Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. marec 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 7Em/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416200967
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vachulíková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4416200967.5

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky, v právnej veci oprávneného: Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. R. XXX,
v konaní zastúpený: JUDr. Pavel Hagyari, advokát, Vlčkova 8/A, Bratislava proti povinnej: G. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V., V. X, v konaní zastúpená advokátkou: Mgr. Marta Magyarová, Palárikovo, Janka
Kráľa 4, o návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia súdu o úprave styku s maloletým dieťaťom: U.
Z., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a

rodiny Nové Zámky, o návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností voči maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd povinnej - matke maloletého dieťaťa G. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., V. X u k l a d á pokutu
vo výške 50,- eur, ktorú je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky do piatich dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. L. Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 18.01.2016 došlým súdu 21.01.2016 a návrhom zo dňa
13.03.2017 došlým súdu 16.03.2017 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáha proti povinnej
výkonu rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu podľa
právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7P/124/2013 - 117 zo dňa
10.09.2014,ktorýmbolupravenýstykotcasmaloletýmU.Z.,nar.XX.XX.XXXXtak,žeotecjeoprávnený
vziať si maloletého k sebe každý párny týždeň v sobotu o 09:30 hod. spred bytu matky a je povinný

vrátiť maloletého späť matke na to isté miesto v ten istý deň o 17:00 hod. Za tých istých podmienok, v
zmysle uvedeného rozsudku, otec je oprávnený vziať si maloletého k sebe každý párny týždeň v nedeľu
od 09:30 hod. do 17:00 hod. Uvedené návrhy boli spojené na spoločné konanie vzhľadom na rovnakých
účastníkov konania a rovnaký predmet konania. Svoje návrhy odôvodnil tým, že povinná si svoju
citovanú povinnosť neplní a bezdôvodne marí jeho styk s maloletým dieťaťom. Takto zmarila jeho styk
dňa 16.01.2016, 17.01.2016, 24.09.2016, ako aj v ďalších ostatných dňoch styku, pričom ani raz dieťa

nešlo k otcovi, lebo kričalo a dupalo. Žiadal uložiť matke pokutu z dôvodu nedodržiavania právoplatného
a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7P/124/2013 zo dňa 10.09.2014 vo výške
100,- eur.

2. Matka vo svojom písomnom vyjadrení prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zo dňa 07.03.2016,
okrem iného uviedla, že je pravdou, že styk otca s maloletým U. sa nerealizuje, pretože maloletý odmieta

stretnutie s otcom so slovami: „ nechcem k nemu ísť, robil mi zle.“, pričom sa trasie, plače, uteká od
neho preč a má z neho panický strach. Tiež uviedla, že otec sa nijako nesnaží, aby s ním maloletý išiel,
vôbec sa mu neprihovorí, len čaká na to, kým ona ho naloží do jeho auta.

3. Na pojednávaní otec maloletého dieťaťa uviedol, že zo začiatku mu matka styk s maloletým dieťaťom
umožňovala, ale od začiatku roku 2016 mu ho neumožňuje, on aj prišiel pre syna, ale ona ani s ním

nevyšla von, neodpovedala na sms správy, raz povedala, že maloletý sa nechce obliekať a preto mu
ho nevydala. Poukázal tiež na to, že prebieha v súčasnej dobe na súde konanie, kde sa rieši otázkazmeny úpravy styku, v ktorej veci bolo nariadené aj znalecké dokazovanie. Ďalej uviedol, že jeho styk s
maloletým sa neuskutočnil tri roky, naposledy v marci 2015, preto žiadal svojmu návrhu vyhovieť.

4. Matka na pojednávaní uviedla, že s návrhom otca nesúhlasí, ona mu nebránila v styku s dieťaťom,
aj vyniesla maloletého von, ale nie vždy sa jej to podarilo, pretože maloletý niekedy už aj vnútri kričal,
že nechce ísť k otcovi, lebo mu tam robili zle. Uviedla ďalej, že sa nepreukázalo, že by otec dieťaťu
ubližoval, ale dieťaťu nikto neveril, lebo že má údajne bujnú fantáziu.

5. Právny zástupca oprávneného žiadal návrhu vyhovieť a uložiť povinnej pokutu. Poukázal na
prebiehajúce konanie na tunajšom súde pod č.k. 12P/6/2015, kde je spomenutá judikatúra, že príprava
dieťaťa na stretnutie s druhým rodičom, v ktorého starostlivosti dieťa nie je, nezahŕňa len to, že rodič, u
ktorého dieťa je v starostlivosti, že ho len oblečie a dovedie, ale takýto rodič by mal viesť dieťa k rešpektu
a láske k druhému rodičovi, pretože práve ten rodič má výchovne vplývať na dieťa, čo sa v tomto prípade
nedeje. Uviedol, že dieťa má právo na oboch rodičov.

6. Právna zástupkyňa povinnej navrhla návrh zamietnuť s poukazom na to, že matka v styku otca s
dieťaťom nebráni, ale dieťa otca odmieta.

7. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že v roku 2014 sociálne oddelenie vykonalo asistenciu

pri styku otca s maloletým, kde boli prítomné dve sociálne pracovníčky a aj psychologička Q.. S., pričom
táto asistencia sa vykonala v dvoch prípadoch. Ďalej uviedla, že pokiaľ dieťa už bolo s otcom, tento
styk bol už bezproblémový. Pri odovzdávaní bolo vidieť, že maloletý zmenil postoj. Otec si ho prevzal,
dal mu hračky, on ich prijal a tešil sa z nich. Potom ich zobral so sebou domov a keď už išiel k matke,
tak ich začal odhadzovať a keď uvidel matku, tak sa zmenil. V tom čase ešte nebol krik a plač a ani

matka neodovzdávala dieťa otcovi, ale bola tam prítomná. Fyzické odovzdanie dieťaťa vykonala sestra
matky dieťaťa. Rozhodnutie o návrhu oprávneného ponechala na zváženie súdu vzhľadom na výchovné
opatrenia, ktoré boli nariadené.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky

č.k. 7P/124/2013 - 117 zo dňa 10.09.2014, oboznámením vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva
PZ Nové Zámky č.k. E., uznesením Okresného riaditeľstva PZ Nové Zámky č.k. E., správami zo šetrenia
pomerov od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, nahliadnutím do spisu tunajšieho súdu
č.k. 12P/6/2015, najmä rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 12P/6/2015 - 630 zo dňa 16.11.2017, ďalšími ku
spisu pripojenými dokladmi a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav

veci:

9. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7P/124/2013 - 117 zo dňa 10.09.2014 bolo rozvedené
manželstvorodičovmaloletéhoU.Z.,nar.XX.XX.XXXX,pričombolaschválenádohodarodičov,vzmysle
ktorej maloletý na čas po rozvode manželstva bol zverený do osobnej starostlivosti matke s tým, že

obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a otec je povinný prispievať na
výživu maloletého v sume 65,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám
matky, počnúc od právoplatnosti rozsudku. Zároveň bol upravený styk otca s maloletým tak, že otec
je oprávnený vziať si maloletého k sebe každý párny týždeň v sobotu spred bytu matky o 09:30 hod.
a je povinný vrátiť maloletého späť matke v ten istý deň na to isté miesto o 17:00 hod. Ďalej je otec

oprávnený vziať si maloletého k sebe každý párny týždeň v nedeľu spred bytu matky o 09:30 hod. a je
povinný vrátiť maloletého späť matke v ten istý deň na to isté miesto o 17:00 hod. Otec je tiež oprávnený
vziať si maloletého k sebe každý rok 25.12. spred bytu matky o 09:30 hod. a je povinný vrátiť maloletého
späť matke v ten istý deň na to isté miesto o 17:00 hod. Matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne
pripraviť v určenom čase a otec je povinný v určenom čase dieťa matke vrátiť.

10. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ Nové Zámky č.k. E. vyplýva, že v
trestnej veci zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a) Trestného
zákona vedenej na Okresnom riaditeľstve PZ Nové Zámky na základe trestného oznámenia matky
maloletého, bolo trestné stíhanie uznesením vyšetrovateľky Okresného riaditeľstva PZ Nové Zámky,

Odbor kriminálnej polície č.k. E. zo dňa 27.05.2015 podľa § 215 odsek 1 písmeno b), odsek 4 Trestného
poriadku zastavené z dôvodu, že neboli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty uvedeného
trestného činu. V rámci tohto trestného konania boli vypracované znalecké posudky. Znalkyňa z odboru
psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí, klinickej psychológie dospelých V.. G. O. v závereposudku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a dodatku k tomuto posudku zo dňa XX.XX.XXXX uviedla, že
maloletý je schopný správne vnímať udalosti, ktoré prežil, resp. bol ich svedkom, jeho reprodukcie však
môžu byť skreslené - ovplyvnené pretrvávajúcou fantazijnou činnosťou. Zvlášť negatívne citové zážitky

má tendenciu dopĺňať fantazijnými obsahmi, ktoré mu prinášajú úľavu zo psychosomatického napätia.
Vzhľadom k výške jeho intelektu je netypický jeho kreslený prejav, ktorý potvrdzuje regres vo vývine
na nižšie vývinové štádium. Ďalej uviedla, že maloletý má prirodzené sklony skresľovať svoje výpovede
vplyvom toho sociálneho prostredia, v ktorom sa práve nachádza, pričom u neho dominujú snahy
vyhovieť najmä matke, ktorá je v jeho živote ústrednou a vysoko dominantnou osobou, bez schopnosti

akéhokoľvek odporu voči nej. Maloletý je vo zvýšenej miere ovplyvniteľný a manipulovateľný zo strany
matky, voči ktorej zaujíma neprimerane submisívny postoj a má zvýšené snahy vyhovieť jej a napĺňať
jej očakávania. U maloletého aktuálne neboli zistené príznaky sexuálneho zneužívania. Boli zistené
konfrontačné až nepriateľské postoje matky voči otcovi maloletého, v dôsledku ktorých môže maloletého
ovplyvňovať voči nemu. Na základe uvedeného znalkyňa doporučila vyšetrenie matky (psychiatricky,
psychologicky). Čo sa týka predložených kresieb maloletého po psychodiagnostickom vyhodnotení

znalkyňa konštatovala, že do kresieb maloletého bolo zasahované ďalšou osobou (dvojdimenzionálne
vyjadrenie, rovnomerný tlak na ceruzku, odlišnosť línií), čo kresby maloletého U. neobsahujú ani v čase
vyšetrenia dňa 20.03.2015. Zo záveru znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctva a farmácie,
odvetvia psychiatrie Q.. B. B. a Q.. J. S., ktorí vyšetrili duševný stav maloletého vyplýva, že intelektové
a mentálne schopnosti maloletého sú zodpovedajúce jeho veku, neboli u neho zistené patologické

funkcie intelektu a jeho prejavy. Maloletý je primerane svojmu veku a poruche pozornosti s hyperaktivitou
pri vývojovej poruche reči a jazyka schopný správne vnímať, prehodnotiť a reprodukovať udalosti a
okolnosti, ktorých bol svedkom a ktoré prežil s vyšetrovanou vecou aj v exponovaných situáciách a
v čase tomu blízkom. U maloletého spáchanie uvedeného trestného činu zo psychiatrického hľadiska
nezanechalo následky okrem možnosti prehĺbenia už prítomnej poruchy. U maloletého nie sú prítomné

známky typické pre obete týrania a nie sú prítomné známky syndrómu týranej osoby.

11. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ Nové Zámky č.k. E. zo dňa 27.05.2016 vyplýva, že vo veci
podozrenia z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona, ktorého
skutku sa podľa oznámenia otca maloletého mala dopustiť matka maloletého tým, že mu neumožnila

styk s maloletým synom U. Z., nar. XX.XX.XXXX aj napriek právoplatnému a vykonateľnému rozsudku
Okresného súdu v Nových Zámkoch č.k. 7P/124/2013 zo dňa 10.09.2014, ktorým súd upravil styk otca s
maloletým tak, že otec je oprávnený vziať si maloletého k sebe každý párny týždeň v sobotu spred bytu
matky o 09:30 hod. a je povinný vrátiť maloletého späť matke v ten istý deň na to isté miesto o 17:00
hod. Ďalej je otec oprávnený vziať si maloletého k sebe každý párny týždeň v nedeľu spred bytu matky

o 09:30 hod. a je povinný vrátiť maloletého späť matke v ten istý deň na to isté miesto o 17:00 hod.
Otec je tiež oprávnený vziať si maloletého k sebe každý rok 25.12. spred bytu matky o 09:30 hod. a je
povinný vrátiť maloletého späť matke v ten istý deň na to isté miesto o 17:00 hod. Matka je povinná dieťa
na styk s otcom riadne pripraviť v určenom čase a otec je povinný v určenom čase dieťa matke vrátiť,
bolo odmietnuté, pretože nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 odsek 2

Trestného poriadku, pretože v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod č.k. 7Em/1/2016
neboli v tom čase realizované také opatrenia, ktoré by smerovali k výkonu rozhodnutia súdu v uvedenej
veci, t.j. uloženie finančnej pokuty.

12. Nahliadnutím do spisu tunajšieho súdu č.k. 12P/6/2015, najmä rozsudku zo dňa 16.11.2017 bolo

zistené, že matka sa podaným návrhom domáhala, aby súd zakázal otcovi styk s maloletým U. Z.
a otec sa zároveň domáhal zmeny zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti. V danej veci
tunajší súd rozsudkom č.k. 12P/6/2015 - 630 zo dňa 16.11.2017 rozhodol tak, že oba návrhy rodičov
zamietol a zároveň zmenil rozsudok tunajšieho súdu č.k. 7P/124/2013 - 117 zo dňa 10.09.2014 v časti
úpravy styku otca s maloletým tak, že okrem styku týmto rozsudku upraveným je otec oprávnený sa s

maloletým U. Z., nar. XX.XX.XXXX stýkať počas letných prázdnin od 01.07. do 31.07. každú nepárnu
sobotu a každú nepárnu nedeľu v čase od 09:30 hod. do 17:00 hod., počas Vianočných sviatkov dňa
24.12. a 25.12. párneho kalendárneho roka v čase od 09:30 hod. do 17:00 hod., počas Veľkonočných
sviatkov na Veľkonočný pondelok každý párny kalendárny rok v čase od 09:30 hod. do 17:00 hod.,
s tým, že otec maloletého si prevezme a odovzdá matke v stanovenú hodinu v mieste jej bydliska s

tým, že matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť a v určenom čase ho otcovi odovzdať
a prevziať v určenom čase v mieste svojho bydliska. Súd ďalej nariadil matke maloletého výchovné
opatrenie, na základe ktorého je povinná sa podrobiť odbornému a sociálnemu poradenstvu, ktoré bude
vykonávané na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, F. Kapisztóryho 1, na Referáteporadensko-psychologických služieb v trvaní 6 mesiacov po právoplatnosti rozsudku, ktorého úlohou
bude docielenie a podporenie pozitívneho vzťahu syna s otcom, docielenie diferencovania partnerskej
a rodičovskej problematiky, vylúčenie ovplyvňovania maloletého v budovaní negatívneho obrazu otca,

docielenie toho, aby výchova matky nebola podmieňujúca a manipulujúca. Ďalej súd nariadil matke
maloletého výchovné opatrenie, na základe ktorého je povinná umožniť styk otca s maloletým U., nar.
XX.XX.XXXX počnúc od 04.12.2017 v jej neprítomnosti v priestoroch neštátneho subjektu V.. S. B. K. G.,
M. E. X v časoch a rozsahu určenom týmto subjektom v trvaní 6 mesiacov od vykonateľnosti rozsudku
a v rámci tohto obdobia je matka povinná sa podrobiť terapeutickému procesu za účelom realizácie

styku otca s maloletým. V rámci uvedených nariadených výchovných opatrení je otec povinný poskytnúť
súčinnosť v súlade s pokynmi subjektu, ktorý vykonáva realizáciu týchto opatrení. Zároveň súd vyslovil
predbežnú vykonateľnosť rozsudku.

13. Z uvedeného rozsudku a vykonaného dokazovania vyplýva, že zo znaleckého posudku Q.. X.
O., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX

mal súd preukázané, že z psychiatrického hľadiska matka maloletého netrpí duševným ochorení v
užšom zmysle ani závažnou patologickou povahovou odchýlkou. Osobnosť matky je jednoduchšia,
vplyvom dlhotrvajúcej stresovej konfliktnej situácie je interpersonálne akcentovaná vo vzťahoch na osi
dominancia - submisivita na úkor vzťahov súvsťažných, kedy najmä v motivačnej oblasti dominuje
snaha o zabránenie styku maloletého s otcom. Vo vzťahu k maloletému dieťaťu uvedené osobnostné

zmeny môžu byť predpokladom na negatívne ovplyvnenie vzťahu dieťaťa k otcovi. Ani otec dieťaťa z
psychiatrického hľadiska netrpí duševným ochorením ani závažnou patologickou povahovou odchýlkou.
Jeho osobnosť je jednoduchšia, vplyvom dlhodobej stresovej konfliktnej situácie je čiastočne zúžená,
kedy najmä v motivačnej oblasti dominuje snaha o kontakt s dieťaťom. Znalec skonštatoval, že ani jeden
z rodičov netrpí psychiatrickou patológiou, ktorá by sama o sebe bola dôvodom k vylúčeniu jedného z

rodičovzostarostlivostiomaloletédieťa.Obajarodičiasúzpsychiatrickéhohľadiskaschopnízabezpečiť
riadnu výchovu dieťaťa po stránke citovej, rozumovej a mravnej. Obaja rodičia majú rozumový i citový
potenciál uznávať úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa, voči sebe však zaujímajú hostilné
postoje, a preto je reálne táto ich schopnosť oslabená. Oslabenie tejto schopnosti však nevyplýva z
duševného ochorenia, preto jej bližšia špecifikácia spadá do oblasti klinickej psychológie.

14. Zo znaleckého posudku a jeho záverov vypracovaného v tejto veci V. S. Z., znalkyňou z odboru
psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých č. X/XXXX EZD zo dňa
XX.XX.XXXX, v rámci ktorého boli znalecky vyšetrení obaja rodičia a maloletý, mal súd preukázané, že
obaja rodičia majú priemerné intelektové schopnosti. Matka je uzavretá, chýba jej primeraný vzhľad do

vlastného správania, má tendenciu javiť sa lepšou. Ide o jednoduchšie štruktúrovanú osobnosť, ktorá
v interakcii s inými ľuďmi vrátane partnerských vzťahov môže byť nekompromisná, podozrievavá, volí
jednoznačné riešenia. Takýto postoj zaujíma aj vo vzťahu k rozchodu s otcom dieťaťa. Je predpoklad, že
je silne naviazaná na svoju matku, ktorá participuje na výchove dieťaťa, obe determinujú jeho správanie,
jeho hodnoty a mravný vývin. Otec má tendenciu stiahnuť sa, izolovať sa, ťažšie sa prispôsobuje novým

situáciám, na realitu má zúžený pohľad. Aktuálne je výrazne frustrovaný okolnosťami týkajúcimi sa
jeho syna. Obaja rodičia majú v rámci svojich možností predpoklady na starostlivosť o dieťa, obaja
sú teoreticky schopní zvládnuť starostlivosť o dieťa. Čo sa týka maloletého, ktorý má diagnostikovanú
poruchu aktivity a pozornosti, je silno citovo viazaný na matku, za svoju jadrovú rodinu považuje
len matku a starú matku z matkinej strany. Vzťah k otcovi je výrazne negatívny, vyjadruje sa o ňom

vulgárnymi výrazmi, resp. ho označuje za psychopata, pričom významu tohto slova nerozumie a
považuje ho za nadávku. Vo vzťahu k otcovi prežíva intenzívny hnev až zlosť, čo demonštruje i svojim
expresívnym správaním (krik, vrieskanie, dupanie). Jeho subjektívnym odôvodnením, že prečo s otcom
nejde je fakt, že vrieska. Okrem masívnej zlosti prejavuje tiež separačnú úzkosť, strach, že by ho otec
mohol od matky vziať. Jednoznačne idealizuje matku, ochraňuje ju a otca a jeho partnerku bezvýhradne

devalvuje. Vie, kedy má styk s otcom, udáva že k otcovi nechodí, lebo vrieska. Bez akéhokoľvek podnetu
zo strany znalkyne zdôrazňuje, že to všetko hovorí: ,,ako príbeh alebo básničku“, vraj to hovorí tak, ako
si to vymyslel, vzápätí svoje prerieknutie opraví a dodá, že jeho interpretácia sa zakladá na skutočných
udalostiach. Dieťa jednoznačne inklinuje matke, je s ňou lojálne, má tendenciu ju ochraňovať. Maloletý je
oboznámený s chronologickou postupnosťou v konaní otca v kontexte jeho odchodu z rodiny. Je vysoko

pravdepodobné, že tieto informácie má od matky a starej matky. Dieťa sa identifikovalo s matkiným
kritickým, odmietavým, hostilným postojom k otcovi, primklo sa k nej ako k jedinému ,,dobrému rodičovi“,
ktorý toto primknutie veľmi pravdepodobne potencoval akcentovaním obrazu otca ako ,,zlého rodiča“.
Ide o mechanizmus projektívnej identifikácie, kedy matka projikuje, premieta do dieťaťa negatívny obrazotca a dieťa túto projekciu prijíma, identifikuje sa s ňou, nakoľko vzhľadom k svojmu veku nie je schopné
realitu objektívne posúdiť. Aktuálne správanie maloletého svedčí skôr pre hnev na otca ako úzkosť.
Úzkosť, resp. strach participuje len v zmysle separačnej úzkosti ( strach, že by ho otec zobral od

matky). Postoj dieťaťa k otcovi sa môže zmeniť tým, že sa zmení postoj matky, že dá dieťaťu najavo
svoj súhlasný postoj k stretnutiam s otcom, aby sa u dieťaťa neprejavili výčitky svedomia v prípade
styku s otcom. Nestačí dieťa len formálne pripraviť na styk, dieťa potrebuje cítiť, že matka je so stykom
vnútorne stotožnená. Citová väzba dieťaťa na otca nie je dostatočne silná, je potrebné pracovať na tom,
aby dieťa otcovi dôverovalo. Zákaz styku otca s maloletým by absolútne nebolo v prospech dieťaťa,

rovnako ani zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti otca toho času nie je v záujme dieťaťa a dieťa
nie je k tomu pripravené. Maloletý U. žije s matkou a starou matkou a je stotožnený s postojom, ktorý
matka a veľmi pravdepodobne i stará matka zaujímajú voči otcovi. Možno preto usudzovať, že ide o
manipuláciu dieťaťa, ktoré používa slovník dospelých, ktoré samo nie je schopné si vytvoriť reálny obraz
o osobnosti otca, dieťa sa s týmto obrazom identifikuje, prijíma ho. Ide o skresľovanie reality, s čím
sa neskôr dieťa bude musieť vyrovnať, čo zaťaží jeho adaptačný potenciál. S matkou je potrebné v

tomto smere pracovať, aby diferencovala partnerskú a rodičovskú problematiku, aby dieťa popri svojich
vývinových problémoch nebolo zaťažované rozvodovou problematikou rodičov.

15. Podľa § 251 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

16. Podľa § 272 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku, pred nariadením výkonu rozhodnutia podľa
odseku 1 súd písomne vyzve povinného, ktorý sa odmieta podrobiť rozhodnutiu podľa odseku 1, aby
sa rozhodnutiu podrobil. V tejto výzve upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v

rozhodnutí. Ak sa javí, že účel výzvy možno lepšie dosiahnuť pojednávaní, sudca je oprávnený nariadiť
pojednávanie a môže naň predvolať povinného, oprávneného, maloleté dieťa, zástupcu príslušného
orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo zástupcu príslušného orgánu obce.

17. Podľa § 273 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak výzva súdu podľa § 272 odsek 3 zostane

bezvýsledná, súd je oprávnený uložiť povinnému, ktorý neplní dobrovoľne rozhodnutie podľa § 272
pokutu vo výške 200,- eur, pokutu možno uložiť aj opakovane. Výnos z pokút je príjmom štátneho
rozpočtu.

18. Podľa § 395 odsek 1 Civilného mimosporového poriadku, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento

zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Podľa § 395 odsek 2 Civilného mimosporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

20. Podľa § 470 odsek 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

21. Právna úprava výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí má osobitné postavenie medzi
všeobecnými ustanoveniami o výkone rozhodnutia. Predpokladom nariadenia výkonu rozhodnutia je

aktívna účasť súdu zameraná na dobrovoľné plnenie povinností vyplývajúcich z rozhodnutia alebo
schválenej dohody. Preto súd skôr, ako nariadi výkon, vyzve toho, kto sa odmieta podrobiť súdnemu
rozhodnutiu alebo dohode, aby sa súdnemu rozhodnutiu podrobil, alebo súdom schválenú dohodu plnil.
Vo výzve poučí povinného na následky neplnenia povinností, spravidla požiada iné subjekty o pôsobenie
na povinného, aby tieto povinnosti dobrovoľne plnil. Ak takáto výzva zostane bezvýsledná, súd uloží

tomu, kto dobrovoľne neplní, pokutu, ktorá nesmie presiahnuť sumu 200,- eur (od 01.07.2016 sumu
1.000,- eur). Pokutu možno ukladať opakovane. Osobitným spôsobom výkonu rozhodnutia je odňatie
dieťaťa a jeho odovzdanie tomu, komu bolo zverené, alebo tomu, kto má právo na styk s dieťaťom.

22. Podľa článku 3 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa (č. 104/1991 Zb.) záujem dieťaťa musí byť

prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo
súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.23. Podľa článku 9 odsek 3 Dohovoru o právach dieťaťa (č. 104/1991 Zb.) štáty, ktoré sú zmluvnou
stranou Dohovoru uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať
pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

24. Podľa článku 32 odsek 4 Listiny základných práv a slobôd (č. 23/1991 Zb.) starostlivosť o deti a ich
výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno
obmedziťamaloletédetimožnoodrodičovodlúčiťprotiichvôliibarozhodnutímsúdunazákladezákona.

25. Súd je povinný čo sa týka úpravy alebo zmeny styku v súlade s vyššie uvedenými zákonnými
ustanoveniami dbať a rešpektovať práva dieťaťa na rovnocennú starostlivosť oboch rodičov, ktoré sú
okrem tejto zákonnej úpravy dieťaťu dané aj čl. 41 ods. 4 Ústavy SR a Dohovorom o právach dieťaťa
(ďalej len Dohovor). Preto pokiaľ rodič má záujem rovnocenne sa podieľať na výchove dieťaťa a
nespráva sa spôsobom, ktorý by odôvodňoval zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, v takom
prípade je súd povinný využiť všetky zákonné prostriedky na to, aby mu jeho právo priznal a zabezpečil

jeho riadnu realizáciu. Pokiaľ vznikne rozpor alebo nezhoda medzi rodičmi o výkone rodičovských práv
týkajúca sa styku niektorého z rodičov a je ohrozená jeho realizácia, v takom prípade ho musí súd
upraviť autoritatívnym spôsobom, čím poskytne minimálny právny rámec pre zachovanie kontaktu medzi
rodičom, ktorému nie je dieťa zverené a dieťaťom. Je nepochybné, že priestor na realizáciu rodičovských
práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase styku s dieťaťom. Podľa

článku 7 Dohovoru je upravené právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť a
v článku 8 Dohovoru je upravené právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so
zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov a napokon v článku 18 bod 1. Dohovoru sa priznáva
obomrodičomspoločnázodpovednosťzavýchovuavývojdieťaťa.Právostykuazásadyjehosprávneho
výkonu boli premietnuté aj do viacerých rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorých sa

skonštatovalo, že je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom, aby nebolo
odtrhnuté od svojich koreňov, ako aj to, že dieťa má právo dostať príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku
každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany
druhého rodiča.

26. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že matka nerešpektovala právoplatné rozhodnutie
súdu o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, a to rozsudok Okresného súdu v Nových Zámkoch
č.k. 7P/124/2013 - 117 zo dňa 10.09.2014, ktorým súd upravil styk otca s maloletým tak, že otec je
oprávnený, v zmysle uvedeného rozsudku, vziať si maloletého k sebe každý párny týždeň v sobotu spred
bytu matky o 09:30 hod. a je povinný vrátiť maloletého späť matke v ten istý deň na to isté miesto o 17:00

hod. Ďalej je otec oprávnený vziať si maloletého k sebe každý párny týždeň v nedeľu spred bytu matky
o 09:30 hod. a je povinný vrátiť maloletého späť matke v ten istý deň na to isté miesto o 17:00 hod. Otec
je tiež oprávnený vziať si maloletého k sebe každý rok 25.12. spred bytu matky o 09:30 hod. a je povinný
vrátiť maloletého späť matke v ten istý deň na to isté miesto o 17:00 hod. Matka je povinná dieťa na styk
s otcom riadne pripraviť v určenom čase a otec je povinný v určenom čase dieťa matke vrátiť. Naposledy

mal otec styk s maloletým 08.03.2015. Od tej doby sa styk nerealizoval. Prebiehal tak, že otec prišiel
pre maloletého a matka mu ho buď nedoniesla pred byt, aby si ho mohol prevziať a neodpovedala na
sms správy alebo maloletý odmietol styk s otcom, kričal, vrieskal a dupal, že s ním nechce ísť.

27. Dieťa má právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom. Rodič, ktorému dieťa je zverené do

osobnej starostlivosti, často argumentuje tým, že dieťa nechce alebo že ho nemôže nútiť do stretávania,
aby mu nespôsoboval ešte väčší stres. S ohľadom na vzťah rodiča, ktorému dieťa bolo zverené do
starostlivostiadieťaťajevýchovnouúlohouprávetohtorodiča,abyviedoldieťakúctekdruhémurodičovi
a pripravil ho nielen zbalením vecí, ale aj duševne, na stretnutie. V danom prípade matka nesprávne
pochopila význam svojej úlohy pri výchove dieťaťa, pričom si musí byť vedomá toho, že má prvotnú

zodpovednosť za prípravu dieťaťa na stretnutie s otcom a nemôže nechávať na dieťati, či má alebo
nemá chuť sa s druhým rodičom stretnúť. Úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam a pokiaľ
by nebol rodič, ktorému dieťa je zverené do starostlivosti, schopný zabezpečiť druhému rodičovi právo
podieľať sa na výchove dieťaťa v určenom rozsahu, potom možno dôvodne pochybovať o výchovnej
spôsobilosti tohto rodiča.

28. V danom prípade súd rešpektujúc Dohovor o právach dieťaťa, že dieťa má právo na styk s rodičom,
ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti, a teda nielen rodič má právo na styk s dieťaťom podľa
právoplatného súdneho rozhodnutia, uložil matke pre nerešpektovanie rozhodnutia, ktoré upravuje stykotca s maloletým dieťaťom, pokutu, a to vo výške 50,- eur, keďže ide o prvýkrát uloženú pokutu matke
v takomto prípade.

29. Súd poukazuje aj na to, že záujmy oboch rodičov majú byť v rovnováhe tak, aby obaja rodičia mali
právo podieľať sa na výchove dieťaťa, stretávať sa s ním, čo má vplyv na celkový vývoj dieťaťa. Nemôže
byť v prospech dieťaťa jednostranná výchova iba jedným z rodičov, najmä keď je vedená voči druhému
rodičovi, čo bolo v danom prípade preukázané v konaní vedenom na tunajšom súde pod č.k. 12P/6/2015
a jednoznačne to vyplýva aj zo znaleckého posudku Q. X. O., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia,

odvetvie psychiatria č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorého záveroch je uvedené, že pokiaľ ide o
osobnosť matky vo vzťahu k maloletému dieťaťu - môže byť predpokladom na negatívne ovplyvnenie
vzťahu dieťaťa k otcovi. Aj zo znaleckého posudku V. S. Z., znalkyne z odboru psychológie vyplýva,
že postoj dieťaťa k otcovi sa môže zmeniť tým, že sa zmení postoj matky a že dá dieťaťu najavo svoj
súhlasný postoj k stretnutiam s otcom, aby sa u dieťaťa neprejavili výčitky svedomia v prípade styku s
otcom. Nestačí dieťa len formálne pripraviť na styk, dieťa potrebuje cítiť, že matka je so stykom vnútorne

stotožnená.

30. Z uvedeného dokazovania vyplýva, že matka nerešpektuje rozhodnutie súdu, ani výzvu, aby sa
podrobila právoplatnému súdnemu rozhodnutiu, neumožňuje otcovi styk s maloletým, čím prispieva
postupne k ich vzájomnému odcudzeniu a neplní si tak svoju výchovnú úlohu preferenčného rodiča

zabezpečiť druhému rodičovi právo podieľať sa na výchove maloletého v určenom rozsahu, pričom nie
je dôvod pochybovať o výchovnej spôsobilosti otca, ktorá nebola spochybnená ani vyššie uvedenými
znaleckými posudkami, súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého

uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej
možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.