Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. február 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/124/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515203603
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8515203603.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Antónie Kandravej v spore žalobcov: 1/ S. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom E. O. XX, XXX XX E. O., občan SR, 2/ C. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. O. XX, XXX XX E.
O., občan SR, obaja žalobcovia právne zastúpení JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou AK so sídlom
Škultétyho 3, Košice, proti žalovaným: 1/ OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, 813 54 Bratislava,

IČO: 31 318 916, 2/ OTP Faktoring Slovensko s.r.o., Špitálska 61, 811 08 Bratislava, IČO: 45 730 008,
3/ Auctioneer s.r.o., Špitálska 61, 811 08 Bratislava, IČO: 45 881 014, žalovaní v 2. a 3. rade právne
zastúpení JUDr. Petrom Gromom, advokátom AK so sídlom Cukrová 14, 813 39 Bratislava, v konaní o
zdržanie sa výkonu záložného práva, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu
Stará Ľubovňa č.k. 3C/170/2015-295 z 13.04.2018 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobcovia majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% voči žalovanému v
2.rade.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej išntancie“ ) napadnutým
rozsudkom rozhodol tak že cit.:

"I. Súd p r i k a z u j e žalovanému v 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou,

predmetom ktorej sú nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX ako:
- rodinný dom súp. č. XX, postavený na parc. reg. „C“ č. XXXX/XX,
- parc. reg. „C“ č. XXXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX m2,
- parc. reg. „C“ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
- parc. reg. „C“ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX
a nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX ako:
- parc. reg. „C“ č. XXXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX mX o podiele X/X-ina k celku,

všetko vedené Okresným úradnom Stará Ľubovňa, katastrálny odbor, pre k.ú. E. O..

II. Súd žalobu vo vzťahu ku žalovanému v 1. a 3. rade z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalobcom v 1. a 2. rade voči žalovanému v 2. rade nárok náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške 100 %.

IV. Súd p r i z n á v a žalovanému v 3. rade voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania vo výške 100 %.V. Súd žalovanému v 1. rade náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva."

2.Súdprvejinštancienazákladevykonanéhodokazovaniamalzapreukázané,žežalobcoviaakodlžníci
uzatvorili so žalovaným v 1.rade ako veriteľom zmluvu o úvere č. XXX/XXXX/XXEHS dňa 2.6.2008, na
základe ktorej im bol poskytnutý hypotekárny úver vo výške 7.690.000,- Sk a spotrebný úver vo výške
3.310.000,-SK. Žalobcovia prestali svoj záväzok plniť riadne a včas, preto ich žalovaný v 1.rade vyzval
listom zo dňa 2.2.2010 na splnenie si svojej povinnosti v lehote 7 dní od doručenia výzvy a v prípade,

ak nedôjde k zaplateniu dlžnej sumy, oznámil žalobcom začatie výkonu záložného práva. Žalobcovia si
povinnosť zaplatiť zvyšok dlhu nesplnili. Žalovaný v 1.rade postúpil svoju pohľadávku z nesplateného
úveru na žalovaného v 2.rade a túto skutočnosť oznámil žalobcom listom zo dňa 20.3.2012. Nakoľko si
žalobcovia svoju povinnosť zaplatiť zvyšok dlhu nesplnili, žalovaný v 2.rade začal s výkonom záložného
práva.

3. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 151b ods. 1,2, §151c ods. 1,2,
§151j ods. 1, 2, §524 ods. 1,2, § 526 ods. 1, § 552, § 40a, §100 ods. 1, 2, § 101, §110 ods. 1, §3 ods. 1,
§39, §52 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 2, Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 6, § 22 ods. 1 zákona č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách a dospel k záveru, že žalovaný v 1.rade pristúpil k zosplanteniu dlhu listom
zo dňa 2.2.2010. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za preukázané, že od 3.2.2010 začala

plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 3.2.2013. Dohody o splátkach č. XXXXXXXX,
XXXXXXXX a XXXXXXXXX medzi žalobcom v 2.rade a žalovaným v 2.rade zo dňa 25.6.2012 súd prvej
inštancie vyhodnotil ako neplatné z dôvodu, že sa jedná o predformulované vopred pripravené dohody,
ktoré v bode 2.2. obsahujú aj uznanie dlhu, pričom samotný spotrebiteľ nebol upozornený, že súčasne
s podpisom dohody o splátkach uznáva svoj dlh voči žalovanému v 2.rade čo do výšky a nároku, v

dôsledku čoho sa predlžuje plynutie premlčacej doby. Na základe uvedeného súd vyhodnotil, že pri
predmetnom úkone chýbala vôľa žalobcov uznať sporný dlh, a zároveň predmetné dohody o splátkach
zo dňa 25.6.2012 posúdil súd ako úkony v rozpore s dobrými mravmi, teda absolútne neplatné právne
úkony,ktorýmniejemožnéposkytnúťsúdnuochranupodľa§3ods.1Občianskehozákonníka.Súdprvej
inštancie vyhodnotil za neplatné aj dohody o splátkach zo dňa 28.3.2013, ktorými žalobcovia opätovne

uznali svoj dlh, nakoľko aj tento postup žalovaného v 2.rade vykazoval známky nekalej obchodnej
praktiky, keďže žalobcovia si neboli vedomí následkov uznania tohto dlhu, a teda pri uzatváraní dohody
neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, preto súd predmetné konanie žalovaného v 2.rade posúdil
ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Taktiež pri uzatváraní predmetných dohôd žalobcovia neboli
upozorneníaninaskutočnosť,žeuznávajúužpremlčanýdlhpodľa§558Občianskehozákonníka.Čosa

týka žalovaného v 1.rade súd prvej inštancie dospel k záveru, že tento nie je pasívne vecne legitimovaný
v predmetnom spore, keďže svoju pohľadávku voči žalobcom postúpil na žalovaného v 2.rade.Žalovaný
v 3.rade je dražobník, ktorého postavenie je upravené zákonom o dobrovoľných dražbách a zákonom
o živnostenskom podnikaní, preto ide o subjekt, ktorý záložné právo vykonáva a realizuje v prospech
jeho nositeľa, pričom je na záložnom veriteľovi akého dražobníka si zvolí. Na základe uvedeného súd

vyhodnotil, že žalovaný v 3.rade nie je účastníkom právneho vzťahu zabezpečovanej povahy, teda nie je
nositeľom žiadnych práv a povinností z predmetnej zmluvy, preto aj voči nemu žalobu zamietol. O nároku
na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že žalobcom priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu voči žalovanému v 2.rade, ktorý nebol v konaní úspešný. Žalovanému v 3.rade
priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcom a žalovanému v 1.rade, síce bol

v spore úspešný, avšak žiadne trovy mu v konaní nevznikli, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov
konania nepriznal.

4. Proti výroku I. a III. napadnutého rozsudku podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie
žalovaný v 2.rade namietajúc nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov, nesprávne

právne posúdenie veci a porušenie práva na spravodlivý proces v dôsledku nesprávneho postupu
súdu. Žalovaný v 2.rade poukázal na skutočnosť, že súdu predložil sériu právnych úkonov, s ktorými
právne účinky spájajú začatie plynutia novej premlčacej doby, na základe čoho nikdy nebola predmetná
pohľadávka žalovaného v 2.rade voči žalobcom premlčaná a teda žalovaný nemal dôkazné bremeno
v tom, či dlžník vedel alebo nevedel o premlčaní. Žalovaný v 2.rade uviedol, že ustanovenie §558

Občianskeho zákonníka určuje iba predpoklad trvania dlhu, ak je písomné uznaný, pokiaľ by došlo
k uznaniu premlčaného dlhu o ktorého premlčaní by dlžník nevedel, žalovaný v 2.rade má za to, že
uvedené by malo za následok vylúčenie účinkov predpokladaného trvania dlhu, ktoré by však veriteľ
mohol preukázať inými dôkaznými prostriedkami. Uvedené teda nemá vplyv na začatie plynutia novejdesaťročnej premlčacej doby, ktoré nie je zakotvené ani dotknuté ustanovením § 558 OZ druhou vetou.
Poukázal na znenie ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého predmetné
ustanovenie neobsahuje žiadne výnimky pre prípad písomného uznania dlhu a s ním spojeného začatia

plynutia novej premlčacej doby vo väzbe na vedomosť, resp. nevedomosť dlžníka o premlčaní v čase
písomného uznania. Čo sa týka právneho záveru súdu prvej inštancie o porušení dobrých mravov a o
použití nekalých obchodných praktík pri uzatváraní dohôd o splátkach, či o rozpore s § 4 ods. 8 zákona č.
250/007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, žalovaný namietal, že súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
neodôvodnil v čom vidí nekalosť praktík žalovaného v 2.rade a aká judikatúra považuje dohodu o

uznaní dlhu spolu s dohodou o splácaní dlhu v splátkach za konanie v rozpore s dobrými mravmi.
Uvedeným konaním teda došlo k odňatiu práva žalovaného na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a
tým aj k odňatiu možnosti vyvracať právne názory súdu. Žalovaný taktiež poukázal na to, že žalobcov
nemožno považovať za priemerných spotrebiteľov, nakoľko žalobca v 2.rade bol podnikateľom od roku
1994, zamestnával zamestnancov, vlastnil viacero nehnuteľností. Napriek tomu však žalovaný v 2.rade
mal za to, že postupoval s odbornou starostlivosťou, keď žalobcom umožnil splácať dlh v splátkach,

pričom v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi i dobrými mravmi a s úmyslom vyhnúť
sa následkom premlčania, požadoval od dlžníka písomné uznanie dlhu. Na základe uvedeného mal
za to, že nemožno považovať uznanie dlhu za nekalé a to obzvlášť za predpokladu, že predmetné
uznanie nebolo žiadnym spôsobom maskované, nezrozumiteľné, komplikovaní ani nečitateľné. Na
základe vyššie uvedeného navrhol žalovaný v 2.rade napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej

inštancie alternatívne ho zmeniť tak, že žalobu zamietne a prizná náhradu trov konania žalovanému v
2.rade voči žalobcom.

5. Žalobcovia sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu

aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 2.rade
nie je dôvodné.

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s

namietaným porušením procesných práv žalovaného v 2.rade, nesprávnym vyhodnotením skutkového
stavu a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

9. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch za vecne správny. Vo
vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného v 2.rade a na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku
dopĺňa nasledovné.

10. Čo sa týka námietky, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z odvolania žalovaného v 2.rade
nevyplýva v čom spočívajú nesprávne skutkové zistenia. Predmetný odvolací dôvod spočíva v
nesprávnom postupe súdu pri hodnotení výsledkov dokazovania, keď súd prvej inštancie vezme do

úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaného dokazovania nevyplývajú, prípadne neprihliadne na skutočnosti,
ktoré boli preukázané. V uvedenom prípade však žalovaný v 2.rade namietal, že súdu predložil dohody
o splátkach zo dňa 25.6.2012 ako aj notársku zápisnicu z 28.3.2013, ktoré súd posúdil ako neplatné.
Uvedená námietka však spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci a nie v nesprávnych skutkovýchzisteniach. Na základe uvedeného nebolo odvolaciemu súdu zrejmé, v čom žalovaný vidí nesprávne
skutkové zistenia, predmetnú námietku považoval za nedôvodnú.

11. Čo sa týka námietky nesprávneho právneho posúdenia veci, teda ako bolo vyššie uvedené,
vyhodnotenia právnych úkonov- uznaní dlhov v Dohodách o splátkach č.XXXXXXX, XXXXXXXX a
XXXXXXXX zo dňa 25.6.2012 ako aj uznaní dlhov v L. zápisnici č. L dňa 28.3.2013, za absolútne
neplatné z dôvodu, že sa jednalo o nekalé konanie žalovaného v 2.rade v rozpore s dobrými mravmi,
k uvedenému odvolací súd uvádza, že vyššie uvedené Dohody o splátkach je nevyhnutné posúdiť ako

formulárový žalovaným v 2.rade vopred pripravený dokument, ktorý mal zdanlivo pôsobiť ako ústupok
voči žalobcom vo forme povolenia splátok dlhu, ktorého skrytým cieľom však bolo dosiahnutie uznania
dlhuatýmpredĺženiepremlčacejdoby.Predmetnédohodysasícejaviaakodohodyopovolenísplácania
dlhu v splátkach, avšak ak žalobcovia mali úmysel splácať dlh v splátkach museli súčasne uzavrieť aj
dohodu o uznaní dlhu, ktorá bola ako celok súčasťou dohody o splátkach. Z textu dohôd je zrejmé, že
ide o formulár, ktorý žalovaný používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov. Podľa odvolacieho súdu,

ak dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol splátky
svojho dlhu. Uznanie dlhu je cieľ sledovaný veriteľom a nie dlžníkom. Keďže ide o predformulované
tlačivo, dlžník pri uzatváraní dohody nemôže jeho obsah ovplyvniť, pričom dôsledok uvedeného úkonu
je pre spotrebiteľa tak závažný, že sa predlžuje premlčacia doba na 10 rokov.

12. Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že ak má byť uznanie dlhu právom akceptovateľné
ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna
voľba znamená (v predmetnom prípade upozornenie na predĺženie plynutia premlčacej doby). V
uvedenom prípade však odvolací súd má za preukázané z jednotlivých Dohôd o splátkach, že žalovaný v

2.rade neuviedol spotrebiteľovi následky uznania dlhu, čím svojím konaním privodil spotrebiteľovi ujmu.

13. Odvolací súd zároveň poukazuje na znenie zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.
z., v zmysle ktorého sa konaním v rozpore s dobrými mravmi rozumie najmä konanie, ktoré je v
rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel

morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa).

14. U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver

o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.

15. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného

člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona
o ochrane spotrebiteľa).

16. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno
rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej

obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm.
u) zákona o ochrane spotrebiteľa).

17.Podstatnýmnarušenímekonomickéhosprávaniaspotrebiteľasarozumievyužitieobchodnejpraktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak

neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

18. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru,
že zámer žalovaného v 2.rade dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o splátkach
žalobcamihodnotíakonekalúobchodnúpraktiku,pretožebolinaplnenézákonnéznakytohtozákonného

inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane žalovaného ako aj potenciálne riziko, že takéto
konanie naruší správanie spotrebiteľa. Záver odvolacieho súdu o nekalej obchodnej praktike žalovaného
v 2.rade vyplýva z konania žalovaného v 2.rade, ktorý žalobcom, ktorí mali záujem o uzavretie dohody o
splácaní dlhu v splátkach, predložil na podpis dohody, ktoré okrem nimi požadovanej dohody o splátkachobsahovali aj uznanie dlhu. Na základe uvedeného odvolací súd uzatvára, že predloženie dohody o
splátkach bolo vykonané bez náležitého oboznámenia žalobcov s jednotlivými ustanovenia dohody a
tak v konečnom dôsledku k ich zaviazaniu sa k ďalším povinnostiam a súčasne vyvolaniu právnych

následkov vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov ako je napr. predĺženie premlčacej doby na
uplatnenie práva žalovaného, o ktorom žalobcovia nemali vedomosť.

19. K vyššie uvedenému je nevyhnutné poznamenať, že premlčanie je významný inštitút hmotného
práva v dôsledku ktorého sa právo veriteľa na plnenie oslabuje, nakoľko v dôsledku uplynutia času

možno vymáhateľnosť veriteľovho práva odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v
právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu
premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili
svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej
dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva
im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená

osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe
oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s
úspechom domáhať svojho práva na súde. Na základe uvedeného, aby bolo možné vyhodnotiť konanie
žalovaného ako veriteľa (dodávateľa) ako konanie s požiadavkami odbornej starostlivosti, bol žalovaný
povinný upovedomiť žalobcov, že spolu s podpísaním dohody o splátkach zároveň uznávajú aj svoj dlh

voči nemu, čo má za následok vyššie uvedené právne dôsledky.

20. Na základe vyššie uvedených skutočností sa odvolací súd stotožnil s právny posúdením súdu prvej
inštancie, že vyššie uvedené konanie žalovaného v 2.rade je potrené posúdiť ako nekalú obchodnú
praktiku a zároveň aj ako konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa §4 ods. 8 zákona č. 250/2007

Z.z. o ochrane spotrebiteľa, nakoľko konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi
pri nedodržaní dobromyseľnosti, pričom tento využil výraznú nerovnosť zmluvných strán. V dôsledku
uvedeného dohody zo dňa 25.6.2012 vyhodnotil ako neplatné. Z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil
súd aj dohodu o uznaní dlhu v notárskej zápisnici dňa 28.3.2013 za neplatnú, pričom naviac v uvedenom
prípade bol žalovaný v 2.rade povinný preukázať, že žalobcovia v čase predmetného uznania vedeli, že

uznávajú v tom čase už premlčaný dlh, nakoľko dňa 3.2.2013 uplynula premlčacia doba.

21. Čo sa týka odvolacej námietky žalovaného, v ktorej poukázal na skutočnosť, že v prípade uznania
premlčaného dlhu za predpokladu, že dlžník nemá vedomosť o uplynutí premlčacej doby, druhá veta
§558 OZ, táto vylučuje iba účinky predpokladaného trvania dlhu, nie plynutie novej 10 ročnej premlčacej

doby, k uvedenému odvolací súd poznamená, že sporné uznania dlhov v predmetnej veci súd posúdil
ako absolútne neplatné, preto na nich nemožno prihliadať, teda nedošlo ani k predlženiu premlčacej
lehoty ani k samotnej právnej domnienke, že dlh trval v čase uznania. V dôsledku uvedeného nemožno
priznať právnu relevanciu žalovaného argumentácií.

22. K námietke žalovaného, že žalobcov nemožno považovať za spotrebiteľ, odvolací súd poukazuje na
fakt, že odvolací súd už v uznesení č.k. 3Co/43/2017-234 v bode 30 konštatoval, že medzi žalobcami
a žalovaným v 1.rade bola uzatvorená spotrebiteľa zmluva, teda sa jednalo o spotrebiteľský vzťah.
V dôsledku postúpenia pohľadávky voči žalobcom zo žalovaného v 1.rade na žalovaného v 2.rade,
žalovaný v 2.rade vstúpil do právneho postavenia svojho predchodcu a teda taktiež sa považuje za

dodávateľa. Čo sa týka námietky, že žalobcu v 2.rade nemožno považovať za spotrebiteľa, nakoľko
tento je podnikateľom, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo
povolania. Žalobca v 2.rade bol síce fyzickou osobou- podnikateľom, ktorý disponoval živnostenským

oprávnením, avšak z úverovej zmluvy ani z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobca
v 2.rade bral úver za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti, preto mal súd za preukázané,
že tento pri predmetnom právnom úkone vystupoval ako spotrebiteľ. Na uvedenom nemení nič tá
skutočnosť, že táto osoba disponovala živnostenským oprávnením, keďže predmetný právny vzťah sa
jeho podnikateľskej činnosti netýkal.

23. Čo sa týka odvolacie dôvodu spočívajúceho v nesprávnom procesnom postupe súdu, ktorým
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a to z dôvodu, že rozhodnutie súdu neobsahuje konkrétne označenierozhodnutí, na ktoré sa odvoláva, iba všeobecný odkaz na judikatúru, odvolací súd sa ani s predmetnou
námietkou žalovaného nestotožnil. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s právnym záverom
vysloveným odvolacím súdom v uznesení č.k. 3Co43/2017-234 zo dňa 12.9.2017, v ktorom odvolací

súd v bode 31 konkrétne poukázal na rozhodnutia súdov v obdobných veciach, v ktorých bolo obdobné
správanie veriteľov ako v prejednávanom spore posúdené ako nekalá obchodná praktika, z uvedeného
vyplýva, že odkaz súdu prvej inštancie v odôvodnení je odkazom na predmetný bod a tam spomenuté
rozhodnutia.

24. V ďalšom sa odvolací súd vzhľadom na odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa nedostatočného
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zaoberal tiež tým, či postupom súdu prvej inštancie nedošlo
k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace
procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. či tu nie
je existencia takej vady, ktorá by bola spôsobilou mať za následok žalovaným namietané nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP).

25. Dôvodom zakladajúcim zrušenie rozhodnutia podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia (§
389 ods. 1 písm. b/ CSP), je totiž taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým
sa stranám odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané im za účelom
zabezpečenia účinnej ochrany ich práv. O takúto vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v

rozpore so zákonom a postupom odňal stranám procesné práva, ktoré im právny poriadok priznáva, k
porušeniu ktorého práva dochádza tiež v prípade nedostatočného odôvodnenia vydaného rozhodnutia.

26. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR.

V situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo (ne)vyhovené
uplatnenému nároku, je pre strany veľmi obtiažne pochopiť takéto rozhodnutie. Pokiaľ nie sú tieto faktory
vysvetlené v odôvodnení rozhodnutia, nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň
v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať
za nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces,

pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci
opravných prostriedkov.

27. Výkladom toho, či nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá vadu konania spočívajúcu v odňatí
možnosti účastníkovi konať pred súdom, následkom zistenia ktorej, je zrušujúce rozhodnutie, resp. či

ide len o tzv. inú vadu konania, sa zaoberalo Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky na zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2015 a prijalo stanovisko, podľa ktorého výnimočne,
keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre
rozhodnutiesúdu,môžeísťoskutočnosť,ktorázakladádôvodnaodvolaniepodľaust.§205ods.2písm.
a/ v spojitosti s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku, spočívajúci v odňatí možnosti

účastníkovi konať pred súdom (teraz § 365 ods. 1 písm. b/ CSP), inak ide o tzv. inú vadu konania (§ 365
ods. 1 písm. d/ CSP), v súvislosti s čím je potrebné vždy skúmať mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti,
teda mieru, do akej táto vada poškodí účastníka konania na jeho ústavných právach, teda v každej
konkrétnej veci individuálne zodpovedať otázku, do akej miery možno nepreskúmateľnosť rozhodnutia
posudzovať ako tzv. inú vadu a do akej miery ho možno posudzovať ho ako odňatie možnosti konať

pred súdom, resp. porušenie práva na spravodlivý proces.

28. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť
uplatnenej odvolacej námietky z hľadiska ani jedného z vyššie uvedeného dôvodu. Z napadnutého
rozhodnutia je zrejmé, že súd posúdil predložené uznania dlhov v dohodách o splátkach ako aj v

notárskej zápisnici za neplatné, v dôsledku čoho premlčacia doba plynula neprerušene od 3.2.2010
do 3.2.2013 a v čase podania žaloby bol nárok žalovaného v 2.rade voči žalobcom premlčaný, teda
došlo aj k premlčaniu záložného práva. Následne odvolací súd vzhľadom na námietky žalovaného
bližšie špecifikoval dôvody, pre ktoré súd kvalifikoval jeho konanie ako nekalé a v rozpore s dobrými
mravmi. Na základe uvedeného odvolací súd má za to, že strany súdu prvej inštancie nedošlo k takému

nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné
práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. vo vzťahu k uplatnenej
odvolacej námietke nebola zistená ani žiadna tzv. iná vada konania, spôsobilá viesť k záveru, že jej
následkom došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci.29. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.

mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)

30. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil

jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
žalovaného v 2.rade za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý
rozsudok v celom rozsahu potvrdzuje ako vecne správny (§ 387 C.s.p.).

31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p..

32. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).