Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. november 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/306/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714208323
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6714208323.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobkyne E. L., nar. XX. XX.
XXXX, bytom XXX XX F. F., Ul. XX. augusta XXXX/XX, právne zastúpenej Mgr. Nikoletou Oktavcovou,
advokátkou, Advokátska kancelária 960 01 Zvolen, Nám. SNP 70/36, IČO: 42 194 202, proti žalovanej
R. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX/XX, Q. W., Q. W. XX, bývajúcej na adrese XXX XX F. F., Q.
T. X, o zaplatenie 3.430,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Zvolen č. k. 14C/183/2015-119 zo dňa 23. 02. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 3.420,- EUR s

príslušenstvom a vo výroku o náhrade trov konania potvrdzuje;

II. vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšujúcej časti zostáva nedotknutý.

III. Žalobkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3.420,- EUR
s príslušenstvom, od 24. 10. 2012 do zaplatenia v súdom určenej lehote. Vo zvyšku súd žalobu zamietol
a rozhodol, že žalobkyňa má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol

tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej sumu 3.430,- EUR
s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne z uvedenej sumy od 24. 10. 2012 do zaplatenia na tom
skutkovom základe, že ako budúca kupujúca a žalovaná ako budúca predávajúca mali v období od 25.
04. 2011 do konca októbra 2012 záujem na uzatvorení kúpnej zmluvy, predmetom ktorej mala byť garáž
so súpisným č. XXXX, bližšie špecifikovanej v rozsudku okresného súdu, za kúpnu cenu 3.300,- EUR.
Žalobkyňa uhradila dňa 25. 04. 2011 titulom zálohy na kúpnu cenu sumu 100,- EUR, 10. 06. 2011 zo
svojho účtu bezhotovostným prevodom previedla na účet manžela žalovanej sumu 2.700,- EUR a dňa

01. 07. 2011 sumu 630,- EUR.

2. Po vykonanom dokazovaní okresný súd považoval za nesporné, že žalobkyňa ako budúca kupujúca
a žalovaná ako budúca predávajúca mali v období od 25. 04. 2011 do konca októbra 2012 záujem
na uzatvorení kúpnej zmluvy, predmetom ktorej mala byť garáž vo výlučnom vlastníctve žalovanej a
nebola sporná ani tá skutočnosť, že žalobkyňa žalovanej za účelom zaplatenia zálohy na kúpnu cenu
nehnuteľnosti a uhradenia nákladov spojených s prevodom nehnuteľnosti uhradila dňa 25. 04. 2017

čiastku 100,- EUR v hotovosti, 10. 06. 2011 sumu 2.700,- EUR previedla na účet manžela žalovanej
a sporná skutočnosť zostala len tá, či žalobkyňa žalovanej aj sumu 630,- EUR, a to dňa 01. 07.
2011. Že žalobkyňa zaplatila žalovanej sumu 630,- EUR, žalovaná v konaní poprela, avšak žalobkyňa
na preukázanie svojho tvrdenia o výplate tejto čiastky predložila súdu návrh kúpnej zmluvy, ktorý jejodovzdala žalovaná s tým, že na tomto návrhu kúpnej zmluvy žalovaná svojim podpisom dňa 01. 07.
2011 potvrdila prevzatie finančných prostriedkov, nie však v sume tvrdenej žalobkyňou 630,- EUR, ale
620,- EUR. Na obranu, prečo podpísala prevzatie finančných prostriedkov v čiastke 620,- EUR, hoci jej

ich podľa jej tvrdenia žalobkyňa neodovzdala, uviedla, že žalobkyňa jej dodatočne odovzdala čiastku
350,- EUR v hotovosti, keď prišla za ňou do práce, pri osobnom stretnutí dňa 01. 07. 2011 žalobkyňa
nemala finančné prostriedky na doplatenie, napriek tomu kľúče od garáže jej v tento deň odovzdala,
pričom žalobkyňa jej prisľúbila, že jej doplatí zvyšnú čiastku na druhý deň, t. j. 02. 07. 2011, a preto jej
potvrdila prevzatie finančných prostriedkov v sume 620,- EUR na návrhu kúpnej zmluvy. Dodatočne jej

však tieto finančné prostriedky v celej výške žalobkyňa neodovzdala, odovzdala jej len sumu 350,- EUR.
Okresný súd však pri rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že žalobkyňa preukázala zaplatenie sumy
620,- EUR návrhom kúpnej zmluvy, ktorý jej odovzdala žalovaná s tým, že žalovaná na tomto návrhu
svojim podpisom dňa 01. 07. 2011 potvrdila prevzatie sumy 620,- EUR.

3. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 588, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 1, § 498 OZ.

Keďže súd mal za to, že žalobkyňa jednoznačne v konaní preukázala, že za účelom preddavku vyplatila
žalovanej sumu 3.420,- EUR, súd mal za to, že o túto sumu sa žalovaná na úkor žalobkyne bezdôvodne
obohatila, a preto súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni túto sumu titulom bezdôvodného
obohatenia a žalobu v časti o zaplatenie 10,- EUR titulom vydania bezdôvodného obohatenia zamietol.
O úrokoch z omeškania okresný súd rozhodol podľa § 517 ods. 1 prvej vety, ods. 2 OZ v spojení s § 3

ods. 1 a § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa
ust. § 255 ods. 1 a podľa § 262 ods. 1, 2 CSP. Súd mal za to, že žalobkyňa mala v konaní takmer plný
úspech, a preto žalobkyni priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnej výške v rozsahu 100
% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

4. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie v zákonnej 15-dňovej lehote žalovaná. Uviedla, že
dňa 25. 04. 2011 sa so žalobkyňou dohodli na kúpnej cene vo výške 3.300,- EUR a tiež na nákladoch
súvisiacich s vkladovým konaním, ako aj spísaním kúpnej zmluvy a návrhom na vklad v sume 420,-
EUR. Celková suma, ktorú mala žalobkyňa do 15 dní zaplatiť, bola 3.720,- EUR. Dňa 25. 04. 2011 od

žalobkyne obdržala sumu 100,- EUR ako zálohu na kúpnu cenu predmetnej nehnuteľnosti, je pravdou,
že žalobkyňa previedla 2.700,- EUR na manželov účet, ale to bolo všetko, čo od žalobkyne obdržala.
Od 01. 07. 2011 nedošlo k podpisu kúpnej zmluvy aj napriek výzvam, na ktoré žalobkyňa nereagovala.
Od 01. 07. 2011, keďže väčšia časť dohodnutých finančných prostriedkov bola zaplatená, odovzdala
žalobkyni kľúče od predmetnej garáže. Žalobkyňa vymenila zámok na garáži a spôsobila jej škodu na

veciach uložených v garáži v celkovej výške 5.500,- EUR. Rozsudok okresného súdu žiadala zrušiť a
znovu vo veci rozhodnúť, ako aj zaviazať žalobkyňu na náhradu škody vo výške 5.500,- EUR.

5. Žalovaná k odvolaniu pripojila aj písomnú výzvu zo dňa 29. 10. 2012, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa
vymenila zámok na garáži, k čomu podľa žalovanej nemala právo, nakoľko nedošlo k zavkladovaniu

kúpnej zmluvy a týmto konaním žalobkyňa spôsobila škodu žalovanej vo výške 1.500,- EUR.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379, § 380 CSP) a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku v závislom výroku o náhrade trov
konania ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia vo výroku,
ktorým okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3.420,- EUR s príslušenstvom.
Pri rozhodovaní okresný súd vychádzal z dostatočne a správne zisteného skutkového stavu veci, z
ktorého vyvodil aj správne právne závery. Žalobkyňa sa domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť

žalobkyni sumu 3.430,- EUR titulom vydania bezdôvodného obohatenia, žalobkyňa svoj nárok riadne
odôvodnila a ju zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie svojho nároku. Toto dôkazné bremeno
žalobkyňa aj preukázala, keďže žalovaná sčasti tvrdenia žalobkyne o zaplatení zálohy na kúpnu cenu
vo výške 2.800,- EUR nespochybnila a okresný súd správne považoval návrh kúpnej zmluvy podpísaný
žalovanou dňa 01. 07. 2011 za dôkaz potvrdzujúci prevzatie finančných prostriedkov žalovanou v

sume 620,- EUR. Obranu žalovanej, že túto sumu jej žalovaná nezaplatila, považoval aj odvolací
súd za účelové tvrdenie, nakoľko žalovaná vo vyšetrovacom spise OR PZ Banská Bystrica, Odbor
kriminálnej polície ČVS:ORP-19/OEK-BB-2013 uviedla, že jej žalobkyňa zaplatila sumu 350,- EUR,
pričom v samotnom odvolaní už uvádza, že jej žalobkyňa zaplatila len sumu 2.800,- EUR, a teda že jejvlastne nezaplatila ani tú sumu 350,- EUR, ktorú uznala v priebehu vyšetrovacieho konania. Odvolací
súd poukazuje na nejednotnosť a rozpory v tvrdení žalobkyne, týkajúce sa aj ňou tvrdenej škody, ktorú
jej mala žalobkyňa spôsobiť, keď v odvolaní sa domáha náhrady škody vo výške 5.500,- EUR, pričom

k odvolaniu priložila výzvu, ktorou žalobkyni uvádza, že jej spôsobila škodu vo výške 1.500,- EUR. O
návrhu žalovanej na náhradu škody však nebolo možné konať, vzhľadom na ust. § 372 CSP, podľa
ktorého v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

8. Keďže odvolací súd považoval rozsudok okresného súdu za vecne správny aj vo výroku o nároku

na príslušenstvo a vo výroku o náhrade trov konania, krajský súd rozsudok okresného súdu (okrem
výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšujúcej časti) potvrdil, vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšujúcej
časti rozsudok okresného súdu zostal nedotknutý ako odvolaním nenapadnutý.

9. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná, preto v zmysle § 255 ods. 1 CSP by
mala právo na priznanie náhrady trov odvolacieho konania v celom rozsahu, avšak v odvolacom konaní

jej žiadne trovy nevznikli, a preto jej ich náhradu odvolací súd nepriznal.

10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).