Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. október 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/742/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411206118
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4411206118.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Soni Zmekovej, v právnej veci navrhovateľky: C. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, zastúpená JUDr. Helenou Kontrovou, advokátkou so sídlom Semerovo
414, proti odporkyni: K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. 7, zastúpená J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.
7, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní odporkyne a
navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 6C/89/2011-164 zo dňa 12. septembra
2014 a o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č.k. 6C/89/2011-189 zo dňa
29. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňavovýrokuozrušeníavyporiadanípodielového
spoluvlastníctva p o t v r d z u j e s tým, že „nehnuteľnosti v celosti prikazuje do výlučného vlastníctva
navrhovateľky“.
II. Vo výroku o náhrade trov konania účastníkov a vo výroku o trovách štátu, napadnutý rozsudok z r u
š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
III. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky v pomere 1/4 k celku a
odporkyne v pomere 3/4 k celku nehnuteľností, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností Okresného

úradu Nové Zámky, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie J. ako parcela č.
36/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 681 m2, parcela č. 36/4 zastavané plochy a nádvoria o
výmere 116 m2 a parcela č. 36/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2 tak, že spoluvlastnícky
podiel odporkyne v pomere 3/4 k celku uvedených nehnuteľností prikazuje do vlastníctva navrhovateľky
s tým, že navrhovateľka je povinná zaplatiť odporkyni náhradu za vyporiadaný spoluvlastnícky podiel
v sume 1.590,- eur, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. O trovách konania
rozhodoltak,žeodporkyňajepovinnázaplatiťnavrhovateľketrovykonaniavsume1.009,40eura, dorúk

právnej zástupkyne navrhovateľky JUDr. Heleny Kontrovej, so sídlom Semerovo 414, do 15 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. O trovách štátu rozhodol tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť
súdu prvého stupňa trovy štátu v sume 206,13 eura, do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie a ustanovenia § 136 ods. 1, §
141 ods. 1, § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 41 ods. 1, § 70, § 71 ods. 3 zákona č. 162/1995
Z.z. o katastri nehnuteľností, konštatujúc dôvodnosť podaného návrhu navrhovateľky. Za preukázané

považoval, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou parciel registra "C" č. 36/1, 36/4 a 36/5
zapísaných na LV č. XXXX k.ú. J., a to v pomere 1/4 k celku a odporkyňa je podielovou spoluvlastníčkou
uvedených parciel v pomere 3/4 k celku. Rovnako mal za preukázané, že navrhovateľka je výlučnou
vlastníčkou stavieb - rodinného domu súp.č. XXX na parcele č. 36/4 a letnej kuchyne súp.č. XXX naparcele č. 36/5 , zapísané na LV č. XXXX, k.ú. J.. Uviedol, že navrhovateľka sa návrhom vo veci samej
domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva s odporkyňou, keďže už nemá záujem
zotrvať v podielovom spoluvlastníctve. Súd prvého stupňa v konaní nariadil znalecké dokazovanie za

účelom zistenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve účastníčok a tiež
skutočnosť, či predmetné nehnuteľnosti je možné reálne rozdeliť medzi účastníčky podľa veľkosti ich
spoluvlastníckych podielov. Zo znaleckého posudku znalkyne Ing. Gertrúdy Hlavičkovej č. 24/2012
zo dňa 20.02.2012 vyplýva, že všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností, ktoré sú predmetom
vyporiadania predstavuje sumu 2.120,- eur. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva aj to, že predmetné

nehnuteľnosti nie je možné reálne rozdeliť medzi účastníkov podľa veľkosti ich spoluvlastníckych
podielov, ako ani spôsobom navrhnutým v konaní odporkyňou a to jej náčrtom (čl. 29 spisu). Nemožnosť
reálneho rozdelenia nehnuteľností podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov v pomere 1/4 a 3/4 bolo
znalkyňou odôvodnené tým, že k využívaniu rodinného domu je potrebný priamy vstup zo spevnenej
komunikácie obce, k využívaniu letnej kuchyne je potrebný prístup z rodinného domu, k údržbe oboch
stavieb je potrebný prístup k fasáde a strešnej konštrukcií predmetných stavieb, pričom k rodinnému

domu vedú prípojky, ktoré majú ochranné pásma na údržbu, pričom podiel navrhovateľky vzhľadom na
jej
spoluvlastnícky podiel k parcele č. 36/1 predstavuje 170,25 m2, a táto plocha je menšia ako plocha,
ktorou by sa dali ošetriť predchádzajúce podmienky. Zároveň pozemky na parcele č. 36/4 a 36/5 sú
pod stavbami, t.j. pod rodinným domom súp. č. XXX a letnou kuchyňou súp.č. XXX a tieto pozemky

nie je možné reálne rozdeliť v pomere 1/4 a 3/4, keďže nie je možnosť ich využitia iného druhu.
Nemožnosť rozdelenia pozemku podľa návrhu odporkyne na reálne rozdelenie nehnuteľností bola
odôvodnená tým, že tento spôsobom nie je v súlade so zápisom v katastri a nie je v súlade so
základnými požiadavkami na stavby a údržbou stavieb podľa stavebného zákona. Súd poukázal aj
na to, že uznesením č.k. 6C/89/2011-135 zo dňa 20.09.2012 bolo toto konanie prerušené a to až

do právoplatného ukončenia konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Nové Zámky sp. zn.
6C/1/2012, v ktorom sa odporkyňa domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi
navrhovateľkou a jej matkou K. D. zo dňa 20.03.1995, na základe ktorej sa navrhovateľka stala výlučnou
vlastníčkou rodinného domu súp.č. XXX na parcele č. 36/4 a letnej kuchyne súp.č. XXX na parcele
č. 36/5 , zapísané na LV č. XXXX, k.ú. J.. V tomto konaní Okresný súd Nové Zámky rozsudkom

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/160/2014 zo dňa 09.04.2014 návrh na
určenie neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
06.06.2014 a súd prvého stupňa uznesením zo dňa 27.06.2014 pokračoval v prerušenom konaní. Ani po
pokračovaní v tomto konaní nedošlo medzi účastníčkami k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva a preto na návrhu navrhovateľky súd postupujúc podľa § 142 odsek l Občianskeho

zákonníka zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníčok a to prikázaním spoluvlastníckeho podielu
odporkyne navrhovateľke za primeranú náhradu. Pri rozhodovaní zohľadnil jednak reálnu pripravenosť
navrhovateľky vyplatiť odporkyni jej spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam, ako aj na
to, aby predmetné nehnuteľnosti mohli byť navrhovateľkou účelne využité, keďže na parcelách č. 36/4
a 36/5 sa nachádzajú stavby, a to rodinný dom súp.č. XXX a letná kuchyňa súp.č. XXX, ktoré sú vo

výlučnom vlastníctve navrhovateľky. V prípade, ak by súd spoluvlastnícky podiel navrhovateľky prikázal
do výlučného vlastníctva odporkyni, nebol by zabezpečený prístup k uvedeným nehnuteľnostiam -
stavbám vo vlastníctve navrhovateľky a tým by bolo znemožnené riadne užívanie týchto stavieb a
takýto stav by v budúcnosti zapríčiňoval ďalšie rozpory medzi účastníkmi ohľadne užívania stavieb,
resp. užívania pozemkov. Za rozhodujúcu skutočnosť tak súd považoval to, že navrhovateľka ako

výlučnávlastníčkastaviebbolazároveňvýlučnouajpodielovouspoluvlastníčkouvpomere1/4priľahlých
pozemkov, t.j. parciel, ktorých vyporiadania sa navrhovateľka domáhala. Z dôvodu, že súd prikázal
spoluvlastnícky podiel navrhovateľke, rozhodol o jej povinnosť vyplatiť odporkyni náhradu za prikázaný
spoluvlastnícky podiel celkom v sume 1.590,- eura, ktorá suma predstavuje 3/4 hodnoty predmetných
nehnuteľnosti. V tejto súvislosti vychádzal zo stanovej všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností

v znaleckom posudku ustanovenej znalkyne Ing. Gertrúdy Hlavičkovej, ktorá určila ich celkovú hodnotu
vo výške 2.120,- eur. Námietky odporkyne týkajúce sa nesprávneho zápisu predmetných nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX k.ú. J. a na LV č. XXXX k.ú. J., súd nezohľadnil, pretože v zmysle §
41 odsek 1 a § 70 odsek 1, 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností údaje zapísané v
katastri nehnuteľností sa záväzné a v konaní nebolo preukázané, že v katastri nehnuteľností sú uvedené

nesprávne údaje k predmetným nehnuteľnostiam. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1
OSP a navrhovateľke, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania v sume 1.009,40
eura pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 93,- eur a trov právneho zastúpenia v
sume 916,40 eur. Súd trovy právneho zastúpenia priznal navrhovateľke podľa § 10 odsek 1, § 14 odsek1 písmeno a) b), c), odsek 5, § 16 odsek 3, odsek 4 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej do 30.05.2013 a tiež podľa § 10 odsek 1, § 13a
odsek 1 písmeno d) odsek 4, § 16 odsek 3, odsek 4 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej od 01.06.2013. Súd nepriznal navrhovateľke ňou
požadovanéhotovévýdavkyvsume355,-eur,atozavyhotoveniegeometrickéhoplánuvsume300,-eur
a za vyhotovenie znaleckého posudku Ing. Eleonórou Balogovou v sume 55,- eur, keďže tieto výdavky
neboli výdavkami v konaní, lebo konanie začalo 01.04.2011, geometrický plán bol vyhotovený v roku
2009 a vyhotovenie znaleckého posudku Ing. Balogovou súd nepožadoval.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie odporkyňa a navrhovateľka.
Odporkyňa odvolaním napadla rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu, namietajúc, že súd
nezohľadnil dôkazné spisy, ktoré boli zaslané na súd a ktoré uvádzajú ako došlo k falšovaniu pri vydaní
darovacej zmluvy zo dňa 29.03.1995. Okrem toho namietala, že bez zákonných podkladov geodet
vytvoril parc. č. 36/4, 36/5 a stavbu letná kuchyňa. Ďalej nesúhlasila s náhradou trov konania vo výške
1.040,- eur právnej zástupkyni navrhovateľky, ani s náhradou trov štátu v sume 206,18 eura, keďže

nie je uvedené v rozhodnutí z čoho tento poplatok pozostáva. Nesúhlasila s právnym názorom súdu
prvého stupňa, na základe ktorého rozhodol o prikázaní jej spoluvlastníckeho podielu do vlastníctva
navrhovateľky.
Navrhovateľka odvolaním napadla rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov konania.
Dôvodila tým, že napriek úspechu v konaní, súd priznal trovy konania len čiastočne. Poukázala na

to, že pre nesúhlas odporkyne v konaní, súd ustanovil do konania znalca, čím sa konanie predĺžilo a
zvýšili výdavky na znalečné. Poukazujúc na majetkové pomery odporkyne a jej manžela mala za to,
že postačujú na úhradu trov konania. Na základe uvedeného žiadala rozsudok súdu prvého stupňa v
časti týkajúcej sa trov konania zmeniť a priznať jej trovy v uplatnenej výške 1.417,93 eura. Záverom si
uplatnila aj náhradu trov odvolacieho konania.

K odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá sa s rozsudkom súdu prvého stupňa
vovecisamejstotožňujeavtejtočastihožiadaakovecnesprávnypotvrdiť.Uviedla,žepripodanínávrhu
vychádzala z údajov uvedených v katastri nehnuteľností, a to z údajov na LV č. XXXX. Založeniu listu
vlastníctva predchádzalo konanie o dedičstve sp. zn. 16D/266/2010 ako aj vyhotovenie geometrického
plánu č. 62/2009, vychádzajúci z údajov pozemnoknižnej vložky č. XX. Na základe dedičského konania

nadobudla vlastnícke právo aj odporkyňa, vrátane tých vlastníkov, ktorí jej podiel darovali. Poukazujúc
na ust. § 70 ods. 1, 2 zákona o katastri nehnuteľností, konštatovala, že údaje katastra sú hodnoverné,
pokiaľ sa nepreukáže opak. Okrem toho poukázala na to, že odporkyňa podáva zmätočné podania na
rôzne inštitúcie a opakovane preukazuje absolútnu neznalosť veci.
K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadrila odporkyňa, nesúhlasiac s výškou trov konania

uplatnených navrhovateľkou vo výške 1.417,93 eura, pretože rozsudok v danej veci bol vydaný na
základe sfalšovaných dokladov.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný dôvodmi odvolania navrhovateľky a
odporkyne (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods.
1 OSP), prejednal vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným

vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a po prejednaní veci
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva jevecnesprávneapretoho podľa§219ods.1OSPpotvrdilstým,žeopravilformuláciu
výrokutak,že„nehnuteľnostivcelostiprikazujedovýlučnéhovlastníctvanavrhovateľky“avnapadnutom
výroku o náhrade trov konania účastníkov a vo výroku o trovách štátu rozsudok súdu prvého stupňa

zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP a vec vrátiť na v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie.
Predmetom odvolacieho konania bolo aj napadnuté uznesenie súdu prvého č. k. 6C/89/2011-189 zo dňa
29. októbra 2014, odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa treba ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť.
V tejto veci sa navrhovateľka návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 01.04.2011 domáhala

zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri
nehnuteľností Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor na LV č. XXXX katastrálne územie J.
ako parcela č. 36/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 681 m2, parc. č. 36/4 zastavané plochy
a nádvoria o výmere 116 m2 a parcela č. 36/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2, ktoré
nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky v pomere 1/4 k celku a odporkyne v

pomere 3/4 k celku. Návrh odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXXX k.ú. J., a to stavieb - rodinný dom súp.č. XXX postavený na parcele č. 36/4 a letná
kuchyňa súp.č. XXX, ktorá je postavená na parc. č. 35/5. Keďže navrhovateľka nemá záujem na
zotrvaní v podielovom spoluvlastníctve s odporkyňou, má záujem dať do súladu vlastnícke právo kstavbám a pozemkom tak, aby mohla užívať svoje nehnuteľnosti, pričom odporkyňa na jej návrhy na
uzavretie dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva nereagovala, žiadala zrušiť ich podielové
spoluvlastníctvo a vyporiadať tak, že súd prikáže nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva navrhovateľky,

pretože reálna deľba spornej nehnuteľnosti nie je možná a zároveň jej bude uložená povinnosť vyplatiť
odporkyni hodnotu jej spoluvlastníckeho podielu. Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec dospel k
záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia v časti zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva účastníčok.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa v časti, ktorej zrušil a vyporiadal

podielové spoluvlastníctvo účastníčok, správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu
urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto
poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho aby odvolací súd tieto dôvody
opakoval.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd dodáva, že pri úprave zániku podielového
spoluvlastníctva vychádza Občiansky zákonník zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v
spoluvlastníckom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku je dohoda spoluvlastníkov o jeho zrušení a
vyporiadaní (§ 141 OZ). Ak k tejto dohode spoluvlastníkov nedôjde, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého z nich súd svojim autoritatívnym rozhodnutím. Spôsoby tohto

vyporiadania, ich poradie a zásady, ktorými sa súd pri vyporiadaní musí riadiť sú uvedené v § 142 ods. 1
OZ. Pri vyporiadaní súd prihliada na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci
(prvý spôsob autoritatívneho vyporiadania) dobre možné, súd pristúpi k druhému spôsobu vyporiadania
a prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to,
aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, nariadi jej predaj a výťažok

rozdelí podľa podielov (tretí spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva). V predmetnej veci pri
zrušení podielového spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti súd prvého stupňa postupoval v súlade
s ustanovením § 142 ods. 1 OZ a správne rozhodol, ak prikázal nehnuteľnosť za primeranú náhradu
navrhovateľke. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že reálna deľba spornej nehnuteľnosti podľa
veľkosti spoluvlastníckych podielov účastníčok ako ani spôsobom navrhovaným v konaní odporkyňou,

nie je možná, preto súd správne pristúpil k druhému spôsobu vyporiadania a prikázal vec za primeranú
náhradu navrhovateľke, pričom správne prihliadol na účelné využitie veci ako aj na reálnu pripravenosť
navrhovateľky vyplatiť odporkyni jej spoluvlastnícky podiel. Za rozhodujúcu skutočnosť treba považovať
aj podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť, že ak by bola sporná nehnuteľnosť prikázaná do
výlučného vlastníctva odporkyne, navrhovateľka by ako výlučná vlastníčka stavieb (rodinný dom na

parc. č. 36/4 a letná kuchyňa na parc .č. 36/5) stojacich na parc. č. 36/4, 36/5 patriacich do podielového
spoluvlastníctva, nemala zabezpečený k týmto stavbám prístup a tým by bolo znemožnené riadne
užívanie týchto stavieb, čo by bolo príčinou ďalších rozporov medzi účastníkmi ohľadne užívania
stavieb, resp. užívania pozemkov. S ohľadom na dôvody odporkyne uvádzané v odvolaní odvolací
súd konštatuje, že tieto sú totožné s jej tvrdením pred súdom prvého stupňa, pričom súd sa s nimi

v napadnutom rozsudku vysporiadal. Odvolací súd v ďalšom poukazuje na dostatočné dôvody, ktoré
uviedol súd prvého stupňa v rozsudku v tejto napadnutej časti, a s ktorými sa odvolací súd v plnom
rozsahustotožnil,pričomanidôvodyuvádzanéodporkyňouvtomtosmere vpísomnepodanomodvolaní
nemôžu nijako zmeniť inak správne skutkové zistenia a právne závery súdu prvého stupňa. Odvolací
súd však poukazuje na nesprávnosť vo výroku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva,

v ktorom súd prvého stupňa nesprávne uviedol, že sa prikazuje navrhovateľke spoluvlastnícky podiel
odporkyne v pomere 3 celku. Predmetom zrušenia
a vyporiadania vždy musí byť celá vec (hnuteľná, nehnuteľná), ktorá je predmetom podielového
spoluvlastníctva a nie iba spoluvlastnícky podiel. Ak súd prikazuje vec za primeranú náhradu jednému
spoluvlastníkovi, vo výroku rozsudku vyjadrí, že zrušuje spoluvlastníctvo k celej veci a že celá vec

sa prikazuje do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov. Uvedené však nemá za následok
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, preto odvolací súd rozsudok v časti zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva účastníčok ako vecne správny potvrdil s tým, že opravil výrok rozsudku
súdu prvého stupňa tak, že nehnuteľnosť sa v celosti prikazuje do výlučného vlastníctva navrhovateľky.
Skutočnosť, že sa navrhovateľke prikazuje celá nehnuteľnosť, hoci bola spoluvlastníčkou v 1 ine sa

zohľadnilo pri vyporiadaníspoluvlastníctvatak,ženavrhovateľkajepovinnázaplatiťodporkyniibasumu
zodpovedajúcu výške jej spoluvlastníckeho podielu (3), ktorý bol prikázaný navrhovateľke.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.Odvolací súd vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania účastníkov a vo výroku o trovách štátu,
napadnutý rozsudok zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že rozhodnutie o trovách

štátu, súd prvého stupňa ničím neodôvodnil ako ani neuviedol ustanovenie podľa ktorého o trovách
štátu rozhodol. Pokiaľ išlo výrok o trovách konania, súd prvého stupňa jednak priznal navrhovateľke
odmenu aj za úkony právnej služby, ktoré si navrhovateľka neuplatnila (účasť na pojednávaní dňa
26.06.2012) a rovnako sa nedostatočne zaoberal účelnosťou jednotlivých úkonov právnej služby, ktoré
boli navrhovateľke priznané. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že aj keď účastník má nárok na

náhradu trov konania, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. Náhrada trov
priznaných podľa § 142 ods. 1 OSP sa vzťahuje len na účelne vynaložené trovy konania. Z uvedeného
dôvodu bude potrebné preskúmať účelnosť jednotlivých úkonov, vyúčtovaných navrhovateľkou (č. l. 157
listu). V ďalšom konaní preto súd prvého stupňa opätovne rozhodne o náhrade trov konania ako aj
o trovách štátu s tým, že svoje rozhodnutie aj v tejto časti riadne odôvodní tak, aby spĺňalo všetky
náležitosti rozhodnutia v zmysle ust. § 157 ods. 2, § 167 ods. 2 a § 169 ods. 1 OSP. V novom rozhodnutí

zároveň súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.
Predmetom odvolacieho konania bolo aj uznesenie súdu prvého stupňa č.k. 6C/89/2011-189 zo
dňa 29. októbra 2014, ktorým súd uložil podľa položky č. 1a Sadzobníka súdnych poplatkov odporkyni
povinnosť, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy zaplatila súdny poplatok za podané odvolanie vo
výške 95,- eur, a to v kolkoch, prípadne pripojením príkazu na úhradu.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá s povinnosťou zaplatiť
súdny poplatok v sume 95,- eur nesúhlasila. V odvolaní uviedla, že súd ešte neriešil kvalifikované
dôkazové body falšovania údajov. Uvedené je pritom riešené aj Okresnou prokuratúrou Nové Zámky
pod sp .zn. Pd 153/14/440-1.
Podľa§1ods.1zákonač.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochvzneníúčinnomvčasepodaniaodvolania,

súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa
vykonávajúnanávrhazaúkonyorgánovštátnejsprávysúdovaprokuratúry(ďalejlen"poplatkovýúkon")
uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"),
ktorý tvorí prílohu tohto zákona.
Podľa § 2 ods. 4 citovaného zákona v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie,

pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti
rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania
a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ
a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu
poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou.
Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým
konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci
samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Podľa položky 1a Sadzobníka súdnych poplatkov z návrhu na začatie konania, ak nie je
ustanovená osobitná sadzba a) z ceny (z úhrady) 6%, najmenej 16,50 eura, predmetu konania
najviac 16.596,50 eura alebo z hodnoty v obchodných veciach predmetu sporu najviac
33.193,50 eura.
Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní odporkyne dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého

uznesenia súdu prvého stupňa. V danom prípade odporkyni, ktorá je v zmysle § 2 ods. 4 zákona
o súdnych poplatkoch, poplatníkom, v súvislosti s podaním odvolania proti rozsudku súdu prvého
stupňa zo dňa 12.09.2014 č.k. 6C/189/2011-164 vznikla podľa § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych
poplatkoch poplatková povinnosť. Súd prvého stupňa preto správne napadnutým uznesením uložil
odporkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie a rovnako tak správne stanovil i výšku

súdneho poplatku v sume 95,- eur v súlade s položkou 1a Sadzobníka súdnych poplatkov. Pokiaľ išlo
o námietky odporkyne v odvolaní, tieto sa týkali veci samej a nie jej poplatkovej povinnosti za podané
odvolanie.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP
ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.