Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. január 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/282/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816204432
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5816204432.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti
žalovanému: Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. Z. XXX, XXX XX Q. Z., zastúpený splnomocneným
zástupcom: JUDr. Anton Tabačák Ph.D., advokát, so sídlom Hlvaná 82, 027 43 Oravský Biely Potok,
IČO: 42 221 919, v konaní o zaplatenie 1 429,21 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Námestovo č.k. 7Csp/28/2016-411 zo dňa 14. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalobcovi uložil
povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % vyčíslené v uznesení vydanom po
právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval nasledovné skutkové a právne závery:
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia:1429,21 EUR
s úrokom 28 % ročne od 7. 7. 2016 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že pre žalovaného
viedol bankový účet, na ktorom došlo zo strany žalovaného k nepovolenému prečerpaniu, ktoré žalovaný
v zmysle zmluvy so žalobcom mal žalobcovi bezodkladne zaplatiť, ale doteraz tak neurobil. Žalovaný
nepoprel, že so žalobcom uzatvoril zmluvu o vedení bankového účtu, no poprel, že by na tomto účte
došlo k nepovolenému prečerpaniu. Poukázal na to, že žalobca ani nešpecifikoval, kedy k tomuto

prečerpaniu malo dôjsť a prečerpanie nepreukázal. Súd považuje obranu žalovaného proti žalobe za
dôvodnú. V zmysle ust. § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku majú strany povinnosť tvrdenia, ktorá
sa týka podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení týkajúcich sa sporu. V nadväznosti na to strana
musí-pokiaľmábyťvkonaníúspešná- splniťajdôkaznúpovinnosť,tedapredložiťalebooznačiťdôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca v žalobe ani vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu
neuviedol skutkové tvrdenia, ktorými by odôvodnil vznik ním tvrdeného práva na vrátenie nepovoleného
prečerpania na bankovom účte žalovaného, a to napriek tomu, že vznik tohto prečerpania žalovaný

poprel. Žalobca nešpecifikoval, kedy malo dôjsť k prečerpaniu a ani akým spôsobom - teda v akom
období mal žalovaný prečerpať peňažné prostriedky na bankovom účte, akým spôsobom ( výbery,
prevody na iné účty, účtovanie poplatkov alebo úrokov bankou ), v akej výške a v akých termínoch.
Žalobca v žalobe a vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu uviedol len výšku ním zistenéhonepovoleného prečerpania a odkaz na všeobecné obchodné podmienky, ktoré uvádzajú ako možnosti
vzniku nepovoleného prečerpania zúčtovanie úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných
kariet, opravného zúčtovania, uplatnenia zrážkovej dane, prípadov dohodnutých medzi bankou a

klientom ako aj iné prípady. Žalobca nekonkretizoval, akým z týchto spôsobov malo dôjsť ku vzniku
nepovoleného prečerpania na účte žalovaného. Žalobca na preukázanie dôvodnosti žaloby predložil
výpisy z bankového účtu žalovaného, avšak bez akéhokoľvek bližšieho vysvetlenia ohľadne okolností
vzniku tvrdeného nepovoleného prečerpania. Súd nemôže nahrádzať procesnú aktivitu žalobcu v tomto
konaní, ktoré je ovládané prejednacou zásadou a žalobca preto musí znášať procesné dôsledky

nesplnenia povinnosti tvrdenia v podobe zamietnutia žaloby.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ich náhradu
priznal žalovanému, ktorý mal v konaní úspech.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. Navrhoval
odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobe vyhovieť v plnom rozsahu.

Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že s argumentmi súdu prvej inštancie nestotožňuje, považuje
napadnutý rozsudok za nesprávny s tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Uvádzal, že pokiaľ súd považoval jeho návrh - žalobu za neúplnú, ako vyplýva z odôvodnenia

napadnutého rozsudku, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie v zmysle ust. § 129 ods. 1 CSP. Okresný
súd však žalobcu na doplnenie žaloby nevyzval. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia všeobecných
súdov. Naďalej tvrdil, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o povolenom prečerpaní dňa 17.5.2011,
ktorú prikladal v prílohe, na základe ktorej poskytol žalobca limit povoleného prečerpania 1.500,- eur,
ktorý sa mohol na základe požiadavky žalovaného meniť a jeho výška je zrejmá z výpisu z účtu za daný

mesiac. Žalobca a žalovaný dňa 14.2.2012 uzavreli zmluvu o povolenom prečerpaní, ktorú priložil v
prílohe, na základe ktorej poskytol žalobca limit povoleného prečerpania 1.500,- eur, ktorý sa mohol na
základepožiadavkyžalovanéhomeniťajehovýškajezrejmázvýpisuzúčtuzadanýmesiac.Dohodnutá
úroková miera povoleného prečerpania bola variabilná 19,9 % ročne a vyplýva zo zmluvy a z VOP. Na
základe zmluvy a VOP banka rozlišuje povolený debet a nepovolený debet. Žalovaný mal poskytnutú

službu povolené prečerpanie na účte s úrokom 19,9 % ročne, ktorý sa riadi okrem zmluvy aj VOP.
Žalovaný prekračoval povolený limit povoleného prečerpania, čím porušoval zmluvu tým, že sa dostal do
omeškania s vyplatením povoleného prečerpania. Na základe uvedeného žalobca pristúpil k postupu v
zmysle čl. 8.9 VOP a znížil žalovanému limit povoleného prečerpania na 0,- eur dňa 1.4.2016. Zrušením
povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy sa žalovaný dostal do nepovoleného debetu vo

výške debetného zostatku na účte. Žalovaná suma 1.429,21 eur predstavuje rozdiel medzi všetkými
debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného. Žalobca zároveň doručil
prehľad všetkých transakcii na účte žalovaného od jeho otvorenia až po jeho zatvorenie. Uvádzal, že
poplatky účtoval na základe čl. III zmluvy o účte a ods. 3.12 VOP. Sadzba úroku 19,9 % ročne je platná
počas trvania povoleného prečerpania a vyplýva zo zmluvy o povolenom prečerpaní bod 1. a VOP.

Sadzba úroku 28 % ročne je platná pre nepovolené prečerpanie a vyplýva z VOP bodu 3.12. Žalobca
má za to, že zverejnením vývesiek úrokových sadzieb na webovom sídle žalobcu a ich prístupnosťou
v pobočkách banky je splnená povinnosť v zmysle § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Čo
sa týka povinnosti podľa § 18 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, nedodržanie tejto povinnosti
zákon nesankcionuje bezúročnosťou prekročenia.

3. K odvolaniu žalobcu proti rozsudku okresného súdu podal písomné vyjadrenie žalovaný
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
okresného súdu potvrdiť ako správny.
Vo svojom vyjadrení uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku.

Má za to, že súd nemôže nahrádzať procesnú aktivitu žalobcu v konaní, ktoré je ovládané prejednacou
zásadou. Žalobca má povinnosť tvrdenia a na podporu svojho tvrdenia v zmysle ust. § 132 CSP je
žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je
povinný ich k žalobe pripojiť. Na základe uvedeného má za to, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia
a dôkazné bremeno.

4. Žalobca v replike zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a doplnil argumentáciu poukazom na
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Co/25/2018 zo dňa 26.7.2018.5. Žalovaný v duplike navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.

6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie

bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalobca v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s

podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,

ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

11. S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci
samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval

žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

12.Pokiaľžalobcavpodanomodvolanípoukazujenato,žeprvoinštančnýsúdhomalnajskôrprocesným
postupom podľa § 129 ods. 1 CSP vyzvať na odstránenie vád žaloby, odvolací súd považuje za dôležité
zdôrazniť, že prvoinštančný súd žalobu žalobcu v časti zamietol, nie z dôvodu neurčitosti žaloby (táto

vada naviac zakladá iný procesný následok), ale z dôvodu neunesenia dôkazného bremena s tým, že
skutočnosti, na poklade ktorých prvoinštančný súd žalobe nevyhovel, žalobca netvrdil ani nepodložil
relevantnými dôkazmi.

13. Pokiaľ v podanom odvolaní žalobca uvádza skutočnosti v zmysle svojej žaloby, ako aj poukazuje

na dôkazy, ktoré priložil v prílohe svojho odvolania, tak odvolací súd zdôrazňuje, že okresný súd ako
súd prvej inštancie nemôže v sporovom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu u sporovej
strany, vyžadovať od sporovej strany preukazovanie svojho nároku a žiadať predkladanie dôkazov na
preukázanie tvrdených skutočností. Uvedeným konaním by došlo k porušeniu rovnosti strán sporu.

14. Žalobca vo svojom odvolaní poukazoval v súvislosti s poplatkami a úrokmi na ust. § 18 zákona o
spotrebiteľských úveroch.15. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v platnom znení, ak ide o zmluvu o otvorení bežného
účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať
spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvalom médii, ktoré je dostupné spotrebiteľovi,

o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, o indexe alebo
referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách,
úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky
môžu meniť.

16. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ak ide o
prekročenie, ktoré trvá viac ako 1 mesiac, veriteľ bezodkladne informuje spotrebiteľa písomne alebo na
inom trvalom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi: a) o prekročení; b) o výške prekročenej čiastky; c)
o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru; d) o akýchkoľvek uplatniteľných sankciách, poplatkoch alebo
úrokoch z omeškania; e) iných možnostiach riešenia tohto prekročenia, vrátane ponuky iných úverových
produktov.

17. Žalobca v predmetnom sporovom konaní nepreukázal, že si uvedené povinnosti splnil, pričom k
uvedeným povinnostiam ho zaväzoval právny predpis. Z uvedeného dôvodu nie je zrejmá dôvodnosť
poukazu žalobcu na vyššie uvedené ustanovenia zákona.

18. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii
odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu
potvrdil ako vecne správny.

19. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP

v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalovaného, a
preto odvolací súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným
rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)