Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. november 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712204934
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8712204934.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobkyne Y. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. Y., H. XX/X, proti žalovanému Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.-D., ul. T.
XX, zastúpený advokátom JUDr. Viktorom Novýsedlákom, Poprad, Mnoheľova 830/15, v konaní o
zaplatenie 14.243,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad

č.k. 11C/134/2012 -180 zo dňa 29.05.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e sa rozsudok a vec sa v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania, argumentácia strán

1. Predmetom konania je nárok žalobkyne na náhradu škody spôsobenej pri dopravnej nehode dňa
03.04.2009.

2. Žalovaný vo svojej procesnej obrane namieta pasívnu legitimáciu tvrdiac, že ju má poisťovňa
Kooperatíva a.s., ako aj, že nárok je premlčaný.

Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“ ) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak že cit.:
„Súd návrh navrhovateľky zamieta.
Navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 934,88 Eur, a to všetko do 3

dní od právoplatnosti rozsudku“.

4. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané vychádzajúc zo záznamu
o dopravnej nehode, že dňa 03.04.2009, že strany sporu boli účastníkmi dopravnej nehody, čo
bolo potvrdené Okresným dopravným inšpektorátom v Banskej Bystrici č.p.: P-ORP-188/DI-2009, č.:
DU:5601/09/188.

5. Na takto zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého je námietka premlčania dôvodná.
Dôvodiac to tým, že k dopravnej nehode došlo dňa 03.04.2009, jej účastníkmi boli strany sporu. Návrh
na začatie konania bol podaný dňa 03.04.2012 teda po márnom uplynutí 2-ročnej lehoty, keďže už
pri vzniku škodovej udalosti žalobkyňa vedela u koho má požadovať plnenie. Škodová udalosť a
premlčacia lehota začala plynúť vznikom škodovej udalosti dňa 03.04.2009, ako vyplýva zo zápisov

z Dopravného inšpektorátu v Banskej Bystrici, pri výsluchu boli prítomní obidvaja účastníci dopravnej
nehody, žalobkyňa vedela kto je povinný plniť škodu, ktorú v tomto konaní požaduje.6. Poukázal na ustanovenia § 100 ods. 1, § 100 ods. 2, § 103, § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vychádzal zo zásady úspechu a priznal
účastníkovi konania, ktorý mal plný úspech vo veci, plnú náhradu trov konania potrebných na účelné
bránenie práva, na zaplatenie ktorých súd zaviazal navrhovateľku. Pri určení výšky náhrady trov
právneho zastúpenia postupoval podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy právneho

zastúpenia zaviazal zaplatiť navrhovateľku v sume 934,88 Eur.

Obsah odvolania žalobkyne

8. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací sud napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Tvrdila v podanom odvolaní, že je lehota na podanie

zachovaná, keďže súd rozhodol bez jej účasti, pričom nesúhlasila, aby sa pojednávalo v jej
neprítomnosti. Súdu uviedla, že je študentkou a nachádza sa v Banskej Bystrici. Ustanovením
opatrovníka nedošlo k zachovaniu jej práva na spravodlivý súdny proces. V odvolaní tiež uviedla,
že v konaní došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď súd aplikoval ustanovenie § 106
Občianskeho zákonníka na všetky čiastkové nároky, pričom nie deň dopravnej nehody považovaný za

začiatok plynutia premlčacej doby. Nerozlíšil nároky na bolestné a sťaženie.

9. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný. Navrhol odmietnuť odvolanie žalobkyne ako
podané oneskorene.

Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas,
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté
rozhodnutie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že neboli splnené

podmienky pre potvrdenie rozsudku, alebo jeho zmenu (§ 387 ods. 1, § 388 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

11. Žalobkyňa sa domáha náhrady škody spôsobenej jej pri dopravnej nehode.

12. Z obsahu odvolania je zrejmé, že namieta postup súdu, ktorým jej bol ustanovený opatrovník
podľa ustanovenia § 29 ods. 1, ods. 2 O.s.p.( účinného v čase ustanovenia opatrovníka) tvrdiac, že súd
mal vedomosť o jej pobyte v mieste štúdia v meste Banská Bystrica, že je študentkou UMB - Univerzity
Mateja Bela a teda vedomosť, že sa nezdržiava v Bratislave, kam jej doručoval zásielky. Dôvodom
podaného odvolania je aj odňatie možnosti konať pred súdom postupom súdu.

13. Pod odňatím možnosti konať pred súdom podľa doterajšej judikatúry súdov bolo potrebné
rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a
oprávnenýchzáujmov.Odňatímmožnostikonaťpredsúdomsarozumiepostupsúdu,ktorýmúčastníkovi

odňal možnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky súdny poriadok. V zmysle § 18
O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im
rovnaké možnosti uplatnenia ich práv [napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených
zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), právo byť predvolaný
na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa

vykonali (§ 123 O.s.p.), na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].

14. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci,
ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny
poriadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä

vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi
predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Medzi najzávažnejšie prípady odňatia možnosti
konať pred súdom možno zaradiť situácie, keď súd rozhodoval bez nariadenia pojednávania a neboli na
to splnené podmienky, ak účastníka na pojednávanie riadne nepredvolal alebo ak rozhodol bez toho, abybola dodržaná zákonom ustanovená lehota na prípravu pojednávania (porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 96/2010, zo dňa 20. mája 2010).

15. Odvolací súd sa zaoberal v prvom rade otázkou, či bola v konaní odňatá možnosť konať pred súdom
odvolateľke čomu podľa v súčasnosti platného Civilného sporového poriadku zodpovedá nesprávny
procesný postup znemožňujúci strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a teda, či jej odvolanie je možné považovať za
odvolanie podané včas.

16. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

Podľaust.§29ods.2O.s.p.,pokiaľneurobíinéopatrenia,môžesúdustanoviťopatrovníkaajúčastníkovi,
ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak
je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý
duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.

17. Funkcia opatrovníka v súlade s týmto zákonným opatrením bola vytvorená preto, aby do dôsledku
sa hájili záujmy neprítomného účastníka, čo predstavuje okrem iného účasť na pojednávaní, štúdium
spisu, podávanie vyjadrení, vedenie celého sporu za neprítomného účastníka.

18. Ustanoveniu opatrovníka pre účastníka konania, ktorému pobyt nie je známy musí predchádzať
šetrenie o tom, či sú dané predpoklady pre takýto postup v konaní a či nie je možné použiť iné opatrenie.
Ak súd dospel k záveru, že nie je možné použiť iné opatrenie, pretože sa žalovaná nezdržuje v mieste
svojho trvalého pobytu a nemožno účinne zistiť jej adresu, všetky zistenia zostali bezvýsledné, tak
mohol pristúpiť k ustanoveniu opatrovníka postupom podľa § 29 ods.2 O.s.p.

19. Po nedoručení zásielok žalovanej na adresu jej trvalého bydliska a na adresu jej pobytu v Bratislave
na adresu P.BOX (č.l. 108) a neúspešnom doručení zásielok Mestskou políciou v Bratislave (ktorá
oznámila súdu, že zásielky nedoručuje), po nezrealizovanom dopyte o pobyte žalobkyne u jej matky
napriek pokynu sudcu takéto zistenie realizovať (č.l. 140) súd jej ustanovil N. N. v tom čase vyššieho

súdneho úradníka Okresného súdu Bardejov za opatrovníka. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
žalobkyňa sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava a nachádza sa na nezistenej adrese. Napriek
tomu, aby realizoval ďalšie šetrenia, ktorými by zisťoval v prvom rade jej pobyt u osoby blízkej - matky,
ustanovil za opatrovníka nie osobu jej blízku ale priamo pracovníka Okresného súdu Bardejov. Ako
vyplýva z obsahu spisu, ustanovený opatrovník sa k písomným vyjadreniam žalovaného nevyjadril,

nezúčastnil sa súdneho pojednávania vo veci a nepodal žiadne návrhy.

20. Okolnosť neznámeho pobytu účastníka konania sa musí vždy hodnoverne preukázať a táto
povinnosť zaťažuje súd, ktorý musí vyčerpať všetky možnosti na zistenie, či je jeho pobyt skutočne
neznámy. Každý má totiž právo, aby jeho vec bola prejednaná na súde v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom (čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd). Vydaniu
rozhodnutia o ustanovení opatrovníka účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy, podľa predpisov
účinných v čase rozhodovania súdu o ustanovení opatrovníka musí predchádzať prešetrenie toho, či sú
dané všetky podmienky pre takýto postup a či nie je namieste iné opatrenie. Pokiaľ nie je pobyt účastníka
známyanipodôslednomprešetrení,súdmalovprvomradeskúmať,čizaopatrovníkanemôžeustanoviť

osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi
blízke. Až pokiaľ takejto osoby niet, môže súd ustanoviť za opatrovníka inú osobu. Súd nepostupoval
dôsledne, ak nezisťoval pobyt žalobkyne v meste Banská Bystrica, keďže na č.l. 86 súdneho spisu
sa nachádza jej oznámenie o tom, že je študentkou Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Poopakovaných vrátených nedoručených zásielkach nezisťoval pobyt žalobkyne dopytom u jej matky a až
následne po šetreniach, že jej pobyt skutočne nie je známy mal ustanoviť jej v súlade s § 29 ods. 2
O.s.p. opatrovníka najskôr osobu blízku ktorou jej je matka a pobyt matky žalobkyne bol súdu známy.

21. Odvolací súd v tomto smere dáva do pozornosti závery z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky:

Ustanoveniu opatrovníka musí predchádzať šetrení o tom, či súd dané predpoklady tohto postupu

konania a aj neprítomnému účastníkovi konania musí byť zabezpečená ochrana jeho záujmov. Predpisy
O.s.p. o ustanovení opatrovníka nemôžu byť používaného len z dôvodu urýchlenia vybavenia veci.
Pokiaľ sa súd týmito zásadami neriadi, odníma tým účastníkovi možnosť konať pred súdom. (porovnaj
IV. ÚS 200/97 sb.12).

Neprítomnému účastníkovi súdneho konania musí byť zabezpečená ochrana jeho záujmov i základných

práv. Funkcia opatrovníka nebola zákonom ustanovená, aby uľahčovala činnosť súdu tým, že má
kam odosielať písomnosti. Bola vytvorená pre toho, aby opatrovník do dôsledkov hájil záujmy
neprítomného, čo predstavuje okrem iného štúdium spisu, podávanie vyjadrení a vedenie celého sporu
za neprítomného tak, ako by takúto povinnosť bol nútený plniť zmluvný zástupca. Opatrovníka jej treba
hľadať predovšetkým v okruhu osôb blízkych osobe zastupovaného respektíve tých ktorí sú schopné

skutočne prezentovať záujmy účastníka konania (porovnaj I. ÚS 559/2000 Sb. 27).

22. Odvolací súd v tomto smere dáva do pozornosti konštatovanie Ústavného súdu Českej republiky:

„Ústavní soud v řadě svých nálezů vyslovil názor, že je zásadně nevhodné, pokud je opatrovníkem
účastníka řízení ustanovena osoba podřízená orgánu veřejné moci, který vede řízení, a to právě s
ohledem na z toho plynoucí konflikt mezi povinnostmi vůči zaměstnavateli a vůči účastníkovi řízení [viz
nález sp. zn. II. ÚS 1090/07 ze dne 7. 8. 2007 (N 124/46 SbNU 171)]. Obdobně se k této otázce vyjádřil
např. v nálezech sp. zn. II. ÚS 629/04 (viz výše), sp. zn. II. ÚS 2704/07 ze dne 28. 2. 2008 (N 44/48

SbNU 521), sp. zn. II. ÚS 171/06 ze dne 5. 10. 2006 (N 182/43 SbNU 81), sp. zn. II. ÚS 565/03 ze dne
27. 10. 2004 (N 160/35 SbNU 195), sp. zn. II. ÚS 351/04 ze dne 4. 11. 2004 (N 167/35 SbNU 267), sp.
zn. II. ÚS 27/2000 ze dne 2. 7. 2001 (N 97/23 SbNU 3), sp. zn. I. ÚS 204/2000 ze dne 25. 10. 2001 (N
157/24 SbNU 157), sp. zn. I. ÚS 559/2000 ze dne 25. 9. 2002 (N 111/27 SbNU 233). Pokud byl soudem
ustanoven jako opatrovník pracovník soudu, který je jeho zaměstnancem, pak tento postup správným

shledat nelze.

Při ustanovení opatrovníka je třeba přísně vážit, aby nedošlo ke kolizi zájmů zástupce a zastoupeného.
Opatrovník je osobou, která má v řízení hájit práva a oprávněné zájmy účastníka, kterého zastupuje.
Je-li takovou osobou zaměstnanec soudu, který ve věci rozhoduje, z povahy tohoto vztahu vyplývá

konflikt mezi zájmem zaměstnavatele opatrovníka (a tím i jeho samotného) na co nejrychlejším skončení
věci a zájmem účastníka řízení, kterého má zastupovat, na plném zachování jeho práv a oprávněných
zájmů. Proto je praxe, kdy jsou opatrovníky účastníků řízení ustanovováni pracovníci soudu, který o
věci rozhoduje, v naprostém rozporu s ústavními zásadami, kterých má být ustanovením opatrovníka
nepřítomnému účastníkovi řízení dosaženo.“

23. Najvyšší súd Českej republiky vo svojom rozsudku zo dňa 24. 2.2010 sp.zn. 32Cdo/421/2008
dokonca zaujal názor, že nemožno očakávať, že zamestnanec súdu ako opatrovník účastníka konania
vo veci prejednávanej tým istým súdom by brojil proti postupu a rozhodnutiu súdu. Naopak je v
takomto prípade veľmi pravdepodobný konflikt medzi záujmom zamestnávateľa a opatrovníka na čo

najrýchlejšom skončení veci a záujmom účastníka konania, ktorého má opatrovník zastupovať na plnom
zachovaní jeho práv a oprávnených záujmov.

24. Povinnosťou odvolacieho súdu je prihliadnuť a zhodnotiť správnosť postupu súdu pri ustanovení
opatrovníka žalobkyni. V opačnom prípade by došlo k porušeniu práva strany súdneho konania na

súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR.

25. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v
uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantnékonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (porovnaj IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani

právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté
v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (porovnaj I. ÚS 50/04). Do obsahu základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého

spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili
výkladomvšeobecnezáväznýchpredpisov,ktorýpredkladáúčastníkkonania(II.ÚS3/97,II.ÚS251/03).
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. 11. 2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010) Súčasťou
právnej istoty je právo každého dovolávať sa právnej ochrany svojho subjektívneho práva, ako aj istota,
že sa mu takejto ochrany zo strany štátu dostane. V práve na ochranu je vyjadrené jedno zo základných
ľudských práv, ktoré spočíva v povinnosti štátu poskytnúť ochranu každému subjektívnemu právu.

26. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyni ako strane sporu nesprávnym procesným postupom zo
strany súdu došlo k znemožneniu realizácie jej procesných práv v takej miere , že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý súdny proces. Vzhľadom na procesný charakter vady konania, ktorou došlo
k porušeniu jej oprávnených záujmov a právom chránených práv strany konania, odvolací súd sa

nezaoberal meritom veci. Zrušil rozsudok z dôvodu uvedeného v § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. a vec
vrátil súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 391 C.s.p.). Vzhľadom k prijatiu záveru o porušení práv
žalobkyne postupom súdu, nie je možné považovať doručenie rozsudku opatrovníkovi za dostatočné,
keďže pochybnosti súdu neboli odstránené

27. V ďalšom konaní súd umožní žalobkyni vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného a k námietke premlčania,
zhodnotí dôkazy ponúknuté súdu v rámci dôkaznej povinností a opätovne preskúma nárok žalobkyne
a vo veci rozhodne.

28. Žalobkyňa sa musí v súdnom konaní správať však zodpovedne a bdelo vo vzťahu k svojím právam,

podľa ustanovení nového civilného sporového poriadku bola zavedená striktná zásada, že každý si musí
strážiť svoj pobyt, odpadol dôvod pre ustanovenie opatrovníka osobe, ktorej pobyt nie je známy.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).