Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. november 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712218163
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1712218163.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcov: X/ T.. M. Q., N.. XX.XX.XXXX, A. Q.X.
X, A., X/ V.. M. Q., N.. XX.XX.XXXX, A. Q.X. X, A., zastúpených: Mgr. Radoslav Valápka, advokát so
sídlom Seberíniho 9, Bratislava, proti žalovanej: A. F. Y., N.. XX.XX.XXXX, A. B.C. X, W., zastúpenej:
AKSK, s.r.o., so sídlom Nám SNP 15, Banská Bystrica, o odstránenie stavby, na odvolanie žalobcov

proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 24. apríla 2017, č.k. 8C/293/2012-112, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaná má proti žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali
odstránenia stavieb postavených na pozemku parc. registra "C" KN č. XXXX/XX, vinice o výmere 2
476 m2 v katastrálnom území R., a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Vychádzal z listu vlastníctva č. XXX, z ktorého zistil, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape parcelné číslo XXXX/XX Y. výmere 2476 m2, druh
pozemkuvinice,okresW.,Y.R..Nazáklade zmluvyouzavretíbudúcejkúpnejzmluvyzodňa31.07.1998
budúci predávajúci W. F. P. A. K. M. Q. sa dohodli, že budúca kupujúca má záujem odkúpiť od budúceho
predávajúceho časť jeho nehnuteľnosti v kat. území R., a to časť z pozemku zapísaného
v KN na LV č. XXX ako parcela číslo XXX - vinice vo výmere 3162 m2 v rozsahu predmetu prevodu

600 m2 /podľa GP/, a to k stavbe RD; budúci predávajúci bol v tom čase vlastníkom
tohto pozemku v KN zapísaného na LV č. XXX P. W. Č.. XXXX v 1/1. Pôvodný žalovaný W. F. listom
zo dňa 22.08.2005 vyzýval žalobcov, že kúpili 800 + 600 m2 pôdy, ktorú mu zaplatili, avšak vzhľadom
k tomu, že sa výmere 1400 m2 nedala vložiť do katastra, dali vypracovať novú kúpnopredajnú zmluvu
na výmeru celého pozemku o výmere 2200 m2, s tým, že sa dá urobiť darovacia listina na 800 m2. Zo
zmluvy o pôžičke z 28.04.2000 zistil, že žalobca 1/ požičal pôvodnému žalovanému sumu 100 000,-
Sk, ktorú sa zaviazal vrátiť do 30.10.2000. V zmluve sa strany sporu dohodli na úrokoch,

ako aj ne vecnom plnení, spočívajúce v záväzku dlžníka, že popri úroku a splatení dlžnej
čiastky vybuduje bezodplatne pre veriteľa oplotenie jeho pozemku, nachádzajúceho sa na parcele č.
XXXX v KN zapísané na LV č. XXX v K..Ú.. R. a v článku III. bod 3 sa účastníci dohodli, že v prípade
ak žalovaný nezaplatí dlžnú sumu prevedie na veriteľa vlastnícke právo k rekreačnej chate, reštauráciu,
nachádzajúce sa na parcele č. XXXX K..Ú.. R., ktorá je vlastníctve veriteľa. Takto zistený skutkový stav
po právnej stránke posúdil podľa § 135c Občianskeho zákonníka. Mal zato, že medzi stranami nebolo

sporné,žežalobcovianadobudlinazákladekúpnejzmluvyparceluregistra"C"evidovanúnakatastrálnej
mape parcelné číslo XXXX/XX o výmere 2476 m2, druh pozemku vinice, okres Pezinok, obec R., do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobcovia sa žalobou domáhali odstrániť stavby postavenéna pozemku parcela č. XXXX/XX (bez bližšej špecifikácie stavieb), a to z dôvodu, že ide o
neoprávnenéstavby,ktorésúzároveňnelegálnymistavbami.Vzhľadomnauvedenéskúmalskutočnosti,
za ktorých bola stavba postavená, dobromyseľnosť stavebníka, či je stavebník naďalej vlastníkom, účel

užívania stavby. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že nejde o
neoprávnenú stavbu, nakoľko pôvodný žalovaný tieto stavby postavil v tom čase na svojom pozemku,
ktorých bol vlastníkom. Z oznámenia Obecného úradu M. vyplýva, že W. F. uviedol, že tieto stavby
svojpomocne postavil v roku 1996 až 1997, povolenie na uskutočnenie však nevedel predložiť. Stavebný
úrad nemal vedomosť o tom, že by tieto stavby bola povolila Obec R., ako stavebný úrad. Z uvedeného

vyplýva, že predmetné stavby nie sú legálne. To znamená, že v čase keď pôvodne žalovaný W. F.
staval stavbu, pozemok pod stavbou bol v jeho vlastníctve. Žalobcovia v čase, keď kupovali pozemok, o
existencii daných stavieb vedeli, čo vyplýva z ich písomného vyjadrenia. Na základe uvedeného dospel
k záveru, že nejde o neoprávnené stavby, ale o nepovolenú stavbu, ktoré boli zrealizované v rozpore
so stavebnými predpismi, a to bez stavebného povolenia. Nakoľko mal za preukázané, že nešlo o
neoprávnenú stavbu postavenú na cudzom pozemku, žalobu zamietol. Výrok o náhrade trov konania

odôvodnil § 255 C.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia domáhajúc sa
jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že súd prvej
inštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamajehorozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietali, že súd prvej inštancie sa nedostatočne

vysporiadal so skutočnosťou, že petit žaloby tvoril návrh na odstránenie niekoľkých stavieb, pričom
každá z nich mala odlišný právny status i osud, boli postavené v rozličných časových obdobiach a z toho
dôvodu i skúmanie oprávnenosti, resp. neoprávnenosti každej stavby malo byť posúdené individuálne a
nie paušálne. Minimálne jedna stavba bola postavená v roku 1998, teda v čase, keď už boli vlastníkmi
pozemkov nachádzajúcimi sa pod stavbami. Na podporu tohto tvrdenia uviedli skutočnosti, že v nej

právny predchodca žalobcu začal protiprávne podnikať , čoho dôsledkom bol i jeho trestnoprávny postih,
ktorý spomenuli a na podporu týchto tvrdení predložili i písomné dôkazy súvisiace s trestným konaním.
3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedla, že títo nepreukázali, že stavby, ktorých
odstránenia sa domáhajú, sú neoprávnenými stavbami postavenými bez súhlasu vlastníka pozemku.
Všetky stavby boli postavené v čase, keď bol vlastníkom pozemku jej právny predchodca, ktorý dal

na postavenie stavieb súhlas. V prípade existencie tohto súhlasu nemožno stavby považovať za
neoprávnené.Samotnýprevodpozemku,naktoromstavbystoja,považujezaabsolútneneplatnýprávny
úkon, pretože prevod mal byť len zabezpečovacím prevodom a mal slúžiť výlučne na zabezpečenie
pohľadávky žalobcov voči pôvodnému žalovanému. Zmluvu je simulovaný právny úkon, ktorý nespĺňa
náležitosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Rozsudok považuje za dostatočne

jasný, zrozumiteľný a správny.
4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcov

nie je dôvodné.
5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie vykonal všetko potrebné dokazovanie na posúdenie
oprávnenia právneho predchodcu žalovanej zriadiť stavby na pozemku vo vlastníctve žalobcov z
hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobcovia preukazovali
dôvodnosť svojej žaloby a procesnej obrany, ktorou sa žalovaná bránila proti uplatňovanému nároku,

jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z
obsahu spisu vyplynuli najavo, následne tieto; v súlade so zásadou voľného hodnotenie dôkazov (§
191 C.s.p.); správne vyhodnotil a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj
správne právne závery, keď na vec aplikoval § 135c Občianskeho zákonníka, ktorý aj správne vyložil

a svoje úvahy vedúce k záveru, že stavby postavené právnym predchodcom žalovanej na pozemku vo
vlastníctve žalobcov nie sú neoprávnenými stavbami; z dôvodu, že boli postavené na pozemku v tom
čase vo vlastníctve právneho predchodcu žalovanej; aj riadne odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup
v dostatočne potrebnom rozsahu vysvetlil s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti
a z nich vyplývajúce skutkové závery a tiež s poukazom na prijaté právne závery.

6. Neoprávnenou stavbou v zmysle § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka je stavba zriadená na
pozemkubeztoho,abystavebníkmalktomutopozemkutaképrávo,obsahomktoréhojemožnosťzriadiť
na ňom stavbu. Zriadenie stavby na cudzom pozemku bez toho, aby mal stavebník občianskoprávne
oprávnenie, tak zakladá neoprávnený zásah do vlastníckych práv vlastníka pozemku. V tomto prípadenie je prípustná klasická vlastnícka žaloba na ochranu vlastníctva, ale zákon upravuje vyporiadanie
vzájomných vzťahov vlastníka stavby a vlastníka pozemku tak, aby investície do stavby neboli zbytočne
zmarené, pokiaľ okolnosti prípadu nevyžadujú jej odstránenie. Z občianskoprávneho hľadiska nie je pre

kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej rozhodujúce, či stavebník mal stavebné povolenie a
rovnako tak nie je rozhodujúca ani vedomosť vlastníka pozemku, resp. štátnych orgánov, o
stavbe. V danej veci je preto bez významu, že stavby boli právnym predchodcom žalovanej postavené
bez stavebného povolenia.
7. Z ustálenej judikatúry ďalej vyplýva, že o neoprávnenú stavbu ide v takom prípade, kedy dôvody

neoprávnenosti stavby existovali od samého začiatku, teda k okamžiku vzniku stavby ako veci, a preto
ku vzniku neoprávnenej stavby nedôjde, ak dôvody oprávnenosti stavby dodatočne odpadli (napr.
zánikom dovoleného titulu na jej výstavbu). V prípade, ak je stavba na pozemku zriadená z hľadiska
občianskeho práva oprávnene, potom neprichádza do úvahy aplikácia § 135c Občianskeho zákonníka,
ktorá dopadá na situáciu, ak stavebník nemal od začiatku občianskoprávne oprávnenie na stavbu, a
teda staval na cudzom pozemku omylom alebo vedome porušoval právo jeho vlastníka.

8. V posudzovanej veci súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkové okolnosti týkajúce sa zriadenia
stavieb právnym predchodcom žalovanej na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov, a v tomto smere
správne konštatoval, že právny predchodca žalovanej zriadil stavby na pozemku v čase, keď bol
pozemok v jeho vlastníctve. Vzhľadom na uvedené vyvodil správny záver, že zo strany právneho
predchodcu žalovaného nemohlo dôjsť k zriadeniu neoprávnenej stavby, a preto nie

je možné v danom prípade; na vyporiadanie práv vlastníkov pozemku a vlastníka stavieb; aplikovať
postup podľa § 135c Občianskeho zákonníka.
9. Pokiaľ aj mala byť niektorá zo stavieb, odstránenia ktorej sa žalobcovia domáhajú, postavená
právnym predchodcom žalovanej v roku 1998, žalobcovia ničím nepodložili svoje tvrdenie, že už v tom
čase boli vlastníkmi pozemku. Žalobcovia sami tvrdli, že kúpnu zmluvu uzatvorili až dňa 22.02.2000,

čomu zodpovedá zápis nadobúdacieho titulu na liste vlastníctva č.XXX - Kúpa pod M.-XXX/XXXX. V
liste zo dňa 13.9.1999 právny predchodca žalovanej v súvislosti so žiadosťou o kauciu
ubezpečoval žalobcov, že v októbri 1999 vybaví ich list vlastníctva. Z uvedeného je zrejmé, že v roku
1998 žalobcovia nenadobudli vlastnícke právo vkladom do katastra nehnuteľnosti k pozemku, z ktorého
odstránenia stavieb sa domáhajú, a preto nemožno považovať ani zriadenie niektorej zo

staviebvroku1998napozemkuzaneoprávnené,pričomniejepodstatné,žežalobcoviamaliuzatvorené
s právnym predchodcom žalovanej zmluvy o budúcej zmluvy, zmluvy o pôžičke a bez významu je aj
skutočnosť, že mu vyplatili kúpnu cenu, resp. jej časť.
10. K námietke žalobcov, že súd mal skúmať oprávnenosť každej stavby individuálne a
nie paušálne, poukazuje odvolací súd na tú skutočnosť, že žalobcovia v podanej žalobe vymedzením

žalobného nároku formuláciou žalobného petitu a skutkovým odôvodnením žaloby, určili za predmet
konania "stavby" ako hromadnú vec, žiadali ich odstrániť ako súbor viacerých stavieb (jeden celok)
bez toho, aby ich bližšie individualizovali. Pokiaľ má byť predmetom plnenia individuálne určená vec,
je potrebné ju náležite identifikovať tak, aby nebola zameniteľná s inými vecami toho istého druhu.
Žalobcoviavymedzilisvojžalobnýnávrhtak,žežiadajúodstrániť"stavby",apretonedôvodnevpodanom

odvolaní namietajú, že petit žaloby tvoril návrh na odstránenie niekoľkých stavieb, a preto mal súd prvej
inštancie zohľadniť, že každá z nich mala odlišný právny režim.
11. Odvolací súd tak nepovažoval námietky žalobcov uvádzané v odvolaní za dôvodné a za stavu,
keď súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a riadne vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne vec posúdil aj po právnej stránke, žalobcami

uplatnené odvolacie dôvody nemohli obstáť. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní úspech, priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v

plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.

2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).