Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. január 2019

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 42Csp/74/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1718200565
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Belašičová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2019:1718200565.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavou Belašičovou v právnej veci žalobcu: Prima

banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: F. G., narodený
XX.XX.XXXX, bytom M. X/XXX, G. o zaplatenie sumy 1.504,02 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.584,78 eur spolu s úrokom vo výške 19,90 %
p.a. zo sumy 1.504,02 eur od 25.01.2018 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8 % p.a. zo
sumy 1.583,83 eur od 25.01.2018 do zaplatenia, , a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.03.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť

mu sumu 1.504,02 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 22.01.2013 uzatvoril žalobca so žalovaným úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva"), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné
prostriedky vo výške 2.000 eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných
mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do
20.01.2023. V zmysle bodu 1.1. zmluvy, sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy aj Všeobecné obchodné

podmienky - Prima banka Slovensko, a.s. (ďalej len „VOP“). Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný
porušil svoje zmluvné povinnosti, tým že prestal uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas, a preto
žalobca na základe výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa
24.01.2018 v zmysle § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), v súlade so
zmluvou a VOP a to po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia druhou
upomienkou - opakovaným upozornením zo dňa 21.11.2017. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému ku
dňu predčasného zosplatnenia (tj. dňa 24.01.2018), ktorú si žalobca uplatňuje v predmetnom konaní

pozostáva z: i/ istiny poskytnutého úveru vo výške 1504,02 eur - žalovanému bol na základe zmluvy
poskytnutý úver vo výške 2000 eur a do dňa zosplatnenia uhradil žalovaný na istinu sumu 495,98 eur,
ii/ úrokov vo výške 79,81 eur - tieto predstavujú dohodnutý (riadny) úrok v zmysle zmluvy, ktorý bol
žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia,
iv/ úrokov z omeškania vo výške 0,92 eur - každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa nasledujúceho po
jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 8 % p.a.

3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu: i/ úverová zmluva č. 0000000000029530 zo
dňa 22.01.2013, ii/ žiadosť o poskytnutie úveru č. 0000000000029530 zo dňa 22.01.2013, iii/ všeobecné
obchodnépodmienky-PrimabankaSlovensko,a.s.,iv/sadzobníkpoplatkov,v/opakovanéupozornenie
zo dňa 21.11.2017, vi/ výzva na predčasné splatenie úveru zo dňa 24.01.2018, vii/ credit report - analytic(prehľad operácií) zo dňa 07.03.2018, xiii/ prehľad splácania - do predčasného zosplatnenia ix/ prehľad
splácania - po predčasnom zosplatnení, x/ prepočet zmluvných úrokov, xi/ prepočet úrokov z omeškania,
xii/ stav omeškaných splátok na úvere.

4.Súdvzmyslepríslušnýchustanovenízákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen
„CSP“) žalobu doručoval žalovanému, tento ju dňa 30.04.2018 prevzal, avšak žiadnym spôsobom sa k
nej nevyjadril a teda ani nerozporoval tvrdenia prezentované žalobcom. V zmysle § 297 CSP súd nariadil
pojednávanie. Žalovaný sa nezúčastnil verejného prejednania veci, svoju neúčasť žiadnym spôsobom

neospravedlnil. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil, pričom výslovne súhlasil s prejednaním veci bez
jeho prítomnosti.

5. Súd vykonal dokazovanie, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise
a zistil nasledovný skutkový stav: žalobca uzavrel so žalovaným dňa 22.01.2013 úverovú zmluvu
č. 0000000000029530, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 2.000 eur s

dohodnutým úrokom (odplatou za poskytnutie úveru) vo výške 19,90 % ročne. Žalovaný sa zaviazal
poskytnutý úver a úroky splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach vo výške 38,85 eur,
splatných vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca s dobou splácania 10 rokov. Žalovaný porušil svoje
zmluvné povinnosti, opakovane sa dostal do omeškania, žalobca zosplatnil úver dňa 24.01.2018,
kedy žalovanému listom z toho istého dňa určil lehotu na uhradenie celého dlhu do dňa 03.02.2018.

Na túto možnosť zosplatnenia úveru ho žalobca upozornil listom zo dňa 21.11.2017. K uvedenému
dňu 24.01.2018 žalobca evidoval voči žalovanému pohľadávku vo výške 1.644,75 eur, z toho istina
predstavovala sumu 1.504,02 eur, nezaplatené úroky 79,81 eur, úroky z omeškania 0,92 eur a poplatky
za upomienky 60 eur (tieto si v konaní žalobca neuplatnil). Ku dňu podania žaloby evidoval žalobca voči
žalovanému dlh na istine úveru 1.504,02 eur a neuhradené príslušenstvo a to úroky vo výške 79,81 eur

predstavujúce dohodnutý úrok v zmysle zmluvy a úroky z omeškania vo výške 0,92 eur predstavujúce
dohodnutý úrok v zmysle zmluvy, ktorý bol povinný splatiť žalovaný v zmysle bodu 4.3. zmluvy do
vyhlásenia úveru za predčasne splatný.

6. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:

Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
(ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“) v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov

záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).

Podľa § 497 OBZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ods. 2 citovaného paragrafu, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ods. 3 a 4 citovaného paragrafu, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1 - 3 a 5 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí,
ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto

zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách

sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 OZ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

7. Súd na základe vykonaného dokazovania v intenciách citovaných právnych predpisov dospel k
záveru, že žaloba je dôvodná v celkom rozsahu. Žalovaný nepoprel žiadne zo skutkových tvrdení

prezentovanýchžalobcom,súdtaktiežzúradnejpovinnostipreskúmalzmluvuoúvereanezistilzostrany
žalobcu porušenia občianskoprávnych ustanovení určených na ochranu spotrebiteľa. Súd osobitne
nezistil, že by žalobca postupoval v rozpore s § 53 ods. 9 OZ a taktiež v rozpore § 3 a § 3a nariadenia
č. 87/1995 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy (i s poukazom na § 10c predmetného nariadenia) a
sledujúc aktuálny vývin judikatúry priznal žalobcovi i zmluvné úroky po zosplatnení, a to s poukazom na

citované ustanovenia OBZ. Úrok z úveru (zmluvný úrok) je vlastne odplatou za užívanie poskytnutých
peňažných prostriedkov a túto je dlžník povinný vrátiť za celú dobu ich užívania, t.j. nie je smerodajným
okamih zosplatnenia (i keď sa zmenil obsah záväzku), ale až okamih vrátenia finančných prostriedkov.
Spotrebiteľské právne postavenie žalovaného totiž nemôže vylúčiť aplikáciu OBZ len s poukazom na
skutočnosť, že by to mohlo byť pre žalovaného ako spotrebiteľa výhodnejšie, a to ani pri zohľadnení

ust. § 52 ods. 2 veta tretia OZ a to z dôvodu, že OZ výslovnú právnu úpravu vylučujúcu nárok veriteľa
na zaplatenie úrokov z úveru za dobu po zosplatnení úveru neobsahuje. Samotná existencia nároku
na úroky z úveru za obdobie po jeho zosplatnení nemôže spôsobiť značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože je to práve spotrebiteľ, ktorý
užíva poskytnuté finančné prostriedky a bolo by v rozpore so všeobecnou ideou spravodlivosti, ak by

zosplatnenie pohľadávky (ktoré spôsobil sám spotrebiteľ neplnením si záväzkov) malo za následok
stratu odplaty na strane žalobcu za poskytnutie finančných prostriedkov. V takomto prípade by bolo
pre každého spotrebiteľa výhodnejšie neplniť svoje záväzky a dosiahnuť tak drastické zníženie celkovej
pohľadávky voči veriteľovi čo by ho postavilo do omnoho výhodnejšieho postavenia oproti spotrebiteľovi,
ktorý svoje záväzky plní riadne a včas. Uvedený následok je v rozpore s princípmi demokratického

štátu a narúša rovnováhu založenú zásadou pacta sunt servanda, keď nepriamo núti spotrebiteľov
nezodpovednosti.8. Nepriznanie úrokov z úveru s poukazom na zmenu obsahu záväzku má síce svoju logiku pri
striktnom výklade práva, v reálnom svete má však absurdné dôsledky, keď veriteľ nedisponuje istinou
a teda nemôže s touto nakladať a produkovať zisk, ktorý by mal pokrývať práve úrok z úveru, pričom

spotrebiteľ sa v prípade nesplácania úveru ocitne vo výhodnejšom postavení, než by bol v prípade
riadneho splácania úveru. Takýto výklad a aplikáciu platných právnych noriem súd s poukazom na
aktuálnu judikatúru odmieta ako absurdné a narúšajúce ekonomické základy fungovania právnych
vzťahov súvisiacich s poskytovaním úverov. Zároveň je v súvislosti spotrebou zachovania elementárnej
spravodlivosti, a v tej súvislosti aj ústavnej konformity, nevyhnutné poukázať na to, že práve popretie

práva veriteľa na úroky z úveru za dobu po zosplatnení by viedlo k nespravodlivému výsledku, ktorý
by nezodpovedal ani obsahu slobodne a vážne prejavenej vôli dlžníka a veriteľa, reprezentovanej
zmluvou o úvere obsahujúcou tiež dohodu o úrokoch. V takomto prípade by sa totiž v rozpore s
očakávaniami veriteľa, vychádzajúcimi z platne uzavretej zmluvy o úvere, jeho majetok nezväčšil o ani
sumu zodpovedajúcu úrokom (aspoň) za dobu, po ktorú objektívne nemohol disponovať s peňažnými
prostriedkami nachádzajúcimi sa vo faktickej dispozícií (držbe) dlžníka, a to výlučne z dôvodu, že dlžník

dlhodobo porušuje svoje základné povinnosti z úverovej zmluvy, za stavu, keď veriteľ žiadnu povinnosť
neporušil.

9. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

10. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok
na ich náhradu má žalobca v plnom rozsahu ako strana úspešná v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Pezinok.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).