Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. september 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5Csp/38/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516204350
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8516204350.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci žalobcu: OMIKRON TRADING LIMITED so sídlom Nerine

Chambers, P.O.BOX 905, road Town, Tortola, Britisch Virgin Islands pr. zast.: Advokátska kancelária
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o. so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368
proti žalovanému: T. S., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX X. S. v konaní o zaplatenie 4
101,91 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd n e p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu e-mailom dňa 28.11.2016 a doplnenou v listinnej

podobe dňa 1.12.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 4
101,91 eur, úrok vo výške 24 % ročne zo sumy 1 195,60 eur od 19.12.2012 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 195,60 eur od 19.12.2012 do zaplatenia a trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.6.2009 bola medzi jeho právnym predchodcom, spoločnosťou
Poštová banka, a.s. a žalovaným uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej aj „zmluva“) v
spojení s Obchodnými podmienkami pre úver. Na základe zmlúv o postúpení pohľadávok, ktoré boli

postupne uzatvárané dňa 18.12.2012 medzi spol. Poštová banka, a.s. ako postupcom a spol. BOSSNUT
INVESTMENTS LIMITED ako postupníkom, dňa 15.1.2013 medzi spol. BOSSNUT INVESTMENTS
LIMITED ako postupcom a spol. PRO CIVITAS ako postupníkom a dňa 18.12.2015 medzi spol. PRO
CIVITAS ako postupcom a spol. OMIKRON TRADING LIMITED ako postupníkom došlo k postúpeniu
pohľadávky zo zmluvy na žalobcu. Na základe zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému
úver vo výške 2 000 eur, ktorý mal vrátiť v splátkach vo výške 128,29 eur počnúc dňom 19.7.2009.
Žalovaný do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru splatil svoj záväzok len čiastočne. Po citácii bodu

5.2., 5.3., 5.4., 5.5. a 4.6. obchodných podmienok uviedol, že jeho právny predchodca využil svoje právo
a zaslal žalovanému výzvu na predčasné splatenie celého úveru, čím sa stal celý záväzok predčasne
splatným. Žalovaný svoj dlh neplnil, preto pôvodný veriteľ podal návrh na vydanie rozhodcovského
rozsudku na Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ.
Stály rozhodcovský súd pri uvedenej spoločnosti vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. PC-B/0413/0145,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.11.2013 a vykonateľnosť dňa 3.12.2013 a ktorým žalovaného
zaviazal na zaplatenie sumy 1 535,28 eur s úrokmi a úrokmi z omeškania. Uvedenú povinnosť

si žalovaný neplnil. Z § 4 ods. 7 zák. č. 244/2002 Z.z. žalobca vyvodil, že rozhodcovská zmluva
bola platne uzavretá. Na Okresnom súde Stará Ľubovňa sa následne viedlo konanie pod sp. zn.
1C/195/2013 o zrušenie rozhodcovského sp. zn. PC-B/0413/0145, v ktorom žalovaný vystupoval ako
žalobca a vice virsa. Pred otvorením pojednávania sa strany pokúsili o uzavretie zmieru. Z tohtodôvodu bolo pojednávanie odročené. Pred otvorením pojednávania dňa 3.11.2016 žalobca nečakane
vzal žalobu späť a konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 3.11.2016. Po analýze § 52 ods. 2
OZ účinného od 1.4.2014 žalobca ďalej uviedol, že na základe vyššie uvedeného rozhodcovského

rozsudku pôvodný veriteľ podal návrh na vykonanie exekúcie. Súd žiadosť o udelenie poverenia
uznesením č.k. 1Er/295/2015-46 zo dňa 28.12.2015 zamietol, voči čomu sa pôvodný veriteľ odvolal.
Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 14CoE/15/2016-62 zo dňa 6.9.2016 napadnuté uznesenie
potvrdil. Keďže žalobca nemá inú možnosť, ako sa domôcť úhrady svojej splatnej pohľadávky, ktorú
žalovaný dobrovoľne odmieta uhradiť, bol žalobca nútený podať tento návrh. V tomto smere poukázal

na rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Cdo 31/2012 a Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/92/2016 zo
dňa 25.3.2016 ohľadne plynutia premlčacej doby počas uplatňovania pohľadávky v rozhodcovskom a
exekučnom konaní, z ktorých vyvodil, že jeho nárok nie je premlčaný. Následne v tabuľkách predložil
prehľad úhrad žalovaného od 20.3.2013 do 21.1.2016, výpočet úrokov a úrokov z omeškania, pričom
žalovaného žiadal zaviazať na zaplatenie istiny vo výške 1 195,60 eur, rozdielu sumy dlžných úrokov
a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 18.12.2012 (t.j. 1 219,51 eur) a úhrad žalovaného od

20.3.2013 do 20.1.2015, ktorý rozdiel predstavuje sumu 1 024,51 eur, sumy dlžných úrokov vyčíslených
od 19.12.2012 do 21.11.2016 vo výške 1 368,58 eur, sumy dlžných úrokov z omeškania vyčíslených
od 19.12.2012 do 21.11.2016 vo výške 513,22 eur, úroku z nesplatenej istiny vo výške 24 % ročne od
22.11.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania z nesplatenej istiny vo výške 9 % ročne od 22.11.2016
do zaplatenia a trov konania.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca k žalobe pripojil Zmluvu o postúpení pohľadávok č. X/XXXX
zo dňa 18.12.2012 a časť jej prílohy, Zmluvu o postúpení pohľadávok č. X/XXXX zo dňa 15.1.2013 a
časť jej prílohy, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2015, zmluvu o úvere - dostupná pôžička
zo dňa 19.6.2009, Obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička právneho predchodcu žalobcu

platné od 15.12.2008 a účinné od 1.1.2009, výzvu na splatenie úveru s príslušenstvom spol. Poštová
banka, a.s. zo dňa 13.4.2010 a doklad o jej doručení, výpis označený ako „Aktuálny stav úveru“ ku dňu
30.11.2012, rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ sp. zn. PC-B/0413/0145 zo dňa 20.9.2013.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že dňa 3.11.2016 sa zúčastnil pojednávania, na ktorom
bolo rozhodnuté v jeho prospech a teda bola zrušená jeho povinnosť zaplatiť sumu 1 538,28 eur s
príslušenstvom, ktorú od neho žiada žalobca. Nerozumie preto tomu, prečo ho žalobca ďalej vyzýva,
aby sa k tomu ešte vyjadroval. Pokiaľ žalobca bude naďalej požadovať zaplatenie sumy 1 535,28 eur,
bude nútený podať na žalobcu žalobu za neoprávnenú zrážku zo mzdy v januári 2016 vo výške 238,43

eur. K svojmu vyjadreniu pripojil uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1Er/295/2015 zo dňa
28.11.2016, ktorým bolo exekučné konanie zastavené po zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.

5. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v replike sa bližšie vyjadril k plynutiu premlčacej
doby s tým, že dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti nastala dňa 13.4.2010, ale premlčacia doba

začala plynúť až dňa 1.5.2010, kedy uplynula žalovanému lehota 10 kalendárnych dní na zaplatenie dlhu
podľa výzvy právneho predchodcu žalobcu. Žalobca si svoj nárok uplatnil na rozhodcovskom súdu dňa
15.3.2013, teda v 3-ročnej premlčacej dobe. Podaním žaloby na rozhodcovský súd prestala premlčacia
doba plynúť a táto neplynula počas rozhodcovského konania, ako aj počas konania o zrušenie
rozhodcovského rozsudku a exekučného konania až do času, keď došlo k zastaveniu exekučného

konania. Účinky zastavania exekučného konania je potrebné pre účely ďalšieho vymáhania pohľadávky
prirovnať k stavu zrušenia rozhodcovského rozsudku a veriteľovi analogicky nemožno odoprieť súdnu
ochranu. Poukázal ďalej na skutočnosť, že aj keď postupoval v zmysle platných zákonov, dostal sa do
situácie,kedyjeholegitímneočakávaniabolipopreté.Žalobanasúdpritombolapodanádňa28.11.2016,
aj keď mu uznesenie o zastavení exekúcie zo dňa 28.11.2016 bolo doručené až dňa 13.12.2016. Trval

preto na podanej žalobe.

6. Žalovaný na repliku žalobcu už nereagoval.

7. Na výzvu súdu doručenú právnemu zástupcovi žalobcu na vyjadrenie sa k splneniu podmienok

na zosplatnenie dlhu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákona (ďalej aj „OZ“) a podmienok na
postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách (ďalej aj „ZoB“) právny zástupca
žalobcu vo vyjadrení zo dňa 20.6.2018 uviedol, že podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ boli splnené,
pretože žalovanému bola pred vyhlásením predčasnej splatnosti zaslaná výzva pred zosplatnením supozornením na možné zosplatnenie úveru. Takisto mal za to, že aj podmienky podľa § 92 ods. 8 ZoB
boli splnené, pretože žalovanému bola pred postúpením pohľadávky zaslaná výzva zo dňa 13.4.2010 na
zaplatenie dlžnej sumy. Z tejto výzvy vyplýva, že žalovaný bol v omeškaní viac ako 90 dní a k postúpeniu

pohľadávky mohlo dôjsť. V tejto výzve uviedol jeho právny predchodca zároveň upozornenie, že ak
dlžník nezaplatí dlh, banka postúpi pohľadávku spoločnosti zaoberajúcou sa vymáhaním pohľadávky. K
svojmu vyjadreniu pripojil II. upomienku adresovanú žalovanému zo dňa 15.2.2010, výzvu na splatenie
úveru s príslušenstvom adresovanú žalovanému zo dňa 13.4.2010.

8. Ďalším vyjadrením, ktoré bolo súdu doručené e-mailom dňa 5.9.2018 po pracovnej dobe, teda
reálne až dňa 6.9.2017, t.j. 1 deň pred pojednávaním, sa právny zástupca žalobcu podrobnejšie
vyjadril k výkladu § 92 ods. 8 ZoB, ku ktorému opakovane pripojil prvé dve zmluvy o postúpení
pohľadávok a zmluvu o úvere, ktoré už pripojil k žalobe a II. upomienku zo dňa 15.2.2010 a výzvu
zo dňa 13.4.2010, ktoré pripojil k predchádzajúcemu vyjadreniu. Zároveň právny zástupca žalobcu
ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť žalobcu na pojednávaní, pričom súhlasil s prejednaním veci aj

v ich neprítomnosti. Uvedené vyjadrenie s prílohami súd krátkou cestou síce doručil žalovanému pred
otvorením pojednávania, zároveň však stranám v zmysle § 153 ods. 2 C.s.p. oznámil, že na toto podanie
súd nebude prihliadať, pretože žalobca bol vyzvaný na vyjadrenie k tejto problematike takmer 3 mesiace
pred pojednávaním, na čo žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupca reagoval podaním zo dňa
20.6.2018, teda v tomto podaní mohol uviesť všetky svoje argumenty týkajúce sa ustanovení, ku ktorým

sa mal vyjadriť. Prostriedky procesného útoku (teda aj skutkové tvrdenia a hmotnoprávne námietky vo
vyjadrení žalobcu) teda neboli uplatnené včas, keďže žalobca ich mohol predložiť už skôr, ak by konal
starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 C.s.p.). Navyše toto vyjadrenie
žalobca doručil súdu tak, že sa s ním mohol súd oboznámiť iba deň pred pojednávaním a žalovaný až
tesne pred otvorením pojednávania. Na záver však súd poznamenáva, že listinné dôkazy pripojené k

tomuto vyjadreniu už boli doručené žalobcom pri iných jeho podaniach, teda tieto súd pri rozhodovaní
zohľadnil.

9. Na nariadenom pojednávaní dňa 7.9.2018 žalovaný uviedol, že od začiatku bola zmluva vyhotovená
nekvalitne, bola takmer nečitateľná. Ku dňu 17.8.2015 spoločnosť PRO CIVITAS od neho žiadala úhradu

vo výške 4 297,39 eur, čo mu pripadalo ako suma hraničiaca s úžerou. Uviedol, že jemu vychádza
nesplatená suma 478,28 eur, ktorú by bol ochotný v splátkach zaplatiť. Zároveň vzniesol námietku
premlčania.

10. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu a na základe vykonaného dokazovania

listinnými dôkazmi doloženými stranami sporu, ako sú uvedené vyššie v bode 3, 4 a 7 tohto
odôvodnenia, zistil tento skutkový stav:

11. Dňa 19.6.2009 uzavrel žalovaný s právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Poštová banka,
a.s., zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol

žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2 000 eur. Podľa bodu 3 zmluvy mal žalovaný splatiť úver
v 20 mesačných splátkach po 128,29 eur vždy k 19. dňu v mesiaci počnúc dňom 19.7.2009 a končiac
dňom 19.2.2011. Celková výška nákladov bola v zmluve uvedená vo výške 444,08 eur, ročná úroková
sadzba bola dohodnutá vo výške 24,00 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej aj „RPMN“)
bola uvedená vo výške 26,82 % a priemerná RPMN vo výške 21,87 %. Žalovaný v období od 19.7.2009

do 8.3.2011 uhradil právnemu predchodcovi celkovo sumu 1 008,29 eur, pričom počas tohto obdobia
bol v omeškaní so splátkou v októbri 2009, ktorú žalovaný doplatil v novembri 2009 a za december
2009, ktorú uhradil žalovaný v januári 2010. Následne uhradil sumu prevyšujúcu splátku až v júni 2010
a následne dve splátky po 50 eur v decembri 2010 a marci 2011. Od 20.3.202013 do 21.1.2016 uhradil
žalovaný v splátkach s rôznymi sumami na svoj dlh sumu spolu vo výške 534,68 eur. Právny predchodca

žalobcu, spol. Poštová banka, a.s., vyhotovil dňa 15.2.2010 II. upomienku, ktorou vyzval žalovaného na
úhradu nedoplatku k 15.2.2010 vo výške 157,86 eur a následne dňa 13.4.2010 výzvu na splatenie dlhu s
príslušenstvom, ktorou oznámil žalovanému predčasnú splatnosť úveru k 13.4.2010 vo výške 1 646,13
eur a žiadal ho o zaplatenie dlhu do 10 dní od doručenia výzvy. Doručenie, ani odoslanie II. upomienky
súd nemal preukázané, výzvu zo dňa 13.4.2010 prevzal žalovaný dňa 20.4.2010. Na základe zmlúv o

postúpení pohľadávok, ktoré boli postupne uzatvárané dňa 18.12.2012 medzi spol. Poštová banka, a.s.
ako postupcom a spol. BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupníkom, dňa 15.1.2013 medzi
spol. BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a spol. PRO CIVITAS ako postupníkom a
dňa 18.12.2015 medzi spol. PRO CIVITAS ako postupcom a spol. OMIKRON TRADING LIMITED akopostupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy na žalobcu. Stály rozhodcovský súd zriadený
pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ vydal dňa 20.9.2013 na základe návrh spol. PRO
CIVITAS s.r.o. rozhodcovský rozsudok sp. zn. PC-B/0413/0145, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

29.11.2013 a vykonateľnosť dňa 3.12.2013 a ktorým žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 1 535,28
eur s úrokmi a úrokmi z omeškania. Na Okresnom súde Stará Ľubovňa sa následne viedlo konanie pod
sp. zn. 1C/195/2013 o zrušenie rozhodcovského sp. zn. PC-B/0413/0145, v ktorom žalovaný vystupoval
ako žalobca a žalobca ako žalovaný. Pred otvorením pojednávania dňa 3.11.2016 žalobca vzal žalobu
späť a konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 3.11.2016. Spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. na základe

vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku podala návrh na vykonanie exekúcie. Žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Michala Brožinu o udelenie poverenia bola zamietnutá uznesením Okresného súdu
Stará Ľubovňa sp. zn. 1Er/295/2016 zo dňa 28.12.2015, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 14CoE/15/2016 zo dňa 6.9.2016. Uznesením sp. zn. 1Er/295/2016 zo dňa
28.11.2016 bolo exekučné konanie zastavené a bolo rozhodnuté o trovách exekúcie.

12. Súd po vykonanom dokazovaní a po zhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel
k názoru, že žaloba nie je dôvodná.

13. Podľa § 497 Obch. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania
zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania
zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj

predávajúci.

16. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania
zmluvy, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

22. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.23. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

24. Súd po preskúmaní okolností uzavretia úverovej zmluvy, jej náležitostí a povahy zmluvných strán
(právny predchodca žalobcu vystupoval pri uzatvorení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
kým žalovaný vystupoval ako fyzická osoba uspokojujúca svoje potreby, teda ako spotrebiteľ) dospel
k záveru, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Táto

skutočnosť ani nebola medzi stranami sporná. Za tohto stavu potom jednotlivé práva a povinnosti
zmluvných strán nemôžu byť v rozpore s úpravou § 52 a nasl. OZ a keďže svojou povahou ide o
spotrebiteľský úver, takáto zmluva musí mať aj náležitosti zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch.

25. Súd sa však v prvom rade vysporiadal s otázkou aktívnej legitimácie. Pri skúmaní aktívnej vecnej
legitimácie súd zisťuje, či žalobca je nositeľom práva vyplývajúceho z hmotného práva. Túto súd skúma
vždy.Vdanomprípadeideoprávovyplývajúcezozmluvyospotrebiteľskomúvereposkytnutéhobankou,
ktoré bolo postúpené tretej osobe, čiže v tomto prípade aktívna legitimácia úzko súvisí so splnením
podmienok upravených v § 92 ods. 8 Zákona o bankách (ďalej aj „ZoB“).

26. V § 92 ods. 8 ZoB sú upravené 2 základné podmienky pre možnosť banky postúpiť svoje pohľadávky
tretej osobe, a to omeškania dlžníka s plnením aspoň časti peňažného záväzku viac ako 90 dní a
písomná výzva banky pred postúpením pohľadávky. V prípade postúpenia pohľadávok súd skúma,
či pohľadávka bola skutočne postúpená. Ak pred postúpením pohľadávky musia byť splnené určité

podmienky, je súd oprávnený skúmať aj splnenie týchto podmienok. Uvedené podmienky podľa § 92
ods. 8 ZoB sú podľa názoru súdu podmienkami, ktoré musia byť splnené, aby banka mohla pohľadávku
postúpiť. V opačnom prípade banka postupuje pohľadávku v rozpore s právnou úpravou, čo spôsobuje
jej neplatnosť a má to za následok aj nedostatok aktívnej legitimácie postupníka. Omeškanie žalovaného
dlhšie ako 90 dní mal súd ku dňu prvého postúpenia pohľadávky preukázané. Pokiaľ ide o splnenie

druhej podmienky - výzvy pred postúpením pohľadávky, žalobca predložil súdu dve výzvy, z ktorých
jedna mala plniť funkciu výzvy pred zosplatnením úveru (ku ktorej nepripojil žiaden doklad o jej odoslaní
alebo doručení) a výzvu, ktorou oznámil žalovanému zosplatnenie úveru, ktorá bola žalovanému
doručená dňa 20.4.2010. Keďže strany uzavierajúce zmluvu o úvere si v zmluve nedohodli možnosť
predčasne zosplatniť úver v zmysle § 565 OZ, právny predchodca žalobcu nemohol platne vyhlásiť

predčasnú splatnosť úveru. Ak pritom § 565 OZ hovorí o dohode, musí dôjsť u oboch strán zmluvy
k výslovnému úkonu, ktorý takúto dohodu akceptuje a ktorý je vyjadrený podpisom takejto dohody.
Takáto dohoda môže byť aj súčasťou zmluvy o úvere, podstatné však je, aby bola akceptovaná oboma
stranami preukázateľným spôsobom. Na prípadnú možnosť veriteľa žiadať predčasné zosplatnenie
úveru upravenú v obchodných podmienkach, ktoré nie sú podpísané spotrebiteľom, potom súd nemôže

prihliadať, keďže takáto dohoda nepochybne upravuje právo veriteľa, ktoré je spôsobilé podstatne
zasiahnuť do postavenia spotrebiteľa a v takom prípade je potrebné trvať na tom, aby dohoda o možnosti
žiadať predčasné splatenie úveru bola kreovaná dvoma súhlasnými prejavmi oboch strán zmluvy. Za
tohtostavupotomnemožnoprihliadaťaninavýzvuzodňa13.4.2010akonavýzvupodľa§92ods.8ZoB,
keďže právny predchodca žalobcu nemohol žiadať predčasné zaplatenie celého dlhu od žalovaného

(porovnaj napr. rozhodnutie NS SR 1Cdo 147/2017 zo dňa 24.4.2018). Celý zostatok úveru nemohol
právny predchodca žalobcu v tom čase žiadať ani z dôvodu, že žalovanému nebola pred vyhlásením
mimoriadnej splatnosti úveru preukázateľne doručená alebo aspoň odoslaná výzva pred zosplatnením
úveru, čo je podmienkou na zosplatnenie úveru v zmysle § 53 ods. 9 OZ. Pohľadávku z celého úveruprávny predchodca žalobca síce mohol následne postúpiť, keďže v čase postúpenia už bola splatná
aj posledná splátka úveru, teda bol splatný celý zostatok úveru, aj keď zosplatnenie úveru nebolo
vykonané v súlade so zákonom, avšak súd nemal preukázanú inú výzvu pred postúpením pohľadávky

okrem vyššie uvedených, na ktoré súd z vyššie uvedených dôvodov nemohol prihliadať. Navyše je
potrebné uviesť, že výzva zo dňa 13.4.2010 bola žalovanému doručená takmer 1 a 3/4 roka pred prvým
postúpením pohľadávky. Aj keď v § 92 ods. 8 ZoB nie je upravená lehota, kedy je potrebné výzvu zaslať,
súd je názoru, že z logiky uvedeného ustanovenia, ktoré má okrem iného slúžiť aj na ochranu dlžníka
a má mu dať poslednú možnosť na odvrátenie postúpenia pohľadávky tretej osobe úhradou dlhu, je

potrebné vyvodiť, že by malo ísť o výzvu v primeranom čase pred postúpením pohľadávky, aby dlžník
skutočne aj mal reálnu šancu postúpenie odvrátiť. Ak totiž banka doručí dlžníkovi výzvu na zaplatenie
dlhu a potom značnú dobu pohľadávku ani neuplatní na súde, ani s ňou inak nenaloží, nemôže dlžník
po uplynutí dlhšieho časového obdobia (ako tomu bolo aj v tomto prípade) predpokladať alebo predvídať
úmyselveriteľapohľadávkupostúpiť.Zatohtostavusúdvyhodnotilpostúpeniepohľadávkyakovrozpore
so zákonom, teda ako neplatné v zmysle § 39 OZ. Súd sa v tomto smere priklonil k rozhodovacej línii,

ktorej sa pridŕžajú viaceré súdy vo svojich rozhodnutiach a ktoré na platné postúpenie pohľadávky banky
na tretiu osobu vyžadujú splnenie podmienok upravených v § 92 os. 8 ZoB. Táto rozhodovacia línia
sa z rozhodovacej praxe tunajšieho súdu javí ako väčšinová a najnovšie bolo podporená aj dvoma
rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn.
6Co/203/2015 zo dňa 19.05.2015, Krajského súdu v Prešove vo veciach sp. zn. 6Co/119/2013 zo

dňa 29.05.2014, 19Co/194/2015, 4Co/145/2014, 5Co/159/2015, Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
11Co/898/2014, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/147/2016 zo dňa 21.04.2016, Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 23Co/574/2015 zo dňa 26.01.2016, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/460/2015 zo
dňa 13.01.2016, sp. zn. 6Co/603/2015 zo dňa 22.03.2016, sp. zn. 17Co/251/2016 zo dňa 18.05.2016,
sp.zn.5Co/173/2017zodňa20.9.2017,NSSRsp.zn.1Cdo147/2017zodňa24.4.2018a7Cdo26/2017

zo dňa 28.3.2018 a ďalšie).

27. Keďže v konaní nebolo preukázané, že žalobca platne nadobudol pohľadávku uplatnenú v tomto
konaní od jeho právneho predchodcu, súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu. Keďže už samotný nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je dôvodom na

zamietnutie žaloby, súd sa nezaberal ďalšími vznesenými námietkami.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaný mal vo veci plný úspech, teda by mal nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi vo výške 100%, ale žiadne trovy si neuplatnil, preto mu nárok na náhradu trov konania

nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.