Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. október 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/231/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5317205057
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5317205057.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: Prima banka
Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: J. S., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom M. R. I. XXXX/XX, P., E.
o zaplatenie 94,64 eur istiny s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Čadca č.k. 7Csp/59/2017-56 zo dňa 30. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e c h á v a n e d o t k n u t ý vo výroku (I.) o povinnosti
žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 94,64 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j vo zvyšnej časti (výroky II. a III.).

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (jeho výrokom I.) okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 94,64 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Východiskovo ustálil, že medzi žalobcom a
žalovanou bola dňa 08.11.2012 uzatvorená Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov
a služieb, ktorej súčasťou bolo aj dojednanie Zmluvy o bežnom účte podľa § 708 a nasl. Obchodného

zákonníka, na základe žalobca pre žalovanú viedol bežný účet. Zo žalobcom predložených výpisov
z účtu za obdobia od 29.11.2014 do 31.05.2017 vyplýva, akým spôsobom vznikol žalovanej na účte
nepovolenýdebet,ktorýkudňu20.06.2017akovýsledoksúčtukreditnýchadebetnýchoperáciínatomto
účte predstavoval sumu 94,64 eur. Žalovaná tento dlh žalobcovi nezaplatila, nárok žiadnym spôsobom
nerozporovala, preto súd žalovanej uložil povinnosť predmetnú sumu (94,64 eur) žalobcovi zaplatiť.
2. Pokiaľ sa však žalobca následne domáhal aj zaplatenia úroku vo výške 28 % ročne zo sumy 94,64 eur
od 21.06.2017 do zaplatenia, podľa súdu prvej inštancie zo žalobcom predložených listinných dôkazov

nevyplýva, že by úrok v takejto výške bol medzi stranami dohodnutý v zmluve. Žalobca nepredložil
súdu žiaden dôkaz, ktorým by preukázal, že by mal mať v prípade nepovoleného prečerpania nárok
na zaplatenie úroku vo výške 28 % ročne. Dospel preto k záveru, že žalobca nemôže voči žalovanej
uplatňovať nárok na zaplatenie úroku, ktorého výška dohodnutá nebola. Žalobca teda v tejto časti -
ohľadne uplatneného úroku vo výške 28 % zo žalovanej istiny - neuniesol dôkazné bremeno, preto súd
žalobu v časti o zaplatenie úroku vo výške 28 % ročne zo sumy 94,64 eur od 21.06.2017 do zaplatenia
ako nedôvodnú zamietol.

3. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca mal v spore
úspech v plnom rozsahu čo do výšky uplatnenej sumy istiny 94,64 eur. Neúspech žalobcu bol len v časti
príslušenstva pohľadávky, preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.4. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby, podal odvolanie žalobca a
domáhal sa zmeny v podobe vyhovenia žalobe v plnom rozsahu. S poukazom na rozsudok Súdneho
dvora EÚ vo veci C-42/15 zdôraznil, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný

dokument, ale všetky špecifikované náležitosti musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom
nosiči. Uvedené podľa odvolateľa znamená, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemusia
byť nevyhnutne v samotnom texte zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných
podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalovaná pritom svojím
podpisom na zmluve potvrdila, že sa oboznámila s obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou zmluvy

tak,akotovyplývazčl.IVbod4zmluvy.Ďalejzčl.IVbod2zmluvyvyplýva,žezaposkytovanieproduktov
a služieb je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa sadzobníka poplatkov v platnom znení, pričom
žalovaná vyhlásila, že sa oboznámila s poplatkami súvisiacimi s príslušnou zmluvou a sadzobníkom
poplatkov.
5. Odvolateľ poukázal na bod 3.12 všeobecných obchodných podmienok určených od 01.02.2014, v
zmysle ktorého pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom

zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom, ako aj v
iných prípadoch, môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Z povoleného prečerpania je
majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úok pri
nepovolenom prečerpaní účtu“. S oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta ako
Obchodný zákonník, tak aj zákon o spotrebiteľských úveroch v § 18 ods. 1, v zmysle ktorého postačuje,

aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Žalobca zverejňuje výšku
úrokových sadzieb v úrokovej výveske na web stránke, preto považuje zamietnutie nároku na úrok za
nedôvodné.
6. Napokon, pokiaľ podľa odvolateľa súd považoval návrh za neúplný, mal žalobcu vyzvať na jeho
doplnenie, resp. opravu v zmysle § 129 ods. 1 CSP. Ak takto nepostupoval a napriek tomu vo veci

meritórne rozhodol, uvedený postup je vadný a žalobcovi tým bola odňatá možnosť uplatňovať si
procesné práva za účelom určenej ochrany jeho práv.

7. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 CSP (z tohto titulu nedotknutým ponechal odvolaním nenapadnutý a
nezávislývýrokopovinnostižalovanejzaplatiťžalobcovičiastku94,64eur)abeznariadeniaodvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne

správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

9. Neobstojí odvolacia námietka o odňatí možnosti konať. Odvolateľ totiž zamieňa neúplnosť návrhu/
žaloby (ako zákonný dôvod pre výzvu na opravu/doplnenie) s neunesením dôkazného bremena (ako je
tomu v súdenej veci - bod 2 tohto odôvodnenia). V zmysle žalobcom naznačovaného výkladu by mal

súd vyzvať stranu sporu (prioritne žalobcu, ktorý si uplatňuje konkrétny nárok) na predloženie takých
dôkazov, na základe ktorých mu bude v spore vyhovené. Takýto prístup je však v zásadnom rozpore
so základnými (ústavnými) princípmi civilného sporového konania, a to s princípom rovnosti strán a
nestrannosti súdu. Úlohou súdu nie je viesť konanie tak, aby žalobca bol v spore úspešný; t.j. aby sám
iniciatívne vymedzoval rozhodujúce skutkové tvrdenia a vyhľadával k nim sa viažuce dôkazy.

10. Následne zásadná časť argumentácie odvolateľa (body 4 a 5 tohto odôvodnenia) smeruje k
faktickému vylúčeniu zmluvného procesu v rámci príslušnej fázy kontraktácie zmluvných strán. Bez
spochybnenia prezentovaných záverov o tom, že obchodné podmienky nemusia byť v samotnom
texte zmluvy, niet legitímneho dôvodu upustiť od ustálených záverov aplikačnej praxe súdov, v zmysle

ktorých majú všeobecné obchodné podmienky slúžiť „len“ na bližšie vysvetlenie vzájomných povinností
účastníkov zmluvy, či širších súvislosti poskytovanej služby, rozhodne však nemajú byť priestorom na
formulovanie tak významných náležitostí zmluvy, akými sú úroky (vrátane sankčných). Tieto preto musia
byť esenciálnou náležitosťou textu základnej zmluvy. Na požiadavke osobitnej/zvýšenej pozornosti,
ktorú je v zmysle noriem/politík EÚ potrebné venovať ochrane spotrebiteľa, je založená pretenzia

individuálneho a písomného dojedania zásadných zmluvných ustanovení, medzi ktoré nepochybne
úprava úrokov patrí.
11. Nadväzne je správnym záver okresného súdu, že v okolnostiach posudzovanej veci absentuje
kvalifikované zmluvné dojednanie, ktoré by bolo výsledkom dohody účastníkov a zakladalo nárokžalobcu na uplatnený úrok, v danom vzťahu ide o jednostranne prejavenú vôľu žalobcu. Obsah
Sadzobníka, resp. všeobecných obchodných podmienok je z tohto/určujúceho hľadiska právne
irelevantný. Ich vyššie opísaná (len „doplňujúca“) povaha, ako i značná rozsiahlosť a neprehľadnosť

textu (právneho a ekonomického charakteru) vylučujú možnosť, aby boli považované za prameň
základných zmluvných náležitostí. Prijatie argumentácie žalobcu o možnosti banky ľubovoľne vymedziť
vo vlastnom sadzobníku akékoľvek poplatky a v akejkoľvek výške, odporuje základným princípom
zmluvného vzťahu, k ochrane ktorého je v prípade spotrebiteľa vytvorený celý systém spotrebiteľskej
právnej ochrany. Ide o neprijateľný diktát sankčných opatrení zo strany dodávateľa, ktorý - ako už bolo

konštatované i vyššie - nemôže požívať súdnu ochranu.

12. Z iných dôvodov nesprávnosť napadnutého rozhodnutia žalobca nenamietal. Odvolací súd, viazaný
nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi odvolacími dôvodmi, ktoré odvolateľ vo svojom odvolaní vymedzí
v lehote zákonom stanovenej na podanie odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), preto rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti potvrdil.

13. O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto
mu vznikla povinnosť nahradiť protistrane odvolacie trovy v plnom rozsahu. Žalovanej však v súvislosti s
predmetným odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli. Z tohto dôvodu odvolací súd súhrnným výrokom

nepriznal nárok náhradu trov žiadnej zo strán sporu.

14. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.