 ods. 1, 2,

§ 11 ods. 7, § 15 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.2.Upomínací súd vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote
odpor s vecným odôvodnením. Na odôvodnenie odporu uviedol s poukazom na úpravu § 4 ods. 2
písm. b/ Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkoumotorovéhovozidla(ďalejužlenZákonoPZP),žežalovanýpovažujeprenájomnáhradného
vozidla za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci
do predošlého stavu. Zdôraznil však, že pri posudzovaní oprávnenosti uplatneného nároku je potrebné
prihliadať na príčinnú súvislosť medzi škodou na motorovom vozidle a vypožičaním motorového vozidla
a zohľadňovať primeranosť jednak časovú a jednak cenovú, s prihliadnutím na typovú značku, rozsah a

špecifikáciu poškodeného motorového vozidla, ako aj trhovú cenu za vypožičanie motorového vozidla.
Náhrada skutočnej škody za vypožičanie motorového vozidla, ktorá sa rovná sume, o ktorú náklady na
vypožičanie náhradného motorového vozidla prevyšovali prevádzkové náklady vlastného motorového
vozidla, teda poškodeného motorového vozidla, a ktoré boli spojené s jeho užívaním, ako aj amortizáciu
poškodeného motorového vozidla za dobu zapožičania náhradného motorového vozidla. Žalobca si
uplatnil u žalovaného nárok vo výške 870,- EUR z titulu prenájmu náhradného motorového vozidla za 29

dní, po ktoré mal poškodený podľa predložených dokladov náhradné motorové vozidlo užívať. Žalovaný
tieto doklady preskúmal a zastáva názor, že nevyhnutné náklady na prenájom náhradného vozidla počas
doby nutnej opravy poškodeného vozidla predstavujú len tie, ktoré vznikli počas doby 15 dní. Poukázal
ďalej na úpravu § 11 ods. 6, 7 a 8 Zákona o PZP a § 797 ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka a
uviedol, že nárok na uplatnenie úroku z omeškania žalobcovi nevznikol. Tiež poukázal na uznesenie NS

SR sp.zn. 2Cdo/224/2013 zo dňa 12.6.2014 a rozsudok Krajského súdu Bratislava sp.zn. 8Co/151/2016
zo 14.6.2016 a rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 62Cb/29/2016 z 26.6.2017. Zdôraznil,
že úprava podľa § 11 ods. 6, 8 Zákona o PZP je špeciálnou právnou úpravou vo vzťahu k úprave
Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o inštitút omeškania. Keďže si žalovaný splnil povinnosť podľa
§ 11 ods. 6 Zákona o PZP, právo na úrok z omeškania voči nemu žalobcovi nevzniklo. Samotná

skutočnosť, že žalobca nie je s výškou plnenia stotožnený, nie je skutočnosťou, ktorá predstavuje
nesplnenie zákonnej povinnosti žalovaného. Žalovaný ďalej namietal uplatnenie úroku z omeškania
v sadzbe, tak ako bola vymedzená žalobcom zdôraznením skutočnosti, že nárok vznikol na základe
úpravyObčianskehozákonníka.Zrovnakéhodôvodunamietalajuplatneniepaušálnejnáhradynákladov
spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- EUR.

3.Na vznesenú procesnú obranu reagoval žalobca podaním odoslaným upomínaciemu súdu dňa
28.2.2018. Zdôraznil, že uplatnil odôvodnený časový rozsah trvania obmedzenia poškodeného v užívaní
motorového vozidla, teda 29 dní počínajúc dňom 4.9.2017. Vozidlo bolo po oprave prevzaté dňa
2.10.2017 a faktúra bola vystavená dňa 16.10.2017. Do doby obmedzenia poškodeného v užívaní

poškodeného vozidla je potrebné započítať soboty, nedele, čo v danom prípade boli dni 9., 10.,
16., 17., 23., 24. a 30.9.2017 a deň 1.10.2017, kedy autoservisy z objektívnych príčin nevykonávajú
opravu. Poukázal pritom na metodické usmernenie členov SKP č. 17/2002. Namietal procesnú obranu
žalovaného v rozsahu krátenia prevádzkových nákladov počas doby prenájmu v celkovej výške 4,32
EUR, ktorú považuje za neopodstatnenú. Zdôraznil, že v dôsledku dopravnej nehody došlo práve ku

znehodnoteniu motorového vozidla, čo v logickej rovine znamená, že aj keď bolo následne vozidlo
opravené, je jeho hodnota na trhu nižšia práve v dôsledku poškodenia, než by bola jeho hodnota v
prípade uvádzania vozidla na predaj ako nebúraného. Zdôraznil funkciu náhrady škody predstavovanú
jej funkciou reparačnou, prostredníctvom ktorej sa má zaistiť plná kompenzácia spôsobenej ujmy.
Pokiaľ by nedošlo ku porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode a nebol by nutný ani

nájom náhradného vozidla. V tejto časti poukázal žalobca na rozsudok Krajského súdu Košice sp.zn.
3Cob/189/2014. V zmysle jeho záverov zdôraznil, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy
vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle
poškodeného a tento inštitút slúži aj na nahradenie zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného.
Poškodený nemá povinnosť hľadať najlacnejšiu požičovňu. V tejto časti poukázal žalobca na rozsudok

OkresnéhosúduBratislavaIsp.zn.27Cb/39/2012arovnakýzáverKrajskéhosúduŽilinavjehorozsudku
sp.zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017. Vo väzbe na procesnú obranu voči uplatnenému úroku z
omeškania poukázal na úpravu § 11 ods. 7 Zákona o PZP a zdôraznil, že pokiaľ by bol správny názor
žalovaného, bola by úprava podľa § 11 ods. 7 veta prvá v prvej časti Zákona o PZP neúčelná a v
samotnej podstate obsolentná, pretože by jej uplatnenie nikdy nenastalo. Žalovaný ukončil šetrenie

poistnej udalosti 4.1.2018, avšak neposkytol plnenie v plnom rozsahu zodpovedajúcom nároku žalobcu,
preto sa žalovaný dostal do omeškania. S poukazom na skutočnosť, že vzťah medzi poškodeným
a poisťovňou bol vzťahom medzi podnikateľmi, je opodstatnené posudzovanie uplatneného úroku z
omeškania podľa Obchodného zákonníka. Žalobu v časti o zaplatenie sumy 445,68 EUR spolu s 9 %úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 20.12.2017 do zaplatenia zobral späť na základe čiastočnej
úhrady tejto časti žalovanej pohľadávky žalovaný po začatí konania. V ostatnej časti zotrval na podanej
žalobe. Uviedol, že si žalovaný nesplnil povinnosť podľa § 11 ods. 6 Zákona o PZP a síce, že neskončil

šetrenie poistnej udalosti v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti,
ktorá škodová udalosť vznikla 30.8.2017 a bola mu oznámená 4.9.2017. Preto sa žalovaný dostal do
omeškania.

4.K vyjadreniu žalobcu reagoval žalovaný následným vyjadrením podľa podania z č.l. 115 až 119.

Opätovne zdôraznil, že považuje naďalej za sporné v tejto veci preukázanie existencie nároku žalobcu
vo výške istiny a zároveň aj jeho aktívnu legitimáciu, preukázanie nevyhnutnosti použitia náhradného
motorového vozidla a účelnosť vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ak také
náklady právny predchodca žalobcu skutočne aj vynaložil, výšku nároku vo výške istiny a nárok na
príslušenstvo uplatňované s istinou. Pokiaľ ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie s odkazom na
Nález Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 266/2014-27 zo dňa 16.12.2014, ďalej rozsudok Najvyššieho súdu

sp.zn. 2Cdo/205/2009 z 29.6.2010 zdôraznil, že otázku aktívnej vecnej legitimácie by mal súd skúmať
aj bez návrhu ako imanentnú súčasť každého súdneho konania. Zdôraznil, že nebolo preukázané, že
by došlo ku vzniku skutočnej škody v súvislosti s užívaním náhradného vozidla, a teda keďže k úbytku
na majetku právneho predchodcu žalobcu - poškodeného reálne nedošlo, nemohla mu vzniknúť ani
skutočná škoda. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo/986/2001 z 20.2.2013,

ako aj uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo/467/2013 zo 17.2.2016. Skutočnosť, že veriteľ má voči dlžníkovi
nejakú pohľadávku, aj keby bola priznaná rozhodnutím súdu, v zmysle označených rozhodnutí to ešte
neznamená, že došlo ku vzniku škody. Existencia neuspokojenej pohľadávky nie je škodou. Taktiež
poukázal na Nález Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 266/2014-27 zo dňa 16.12.2014 a rozsudok NS SR
sp.zn. 2Cdo/205/2009 z 29.6.2010, v nadväznosti na závery ktorých pri zistení nedostatku aktívnej alebo

pasívnej vecnej legitimácie účastníka sporového konania je nevyhnutné rozhodnúť o zamietnutí žaloby.
Rovnako pokiaľ ide o samotnú škodu ako dlhu z titulu nájmu náhradného vozidla, ktorú nepovažuje
žalovaný za úbytok v majetkovej sfére a teda za ujmu, poukázal na závery rozhodnutia NS ČR sp.zn.
25Cdo/2744/2006 zo dňa 7.2.2007. Vzhľadom na to, že neexistovala žiadna pohľadávka, ktorá by
zodpovedala nároku uplatňovanému v tomto spore, nemohol ani právny predchodca žalobcu účinne

túto pohľadávku postúpiť žalobcovi a v dôsledku toho nie je žalobca aktívne vecne legitimovaný. Nikdy
nezaplatenénákladynaprenájomvozidlanemôžupredstavovaťškodu,nanáhraduktorejbymalžalobca
právo, a to ani v súlade s úpravou § 427 Občianskeho zákonníka, ani v súlade s úpravou § 15 ods.
1 Zákona o PZP. Následne sa žalovaný venoval samotnému základu uplatneného nároku a primárne
poukázal na závery podľa uznesenia NS SR sp.zn. 3MCdo/3/2005 zo dňa 28.6.2016, v zmysle záverov

ktorého je v prípade skutočnej škody spočívajúcej v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla,
ktorá prevyšuje náklady na prevádzku vlastného vozidla, je dané právo na úhradu len v rozsahu, v
akom náklady na vypožičanie /nájom/ náhradnej veci boli vynaložené nutne a účelne. Náhradná vec
musí pritom svojimi parametrami zodpovedať veci pôvodnej, z užívania ktorej bola oprávnená osoba
vylúčená po určitú dobu. Rozsah náhrady škody pri prenajatom náhradnom vozidle je obmedzený

hľadiskom účelnosti a nutnosti. Žalobca v konaní vôbec nepreukázal, že by zo strany jeho právneho
predchodcu boli akékoľvek náklady do dnešného dňa vynaložené, pričom pri posudzovaní uplatneného
nároku žalovaný zdôraznil, že poškodený si môže prenajať len porovnateľné motorové vozidlo, teda
náhradné vozidlo nemôže byť vyššej triedy, než poškodené vozidlo. Bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu
hodnoverne preukázať účelnosť a nevyhnutnosť používania náhradného vozidla a to tak, že konajúcemu

súdu predloží evidenciu služobných jázd jeho právneho predchodcu vykonaných náhradným vozidlom
v rozsahu uvedenia konkrétneho času vykonania cesty, počtu kilometrov a konkrétneho účelu tej ktorej
cesty. V prípade, že žalobca nevie takúto evidenciu služobných jázd vykonaných náhradným vozidlom
predložiť, tak takáto skutočnosť nemôže byť na ujmu žalovaného, pretože žalobca je povinný preukázať
svoje tvrdenia o nutnosti a účelnosti nákladov vynaložených na použitie náhradného vozidla, k čomu

doposiaľ nedošlo /č.l. 117/. Pokiaľ ide o nevyhnutnú dobu prenájmu náhradného vozidla, žalovaný
tvrdil, že z uplatnenej doby prenájmu náhradného vozidla, teda 29 dní poskytol plnenie za 15 dní,
pričom zvyšok považuje za neprimeranú dobu trvania prenájmu náhradného vozidla, ktorá prevyšuje
skutočný čas opravy vozidla patriaceho právnemu predchodcovi žalobcu. Zo strany žalovaného došlo
k čiastočnému plneniu vo výške 445,68 EUR na účet žalobcu, ako to vyplýva z listiny označenej

ako oznámenie o poistnom plnení zo dňa 4.1.2017. Žalovaný postupoval pri výpočte primeranej
oprávnenej doby trvania prenájmu náhradného vozidla tak, že vychádzal z technológie opravy a
časových jednotiek stanovených výrobcom pre daný typ a značku poškodeného motorového vozidla
v počítačovom systéme H.. Doba 15 dní v danom prípade je oprávnená a primeraná. Pokiaľ ide oodpočetzaprevádzkovénákladypočastrvaniaprenájmuvozidla,žalovanýpoukázalnajejurčeniepodľa
Metodického usmernenia SKP č. 17/2002 - Metodika náhrady škody pri prenájme náhradného vozidla
a Dodatok ku tomuto usmerneniu, ktorý doklad bol vydaný Slovenskou kanceláriou poisťovateľov. Vo

vzťahu k úrokom z omeškania zdôraznil úpravu podľa § 11 ods. 6, 7 Zákona o PZP, pričom zdôraznil,
že skutočnosť, že žalobca nie je s výškou priznaného a poskytnutého plnenia zo strany žalovaného
stotožnený a domáha sa plnenia v rozsahu, ako si uplatnil, nemožno považovať za nesplnenie zákonnej
povinnosti. Podľa názoru žalovaného v prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca uplatnil nárok na
náhraduškodypriamovočižalovanémunazáklade§11ods.7ZákonaoPZP,kdejestanovenásplatnosť

poistného plnenia, ktoré je povinný poisťovateľ poskytnúť. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré vymedzuje
splatnosť pohľadávky majúcej základ v zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidlaaneumožňujeurčenieinéhočasusplatnostipoistnéhoplnenia.Opätovnepopreltvrdeniažalobcu
o odôvodnenosti uplatnenia úroku z omeškania v sadzbe podľa Obchodného zákonníka zdôrazniac, že v
predmetnom prípade ide o zodpovednosť za škodu, ktorá je zakotvená v ustanovení § 427 Občianskeho
zákonníka v podrobnostiach v Zákone o PZP. Ako prílohu tohto vyjadrenia predložil žalovaný Metodické

usmernenie členov SKP č. 17/2002: Metodika náhrady škody pri prenájme náhradného vozidla, účinnú
od 1.1.2003 pod záhlavím Slovenskej kancelárie poisťovateľov Bratislava (č.l. 121 až 127).

5.Žalobcareagovalpodaním,akojenač.l.136až137.Zdôraznil,žetrvánapodanejžalobeavovzťahuk
namietanej aktívnej legitimácii poukázal na bod 5 predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky, z ktorého

je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil
do práv a povinností poškodeného. Poškodený v rámci jedného dokumentu súčasne uhradil faktúru
za nájom, čím došlo k vzniku škody a zároveň postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu
škody voči žalovanému, čím došlo k reálnemu úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Žalobca naďalej
trvá na argumente, podľa ktorého reálne bol poškodený obmedzený v užívaní poškodeného vozidla

29 dní. Zdôraznil reparačnú funkciu náhrady škody, ktorá má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej
ujmy. Vzhľadom k tomu, že poškodený potrebuje každodenne motorové vozidlo, je potrebné za plnú
kompenzáciu brať aj prenájom náhradného vozidla ako spôsobenej škody, nakoľko ide o neočakávané
náklady a výdavky, ktoré by poškodený nemal pri riadnom užívaní svojho motorového vozidla. Poukázal
na čestné prehlásenie poškodeného, z ktorého jasne vyplýva, že poškodený v dôsledku škodovej

udalosti užíval náhradné vozidlo za účelom zabezpečenia chodu firmy, a to konkrétne na presun za
klientmi a na stavby. Z uvedeného je teda zrejmé, že počas doby prenájmu náhradné vozidlo poškodený
skutočne potreboval a aj ho reálne užíval. Náhradné vozidlo bolo zapožičané na dni bez závislosti
na počte najazdených kilometrov. Práve naopak, v dôsledku dopravnej nehody došlo k znehodnoteniu
motorovéhovozidlapoškodenéhoajezrejmé,žeajkeďbolovozidloopravené,natrhubolajehohodnota

nižšia práve v dôsledku tohto poškodenia. Zdôraznil obchodno-právnu povahu pohľadávky, ktorá bola
predmetom postúpenia a od toho sa odvíjajúcu dôvodnosť posudzovania príslušenstva z titulu úroku z
omeškania podľa Obchodného zákonníka čo do sadzby. Opätovne zdôraznil, že žalovaný v lehote podľa
§ 11 ods. 7 Zákona o PZP prvá časť vety neposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu, na aký má
právo, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania.

6.Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorý pred predbežným prejednaním sporu a pred otvorením
prvého pojednávania zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 445,68 EUR spolu s 9 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 445,68 EUR od 20.12.2017 až do zaplatenia späť, rozhodol súd na základe
aplikácie § 145 ods.3 CSP (Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) v konečnom

meritórnom rozhodnutí o čiastočnom zastavení konania tak, ako vyplýva z výroku I. tohto rozsudku.

7.Právni zástupcovia strán mali doručenie predvolania na termín pojednávania vytýčený vo veci na
deň 7.12.2018 včas a riadne vykázané, ako vyplýva z č.l. 135 a 155. Právny zástupca žalovaného
ospravedlnil neúčasť na označenom termíne pojednávania a podaním doručeným súdu 4.12.2018

podľa č.l. 166 navrhol vec prejednať v jeho neprítomnosti. Svoju neúčasť na uvedenom termíne
pojednávania právny zástupca žalovaného ospravedlnil so zreteľom na princíp hospodárnosti a v
záujme nenavyšovania trov konania so zdôraznením, že sa k nároku, ktorý je voči nemu uplatnený
vyčerpávajúco vyjadril. Zároveň s poukazom na úpravu § 278 CSP navrhol pre prípad, že sa žalobca
nedostaví na pojednávanie, hoci bol naň včas a riadne predvolaný a v predvolaní bol poučený o

následku nedostavenia sa na pojednávanie vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie žalobcu,
rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, ktorým žalobu zamietne. Osobitne k návrhu žalovaného
na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 CSP súd konštatuje, že pre vydanie takéhoto
rozhodnutia neboli splnené podmienky. Pri tomto závere vychádza súd z obdobne aplikovateľnýchzáverov podľa rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43 Co 5/2018 Km, podľa ktorých:
Aj keď súd správne dospel k záveru, že žalovaným uvádzaný dôvod vysokej pracovnej zaťaženosti
nie je možné považovať za tzv. vážne okolnosti neprítomnosti na pojednávaní (navyše žalovaný tento

dôvod nijako bližšie nekonkretizoval a nepreukázal) a vec pojednával v neprítomnosti žalovaného,
pokiaľ vykonal dokazovania listinnými dôkazmi, mal pri rozhodovaní o žalobe žalobcu vyhodnotiť aj
vyjadrenia a námietky žalovaného tak, aby odôvodnenie jeho rozsudku zodpovedalo úprave § 220 ods.
2,3 CSP, pretože sa žalovaný k žalobe vyjadroval opakovane, žalobca na jeho vyjadrenia reagoval
rovnako, ako aj žalovaný, ktorý nebol vo veci pasívny. Odvolací súd bol preto názoru, že je účelom

úpravy rozsudku pre zmeškanie žalovaného v § 274 CSP nie umožniť žalobcovi a ani súdu, aby v
prípadoch, keď žalovaný nebol v konaní pasívny, vyjadroval sa k žalobe, iba sa nezúčastnil nariadeného
pojednávania, navyše dokonca súhlasil s pojednávaním vo svojej neprítomnosti, vydal tzv. kontumačný
rozsudok. Takýmto postupom súdu by dochádzalo k tomu, že žalovanému by bola odňatá možnosť
brániť svoje práva na súde, čo by predstavovalo výrazný zásah do jeho práva na spravodlivý proces.
Týmto spôsobom sa súd s uvedeným návrhom žalovaného vysporiadava s tým, že nevzhliadol dôvod

pre osobitný procesný postup, v rámci ktorého by samostatne o tomto návrhu žalovaného rozhodol. Pre
komplexnosť odôvodnenia súd ku skutočnosti predvolania právnych zástupcov strán na pojednávanie
dňa 7.12.2018 o 13.10 hod., a to v dôsledku nesprávneho postupu spisovej kancelárie, oproti zákonným
sudcom určenému času začatia pojednávania o 10.45 hod, poukazuje súd vo vzťahu ku strane žalobu
na skutočnosť, že žalobe vo veci bolo pri zohľadnení dispozitívneho úkonu žalobcu, o ktorom súd

rozhodol výrokom I. vyhovené a vo vzťahu ku strane žalovaného na skutočnosť ospravedlnenia neúčasti
právneho zástupcu žalovaného na termíne pojednávania dňa 7.12.2019 ešte pred uvedeným termínom
pojednávania dňa 3.12.2018 (č.l. 164).

8.Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: fakturáciou nájomného

dodávateľa-žalobcunapoškodenéhopodč.faktúry170432/č.l.9/,oznámenímopostúpenípohľadávky
postupcu adresovaným žalovanému /č.l. 10/, oznámením o poistnom plnení zo dňa 4.1.2018 /č.l. 51
až 52/, záznamom o dopravnej nehode zo dňa 30.8.2017 /č.l. 63/, zákazkovým listom dodávateľa A-
Auto, s.r.o., Žilina /č.l. 66/, faktúrou č. 02170877 dodávateľa A-Auto, s.r.o. /č.l. 67, 68/, Zmluvou o nájme
č. XXX zo dňa 4.9.2017 /č.l. 69/, čestným prehlásením ZONA arch, s.r.o., Tomáša Ružičku 2186/5,

Žilina - poškodeného /č.l. 71/, Zmluvou o postúpení pohľadávky z 2.10.2017 /č.l. 72/ a celým spisovým
materiálom.

9. Podľa Článku 8 CSP /Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej už len CSP/:Strany
sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia

dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

10. Podľa Článku 11 ods.4 CSP: Súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo
v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.

11. Podľa Článku 15 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v
súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

12. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP: Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné.
Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

13. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP: Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná

pochybnosť o ich pravdivosti.

14. Podľa § 220 ods. 2 CSP: V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.15. Podľa § 191 ods. 1 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

16. Podľa § 4 ods. 1, 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla /ďalej už len Zákon o PZP/:Poistenie zodpovednosti sa
vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného
v poistnej zmluve.

Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené
preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)

alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

17. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o PZP: Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený

je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

18. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

19. Podľa § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia.

Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,
ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

20. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka: Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,

a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením

21.Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

22.Podľa § 526 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka: Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

23.Medzi stranami v konaní boli nesporné nasledovné skutkové okolnosti: Vznik dopravnej nehody dňa
30.8.2017, tak ako o tom svedčí záznam o dopravnej nehode podľa č.l. 63, pri ktorej dopravnej nehode

bolo poškodené vozidlo držiteľa ZONA arch, s.r.o., Tomáša Ružičku 2186/5, Žilina, IČO: 46 591 371 -
ďalej len poškodený, a to vozidlo U. U., zadanie tohto vozidla do opravy na základe zákazkového listu
L. dňa 5.9.2017 /č.l. 66/, vystavenie faktúry opravovne A-Auto, s.r.o. o oprave poškodeného vozidla
U. U. č. XXXXXXXX s údajom dodania tovaru a poskytnutia služby 16.10.2017 /č.l. 66, 68/, samotné
uzatvorenie Zmluvy o nájme č. XXX zo dňa 4.9.2017 medzi prenajímateľom - žalobcom a poškodeným

ako nájomcom /č.l. 69/, samotná fakturácia nájomného žalobcom poškodenému faktúrou č. 170432
za čas od 4.9.2017 do 2.10.2017 vo výške 780,- EUR, skutočnosť uzatvorenia Zmluvy o postúpení
pohľadávky medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom zo dňa 2.10.2017, tak
ako je na č.l. 72 a oznámenie tohto postúpenia postupcom - poškodeným žalovanému podľa oznámeniao postúpení pohľadávky z č.l. 73. Z uvedených medzi stranami nesporných skutkových okolností súd
vychádzal.

24.Vzhľadom na koncipovanie obsahu a rozsahu procesnej obrany žalovaného sa súd primárne
zaoberal námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalovaný vyvodzoval
túto námietku z absencie vzniku škody - skutočnej škody ako ujmy v majetkovej sfére poškodeného
z dôvodu absencie samotného vynaloženia - zaplatenia nákladov na prenájom motorového vozidla a
vo väzbe na to z absencie spôsobilého predmetu postúpenia pohľadávky, ktorá mala byť predmetom

postúpenia na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom
a subjektom poškodeného zo dňa 2.10.2017 (ďalej už len Zmluva o postúpení pohľadávky). V tejto
časti vykonal súd dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky
a to ťažiskovo jej obsahom podľa bodu 5, v ktorom si zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné
nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa
podpisom tejto Zmluvy započítavajú, pričom SetCar si bude pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo

vlastnom mene a na vlastný účet. Zároveň súd zohľadnil závery podľa rozsudku Krajského súdu
Bratislava sp.zn. 3Cob/220/2017 zo dňa 17.1.2018, podľa bodu 10 odôvodnenia ktorého odvolací
súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný a v konaní bol preukázaný vznik škody,
ktorý spočíva v nákladoch na zapožičanie vozidla. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu,
že úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie pohľadávky. Náklady poškodený

ako nájomca náhradného vozidla voči svojmu veriteľovi ako prenajímateľovi nezaplatil, vysporiadaním
záväzkuvšakdošlokpostúpeniupohľadávky,vdôsledkučohosižalobcauplatnildlhodžalovaných.Toto
rozhodnutie Krajského súdu Bratislava vychádza z obdobného skutkového základu ako prejednávaná
vec, a teda zo záverov tohto vyššieho súdu súd vychádzal aj v tejto prejednávanej veci. Na základe
výsledkov vykonaného dokazovania a pri zohľadnení záverov citovaného rozhodnutia Krajského súdu

Bratislava dospel konajúci súd k záveru o nedôvodnosti procesnej obrany žalovaného o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, o absencii preukázania vzniku škody v podobe majetkovej ujmy a o
absencii spôsobilého predmetu Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú Zmluvu o postúpení pohľadávky
zároveň vyhodnotil ako platný právny úkon podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení
so splnením povinnosti oznámiť toto postúpenie, ktoré bolo realizované voči žalovanému samotným

postupcom a v nadväznosti na ktoré poukazuje súd na R119/2003 Zbierky stanovísk, podľa ktorých:
Relevantné oznámenie postupcom dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takého vychádza bez toho,
aby ako prejudiciálnu otázku skúmal platnosť a neexistenciu zmluvy o postúpení pohľadávky. Dlžník
sa v takom prípade nemôže úspešne dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej

neexistencie. To by mohol len vtedy ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení
postupník.

25.Následne sa súd zaoberal vyhodnotením otázky nároku žalobcu z hľadiska žalovaným namietaného
nedostatku účelnosti a nutnosti vynaloženia nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla a

ich primeranosti ako takej (na tomto mieste súd zdôrazňuje, že sám žalovaný už v dôvodoch odporu
podľa č.l. 44 skonštatoval, že prenájom náhradného vozidla považuje za skutočnú škodu, t.j. majetkovú
hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do pôvodného stavu). Určujúcou hmotno-
právnou úpravou bolo v tejto časti ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b/ Zákona o PZP a v nadväznosti
na túto hmotno-právnu úpravu súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania Zmluvou o nájme

uzatvorenou medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom zo dňa 4.9.2017
(ďalej už len Zmluvou o nájme), záznamom o dopravnej nehode z 30.8.2017, zákazkovým listom z
5.9.2017, faktúrou subjektu A-Auto, s.r.o. č. 02170877, po ich vyhodnotení podľa § 191 ods. 1 CSP
konštatoval nedôvodnosť tejto procesnej obrany žalovaného. Primárne súd v tejto časti zdôrazňuje
východisko pri posudzovaní tejto časti procesnej obrany žalovaného predstavované skutočnosťou,

podľa ktorej sa poškodený dostal do situácie, kedy volil postup prenajatia náhradného motorového
vozidla u žalobcu nie vlastným zavinením, ale v dôsledku a teda v priamej príčinnej súvislosti s konaním
poistenca žalovaného, ktorý zavinil - spôsobil dopravnú nehodu porušením predpisov o premávke
vozidiel. Súdom je teda ako určujúca okolnosť vnímaná okolnosť vnútenia tohto stavu poškodenému. V
tejto časti poukazuje súd na závery podľa rozsudku Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/110/2017 zo

dňa 22.11.2017, podľa bodu 14 ktorých: Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové
vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, v konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenému
vnútený stav, keď nemožnosť užívať vlastné motorové vozidlo riešil požičaním náhradného vozidla a
cenu za nájom požičaného vozidla po dobu opravy svojho vozidla, ktorú vyplatil, uplatňoval v súdnomspore, ktorá cena zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenému, resp. právnemu predchodcovi žalobcu
vznikli, ktoré by inak nenastali, ak by mohol užívať vlastné motorové vozidlo. Práve do tohto stavu,
do ktorého sa dostal poškodený /právny predchodca žalobcu/ a ktorý stav zavinil klient žalovaného,

nemožno nepriaznivosť z tohto stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním
o tom, aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy,
resp. s krátkou dobou opravy, prípadne zaťažovať poškodeného tým, aby počas opravy motorového
vozidla zisťoval aj alternatívy iného charakteru, t.j. pri vylúčení možnosti používania svojho vlastného
motorového vozidla by tento stav /ne/mohol riešiť alternatívami inými, než zapožičaním náhradného

vozidla, napríklad používaním hromadnej dopravy. Takýmto prístupom by poškodený bol neprimerane
a nedôvodne zaťažovaný, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako
poistnou udalosťou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Poškodený s
nemožnosťou používania svojho motorového vozidla je paralyzovaný, a preto nie je možné spravodlivo
v uplatňovaní nevyhnutných a účelných nákladov spojených so zaplatením ceny za nájom zapožičaného
motorového vozidla dožadovať sa v súdnom spore ešte splnenia ďalších podmienok. Ako vyplýva z

citovaného rozhodnutia Krajského súdu Žilina, nie je zákonom určená žiadna povinnosť poškodeného
za situácie poškodenia jeho motorového vozidla zavineným konaním poistenca žalovaného hľadať
v sieti subjektov, ktoré poskytujú službu nájmu motorových vozidiel ten subjekt, ktorý poskytuje túto
službu pri najnižšej cene alebo robiť medzi takýmito subjektmi pôsobiacimi na trhu akýkoľvek prieskum
hladiny cien. Tu súd zdôrazňuje, že ak žalovaný tvrdil odôvodnenosť výšky nájomného len v hladine

obvyklej výšky pre daný, resp. obdobný typ motorového vozidla v danom mieste a čase, zostalo toto
jeho tvrdenie a celá táto argumentácia len v rovine tvrdenia, hoci s poukazom na citovanú judikatúru,
avšak bez náležitej dôkaznej iniciatívy, a teda len ako spochybňujúca výšku nájomného podľa Zmluvy
o nájme. Zo strany žalovaného teda v procesnej rovine išlo v tejto časti jeho procesnej obrany o
neúčinné popretie tvrdení žalobcu o nutnosti a účelnosti prenajatia náhradného motorového vozidla ako

takej a aj v rozsahu uplatnenej ceny a časového trvania s odkazom na úpravu § 151 ods. 1, 2 CSP.
Práve pri zohľadnení vyššie uvedených konštatovaní o východisku konajúceho súdu pri posudzovaní
tejto časti procesnej obrany, bolo dôkazné bremeno uvedené tvrdenia procesnej obrany preukázať, na
strane žalovaného. Žalovaný v tomto smere v konaní neprodukoval žiadne dôkazy o neprimeranosti,
neúčelnosti alebo absencii nutnosti či už samotného prenajatia náhradného vozidla ale najmä ani o

neprimeranosti výšky denného nájomného podľa predmetnej Nájomnej zmluvy. Rovnako z listinných
dôkazov, a to z oznámenia o dopravnej nehode a z fakturácie autoservisu vyplýva, že v danom prípade
išlo o poškodenie vozidla U. U., ktorého trieda a výkon je porovnateľná s prenajatým vozidlom K. L.. V
nadväznosti na to nie je ani v týchto súvislostiach možné skonštatovať neprimeranosť výšky nákladov
na prenajatie motorového vozidla pri dojednaní nájomného tak, ako vyplýva z Nájomnej zmluvy. Z

hľadiska nutnosti prenajatia motorového vozidla súd opätovne zdôrazňuje, že sa poškodený dostal do
situácie, kedy volil postup uzatvorenia Nájomnej zmluvy a prenajal si náhradné motorové vozidlo v
dôsledku poškodenia jeho vozidla, ku ktorému došlo bez vlastného zavinenia poškodeného, v zásade
proti jeho vôli. V tejto časti súd vychádza z listinného dôkazu, a to čestného prehlásenia samotného
poškodeného, tak ako je v spise na č.l. 71, v zmysle ktorého poškodený vyhlásil, že počas opravy

poškodeného vozidla využíval auto, ktoré mal prenajaté na presun za klientmi poškodeného a na
stavby. Tento listinný dôkaz žalovaný síce namietal, avšak len v rovine spochybnenia, teda poprel
ho neúčinne s odkazom na úpravu § 151 ods. 1, 2 CSP. Aby procesná obrana v tejto časti mohla
byť efektívna a súdom vyhodnotená ako dôvodná, mala byť spojená s riadnym plnením dôkaznej
povinnosti zo strany žalovaného v podobe označenia alebo navrhnutia dôkazov, vykonaním ktorých by

táto procesná obrana bola preukázaná, a teda bolo by možné skonštatovať jej dôvodnosť, napríklad
výsluch poškodeného, resp. jeho konateľa, vyžiadanie listinných dôkazov od poškodeného a podobne.
V tomto smere však žalovaný v konaní nebol dôkazne aktívny, hoci mu v tom nebránila žiadna konkrétna
prekážka.Naopakžalobcapredložiloznačenéčestnéprehláseniepoškodenéhoatýmpreukázalnutnosť
iúčelnosťprenajatiamotorovéhovozidla,priktoromzáveresúdivtejtočastizohľadnilvyššievymedzené

východisko posudzovania procesnej obrany žalovaného, v zmysle ktorého sa poškodený do situácie,
keď si náhradné motorové vozidlo prenajal, dostal v dôsledku jeho obmedzenia konaním poistenca
žalovaného, ktorý poškodil motorové vozidlo poškodeného a táto situácia bola poškodenému vnútená.
I procesná obrana žalovaného o potrebe odpočítania prevádzkových nákladov, teda toho, čo by vzniklo
užívaním motorového vozidla, ak by nebolo poškodené, bola súdom hodnotená pri zohľadnení príčinnej

súvislosti medzi konaním poistenca žalovaného a vznikom škody na poškodenom vozidle poškodeného
ako nedôvodná. V nadväznosti na to súd zdôrazňuje absenciu akejkoľvek relevantnej hmotno-právnej
úpravy, ktorá by mohla predstavovať základ pre záver o dôvodnosti tejto procesnej obrany žalovaného,
teda o potrebe odpočítania prevádzkových nákladov počas doby prenájmu v sume 4,32 EUR, akovyplýva jednak z predloženého oznámenia žalovaného, ako aj z jeho procesnej obrany. Zároveň by
podľa názoru súdu z dôvodu absencie takejto relevantnej hmotno-právnej úpravy išlo o nedôvodné a aj
nespravodlivé zaťaženie poškodeného. Základom pre záver súdu o nedôvodnosti tejto časti procesnej

obrany žalovaného nemôže byť ani akákoľvek podzákonná alebo interná úprava žalovaného alebo
tretieho subjektu, pretože táto nemôže zvrátiť relevantnosť a významnosť primárneho východiska
argumentácie súdu v tejto časti, podľa ktorého určujúcou okolnosťou v týchto súvislostiach bola okolnosť
vnútenia stavu poškodenému konaním poistenca žalovaného, ktorý vozidlom poisteným u žalovaného
spôsobil poškodenému škodu na jeho vozidle. Tieto závery súd konštatuje pri súčasnom zohľadnení

výsledkov vykonaného dokazovania v tejto veci, kedy nebolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že
by si poškodený prenajal u žalobcu vozidlo luxusné alebo vozidlo výrazne vyššej triedy a kategórie, ako
bolo vozidlo poškodené a tiež nebola preukázaná výrazná, resp. akákoľvek neprimeranosť dojednania
výšky nájomného podľa Nájomnej zmluvy. Na tomto mieste odôvodnenia poukazuje súd i na závery
vyplývajúce z rozsudku NS SR sp.zn. 2Obdo/48/2012 z 28.3.2013, podľa ktorých: V konečnom dôsledku
poškodenie vozidla dopravnou nehodou a následne vykonaná oprava pri použití nových náhradných

dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa
vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Správanie žalobcu ako poškodeného len viedlo k
tomu, aby sa obnovil stav vozidla, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou /dopravnou nehodou/ a k
vynaloženiu nákladov na vykonanú opravu bol žalobca nútený dopravnou nehodou. Žalobcovi musí byť
kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody za súčasného stavu, že žalovaný a

ani vedľajší účastník na strane žalovaného nepreukázali, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil, t.j.
že by na opravu vozidla boli použité nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzky- schopnosti
vozidla, resp. že by nové diely s opravou poškodeného vozidla nesúviseli. Uplatnenie „amortizácie“ by
bolo porušením zásady neminem leadere - nikoho nepoškodzovať. Účelom zákonnej úpravy je taký
postup, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je aj v zhode

so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil
vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov žalobcom na opravu
poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore s judikatúrou
Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp
riadneho a spravodlivého procesu v zmysle Článku 46 Ústavy SR a Článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Pokiaľ ide o nutnosť a účelnosť z hľadiska časového rozsahu, za
ktorý bola pohľadávka zo strany žalobcu uplatňovaná, teda 29 dní trvania nájmu motorového vozidla, v
tejto časti vychádzal súd z listinných dôkazov, a to zo zákazkového listu č. L. /č.l. 66/, Nájomnej zmluvy
a faktúry opravovne, teda subjektu A-Auto, s.r.o. 02170877 pri zohľadnení momentu vzniku dopravnej
nehody, ku ktorej došlo 30.8.2017. Z vymenovaných listinných dôkazov, po ich vyhodnotení podľa §

191 ods. 1 CSP spoľahlivo vyplýva, že poškodený bol obmedzený v možnosti užívania poškodeného
motorového vozidla od momentu dopravnej nehody, teda od 30.8.2017, odo dňa 4.9.2017 vzniknutú
situáciu riešil prenajatím náhradného motorového vozidla a jeho poškodené vozidlo bolo opravené podľa
údaja uvedeného na faktúre opravovne ako dátum dodania tovaru alebo poskytnutia služby až dňa
16.10.2017. V nadväznosti na to, ak bola zo strany žalobcu ako dôvodne uplatňovaná doba nájmu od

4.9.2017 do 2.10.2017, je to odôvodnené vymedzenie časového rozsahu obmedzenia poškodeného.
Pri tomto závere nie je z pohľadu súdu relevantný len samotný vlastný čas trvania opravy poškodeného
motorového vozidla, pretože tento je nepochybne kratší a z hľadiska časového rozsahu sa nekryje s
celkovým časovým rozsahom obmedzenia poškodeného v užívaní poškodeného motorového vozidla,
ktoré bolo predmetom opravy. Ani v tejto časti nie súd relevantné úpravy žalovaného alebo tretích osôb

normované na akejkoľvek úrovni právnej sily alebo postupy žalovaného pri stanovovaní primeraného
času, za ktorý poskytuje plnenie, ale relevantná je práve skutočná doba obmedzenia poškodeného
v užívaní jeho motorového vozidla, ktoré bolo dopravnou nehodou poškodené. Teda ani túto časť
procesnej obrany nevyhodnotil súd ako dôvodnú. Ak potom žalobca uplatnil právo na zaplatenie plnenia
v rozsahu 29 dní, tak ako vyplýva z fakturácie nájomného, bolo toto právo uplatnené skutkovo a právne

dôvodne a pri zohľadnení rozsahu dispozitívneho úkonu čiastočného späťvzatia žaloby, tak ako o ňom
bolo rozhodnuté výrokom I. tohto rozsudku, bol zvyšok žalovanej pohľadávky, teda suma 424,32 EUR
priznaná žalobcovi ako skutkovo a právne dôvodné právo na zaplatenie škody podľa podľa § 442 ods.
1 Občianskeho zákonníka a špeciálnej právnej úpravy vyplývajúcej zo Zákona o PZP, a to § 4 ods. 1,
2, § 15 ods. 1.

26.So splnením svojho záväzku je žalovaný v omeškaní. Jedná sa o omeškanie sa so splnením
peňažného záväzku, pričom pri posudzovaní dôvodnosti uplatnenia úroku z omeškania vychádzal
súd z úpravy § 11 ods. 6, 7, a 8 Zákona o PZP v spojení s § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka.Z vykonaného dokazovania ako skutková okolnosť tvrdená žalobcom o tom, že žalovaný neukončil
šetrenie poistnej udalosti do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a
v tejto lehote neoznámil poškodenému výšku poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a/ Zákona

o PZP, ako preukázaná nevyplynula. Žalobca tvrdil, že oznámil vznik poistnej udalosti žalovanému
dňa 4.9.2017 (č.l. 62), a teda ak z oznámenia žalovaného zo dňa 4.1.2018 vyplýva vyjadrenie
sa žalovaného o ukončení poistného šetrenia dňom 3.1.2018, nesplnil si žalovaný svoju zákonnú
povinnosť podľa § 11 ods. 6 písm. a/ Zákona o PZP a je v omeškaní. Toto tvrdenie žalobcu, tak
ako je uvedené vyššie, ako preukázané z vykonaného dokazovania nevyplynulo, nakoľko žalobca

jednoznačne, spoľahlivo a hodnoverne v konaní nepreukázal svoje konkrétne tvrdenie o tom, že
žalovanému bola poistná udalosť oznámená dňa 4.9.2017. Napriek uvedenej skutočnosti však súd
nárok žalobcu na uplatnený úrok z omeškania považuje za preukázaný a skutkovo a právne dôvodný.
Pri tomto závere vychádza z úpravy § 11 ods. 6 písm. b/ Zákona o PZP, ktorý ukladá poisťovateľovi
povinnosť poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo
pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k iným uplatneným

nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti
poskytovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia. Účelom úpravy § 11 ods. 6 písm.
b/ veta po bodkočiarku Zákona o PZP je poskytnutie takého oznámenia adresátovi tohto oznámenia,
ktoré bude náležitou a zrozumiteľnou informáciou o dôvode krátenia plnenia. Uvedená hmotno-právna
úprava neustanovuje konkrétne obsahové náležitosti takéhoto oznámenia, avšak z účelu tejto právnej

úpravy je nepochybné, že týmto je práve poskytnutie zrozumiteľnej informácie adresátovi oznámenia o
dôvodoch, pre ktoré došlo k odmietnutiu alebo zníženiu poistného plnenia alebo uplatnených nárokov na
náhradu škody. Túto zákonnú povinnosť žalovaného považuje súd za naplnenú v prípade, ak oznámenie
žalovaného vymedzuje dôvod odmietnutia alebo zníženia poistného plnenia alebo náhrady škody
zrozumiteľne nielen z hľadiska subjektívnych kritérií a predstáv konkrétneho adresáta - poškodeného,

ale i pre akýhokoľvek i v rámci týchto vzťahov nezainteresovaný subjekt. Takúto informáciu predmetné
oznámenie žalovaného podľa č.l. 50 neposkytuje, a teda nenapĺňa účel právnej úpravy, a to z dôvodu
uvedenia len strohého údaja o krátení časového trvania nájmu a o odpočte prevádzkových nákladov bez
bližšieho a zrozumiteľného vysvetlenia tohto postupu žalovaného. V nadväznosti na to súd považoval
podmienky vzniku práva žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 Zákona o PZP

za naplnené z dôvodu nesplnenia povinnosti žalovaného podľa § 11 ods. 6 písm. b/ Zákona o PZP
a žalobcovi uplatnený úrok z omeškania priznal, a to v sadzbe podľa § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka zohľadňujúcej skutočnosť obchodno-právnej povahy záväzku, z ktorého je nárok uplatnený v
nadväznosti na status subjektu poškodeného ako podnikateľa. V tejto časti vychádzal súd zo súčasnej
aplikácie úpravy § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Rovnako za dôvodne uplatnenú hodnotí súd

aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to pri zohľadnení skutočnosti
jej uplatnenia už samotným žalobcom ako právnym nástupcom pôvodného subjektu poškodeného s
poukazom na § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka .

27.Podľa § 256 ods. 1 CSP: Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

28.Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29.Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30.Časť žalovanej pohľadávky, v ktorej zobral žalobca žalobu späť, bola žalobou uplatnená dôvodne,

pretože k jej zaplateniu nesporne došlo až po začatí konania pred súdom, a to v nadväznosti na
zohľadnenie začatia konania pred upomínacím súdom Banská Bystrica dňom 20.12.2017 /č.l. 11/ a
obsah oznámenia o poukázaní poistného plnenia v sume 445,68 EUR poškodenému oznámením zo
4.1.2018 /č.l. 51/ a pri súčasnom zohľadnení nerozporovania tvrdenia žalobcu o úhrade tejto časti
žalovanej pohľadávky žalovaným až po začatí konania. Vo väzbe na to procesné zavinenie na zastavení

konania v tejto časti nesie žalovaný podľa § 256 ods. 1 CSP a túto časť je potrebné zahrnúť do úspechu
žalobcu a keďže vo zvyšnej časti v celom rozsahu bol v konaní úspešný žalobca, má potom žalobca
podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na plnú náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému, ktorá
mu bola priznaná tak, ako vyplýva z výroku III.. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodnesúd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie na súde
končí podľa § 262 ods. 1, 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie je prípustné do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia
rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľnérozhodnutie,oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona

(zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).