Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trebišov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Franková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13C/65/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916206986
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7916206986.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci žalobcu: W. D., nar. XX.XX.XXXX,
V. XXX/XX, XXX XX U. H., zast. JUDr. Ľubomír Cibere & JUDr. Stanislav Bovan, advokátska kancelária
so sídlom M. R. Štefánika 1161/184, 075 01 Trebišov, IČO: 35543540, proti žalovanému: Generálna
prokuratúra SR, Štúrova 2, 812 85 Bratislava o náhradu škody t a k t o
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6 233,42 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti súd z a m i e t a.
III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu XX.XX.XXXX domáhal náhrady škody vo výške 12 135,96 Eur
spôsobenej nezákonným rozhodnutím pôvodne voči dvom žalovaným, a to Ministerstvu spravodlivosti
SR a Generálnej prokuratúre SR.
2. V priebehu konania vzal žalobu voči Ministerstvu spravodlivosti SR späť a žiadal konanie voči
nemu zastaviť. Domáhal sa, aby na zaplatenie žalovanej sumy z titulu náhrady škody za nezákonné
rozhodnutie zaviazal súd výlučne Generálnu prokuratúru SR, jedine ktorú považuje za pasívne
legitimovanú v tomto konaní.
3. Uznesením č. k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX súd v dôsledku čiastočného späť
vzatia žaloby voči Ministerstvu spravodlivosti SR, voči tomuto žalovanému konanie zastavil a nárok
žalobcu voči Generálnej prokuratúre SR vylúčil na samostatné konanie, zároveň vyslovil, že žalobcovi
a žalovanému v 1. rade, Ministerstvu spravodlivosti SR navzájom súd trovy konania nepriznáva ako
aj to, že o trovách konania medzi žalobcom a Generálnou prokuratúrou SR rozhodne súd v konaní o
vylúčenom nároku. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.
4. Predmetom konania je nárok žalovaného na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci v zmysle z. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
5. Nezákonným rozhodnutím v jeho prípade malo byť uznesenie vyšetrovateľa OR PZ v T. ČVS: V.-XXX/
OEK-T.-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo vznesené voči nemu obvinenie za zločin subvenčného
podvodu podľa §225 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa XX.XX.XXXX
podpísalčestnévyhlásenie,ževmiestevýkonuštátnejslužbyalebovjehoblízkomokolíniejenájomcomalebo spoločným nájomcom bytu, ktorý je vo vlastníctve obce podľa §170 ods. 2 písm. d/ z. č. 346/2005
Z. z., na základe ktorého neoprávnene poberal príspevok na bývanie v plnej výške, čím mal spôsobiť
škodu vo výške 7 205,90 Eur. Proti tomuto uzneseniu o vznesení obvinenia žalobca v zákonnej lehote
podal sťažnosť, ktorá bola prokurátorom Okresnej prokuratúry N. uznesením č. XPv XXX/XX zo dňa
XX.XX.XXXX zamietnutá. Následne bola dňa XX.XX.XXXX Okresnou prokuratúrou N. podaná voči
nemu obžaloba kde mu prokurátor dával za vinu, že sa dopustil zločinu subvenčného podvodu.
6. Rozsudkom Okresného súdu N., č. k. XTv X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol v plnom rozsahu
oslobodený spod obžaloby lebo skutok, ktorý sa mu kládol za vinu, nie je trestným činom. Uznesením
Krajského súdu v T. č. k. XTov X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol rozsudok prvostupňového súdu
potvrdený a odvolanie podané prokurátorom zamietnuté ako nedôvodné. V dôsledku uvedeného
trestného stíhania bol Personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu Ozbrojených síl SR č. XXX
zo dňa XX.XX.XXXX podľa §65 ods. 1 písm. b/ z. č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych
vojakov dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, a to od XX.XX.XXXX. Personálny rozkaz bol
odôvodnený tým, že uznesením vyšetrovateľa OR PZ v T. zo dňa XX.XX.XXXX mu bolo vznesené
obvinenie zo zločinu subvenčného podvodu podľa §225 ods. 1,4 písm. a/ Tr. zák.. Poukázal na to, že
z úspor na základe pokynov finančného oddelenia vrátil časť príspevku, ktorý poberal na bývanie vo
výške 4 137,- Eur čo uhradil dňa XX.XX.XXXX. Zároveň mu znížili mesačný príjem zo sumy cca 850,-
Eur na sumu 320,- Eur v hrubom čo mu spôsobilo značné finančné a sociálne problémy, lebo z jeho
príjmu financoval nielen náklady svojej rodiny ale finančne pomáhal aj svojim rodičom. Okrem toho vo
X/XXXX s jeho manželkou ukončili pracovný pomer, teda rodina bola vo finančnej tiesni. Zdôraznil, že
išlo o veľmi ťažké obdobie a k tomu, aby s manželkou mohli uhrádzať bežné výdavky musel predať auto
a časť zariadenia bytu. Hoci sa nechceli zadlžiť boli nútení vybrať pôžičky, aby mohli pokryť výdavky
rodiny až do rozhodnutia súdu. Zároveň mu vznikli aj výdavky v súvislosti s obhajobou v trestnom konaní.
Za poskytnutie právnych služieb obhajcovi vyplatil odmenu vo výške 1 233,42 Eur. Zdôrazňoval, že od
počiatku svoju vinu popieral, jeho stanovisko bolo potvrdené aj rozsudkom Okresného súdu v N. zo dňa
XX.XX.XXXX č. k. XTv X/XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu v T. č. k. XTov X/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorým bol právoplatne oslobodený spod žaloby v celom rozsahu, lebo skutok, ktorého
sa mal dopustiť, nie je trestným činom. Zdôraznil, že z uvedeného vyplýva, že odpadli dôvody, pre ktoré
bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby a bolo preukázané, že nikdy ani neexistoval dôvod, pre
ktorý bol výkonu štátnej služby pozbavený.
7. Personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho útvaru Ozbrojených síl SR č. XXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX podľa §70 ods. 1 písm. k/ z. č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych
vojakov bol prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka a to od XX.XX.XXXX. K
takémuto rozhodnutiu došlo na základe rozhodnutia prieskumnej komisie Ministerstva obrany SR, kde
rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX bol označený za nespôsobilého vykonávať štátnu službu v dôsledku
závažných zmien jeho zdravotného stavu, ktoré podľa vyjadrení ošetrujúcich lekárov boli spôsobené
stresomvyvolanýmtrestnýmstíhaním.Zdôrazňoval,žepocelúdobut.j.odA.XXXXaždoprávoplatného
ukončenia veci v K. XXXX žil v neistote, čo sa odrazilo na jeho zdravotnom stave, ktorý sa od toho
času značne zhoršil. Má srdcovocievne ochorenie spôsobné stresom, má psychické problémy, ktoré je
nutné riešiť medikamentózne a ošetrujúca lekárka mu uviedla, že ak sa stav nezlepší, bude potrebné
zvážiť hospitalizáciu. Všetky tieto okolnosti viedli k tomu, že nie je schopný vykonávať riadne žiadnu
inú prácu a po konzultácii s lekárom podal žiadosť o priznanie invalidného dôchodku. Rozhodnutím
ÚPSVaR T. zo dňa XX.XX.XXXX bol uznaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím na základe
lekárskehoposudkuzodňaXX.XX.XXXX.Žalobcapretoztitulunáhradyškody,ktorámubolaspôsobená
nezákonným rozhodnutím požadoval od žalovaného sumu 12 135,96 Eur, ktorá pozostáva zo sumy 5
000,- Eur z titulu pôžičky, zo sumy 902,54 Eur z titulu ďalšej pôžičky, z trov obhajoby vo výške 1 233,42
Eur a zo sumy 5 000,- Eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy.
8. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa XX.XX.XXXX, namietal svoju pasívnu
legitimáciuvtomtokonaníaboltohonázoru,žežalobamásmerovaťprotiMinisterstvuspravodlivostiSR.
Svoje stanovisko odôvodnil tým, že žalovaný podal žalobu v identickom znení so žiadosťou o predbežné
prerokovanie nároku, ktorú zaslal Ministerstvu spravodlivosti SR dňa XX.XX.XXXX. Na podporu svojho
tvrdenia poukázal na ust. §4 ods. 1 písm. k/ z. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v čase vydania
uznesenia o vznesení obvinenia, podľa ktorého je orgán príslušný podľa písm. a/ až j/, u ktorého bola
podanážiadosťnapredbežnéprerokovanienároku(§15),akkuškodedošlovoblastiverejnejmoci,ktorá
patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná, na viacerých príslušnýchorgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať prvý. V danom prípade je možné považovať za orgány,
do pôsobnosti ktorých by patrilo predbežné prerokovanie nároku, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo
spravodlivostiSRaGenerálnuprokuratúruSRpričomakoprvévovecikonaloMinisterstvospravodlivosti
SR.
9. K samotnej výške uplatneného nároku uviedol, že neuznáva dôkaz, ktorý predložil žalobca na
preukázanie tej skutočnosti, že obhajcovi v rámci trestného konania, v ktorom bol úspešný, vyplatil trovy
obhajoby vo výške 1 233,42 Eur. Poukázal na to, že účtovný doklad nemal všetky náležitosti, ktoré
vyžaduje §11 z. č. 563/91 Zb. o účtovníctve a nepreukazuje to, že došlo na základe neho aj k zaplateniu
trov obhajoby a teda, že skutočne žalobcovi bola spôsobená škoda v tejto výške.
10. V súvislosti so sumou 5 902,54 Eur z titulu pôžičiek uviedol, že nebola preukázaná príčinná súvislosť
medzi trestným konaním a potrebou pôžičky. Pokiaľ zamestnávateľ žalobcu mu v dôsledku trestného
stíhania znížil plat, s náhradou škody sa mal obrátiť na svojho zamestnávateľa, ktorý nerešpektoval
Ústavou SR garantovanú prezumpciu neviny. Štát za toto nemôže znášať zodpovednosť.
11. K nároku na uplatnenie nemajetkovej ujmy uviedol, že žalobcovi v trestnom konaní nebol spôsobený
tak závažný následok, ktorý by odôvodňoval uňho nárok na nemajetkovú ujmu, preto žiadal súd, aby
žalobu v celom rozsahu voči nim zamietol.
12. Vzhľadom k obrane pôvodne žalovaného, Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré poukazovalo na to,
že nemá pasívnu legitimáciu v tomto konaní, odvolávajúc sa na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo
dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XCdo XXX/XXXX zverejnený v Zbierke stanovísk NS a súdov SR X/XXXX
(staviská a rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych), podľa ktorého ak v trestnom konaní, ktoré
sa neskončilo právoplatným odsúdením obžalovaného, prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu
vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a podal v trestnej veci
obžalobu príslušnému súdu, orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody podľa §4 ods. 1
písm. f/ z. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov v znení zákona č. 412/2012 Z. z. je od XX.XX.XXXX Generálna prokuratúra SR
žalobca voči Ministerstvu spravodlivosti SR vzal žalobu späť a za pasívne legitimovaného v konaní
označil iba Generálnu prokuratúru SR. Po tomto procesnom postupe v konaní o vylúčenom nároku č.
k. XXC/XX/XXXX žalovaný žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť poukazujúc na svoje písomné
vyjadrenie zo dňa XX.XX.XXXX.
13. Súd v konaní vykonal dôkaz výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi, pripojeným trestným spisom
Okresného súdu N. sp. zn. XTv X/XXXX a zistil nasledovné skutočnosti.
14. Výsluchom žalobcu súd zistil, že problém vznikol v r. XXXX, keď jeho zamestnávateľ zistil, že
neoprávnene poberá tzv. príspevok na bývanie v čase, keď ako profesionálny vojak pracoval u neho
v služobnom pomere. V podobnej situácii boli aj jeho ostatní kolegovia. Snažili sa túto situáciu riešiť
s vojenským útvarom a žiadali, aby im bolo umožnené neoprávnene poberaný príspevok splácať v
splátkach alebo nájsť iné riešenie. Zamestnávateľ s tým nesúhlasil a podnikol kroky, ktoré viedli k
trestnému stíhaniu, ktoré sa voči nemu začalo v A. XXXX vznesením obvinenia. V tom období sa mu
zrútil celý svet. Pred A. XXXX bol dlhodobo liečený na závažné kožné ochorenie - psoriázu, ktoré
je podmienené stresogénnymi faktormi. Za pomoci veľmi kvalitnej lekárskej starostlivosti, ktorá mu
bola poskytovaná v špecializovanom zdravotníckom zariadení vo I., sa mu darilo túto kožnú chorobu
udržať na uzde tak, aby ako profesionálny vojak mohol pracovať v kuchyni. Ide o ochorenie, ktoré je
podmienené psychickými faktormi, pokojom a nakoľko od A. XXXX bol vystavený enormnému tlaku
a stresu, jeho zdravotný stav sa zhoršil a pretrvávalo to nielen počas trestného stíhania, ktoré sa voči
nemu viedlo ale aj dlhú dobu po tom. Po vznesení obvinenia bol postavený mimo činnú službu a znížili
mu funkčný plat na 160,- Eur/mesačne. Jeho manželka prišla o prácu, on sa musel postarať o svojich
rodičov, ktorí boli vážne chorý. Otec, ktorý nemá hornú končatinu a mama, ktorá má vážne poruchy zraku
sú odkázaní na starostlivosť z jeho strany. Bol v nezávideniahodnej situácii, vo finančnej tiesni, musel
vrátiť zamestnávateľovi peniaze, pretože mu hrozilo trestné stíhanie a tak bol nútený požiadať o pôžičku,
predať auto, časť bytového zariadenia, aby to finančne ustál. Okrem zhoršenia kožného ochorenia sa
uňho začali objavovať aj problémy kardiologické. Začal sa liečiť u kardiológa, je odkázaný na užívanie
liekov, má vážne psychické problémy, lebo upadol do ťažkej depresie, nemohol si nájsť prácu, bol v
neistote, nevedel ako to s ním dopadne, a preto nutne musel navštíviť aj psychiatra. Obdobie neistotyskončilo v K. XXXX, kedy ho Krajský súd v T. oslobodil spod obžaloby, no ani napriek tomu sa mu
nepodarilo zamestnať v trvalom pracovnom pomere. Momentálne pracuje ako aktivačný robotník a po
skončení štátnozamestnaneckého pomeru nemal nárok na podporu v nezamestnanosti. Pre všetky tieto
nepríjemnosti, ktoré mu v súvislosti s trestným stíhaním v živote vnikli sa rozhodol uplatniť nárok na
náhradu škody voči žalovanému na súde. K výške uplatneného nároku uviedol, že pozostáva z dvoch
pôžičiek, ktoré na preklenutie finančne náročného obdobia v tom čase vybral a na preukázanie tohto
tvrdenia predložil úverovú zmluvu. V súvislosti s nemajetkovou ujmou uviedol, že prešiel si ťažkým
obdobím. Pred touto udalosťou mal slušný príjem, ktorý mu zaručoval život na dobrej úrovni, mal pocit
istoty. Vedel, že sa dokáže postarať o svoju rodinu aj svojich rodičov, ktorí sú na neho odkázaní. Mohol
si dovoliť žiť aj o niečo lepšie. Nakoľko nemal deti, nič mu nebránilo v tom, aby popri práci vykonával
vo vojenskom útvare aj práce, ktoré súviseli s vojenskými cvičeniami v teréne, mohol odísť z domu a
tak si dokázal zarobiť viac. Zrazu o všetko prišiel, dostal sa do finančnej tiesne, zažil pokoru, poníženie,
odmietanie zo strany kolegov, ktorí sa mu vysmievali a stránili sa ho. Prišiel aj o výsluhového dôchodku,
do ktorého mohol onedlho ísť a mať ďalší príjem z tohto titulu. Trestné stíhanie ho však pripravilo o
všetko, preto suma 5 000,- Eur z titulu nemajetkovej ujmy má kompenzovať tieto jeho straty.
15. Výsluchom zástupcu žalovaného súd zistil, že jeho stanovisko od písomného vyjadrenia zo dňa
XX.XX.XXXX sa zmenilo čo sa týka nároku na náhradu škody z titulu trov obhajoby vo výške 1 233,-
Eur, ktorú ak sa relevantným spôsobom preukáže, že žalobca zaplatil v súvislosti s trestným stíhaním,
žalovaný bude akceptovať. Vo zvyšku žiadal žalobu zamietnuť. Zdôraznil, že žalobca v dôsledku
trestného stíhania, ktoré sa voči nemu začalo vznesením obvinenia, na základe Personálneho rozkazu
riaditeľa Personálneho útvaru Ozbrojených síl SR zo dňa XX.XX.XXXX bol dočasne pozbavený výkonu
štátnej služby od XX.XX.XXXX. Žalobca sa voči tomuto rozkazu nijakým spôsobom nebránil, teda
rozhodnutie akceptoval. Začatie trestného stíhania nie je dôvodom na to, aby bola osoba pozbavená
výkonu štátnej služby na základe zákona o štátnej službe. Ide o personálne opatrenie, ktoré nemá také
isté následky ako rozhodnutie vydané v trestnom konaní. Poukázal aj na Personálny rozkaz riaditeľa
Personálne útvaru Ozbrojených síl SR, ktorý bol vydaný XX.XX.XXXX s poukazom na §70 ods. 1 písm.
k/ z. č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov. Žalovaný bol prepustený preto, lebo
mu uplynula doba na zotrvanie v dočasnej štátnej službe a služobný pomer mu skončil XX.XX.XXXX s
čím žalobca súhlasil, čo potvrdil svojim podpisom. Poukazoval na to, že sa žalobca ani v tomto prípade
nedomáhal v súdnom konaní preskúmania tohto rozhodnutia resp. zrušenia rozhodnutia príslušným
súdom. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že sa dostal kvôli trestnému stíhaniu do finančných problémov a
musel požiadať o úver spochybnil aktívnu legitimáciu žalobcu na náhradu škody lebo z úverovej zmluvy
H. T. X. XXX finančné služby č. XXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX vyplýva, že úver bol poskytnutý manželke
žalobcu K. D. a nie žalovanému. V tejto súvislosti poukázal na §5 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z.. K sume
902,- Eur z titulu ďalšej pôžičky sa žalovaný nevyjadroval. V súvislosti s náhradou nemajetkovej ujmy
vo výške 5000,- Eur žalovaný uviedol, že spochybňuje jej výšku lebo vec nebola medializovaná, nebola
riešená väzobne a v súvislosti so zhoršením zdravotného stavu žalobcu spochybnil príčinnú súvislosť
medzitýmtostavomatrestnýmstíhaním,atedaspochybnilsamotnývzniknárokunanemajetkovúškodu
a nakoľko na nej žalobca trval, žalovaný spochybňoval jej výšku. Trval na tom, že nemajetková ujma
má byť náhradou za protiprávny stav, ktorý spôsobil nenapraviteľnú ujmu v majetkovej sfére žalobcu.
Je pritom podstatné v akom rozsahu bola znížená česť, dôstojnosť, postavenie žalobcu, dobré meno a
povesť. V tejto sfére je povinný dokazovať, že tieto okolnosti v jeho živote nastali.
16. Právny zástupca žalobcu v súvislosti s pochybnosťami voči pokladničnému dokladu, na základe
ktorého preukazuje žalobca úhradu trov obhajoby v trestnom konaní uviedol, že pokladničný doklad
spĺňa všetky náležitosti v zmysle zákona o účtovníctve. Poukázal na §11 ods. 2 z.č. 563/1991 Zb. o
účtovníctve v platnom znení, podľa ktorého číslo účtu nemusí byť v pokladničnom doklade ak vyplýva
z iných účtovných dokladov. V súvislosti s povinnosťou vykonávať dokazovanie pri nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy uviedol, že žiadne dokazovanie nie je potrebné vykonávať čo vyplýva aj z viacerých
rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR.
17. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že žalobca sa obrátil so žiadosťou o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody podľa z. č. 514/2003 Z. z. na Ministerstvo spravodlivosti
SR, kde žiadosť doručil dňa XX.XX.XXXX. Z postúpenia žiadosti zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že
Ministerstvo spravodlivosti SR jeho žiadosť postúpilo na vybavenie Generálnej prokuratúre SR. Z
oznámenia Generálnej prokuratúry SR zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalovaný žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku vrátil na vybavenie Ministerstvu spravodlivosti SR. Ministerstvo spravodlivosti SRlistom zo dňa XX.XX.XXXX vrátilo žiadosť žalobcu o prerokovanie nároku na náhradu škody Generálnej
prokuratúre SR bez rozhodnutia.
18. Z rozhodnutia Ministerstva obrany SR, prieskumnej komisie Č.p. Ú. W.-XX-XX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX súd konštatuje, že žalobca bol uznaný za nespôsobilého vykonávať štátnu službu zo
zdravotných dôvodov.
19. Z Personálneho rozkazu riaditeľa Personálneho úrade Ozbrojených síl SR Q. K. č. XXXXX z
XX.XX.XXXX súd konštatuje, že žalobca bol podľa §70 ods. 1 písm. k/ z. č. 346/2005 Z. z. o štátnej
službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR prepustený zo služobného pomeru profesionálneho
vojaka z dôvodu, že mu uplynula dohodnutá doba na zotrvanie v dočasnej štátnej službe a ktorého
služobný pomer skončil XX.XX.XXXX.
20. Z úverovej zmluvy H. T. X. XXX uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi veriteľom Home Credit Slovakia,
a.s.PiešťanyadlžníčkouK.D.súdkonštatuje,ženazákladenejmanželkažalobcuzískalaúvervovýške
5000,-Eur,ktorýsazaviazalasplácaťv60-tichmesačnýchsplátkachpo142,94Eur.ZDodatkukZmluve
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd konštatuje, že došlo k zmene zmluvných
podmienok medzi veriteľom Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava a dlžníkom W. D. týkajúcej sa Zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, kde došlo k zníženiu splátok úveru od XX.XX.XXXX. Z
oznámenia o zmene splátkového plánu dlžníka W. D. vystaveného veriteľom Slovenská sporiteľňa, a. s.,
Bratislava zo dňa XX.XX.XXXX súd konštatuje, že veriteľ oznámil žalobcovi zmenu splátkového plánu
v súvislosti so znížením výšky splátok s účinnosťou od XX.XX.XXXX tak, že výška splátky pri dodržaní
lehoty splatnosti úveru bude 50,86 Eur.
21. Z príjmového pokladničného dokladu vystaveného dňa XX.XX.XXXX advokátskou kanceláriou JUDr.
Cibere & Bovan, M. R. Štefánika 1161/184, Trebišov súd konštatuje, že žalobca z titulu úhrady trov
konania v trestnom konaní č. k. XTv X/XXXX-T. na základe vyúčtovania obhajcu JUDr. Ľubomíra
Cibereho vyplatil odmenu advokátovi vo výške 1 233,42 Eur.
22. Z lekárskeho posudku ÚPSVaR T., odboru sociálnych vecí T., č. T.-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX
súd konštatuje, že žalobca bol uznaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má nárok na
preukaz ZŤP. Z rozhodnutia ÚPSVaR v T. zo dňa XX.XX.XXXX č. T.-XXXX súd konštatuje, že žiadosti
žalobcu o vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím bolo vyhovené.
23. Z lekárskych správ predložených žalobcom súd konštatuje, že v priebehu rokov XXXX, XXXX
opakovane navštevoval psychiatra K.. K. H., psychiatrické oddelenie Nemocnice s poliklinikou, T.Š., a.
s..ZlekárskejsprávyvystavenejK..S.S.,internákardiologickáambulancia,T.,s.r.o.súdzisťuje,žesav
priebehu r. XXXX, XXXX podrobil kardiologickým vyšetreniam a jeho stav je monitorovaný, je nastavený
na lieky. Z lekárskeho nálezu vystaveného K.. H. U., P.., primárkou kožného oddelenia Nemocnice
v I. súd konštatuje, že žalobca je liečený a dispenzarizovaný na oddelení od r. XXXX pre ochorenie
psoriáza vulgaris. K výraznému progresu ochorenia došlo v K. XXXX, keď v dôsledku psychických
problémov ( postavenie mimo službu) aj napriek intenzívnej terapii sa jeho zdravotný stav veľmi zhoršil,
bol nastavený na liečbu antidepresívami, naďalej ide o pacienta ťažko zdravotne postihnutého.
24. Z pripojeného spisu Okresného súdu N. sp. zn. XTv X/XX súd konštatuje, že na základe uznesenia
OR PZ v T. ČVS: V.-T.-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo voči žalobcovi začaté trestné stíhanie za zločin
subvenčného podvodu podľa §225 ods.1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák.. Uznesením OR PZ v T. zo dňa
XX.XX.XXXX ČVS: V.-T.-XXXX bolo vznesené obvinenie žalobcovi za zločin subvenčného podvodu.
Po podaní sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, uznesením Okresnej prokuratúry N. č. k.
XPv XXX/XX-X zo dňa XX.XX.XXXX bola sťažnosť ako nedôvodná zamietnutá a obžaloba v tejto veci
voči žalobcovi bola podaná Okresnou prokuratúrou N. dňa XX.XX.XXXX. Okresný súd N. rozsudkom
č. k. XTv X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX žalobcu oslobodil spod obžaloby Okresného prokurátora
pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin subvenčného podvodu podľa §225 ods. 1, ods. 4 písm.
a/ Tr. zák., ktorým mal spôsobiť škodu Ministerstvu obrany SR vo výške 7 205,90 Eur, lebo skutok
nie je trestným činom. Poškodeného, Ministerstvo obrany SR so svojim nárokom na náhradu škody,
odkázal na občianskoprávne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX v spojitosti
s uznesením Krajského súdu T. sp. zn. XTov X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX.25. Po takto vykonanom dokazovaní súd právne uzatvára:
26. Podľa §4 ods. 1 písm. f/ z.č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa §3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán
podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo v správnom konaní.
27. Osobitným predpisom sa rozumie §38 z. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.
28. Podľa §5 ods. 1 cit. zák. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
29. Podľa §15 ods. 1 cit. zák. nárok na náhradu škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutí o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa §4 a 11.
30. Podľa §16 ods. 4 cit. zák. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí
iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi
poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený
požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne
prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úroky z omeškania, lehota
omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na
náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, ak súd neurčí
začiatok jej plynutia neskôr.
31. Poukazujúc na ust. §4 ods. 1 písm. f/ z.č. 514/2003 Z.z. v znení z.č. 412/2012 účinného od
01.01.2013 súd za pasívne legitimovaného v tomto konaní považuje žalovaného, Generálnu prokuratúru
SR a na podporu takéhoto konštatovania poukazuje aj na právny záver vyslovený Najvyšším súdom SR
v rozhodnutí č.k. XCdo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uverejnený v zbierke rozhodnutí Najvyššieho
súdu a súdov SR X/XXXX. Súd preto konštatuje, že žalobca správne označil žalovaného, ktorým je štát
zastúpený Generálnou prokuratúrou SR ako subjekt pasívne legitimovaný v tomto konaní.
32. Súd v prvom rade skúmal, či žalobca splnil ďalšiu podmienku, ktorá v takýchto prípadoch musí
byť splnená, a to či pred podaním žaloby na súd uplatnil svoj nárok na náhradu škody na príslušnom
orgáne žiadosťou na predbežné prerokovanie nároku. Súd konštatuje, že žalobca preukázal v konaní,
že takýto nárok si uplatnil u žalovaného žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku, o ktorom žalovaný
nerozhodol ani kladne ani záporne. Rozhodnutie o žiadosti presúval na iný orgán v snahe vyhnúť sa
zodpovednosti za existujúci stav. Nakoľko teda o žiadosti žalobcu nebolo rozhodnuté, jeho postup v
súlade s §16 ods. 4 z.č. 514/2003 Z.z. v platnom znení bol na mieste čo malo teda za následok dôvodné
podanie žaloby na súd.
33. Podľa §17 ods. 1,2 z.č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
34. Podľa §17 ods. 4 cit. zák. výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže
byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa
osobitného predpisu.
35. Osobitným predpisom je z.č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými
činmi, ktorý v §5 ods. 1 konštatuje, že na výpočet odškodnenia, ak ide o ujmu na zdraví, sa primerane
použijú ustanovenia osobitného predpisu upravujúceho poskytovanie náhrady za bolesť a náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia; náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nemožno zvýšiť.Ak bola trestným činom spôsobená smrť, poškodený má nárok na vyplatenie odškodnenia v sume
päťdesiat násobku minimálnej mzdy. Ak právo na odškodnenie majú viacerí poškodení, rozdelí sa
uvedená suma medzi nich rovnakým dielom. Poškodený trestným činom znásilnenia, sexuálneho násilia
alebo sexuálneho zneužívania má nárok aj na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú morálnu škodu v
sume desaťnásobku minimálnej mzdy.
36. Podľa §6 cit. zák. celková suma odškodnenia poskytnutá podľa tohto zákona nesmie presiahnuť
päťdesiatnásobok minimálnej mzdy.
37. Súd konštatuje, že minimálne mzda v r. XXXX predstavovala 405,- Eur/mesačne, teda
päťdesiatnásobok minimálnej mzdy v r. XXXX predstavuje sumu 20 250,- Eur (405 x 50 Eur).
38. Podľa §18 ods. 1,2,3 cit. zák. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania,
ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v
konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s
nesprávnym úradným postupom.
Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené
hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. 9)
Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
pred príslušným orgánom.
39. Súčasťou uplatneného nároku bola aj suma 1 233,42 Eur, ktorú žalobca preukázateľne v súvislosti
s trestným stíhaním vyplatil obhajcovi, ktorý ho v trestnom konaní zastupoval. Výška týchto trov bola
nesporne preukázaná nielen obsahom súdneho spisu Okresného súdu N. č. k. XTv X/XXXX ale
aj vyúčtovaním, ktoré spolu so žalobou žalobca predložil súdu, zároveň príjmovým pokladničným
dokladom N. zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého súd zistil, že trovy obhajoby predstavovali 1 233,42 Eur
a sú zúčtované v peňažnom denníku pod poradovým číslom položky XX (čl. 15). Súd preto konštatuje,
že podľa §18 ods. 3 z. č. 514/2003 Z. z. ide o trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne
vynaložené hotové výdavky a odmenu obhajcu žalobcu za zastupovanie žalobcu v trestnom konaní,
ktorá bola určená ako tarifná odmena advokáta v zmysle platnej vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. V tejto časti súd konštatuje, že nárok žalobcu
je dôvodný a nesporný, lebo žalovaný tento nárok uznal a bol ochotný zaplatiť, a tak zaviazal žalovaného
na jeho úhradu tejto sumy.
40. V súvislosti s nárokom žalobcu na nemajetkovú ujmu súd poukazuje na ust. §17 ods. 1,2,3 cit. zák. a
zdôrazňuje, že o nároku na nemajetkovú ujmu môže ísť iba vtedy, ak samotné konštatovanie porušenie
práva nie je dostačujúcim zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom. Zákon zároveň hovorí, že výška nemajetkovej ujmy v peniazoch
sa určuje s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie v ktorom
žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, závažnosť následkov ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom živote (§17 ods. 3 cit. zák.).
41. Vychádzajúc z §17 ods. 4 cit. zák., podľa ktorého výška nemajetkovej ujmy nemôže byť vyššia ako
suma 20 250,- Eur (50x minimálna mzda v r. XXXX) súd nemajetkovú ujmu, požadovanú žalobcom vo
výške5000,-Eurpovažovalzaprimeranú.Súdboltohonázoru,želensamotnékonštatovanieporušenia
práva žalobcu nepostačuje na to, aby sa kompenzovali všetky negatívne dôsledky trestného stíhania
žalobcu, preto rozhodol, že ujma, ktorá mu vznikla sa má kompenzovať náhradou nemajetkovej ujmy
v peniazoch. S prihliadnutím na osobu žalobcu, na jeho doterajší život, na prostredie v ktorom žil, na
jeho doterajšiu bezúhonnosť, na výsledok trestného konania, ktorým skutok pre ktorý bol trestne stíhaný
nebol trestným činom ako aj s ohľadom na následky, ktoré takýmto trestným stíhaním mu vznikli. Súd
zohľadnil to, že sa narušili jeho rodinné väzby, dostal sa do finančnej tiesne, bol donútený urobiť zásadnékroky vo svojej majetkovej sfére, ktoré finančne zaťažili rodinu a jej rozpočet. Narušili sa jeho sociálne
väzby v kruhu priateľov, príbuzných a známych, bol vystavený pokoreniu a výsmechu čo sa veľmi
negatívne odrazilo na jeho zdravotnom stave, čo preukazujú lekárske správy ním predložené. Stres,
ktorý musel prežívať počas celého obdobia trestného stíhania mu spôsobil zhoršenie dlhotrvajúceho
kožného ochorenia a vyvolal ďalšie ochorenia, ktoré si vyžadovali liečbu nielen kardiologickú ale hlavne
psychiatrickú. Všetko to malo za následok zhoršenie kvality jeho života, a preto bol súd toho názoru,
že nárok na nemajetkovú ujmu je odôvodnený. Náhrada nemajetkovej ujmy má slúžiť ako kompenzácia
za stav neistoty, ktorý vznikol žalobcovi v dôsledku trestného stíhania vedeného voči nemu. Tento
stav neistoty trval šestnásť mesiacov. Konanie, za ktoré bol trestne stíhaný, nebolo úmyselné čo bolo
skonštatované Okresným súdom N. ale aj odvolacím Krajským súdom v T.. Súd mal teda za preukázané,
že tento stav neistoty nepriaznivo pôsobil na žalobcu, kvalita jeho života sa zhoršila, dostal sa do
neporovnateľne horšej situácie s obdobím pred trestným stíhaním, došlo k zníženiu jeho príjmu, rodina
finančne strádala čo preukazuje aj to, že si musel požičať peniaze, aby prežil a nahradil časť škody, ktorú
spôsobil svojmu zamestnávateľovi. Súd bol toho názoru, že aj keď prípad žalobcu nebol medializovaný,
nešlo o osobu pôsobiacu vo verejnom živote ani verejného činiteľa, ktorá by bola známa širšiemu okruhu
ľudí, čo však samo o sebe neznamená, že takýto neoprávnený zásah do jeho súkromia má menšiu
hodnotu než zásah do súkromia mediálne známej osoby alebo osoby známej z verejného života. Právo
na súkromie, na rodinný život a na sociálne väzby je základným elementárnym právom vyplývajúcim
z Ústavy SR. Toto právo žalobcu bolo porušené preto je súd o odôvodnenosti náhrady nemajetkovej
ujmy v žalovanom rozsahu 5 000,- Eur presvedčený. Je potrebné uviesť, že nárok na nemajetkovú ujmu
v tomto konaní nie je totožný ani podobný nároku z titulu ochrany osobnosti alebo napr. náhrady za
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Pri týchto nárokoch platia totiž iné kritéria a pravidlá ako
aj iné procesné postupy čo sa týka preukazovania tvrdení žalobcu prostriedkami procesnej obrany a
potrebou vykonávania mnohokrát rozsiahleho dokazovania súdom vrátane znaleckého dokazovania. V
tomto prípade však ide o špecifický nárok žalobcu vychádzajúci z osobitného právneho predpisu, ktorým
je z.č. 514/2003 Z.z. za nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci. Ide o objektívnu zodpovednosť
štátu za konanie orgánu verejnej moci kde dôkazné bremeno nezaťažuje žalobcu, nie je namieste
preukazovanie ani skúmanie negatívnych dôsledkov nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci
ani príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a zhoršením zdravotného stavu žalobcu a pod.
Tieto okolnosti by súd skúmal a žalobca preukazoval pri inom druhu nároku na nemajetkovú ujmu ( napr.
pri ochrane osobnosti , náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a pod.) a pokiaľ súd v konaní na
návrh žalobcu vykonal ním predložené dôkazy bolo tomu tak preto, aby iba sa zvýraznila dôvodnosť a
výška uplatneného nároku žalobcu v konaní.
42. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Konštatuje, že aj keď si žalobca resp. jeho manželka,
s ktorou žil v spoločnej domácnosti a spoločne uhrádzali výdavky rodiny, v rozhodnom období musel
zobrať úver na preklenutie existujúceho nepriaznivého obdobia, táto skutočnosť nemôže byť dôvodom
na náhradu škody voči žalovanému. Poskytnutie úveru nie je totožné so škodou. Tým, že zobral úver
(bez ohľadu na to, či žalobca alebo jeho manželka) žalobcovi škoda nevnikla. Peniaze totiž použil na
zaplatenie škody, ktorú spôsobil svojmu zamestnávateľovi vo výške 4 137,- Eur a v konaní nebolo
sporné, že zvyšok vyčíslenej škody pôvodne vo výške 7 205,- Eur v celom rozsahu neuhradil. Aj keď
v priebehu trestného konania sa preukázalo, že skutok, na základe ktorého sa trestné stíhanie voči
žalobcovi začalo, nebol trestným činom, nebolo však nikde vyslovené, žeby príspevok na bývanie, ktorý
sa žalobcovi vyplácal, poberal v súlade so zákonom. Preto ak vracal niečo na čo právny nárok nemal, a
na tento účel si zobral pôžičky, nemožno to považovať za nárok, ktorý možno uplatniť voči žalovanému
z titulu náhrady škody za nesprávne rozhodnutie alebo nezákonný úradný postup v súlade so zákonom
514/2003 Z. z. v platnom znení. V tejto časti preto súd žalobu zamietol. Je právne bezvýznamné, či
si bývalý zamestnávateľ žalobcu zvyšok škody, ktorú si nahlásil v trestnom konaní, následne vymáhal
alebo od vymáhania upustil vzhľadom na výsledok trestného konania voči žalobcovi ako aj to, že sa
žalobca doposiaľ nedomáhal vydania bezdôvodného obohatenia voči bývalému zamestnávateľovi vo
výške 4 137,- Eur (časť škody, ktorú uhradil), lebo táto skutočnosť nemení nič na právnom závere
súdu, ktorý mal za následok zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti. Právne významné nebolo ani
to z akého dôvodu bol žalobca prepustený z činnej vojenskej služby ani to či sa voči personálnemu
rozkazu vydanému jeho zamestnávateľom bránil resp. či sa obrátil so žalobou na súd na preskúmanie
tohto rozhodnutia. Tieto personálne správne akty nemenia nič na tom, že došlo k vydaniu nezákonného
rozhodnutia iným orgánom, orgánom verejnej moci, za čo nenesie zodpovednosť bývalý zamestnávateľ
žalobcu ale žalovaný, preto jeho obrana v konaní v tomto smere súdom nebola akceptovaná a nemala
právny význam.43. O trovách konania rozhodol súd podľa §255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo. Nakoľko úspech každej zo strán sporu bol pomerný, súd rozhodol tak, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 vyhotoveniach.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).odvolaciedôvodyadôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 ods.
1 CSP).
2. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že ( §365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 356 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.