Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. máj 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/63/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314204933
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8314204933.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci navrhovateľa CD Consulting

s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264
29 705, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o. IČO: 36 864 421, Grösslingova 4, 811 09 Bratislava,
proti odporcovi M. V., E. K. O. XXXX/X, I., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie
spotrebiteľov Slovenska, o.z. so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166,
právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská
Bystrica, o zaplatenie 400,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie o zmenkovom úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 400,- eur od 21.8.2009 do zaplatenia

z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Súd p r i p ú š ť a , aby do konania na strane odporcu vstúpil ako vedľajší účastník -
Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42309166, zastúpený
Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica.

Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa XX.X.XXXX sa podľa Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007 o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu, vymáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd na základe zmenky zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 400 eur
s príslušenstvom.

Z obsahu návrhu vyplýva, že navrhovateľ si uplatňoval právo zo zmenky. Ako indosátor je
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca XX.X.XXXX na zmenkovú sumu 400
eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 21.8.2009. Indosovaná
zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou, na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Za
miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa - POHOTOVOSŤ, s.r.o. Indosant
predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil na uvedenú zmenkovú sumu nič

a to ani na istinu, ani na úroky. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou bez protestu, indosant
nenechal skutočnosť predĺženia zmenky na platenie zistiť verejnou listinou. Navrhovateľ žiadal, aby súd
podľa článku 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 vydal rozsudok, ktorým
uloží žalovanému do 3 dní povinnosť uhradiť žalovanú zmenkovú sumu s príslušenstvom. Navrhovateľnežiadal vo veci nariadiť pojednávanie a k žalobe pripojil listinné dôkazy a to výpis z obchodného registra
a originál zmeny vystavenej odporcom.

Z uvedeného návrhu, ďalej vyplýva, že navrhovateľ si uplatňuje ako indosatár práva zo zmenky, ktorú
získal od predchádzajúceho veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, pričom navrhovateľ
tvrdil, že nemá k dispozícii úverovú zmluvu uzavretú medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. a
odporcom.

Podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ zobral návrh v časti zmenkového úroku vo
výške 0,19 % denne späť a uplatňoval nárok na zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne.

Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie a to oboznámením sa s obsahom návrhu na uplatnenie pohľadávky, so

zmenkou, s úplným výpisom z obchodného registra navrhovateľa vedeného Městským soudem v Praze,
oddiel C, vložka 81616, s pripojeným exekučným spisom Okresného súdu Humenné sp.zn. XXEr/XXX/
XXXX a z neho predovšetkým s úverovou zmluvou a všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ako
aj výpisom z obchodného registra predchádzajúceho veriteľa Pohotovosť, s.r.o. so sídlom Bratislava, s
uznesením Okresného súdu Humenné o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia a

s uznesením Okresného súdu Humenné o zastavení exekučného konania.

Aj keď navrhovateľ uplatňoval svoj nárok podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 o európskych konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu, a uplatňoval právo vyplývajúce
zo zmenky, podľa názoru súdu je súd povinný z úradnej povinnosti - ex offo skúmať, či sa nejedná o

spotrebiteľské právne vzťahy. To, že sa jedná o konanie s nízkou hodnotou sporu, respektíve, že si
navrhovateľ uplatňuje právo zo zmenky, na tomto právnom názore nič nemení. Ak súd zistí, že sa jedná
o spotrebiteľský právny vzťah, použije súd v konaní pri jeho posúdení aj normy spotrebiteľského práva
a to za účelom súdnej ochrany spotrebiteľa.

V tomto konaní súd zistil, že jeho predmetom sú spotrebiteľské právne vzťahy.

Z výpisu z obchodného registra predchádzajúceho veriteľa tejto pohľadávky POHOTOVOSTI, s.r.o.
vyplýva, že do predmetu jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Súdu je taktiež
známe z jeho činnosti a z iných konaní, že táto spoločnosť poskytuje aj tzv. spotrebiteľské úvery.

Z úverovej zmluvy vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah. Uvedené skutočnosti už riešil
právoplatne aj exekučný súd.

Zo zmenky predloženej navrhovateľom vyplýva, že listina je označená ako zmenka, je vystavená v I. V.
XX.X.XXXX s textom: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO: 35 807

598, Bratislava sumu 400 eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 21.8.2009. Splatné POHOTOVOSŤ,
s.r.o. Bratislava. Bez protestu na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Vystaviteľom je
odporca.

Na opačnej strane, na rube zmenky je uvedené: Namiesto nás na rad CD Consulting, s.r.o. - navrhovateľ.

Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi POHOTOVOSŤOU, s.r.o. Bratislava (predchádzajúci veriteľ) a
odporcom, číslo zmluvy XXXXXXX J. V. XX.X.XXXX vyplýva, že odporcovi bol poskytnutý úver vo výške
350 eur a odporca sa zaväzuje zaplatiť požičanú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 232 eur,
t.j. celkovo zaplatiť sumu 582 eur v 6. mesačných splátkach po 97 eur počnúc od 16.3.2009 na účet

veriteľa. V zmluve o úvere nie sú uvedené úroky z úveru, ani RPMN.

Zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru v článku 17, je dohoda o vyplnení zmeniek : Na
zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúcej z tejto úverovej zmluvy
voči veriteľovi ako remitentovi vystaviteľ vystavil zmenku, v ktorej nie je vyplnené zmenková suma

a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní
remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane dlh splatný okamžite, t.j. keď
dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas
poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkýchpeňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, keď v zmysle bodu
4 týchto podmienok sa stal splatný celý dlh.

Zo zmluvy o úvere a všeobecných podmienok v ktorých je dohodnutá aj dohoda o vyplnení zmeniek
vyplýva, že neboli individuálne dojednané, sú na formulárových tlačivách, a spotrebiteľ nemal možnosť
ich zmeniť, ovplyvniť ich a boli vopred pripravené právnym predchodcom navrhovateľa - veriteľom.
Zmenkovú sumu si môže veriteľ vyplniť vo výške ako chce, vrátane istiny, poplatkov, úrokov a rôznych

sankcií, bez ohľadu na vôľu dlžníka a bez možnosti kontroly.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je potrebné zamietnuť.

Návrh,ktorýbolpredmetomtohtokonaniaspĺňapodmienkynakonanievzmysleNariadeniaEurópskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 o európskych konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu,

pretože navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky a odporca je
fyzickou osobou, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky. Predmetom konania je cezhraničný
spor, pričom hodnota nepresahuje 2000,00-eur bez príslušenstva. Navrhovateľ hoci si uplatnil práva zo
zmenky, nežiadal vydať zmenkový platobný rozkaz podľa § 175 O.s.p.

Súd je viazaný návrhom. Predmetom konania je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa
slovenského práva s miestom vystavenia i platobným miestom nachádzajúcim sa na území SR.
Pôvodným veriteľom, ako aj zmenkovým veriteľom a remitentom bola POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá
postúpila túto pohľadávku zo zmenky na českú spoločnosť, terajšieho navrhovateľa. Z tohto dôvodu boli
formálne splnené podmienky pre použitie vyššie uvedeného nariadenia.

Keďže navrhovateľ si výslovne uplatňuje právo na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom zo
zmenky, súd musel zistiť, či zmenka spĺňa náležitosti stanovené zákonom č. 191/1950 Zb. o zmenkách a
šekoch. Predložená zmenka je vlastnou zmenkou uvedená zmenka spĺňa všetky náležitosti podľa tohto
právneho predpisu.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Humenné, sp.zn. XXEr/XXX/XXXX vyplýva, že tú istú
pohľadávku, z tej istej zmenky a z úverovej zmluvy, t.j. z toho istého spotrebiteľského právneho vzťahu
si na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu uplatnil voči odporcovi ako povinnému
predchádzajúci veriteľ ako oprávnený - Pohotovosť s.r.o. Z uznesenia exekučného Okresného súdu

Humenné ďalej vyplýva, že súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Dôvodom bolo, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah a je preto na
neho potrebné použiť právne normy o ochrane spotrebiteľa. Exekučný súd zároveň konštatoval, že
rozhodcovské doložky uzavreté v tomto prípade sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda sú
absolútne neplatné. Následne bolo exekučné konanie uznesením exekučného súdu zastavené.

Navrhovateľ počas konania zotrval na svojich vyjadreniach, že si uplatňuje práva zo zmenky, ktoré na
neho boli indosované, ide o drobný spor a súd ma postupovať podľa vyššie uvedeného nariadenia a
sám od seba nemá čo iné skúmať, či poskytovať súdnu a právnu ochranu spotrebiteľovi. Nemá ani čo
nariaďovať pojednávanie.

Odporca sa k návrhu nevyjadril.

V uvedenom spore je zrejmé, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah o čom už rozhodli aj iné exekučné súdy.
Predmetom konania je zmenka, ktorá slúžila na zabezpečenie, ale aj na uhradenie dlhu vzniknutého

zo zmluvy o úvere, ktorý je spotrebiteľským vzťahom. Na uvedený právny vzťah je preto potrebné
použiť okrem ustanovení zákona o zmenkách a šekoch aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľskom práve a iné spotrebiteľské právne normy EÚ a SR.

Návrhom sa uplatňuje nárok zo zmenky, t.j. cenného papiera a to dokonca z indosovanej zmenky podľa

zákona č.191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, čo umožňuje právnemu predchodcovi navrhovateľa, aby
použitím zmenky obišiel ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a následne si vymáhal od dlžníka plnenia
aj z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Zmenka je síce založená na prísnej formálnosti zmenkových
vzťahov a vo všeobecnosti sa pri zmenke neskúma causa pôvodného právneho vzťahu. Výsledkomvšak môže byť, že dôjde k porušeniu rovnosti účastníkov s neužitím tohto inštitútu a to bez možnosti
súdnej kontroly (VI.ÚS457/2010 Ústavného súdu CZ).

Podľa konkrétneho rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zo 16.11.2010 práve vo veci Pohotovosť, s.r.o.
C-76/10, bolo rozhodnuté, že vnútroštátny súd má v každom štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia
povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má súd
k tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave. V bode 37 tohto
rozhodnutia je uvedené, že sa vychádza z účelu právnej úpravy Smernice č. 93/13 a to, že spotrebiteľ

sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto informácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. V bode 38 rozhodnutia je jasne
uvedené, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné, pričom ide o kogentné ustanovenia,
ktoré nie je možné zmeniť. Ich cieľom je nastolenie formálnej rovnováhy vyplývajúcej zo zmluvy medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán a nahradiť ich skutočnou rovnováhou a zaviesť s nimi reálnu

rovnosť medzi účastníkmi právneho vzťahu.

V rozsudku Európskeho súdneho dvora sp.zn. C - 419/2011 zo 14. 03. 2013 (Česká sporiteľňa a.s. proti
Geraldovi Feichterovi) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej
moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu,

že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera,
je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa.

Pri posúdení veci, súd poukazuje aj na nemecký rozsudok Z1965, podľa ktorého, ak bola zmenka
prevedená na iný subjekt (čo je aj tento prípad, pretože prvý zmenkový veriteľ Pohotovosť, s.r.o. ju

previedol na navrhovateľa) a pritom jestvujú indície, že zmenka zabezpečovala úver alebo pôžičku
pre spotrebiteľa (čo je aj tento prípad), nie je možné poskytnúť ochranu navrhovateľovi, lebo aj nový
zmenkový veriteľ, t.j. navrhovateľ si mal preskúmať v súlade so spotrebiteľským právom, či zmenka
zabezpečovala spotrebiteľský úver a hlavne z dôvodu, že nadobudol tieto zmenky od subjektov (v tomto
prípade Pohotovosť, s.r.o.) o ktorých je všeobecne známe, že predmetom ich činnosti je poskytovanie

úverov alebo pôžičiek.

V liste Európskej komisie z 25.4.2013 pod číslom 2012/4165, Vec: výzva - porušenie č. 2012/4165, ktorý
bol zaslaný Slovenskej republike práve z dôvodu upozornenia zo strany EK, že SR pravdepodobne
dôsledne nedodržuje spotrebiteľské právo EÚ. V tomto liste Európska komisia dokonca výslovne uvádza

práve obchodnú spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. (strana 2, 3, 14 listu EK), ako aj už vyššie uvedené
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť.

Okrem iného sa v tejto výzve výslovne uvádza v bode 4. iné praktiky zamerané na vyhýbanie sa riadnej
justičnej kontrole (strana 5 EK): „Okrem rozhodcovského súdu, alebo ako alternatíva k nemu, obchodníci

používajú aj iné praktiky a postupy na vymáhanie nezákonných pohľadávok založených na nekalých
podmienkach.“ Prvým príkladom uvedeným EK je používanie blankozmeniek. Obchodníci vypĺňajú do
blankozmeniek svoju nárokovanú sumu, hoci to právne predpisy o spotrebiteľských úveroch nedovoľujú,
anapriekskutočnosti,žetietopohľadávkynemajúoporuvprávnychpredpisovasúzaloženénanekalých
podmienkach. Rozhodcovské rozsudky však vynášajú rozsudky aj na základe týchto zmeniek.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že dohoda o vyplnení zmeniek uvedená vo všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru je neprijateľnou zmluvou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach oboch účastníkov tohto spotrebiteľského právneho vzťahu, v neprospech
spotrebiteľa a je aj v rozpore s dobrými mravmi. Je teda absolútne neplatnou. Bez takejto platnej dohody

je preto absolútne neplatná aj samotná zmenka, na základe ktorej si navrhovateľ uplatňuje žalovanú
pohľadávku.

Bez platnej dohody o vypĺňacom práve nemôže byť platná ani vyplnená zmenka (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo/161/2007).

Na uvedený prípad je potrebné okrem zákona o zmenkách a šekoch použiť aj právne názory vo vyššie
uvedených rozhodnutiach súdov EÚ a členských štátov EÚ a aplikovať aj tieto právne normy:Podľa čl. 2 písm. a) smernice 93/13/EHS na účely tejto smernice "nekalé podmienky" znamenajú
zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 smernice 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,

že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

Podľa § 121 Občianskeho súdneho poriadku, netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych
spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy:
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ

so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k) a 5 Občianskeho zákonníka v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy:
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy:

(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa na túto zmluvu nepoužije vzhľadom na § 2,
odsek 2, podľa ktorého sa tento zákon nevzťahuje na : písmeno f) na ktorých základe sa vyžaduje, že
spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote
nepresahujúcej 12 mesiacov.Zmluva aj napriek tomu má povahu spotrebiteľskej úverovej zmluvy, inej ako spotrebiteľský úver.

Súd dodáva, že treba rozlišovať neplatnosť zmenky ako cenného papiera buď podľa zákona o zmenkách

a šekoch č. 191/1950 Zb., ale na druhej strane je potrebné rozlišovať neplatnosť dojednaní o vystavení,
resp. vyplnení zmenky a následne neplatnosť samotnej zmenky vystavenej podľa týchto dojednaní,
ak sú v rozpore so spotrebiteľskými právnymi normami a to či už pre neprijateľnosť zmluvných
podmienok, alebo pre rozpor s dobrými mravmi. Dohoda o vypĺňacom práve k zmenke ako aj zmenka sú
neplatné podľa ustanovení spotrebiteľského práva a nie podľa zákona o zmenkách a šekoch. Keďže si

navrhovateľ uplatnil výslovne právo zo zmenky, súd celý návrh zamietol. Zmluva a obchodné podmienky
nie sú individuálne dojednané a sú na predtlačených formulároch.

V tomto konkrétnom prípade súd posúdil za absolútne neplatné dojednanie o vyplnení zmenky, ako aj
následne vystavenú samotnú zmenku a to z dvoch samostatných dôvodov.

Dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľná zmluvná podmienka a to podľa článku 2 písm. a/ v spojení
s ustanovením prílohy odsek 1 písmeno s/ Smernice 93/13/EHS, pretože sa jedná o podmienku ktorej
účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa, neprimerane
vysokého príslušenstva pohľadávky - zmenkový úrok 0,25% denne.

Zároveň ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku aj podľa § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a to
predovšetkým podľa § 53 odsek 4 písm. k/, pretože umožňuje požadovať od spotrebiteľa neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 odsek 5 Občianskeho
zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V tomto konkrétnom prípade je zrejmé, že dohoda o vyplnení zmenky a následná vystavená zmenka
podľa § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a umožňuje mu vymáhať od spotrebiteľa aj neprimerane
vysoké sankcie. Okrem toho nebola individuálne dojednaná.

Dojednanie o vypĺňacom práve zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj preto, že na základe
tejto podmienky vystavená zmenka umožnila previesť indosáciou bez súhlasu spotrebiteľa práva zo
zmluvnej strany Pohotovosť, s.r.o. na navrhovateľa CD Consulting, čím došlo k zhoršeniu postavenia a
ochrany práv spotrebiteľa. Zmenka a jej indosácia nadmerne sťažili spotrebiteľovi možnosť realizovať
práva spotrebiteľa. Taký záver vyplýva už z charakteru zmenkového konania, ktoré nepripúšťa skúmanie

dôvodu vzniknutého záväzku, ani ex offo ochranu spotrebiteľských práv (ÚS ČR IV., ÚS ČR 457/10).

Taktiež je zrejme, že tento právny úkon a to dohoda o vyplnení zmenky a následne podľa nej vystavená
zmenka, sú absolútne neplatné aj podľa § 39 a § 3 Občianskeho zákonníka a to pre rozpor s dobrými
mravmi a pre rozpor so zákonom, respektíve snahou veriteľa obísť právne normy spotrebiteľského

práva. Účelom tohto právneho úkonu je prostredníctvom zmeniek, obísť vyššie uvedené ustanovenia
spotrebiteľského práva zameraného na reálnu a nielen formálnu ochranu práv a povinností spotrebiteľa
a to aj súdom, v každom štádiu konania.

Súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Obo 161/2007 zo dňa 6.5.2008 konštatoval

absolútnu neplatnosť úverovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka a § 265
Obchodnéhozákonníka.ZároveňNSSRkonštatoval,žezabsolútneneplatnejúverovejzmluvynemohlo
veriteľovivzniknúťprávonavyplnenieblankozmenky.Vodôvodneníďalejuviedol:„Obchádzaniezákona
obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje
síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon

dodržaný nebol. O nedovolenosť a teda aj absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide tiež v prípade, keď
sa tento prieči dobrým mravom. Obchádzanie zákona spočíva i v zámernom použití prostriedkov, ktoré
samy o sebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva
sa javí ako nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, keď sa niekto správa podľa
práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci.“Súd je viazaný návrhom a keďže si navrhovateľ uplatňoval v tomto konaní právo zo zmenky, ako z
cennéhopapieraadohodaovyplnenízmenkyanajejzákladevystavenázmenkasúabsolútneneplatné,
súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Taktiež je potrebné poukázať už na ustálenú judikatúru súdov SR a EÚ, že veriteľ má dôkaznú povinnosť
preukázať, že uvedený právny vzťah nie je spotrebiteľským právnym vzťahom, respektíve aj to, že dlžník
bral úver ako podnikateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti, respektíve ako nepodnikateľ na výkon
svojho povolania. Samotné odškrtnuté políčka v predtlačených zmluvách, takýmto dôkazom nie sú. V

tomto prípade žalobca takéto skutočnosti nepreukázal a neuniesol svoje dôkazné bremeno a dôkaznú
povinnosť.

Podľa článku 4 odsek 4 Nariadenia Európskeho parlamentu (ES) č. 861/2007 o európskych konaniach
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ak sa súd domnieva, že informácie ktoré poskytol navrhovateľ, nie
súdostatočnejasnéaleboprimerané,aleboaktlačivona uplatneniepohľadávkyniejesprávnevyplnené

a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá navrhovateľovi
možnosť tlačivo nárok na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť, alebo predložiť týmto orgánom
určené doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku späť a to v lehote určenej týmto
orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije tlačivo B, ako je uvedené v prílohe II.

Z toho vyplýva, že ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, alebo ak
navrhovateľ tlačivo na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh
sa zamietne.

Podľa bodu 13 nariadenia pojmy: „zjavne neopodstatnené“ v kontexte zamietnutia pohľadávky a

„neprípustné“ v kontexte zamietnutia návrhu by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom.

V tomto prípade je zrejmé vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie, že pohľadávka žalobcu uplatnená
v tomto konaní je v rozpore so spotrebiteľským právom a je zjavne neopodstatnená a neprípustná. Súd
preto bez nariadenia pojednávania bez ďalšieho postupu podľa článku 5 nariadenia nasledujúceho s

poukazom na bod 13 preambuly nariadenia a článok 4 odsek 4 nariadenia, návrh navrhovateľa zamietol.

Podľa citovaného nariadenia a aj podľa O.s.p. súd môže, ale nemusí v tzv. drobných sporoch nariaďovať
pojednávanie. Vzhľadom na túto skutočnosť a na to, že navrhovateľ výslovne uvádza, že vo veci
súd nemá nariaďovať pojednávanie a aj na to, že súdu je známe z jeho činnosti, že odporcovia -

spotrebitelia v týchto veciach sú spravidla nečinní a ani sa nevyjadrujú, súd vo veci rozhodol bez
nariadenia pojednávania.

V danej veci počas konania vstúpil do konania na strane odporcu vedľajší účastník z vlastnej iniciatívy
svojim písomným podaním. Zároveň sa vo veci vyjadril a poukázal na neprijateľné zmluvné podmienky,

spotrebiteľské vzťahy a neplatnosť dohody o zmenke. Z tohto dôvodu súd rozhodoval aj o prípustnosti
vedľajšieho účastníka do konania v rozhodnutí vo veci samej, vzhľadom na veľké množstvo týchto žalôb
- návrhov a zásadu hospodárnosti konania.

Podľa ustanovenia § 93 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku ako vedľajší účastník môže sa popri

navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ
nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa ustanovenia § 93 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je

ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia § 93 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku do konania vstúpi buď z vlastného
podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti
vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka, je potrebné rozlišovať za súčasného právneho stavu dve skupiny.
Prvou skupinou subjektov, ktoré môžu v konaní vystupovať ako vedľajší účastník, sú osoby, ktoré majúprávny záujem na výsledku tohto konania. Tu musí ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka
na výsledku konania (§ 93 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku).

S účinnosťou od 15.10.2008 zákon zaviedol druhú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako
vedľajší účastník. Tu legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania a jeho právny záujem dáva
priamo samotný zákon, respektíve vyplýva priamo zo zákona. Touto právnou úpravou štát reagoval na
európske a v súlade s ním aj na vnútroštátne spotrebiteľské právne normy, ktorých účelom je poskytnutie
ochrany spotrebiteľom a vyrovnanie nerovnováhy postavenia subjektov v spotrebiteľských právnych

vzťahoch.

Ide tu aj o prípady, kde ako vedľajší účastník vystupuje právnická osoba na ochranu spotrebiteľa
na základe konkrétneho zákona v sporoch z ochrany spotrebiteľa. Teda na strane spotrebiteľa môže
vystupovať aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa podľa zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení

neskorších predpisov (§ 93 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku).

Jedným zo spôsobov vstupu do konania vedľajšieho účastníka, je vstup z vlastného podnetu. V danom
prípade vyššie uvedené združenie oznámilo súdu svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane
odporkyne s odkazom na § 93 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Vychádzajúc zo zistených skutočností a majúc pritom na pamäti dikciu ustanovenia § 93 odsek 2
Občianskehosúdnehoporiadku,jepotrebnépovažovaťnámietkuneprípustnostivedľajšiehoúčastníctva
vznesenú zo strany žalobcu za nedôvodnú, pretože vyššie uvedené združenie je subjektom, ktorý je
oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na základe zákonného splnomocnenia zo zákona

o ochrane spotrebiteľa, a to bez konkretizácie svojho hmotnoprávneho záujmu na výsledku konania.
Tým sa zabezpečuje aj smernicou EÚ požadovaná reálna a nielen formálna rovnosť účastníkov v
spotrebiteľských veciach, čo je zmyslom a cieľom spotrebiteľského práva EÚ a SR.

Podmienky na vstup vedľajšieho účastníka v čase jeho vstupu, boli teda splnené a preto súd pripustil

vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu.

Keďže navrhovateľ zobral návrh v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne späť pred prvým
pojednávaním, súd v zmysle § 96 ods. 1, 3 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Neúspešnému navrhovateľovi nevzniklo právo
na náhradu trov tohto konania a úspešný odporca si trovy konania neuplatnil resp. mu žiadne trovy
nevznikli.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu súd nepriznal trovy konania, aj keď vystupoval na strane

odporcu, ktorý bol v konaní úspešný, a to z toho dôvodu, že si trovy konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa osobitného zákona.