Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. január 2019

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 10C/58/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618204555
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gibaľová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2019:6618204555.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jankou Gibaľovou v spore žalobcu: Stredoslovenská distribučná,

a.s. so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151 proti žalovanej: K. P., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D.Š. XX, XXX XX D., štátny občan Slovenskej republiky, o zaplatenie 292,52
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 292,52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 292,52 Eur od 21.12.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.10.2018 domáhal voči žalovanej zaplatenia
292,52 Eur s príslušenstvom, pričom uviedol, že žalovaná neoprávnene odoberala zo zariadenia pre
verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste D. podľa ustanovenia § 46 zákona č. 251/2012 Z.
z. Žalobca faktúrou č. 9171009918 splatnou dňa 20.12.2017 vyúčtoval žalovanej za neoprávnený odber

elektriny sumu 357,52 Eur. Žalovaná ku dňu podania žaloby pohľadávku žalobcu uhradila len čiastočne
vo výške 65,- Eur. Zostatok dlžnej sumy predstavuje 292,52 Eur. Spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny je ustanovený vo vyhláške Ministerstva hospodárstva Slovenskej
republiky č. 292/2012 Z. z.

2. Žalobca k žalobe pripojil protokol o zistení neoprávneného odberu elektriny č. No 310945 zo dňa
28.11.2017, faktúru č. 9171009918 splatnú dňa 20.12.2017 na sumu 357,52 Eur, fotodokumentácia zo

dňa 28.11.2017, účtovný doklad, sprievodný informatívny list o zmene obchodného mena žalobcu.

3. Tunajší súd vydal platobný rozkaz č.k. 10C/58/2018-25 dňa 26.10.2018. Platobný rozkaz sa
nepodarilodoručiťžalovanejdovlastnýchrúk,pretosúduznesenímč.k.10C/58/2018-36dňa17.12.2018
platobný rozkaz zrušil.

4. Súd bezúspešne zisťoval pobyt žalovanej lustráciou v Registri obyvateľov Slovenskej republiky,

Sociálnej poisťovni, prostredníctvom Zboru väzenskej a justičnej stráže, Obvodného oddelenia
Policajného zboru Fiľakovo. Oznámenie o podanej žalobe súd v zmysle § 116 ods. 2
Civilného sporového poriadku zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Zároveňžalovanú vyzval na vyjadrenie k podanej žalobe. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a nevyužila žiadne
prostriedky procesnej obrany.

5. Podľa § 219 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vo veciach,
v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej
päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6. Podľa § 177 ods. 2 CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak
a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur,
b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo
c) to ustanovuje tento zákon.

7. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania vzhľadom na ustanovenie § 177 ods. 2 písm. a)
CSP, keďže ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné
a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000,- Eur.

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP dňa
29.01.2019 o 12.40 hod. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, pričom strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom
vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

9. Súd po oboznámení sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi zistil tento skutkový stav:

10. Dňa 28.11.2017 bol žalobcom zistený neoprávnený odber elektriny na mieste D., na ktorom má
žalovaná evidovaný trvalý pobyt, o čom bol spísaný protokol č. No XXXXXX. Z protokolu bolo zistené,
že „odberné miesto bolo bez zmluvy, zmluva bola ukončená 31.12.2016, stav odhadom 18.016 kWh.

Odberné miesto zostalo v zapnutom stave“. K protokolu bola pripojená fotodokumentácia.

11. Žalobca neoprávnený odber elektriny vyfakturoval žalovanej faktúrou č. 9171009918
splatnou dňa 20.12.2017 na sumu 357,52 Eur. Prílohou faktúry je rozpis fakturácie za neoprávnený
odber elektriny, pričom škoda bola vypočítaná vo výške 201,52 Eur a náklady spojené so zisťovaním a

odstránením neoprávneného odberu vo výške 156,- Eur. V zmysle tohto rozpisu neoprávnený odber bol
identifikovaný podľa § 46 zákona č. 251/2012 Z. z. Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny stanovuje § 46 zákona č. 251/2012 Z. z. a vyhláška MH SR č. 292/2012 Z. z. Škoda
bola vyčíslená za obdobie od 30.05.2017 do 28.11.2017. Počet dní neoprávneného odberu bol 183.
Žalovaná z fakturovanej sumy uhradila 65,- Eur, zostávajúcu časť sumy nezaplatila.

12. Právna úprava zodpovednosti za škodu pri neoprávnenom odbere elektriny je budovaná na princípe
objektívnej zodpovednosti odberateľa elektriny, a to bez ohľadu na to, kto neoprávnený zásah do
elektrického zariadenia vykonal. Za vniknutú škodu bez ďalšieho zodpovedá odberateľ. Dôsledky tohto
zásahu znáša odberateľ a jeho zavinenie nie je potrebné skúmať ani zisťovať, kto zásah do zariadenia

spôsobil.

13. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej
škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

14. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o energetike“), neoprávneným
odberom elektriny je odber elektriny bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny.

15. Podľa § 46 ods. 2 zákona o energetike, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu
odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu
na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenejneoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným
podľa § 95 ods. 1 písm. i).

16. Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny je ustanovený vo vyhláške
Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej len „vyhláška“).

17. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky, škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta

vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa
odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.

18. Podľa § 1 ods. 7 vyhlášky, k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady
prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.

19. Súd mal v konaní na základe vykonaného dokazovania preukázané, že u žalovanej došlo k
neoprávnenému odberu elektriny. Škoda bola vypočítaná podľa vyhlášky č. 292/2012 Z. z., pričom
žalovaná škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektrickej energie uhradila len v časti, pričom
doposiaľ nezaplatila sumu 292,52 Eur, preto súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a žalovanú
zaviazal podľa § 46 ods. 2 zákona o energetike na zaplatenie sumy 292,52 Eur.

20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

21. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Keďže žalovaná je v omeškaní so splnením peňažného dlhu, súd v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej
sumy počnúc od 21.12.2017, t. j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca
mal v spore plný úspech, preto má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O

výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14,
984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).