Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. jún 2018

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 12Er/6091/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514222034
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nicola Kuzmiaková
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2018:7514222034.2

Uznesenie

Okresný súd Košice - okolie v exekučnej veci na návrh oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnému N. Ž., narodenému
XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX S. L., vedenej na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr.
Jána Sokola, so sídlom Jantárová 30, 040 01 Košice, o vymoženie 2.444,88 Eur istiny s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. exekúciu vyhlasuje za neprípustnú,
II. exekúciu zastavuje,
III. povinnému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

IV. súdny exekútor má voči oprávnenému p r á v o na náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa podaným návrhom domáhal nariadenia exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky
vo výške 2.444,88 Eur istiny s príslušenstvom od povinného na podklade exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration
court, s.r.o., zo dňa 05.08.2014, sp. zn. XXX/XX/XX.

2. Súd v konaní vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX zo dňa 14.01.2015, na

vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola.

3. Dňa 14.11.2016 doručil povinný súdu podanie označené ako „Námietky proti exekúcii, Námietky
proti trovám exekúcie a príslušenstvu, Žaloba Návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
a) f) g) h), Žaloba o ochranu práv spotrebiteľa“, v ktorom poukázal na neplatnosť exekučného titulu -
rozhodcovského rozsudku vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade bol vydaný exekučný titul na

základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne
a spotrebiteľ nemal reálny vplyv na jej obsah.

4. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca

2017.

5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. marca 2017 (ďalej len „Exekučný
poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku.

6. Podľa § 9a ods. 4 EP, na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania
a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.7. Podľa § 9b ods. 5 EP, v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.

8. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek
počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len
"procesné podmienky")..

9. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky platí, že súdna exekúcia môže

byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude
exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v
každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (rozsudok Najvyššie súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
3 Cdo/164/1996, publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997).

10. Podľa ustanovenia § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom do 31. Marca 2017 (ďalej len „Exekučný
poriadok“), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie
exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie
(§ 44).

11. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského

konania zaväzovať.

12. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení, na exekučné konania začaté v súlade s
odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní,
ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k

1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

13. V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 28.11.2014 (t.j. do troch mesiacov od účinnosti
zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ktorým bol v článku V s účinnosťou od 1. januára 2015 novelizovaný Exekučný poriadok,

vrátane ustanovenia § 44), a to na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom
konaní dňa 05.08.2014 (t.j. pred 1. januárom 2015), súd teda pri svojom rozhodovaní postupoval
podľa Exekučného poriadku v platnom znení a v rozsahu ustanovení týkajúcich sa exekučných konaní
vedených na podklade rozhodcovských rozhodnutí podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.
decembra 2014.

14. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. decembra 2014 (ďalej len „Exekučný
poriadok“), exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov
a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

15. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“) je tuzemský rozhodcovský rozsudok, rozhodcovský
rozsudok vydaný na území Slovenskej republiky.

16. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.17. Súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia preskúmal žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, Zmluvu o revolvingovom úvere,
Rozhodcovskú zmluvu, ich súlad, respektíve rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia nemožno vyhovieť.

18. Z pripojených listinných dôkazov, najmä rozhodcovského rozsudku, Zmluvy o revolvingovom úvere
a Rozhodcovskej zmluvy zistil nasledovné:

19. Medzi účastníkmi bola dňa 20.06.2013 uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere, na základe
ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 1.170,00 Eur. Povinný sa ho zaviazal splatiť v 42
mesačných splátkach po 62,69 Eur (spolu mal zaplatiť 2.632,98 Eur). Rozhodcovská zmluva, uzavretá
takisto dňa 20.06.2013 medzi účastníkmi, v čl. 5 upravuje riešenie sporov - rozhodcovskú doložku tak,
že:

20. „Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo
súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ
budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred
niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych
rozhodcovských súdov:

- Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna
56, 821 08 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka
č. 52189/B
- Victoria rozhodcovský súd v Žiline, zriadený spoločnosťou Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826
460, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu

Žilina, oddiel: Sro, vložka č. 53057/L
Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh.“

21. Nakoľko povinný neplnil riadne a včas svoje povinnosti zo zmluvy o úvere a bol v omeškaní so

splácaním úveru, oprávnený podal v zmysle Rozhodcovskej zmluvy žalobu na rozhodcovskom súde.

22. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. mája 2014,
t.j. v čase uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

23. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

25. Podľa § 53 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka, s potrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

26. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

27. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

28. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.29. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

30. Je nesporné, že Zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je
spotrebiteľskou zmluvou. Zmluva, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu, napĺňa znaky
spotrebiteľskej zmluvy predvídané v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ide o osobitný
druh zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah, bez ohľadu na to, podľa
akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela. Zmluvnými stranami sú dodávateľ, spoločnosť PROFI

CREDIT Slovakia, s.r.o., ktorej predmet činnosti je aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým
spôsobom z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom
jesubjekt,ktorýpriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekonávrámcipredmetusvojejobchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd považuje za preukázané, že povinný má v danom vzťahu
vzniknutom z uzavretej Zmluvy o revolvingovom úvere postavenie spotrebiteľa. Prípadná klauzula o
aplikácii Obchodného zákonníka alebo označenie Zmluvy o revolvingovom úvere ako absolútneho

obchodu podľa Obchodného zákonníka teda nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré patria aj ustanovenia §
52 a nasledujúce, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

31. Pri posudzovaní veci sa veriteľ (oprávnený) úveru nemôže zbaviť povinnosti učiniť zadosť aj

ustanoveniamzákonaospotrebiteľskomúveretým,ževrámciposkytovaniaúverujelenposkytovateľom
peňažných prostriedkov (a nie aj tovaru alebo služieb majúcich sa takto obstarať) a ani tým, že v
zmluve o úvere neuvedie účel, na ktorý sa úver poskytuje. Aj za použitia všeobecného interpretačného
ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv je totiž namieste
pri pochybnostiach o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba podľa názoru

súdu dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu
za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný, a teda nespotrebiteľský úver, majúci sa takto riadiť
výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku), čiže veriteľa (oprávneného).

32. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku
pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné
právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a
naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.
Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch

a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého
vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

33. Návrh spotrebiteľskej zmluvy, Zmluvy o revolvingovom úvere, ako aj Rozhodcovskej zmluvy,
je v danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované
údaje. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah Zmluvných dojednaní, ktoré
tvoria neoddeliteľnú súčasť uzavretých zmlúv, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie,
respektíve odmietnutie návrhov ako celku.

34. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.
j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú
nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo

značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo
zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom
na obsah § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky
v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti
spotrebiteľ dovolával.

35. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu
preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta
nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniťz dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Neplatnosť takejto podmienky však
nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí
zmluvy. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje demonštratívny výpočet ustanovení

v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za neprijateľné podmienky. Cieľom takejto
úpravy je dosiahnuť, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí
nezaväzovali.

36. Medzi absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník

v § 53 ods. 4 písm. r) aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

37. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v čl. 5.
Rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Rozhodcovská

doložka, ako ani rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, spotrebiteľka nemala možnosť
meniť jej ustanovenia. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného
ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo,
teda zákon obchádza (in fraudem legis). Uvedené potvrdzuje i množstvo exekučných vecí s obdobným
skutkovým základom vedených na tunajšom súde, kde exekúcie s totožným oprávneným sú vykonávané

na základe exekučného titulu, ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské rozsudky.

38. Súd v danom prípade nemá pochybnosť o tom, že ustanovenie čl. 5. uzatvorenej Rozhodcovskej
zmluvyjevrozporesoznením§53ods.4písm.r)Občianskehozákonníka,čomázanásledokabsolútnu
neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo).

39. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

40. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne

neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je
vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

41. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné,

súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd rozhodne o
zastavení exekučného konania.

42. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že Zmluva o revolvingovom úvere je aj v rozpore s ustanovením
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 9. júna 2013, t.j. v
čase uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), nakoľko
neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovaným ustanovením, t.j. výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, ale je v nej uvedená len výška mesačnej splátky a počet splátok.
Spotrebiteľka v čase uzatvárania zmluvy ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemala vedomosť

o tom, z akých položiek, v akej výške pozostáva navýšenie úveru, čo znamená, že v zmysle § 11
ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku však vyplýva, že priznaná suma vo výške 2 444,90
Eur pozostáva len vo výške 668,48 Eur z istiny úveru (poskytnutý úver vo výške 1.170,00 Eur - úhrady
povinného vo výške 501,52 Eur) a vo zvyšku je tvorená bližšie nešpecifikovaným príslušenstvom.

Vzhľadom na uvedené má súd za to, že predmetný rozhodcovský rozsudok je ako exekučný titul
predložený oprávneným vydaný v rozpore so zákonom aj pokiaľ ide o rozsah, v akom povinného
zaväzuje na plnenie.

43. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom

alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

44. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu
súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.45. Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to
vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

46. Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez
návrhu.

47. Keďže právomoc Stáleho rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na

absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd vzhľadom na uvedené skutočnosti po preskúmaní
exekučného titulu dospel k názoru, že tento je vydaný v rozpore so zákonom, a teda exekúcia vedená na
jehozákladejeneprípustná,apretojuvzmysleustanovenia§57ods.1písm.g)vspojenísustanovením
§ 57 ods. 2 a ustanovením § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil.

48. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o

tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
49. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
50. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak strana procesne
zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

51. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
52. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

53. O trovách konania strán (účastníkov) súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, § 256 ods. 1 CSP, § 262
ods. 1 CSP tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal. Na náhradu trov konania by mal právo
povinný, pretože zastavenie konania zavinil oprávnený. Povinnému však v konaní trovy nevznikli, preto
mu náhrada trov konania nebola priznaná. Keďže povinnému náhrada trov konania nebola priznaná, o
jej výške podľa § 262 ods. 2 CSP nebude rozhodované.

54. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, 200 ods. 5 EP, § 262
ods. 1 CSP tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému právo na náhradu trov exekúcie., Exekútor
vykonal vo veci exekučnú činnosť, preto má právo na náhradu trov exekúcie, ktoré mu pri jej vykonávaní
vznikli. Exekúcie bola zastavená zavinením oprávneného, preto má súdny exekútor právo na náhradu
trov exekúcie voči oprávnenému - podľa § 203 ods. 1 EP. O výške náhrady trov exekúcie rozhodne

vyšší súdny úradník samostatným uznesením po ich vyčíslení zo strany súdneho exekútora (§ 262 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu uznesenie smeruje.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým,
že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej
možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje
osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa
týka, d) čo sa ním sleduje, a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou
podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.