Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. január 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7Csp/64/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818201675
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8818201675.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdVranovnadTopľouvsporežalobcu:V.N.,S..XX.XX.XXXX,M.Z.N.XXX/XX,A.S.N.,zast.:

JUDr. Igor Šafranko, advokát, Advokátska kancelária so sídlom ul. Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník,
proti žalovanému: SMSCREDITS s.r.o., so sídlom Dlhá 95C, Žilina, IČO: 44 769 911, zast.: HRONČEK &
PARTNERS s.r.o., so sídlom Národná 10, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327 o zdržanie sa použitia Dohody
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov z 13.02.2013
na výkon zrážok zo mzdy žalobcu.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške náhrady
trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že žalovaný v 1.rade
je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov z 13.02.2013, na výkon
zrážok zo mzdy žalobcu, ako aj náhrady trov konania.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovaným v 1.rade chcel uzatvoriť úverovú zmluvu, pričom
žalovaný v 1.rade mu predložil listiny s tým, že ak chce, aby mu bol poskytnutý úver, je potrebné

predložené listiny podpísať. Predložené listiny podpísal v presvedčení, že uzatvoril zmluvu o pôžičke č.
015915/28.3.2013, z 28.03.2013. Až od svojho zamestnávateľa, zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo
mzdy z 29.03.2018, ktorú žalovaný v 1.rade predložil jeho zamestnávateľovi, sa dozvedel, že podpísal
aj Dohodu. Dohoda umožňuje žalovanému v 1.rade, aby od neho vymohol plnenia z neprijateľných
zmluvných podmienok, bez súdnej kontroly. V súvislosti s Dohodu mu nebolo nič bližšie vysvetlené.
Samotné vyhotovenie Dohody je typický formulár, z ktorého nevyplýva možnosť zmeny jeho textu, tak
po obsahovej, ako aj formálnej stránke. Aj keď je Dohoda uzavretá vo forme osobitnej listiny, nebol

o jej dôsledkoch nijako poučený a nemal možnosť ju odmietnuť, ak chcel úver získať. Žalovaný v
1.rade požiadal jeho zamestnávateľa, žalovaného v 2.rade, o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek
skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu uložilo povinnosť plniť, žalovaný v
2.rade, ako jeho zamestnávateľ, je povinný vykonávať zrážky z jeho mzdy a nemá možnosť ich priamo
zastaviť, ani obmedziť. Žalovaný v 2.rade, je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy, bez
ohľadu na existenciu sporu. Žalovaný v 1.rade ako veriteľ, výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to
bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Chýba akákoľvek súdna kontrola spotrebiteľskej zmluvy, z toho

hľadiska, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by podliehali ex offo súdnej
kontrole. Žiadosť veriteľa jeho zamestnávateľovi, žalovanému v 2.rade, o vykonávanie zrážok zo mzdy,
preukazuje listom z 29.03.2018 a tým zároveň osvedčuje vecnú súvislosť medzi zrážkami zo mzdy
a spornou Dohodou. Podľa zmluvy mal byť poskytnutý úver splatený v lehote splatnosti 15 dní a topočnúc dňom poskytnutia pôžičky, t.j. lehota splatnosti začala plynúť 28.03.2013 a uplynula 11.04.2013.
Vykonávaním zrážok z jeho mzdy by preto dochádzalo k plneniu na premlčanú pohľadávku. Zároveň
poukázal na ust. § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 v znení účinnom od 01.05.2014, ako aj na

dôvodovú správu k zákonu č. 102/2014 Z.z. Aj keby dohoda, ktorú uzatvoril so žalovaným v 1.rade
bola platná, tak podľa jeho názoru, vzhľadom na to, že ňou žalovaný v 1.rade nezohľadňuje premlčanie
dlhu, obstojí jeho návrh, aby bolo žalovaným v 1. a 2.rade uložené neodkladné opatrenie, zdržať sa
použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, z 13.02.2013. Obava, že žalovaný v 1.rade
zasiahne do jeho majetku, bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení sa reálne naplnila požiadaním

jeho zamestnávateľa, žalovaného v 2.rade, o vykonanie zrážok zo mzdy. V záujme predídenia vzniku
majetkovej ujmy navrhol, aby sa dočasne zakázal žalovaným výkon zrážok zo mzdy. V súdnej veci
je podľa jej názoru dôvodné dočasné opatrenie aj voči jeho zamestnávateľovi, žalovanému v 2.rade.
Civilný sporový poriadok umožňuje uložiť neodkladné opatrenie len strane konania. Vzhľadom na túto
skutočnosť označil svojho zamestnávateľa ako žalovaného v 2.rade, avšak okrem uloženia povinnosti
zdržaťsavykonávaniazrážokzomzdysivočinemuneuplatňuježiadneinénároky.Nedisponuježiadnym

iným prostriedkom ochrany pred ústavne nekonformným zásahom do jeho majetku. Na podporu svojho
návrhu poukázal aj na uznesenia Krajského súdu v Prešove, medzi inými napr. uznesenie Krajského
súdu v Prešove, sp.zn. 2Co/199/2016 z 23.11.2016, 11Co/107/2016, z 15.02.2016, 16Co/29/2017, z
24.07.2017 a iné.

3.Uznesenímtunajšiehosúduč.k.7Csp/64/2018-25zodňa18.06.2018súduložilžalovanémuv1.rade
povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, z 13.02.2013 k prílohe č. 1 k
Zmluve o pôžičke uzavretej medzi veriteľom River Euro, s.r.o. a dlžníkom V. N. na výkon zrážok zo mzdy
žalobcu,doprávoplatnéhoskončeniakonaniavovecisamejozdržaniesapoužitiaDohodyozrážkachzo
mzdy.Návrhvočižalovanémuv2.radezamietol.Súdzároveňuložilzamestnávateľovižalobcupovinnosť

zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov,
z 13.02.2013. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči zamestnávateľovi zamietol a zároveň
rozhodol, že toto neodkladné opatrenie bude trvať až do právoplatného skončenia konania o zdržanie
sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ktoré je vedené na Okresnom súde Vranov
nad Topľou pod sp.zn. 7Csp/64/2018.

4. Vo veci samej súd ďalej konal len so žalovaným v 1.rade, ktorého označuje ako žalovaný.

5. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to zmluvou o pôžičke, žiadosťou
o zrážky zo mzdy 015915/01, Prílohou č. 1 k Zmluve o pôžičke/Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov uzatvorená v súlade s ustanovením § 551 OZ, písomným podaním žalobcu zo dňa 02.07.2018,
písomným podaním žalovaného zo dňa 24.07.2018, výsluchom a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Zo zmluvy o pôžičke č. 015915/28.03.2013 zo dňa 28.03.2013 vyplýva, že veriteľ poskytol dlžníkovi
pôžičku vo výške 350 eur na bankový účet uvedený v záhlaví predmetnej zmluvy a dlžník sa zaväzuje
poskytnutú pôžičku veriteľovi vrátiť a zaplatiť do dohodnutého dňa splatnosti pôžičky sumu vo výške
392,30 eur. Dlžník je povinný uhradiť celkovú dlžnú čiastku alebo minimálny poplatok na predĺženie
splatnosti pôžičky na niektorý z bankových účtov veriteľa. Dlžník sa zaväzuje vrátiť Veriteľovi istinu

poskytnutej pôžičky a zaplatiť Veriteľovi odplatu jednou splátkou alebo využiť možnosť predĺženia
splatnosti pôžičky uhradením odplaty.

8. Z prílohy č. 1 k Zmluve o pôžičke/ Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorenej v súlade
s ustanovením § 551 Občianskeho zákonníka vyplýva, že táto príloha tvorí neoddeliteľnú súčasť každej

jednej zmluvy o pôžičke, ktorá bude v budúcnosti uzatváraná medzi veriteľom a dlžníkom podľa bodu 2.
Zmluvných podmienok, a to na diaľku prostredníctvom výmeny krátkych textových správ odosielaných
na mobilný telefón (SMS). Podpisom dohody dáva dlžník výslovný súhlas, aby platiteľ mzdy vykonával
zrážky zo mzdy vo výške prípustnej ustanoveniami §§ 276 až 281 zákona č. 99/1963 Občiansky
súdny poriadok. Dlžník svojím podpisom súhlasí, že v prípade porušovania Zmluvných podmienok,

to znamená neplnením svojich povinnosti vyplývajúcich zo zmluvných podmienok má veriteľ právo
predložiť zamestnávateľovi dlžníka alebo platiteľovi iných príjmov, taktiež budúcim zamestnávateľom
uzatvorenú Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov s ust. § 551 Občianskeho zákonníka.9. Zo žiadosti o zrážky zo mzdy zo dňa 29.03.2018, ktorú adresoval žalovaný zamestnávateľovi žalobcu
vyplýva, že žalovaný požadoval vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu v celkovej sume 539,50 eur.
Žiadosť odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzatvorili dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom si neplnil

záväzkyvočižalovanémuvyplývajúcemuzozmluvyopôžičkeč.015915/28.03.2013zodňa28.03.2013.
Žalovaný poukázal na § 551 Občianskeho zákonníka.

10. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a v písomnom stanovisku zo dňa 02.07.2018 uviedol že Dohoda o
zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzatvorená, bola uzatvorená prostredníctvom kuriérskej spoločnosti, ktorá

za žalovaného doručila žalobcovi dve vyhotovenia dohody o zrážkach zo mzdy s ďalšími dokumentmi.
Uvedené sa realizovalo v dôsledku dobrovoľnej žiadosti žalobcu o poskytnutie peňažných prostriedkov
z 28.3.2013, kedy došlo aj k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. Tým, že žalobca podpísal tieto dokumenty
doručené kuriérom, vyslovil tým súhlas so zmluvnými podmienkami. Pri registrácii žalobca podpísal aj
samotný dokument Dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalovaný dohodu o zrážkach zo mzdy vyhotovuje ako
samostatný dokument z dôvodu, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť, či uzavrie alebo nie. Tým, že

sa žalobca registroval, podpísal dokumenty doručené kuriérom, malo sa zato, že sa riadne oboznámil
so všetkými podmienkami, za ktorých sa pôžička poskytne a súhlasí s nimi. Uzatvorenie samotnej
dohody zo mzdy a iných príjmov, nebolo podmienkou pri registrácii žalobcu ako klienta žalovaného ani
pre vznik ďalších právnych vzťahov medzi nimi. Nie je preto možné tvrdenie žalobcu, že o dohode o
zrážkachzomzdysadozvedelažodzamestnávateľaanemoholjuodmietnuť.Považujetozanepravdivé

tvrdenie. Medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu zmluvy dňa 28.3.2013, neoddeliteľnou súčasťou
tejto zmluvy sú zmluvné podmienky spoločnosti SMSCREDIT s.r.o. pre krátkodobé pôžičky dojednané
prostredníctvom internetu a textových správ SMS. Na základe tejto zmluvy žalobca zobral pôžičku
v sume 350,- eur na 15 dní za poplatok 42,30 eur so splatnosťou 11.4.2013. Dňa 29.3.2018 bola
zamestnávateľovi žalobcu doručená žiadosť o zrážky zo mzdy, na základe ktorej zamestnávateľ žalobcu

vykonal 3 zrážky zo mzdy žalobcu po 199,63 eur v mesiaci apríl, 164,24 eur v mesiaci máj a 175,63 eur
v mesiaci jún. Zrazením poslednej zrážky došlo k vyrovnaniu dlhu medzi žalobcom a žalovaným, o čom
bol upovedomený aj SMSsprávou. Keďže žalobca neplatil riadne a včas poskytnutú pôžičku, preto bol
žalovaný nútený, aby sa domáhal vymoženia tejto dlžnej čiastky a uplatnil si právne prostriedky, ktoré
mal na základe platnej zmluvy o pôžičke k dispozícii. Keďže mal so žalobcom uzatvorenú dohodu o

zrážkach zo mzdy, využil tento zabezpečovací prostriedok. Opätovne uviedol, že tvrdenie žalobcu, že
nevedel o tom, že podpísal dohodu o zrážkach zo mzdy a že sa dozvedel o tom až od zamestnávateľa,
nepovažuje za dôvodné. Vyvracia aj tvrdenie, že dohoda o zrážkach medzi ním nebola individuálne
dohodnutá. Dohoda o zrážkach zo mzdy, podľa neho, bola dohodnutá individuálne. Táto je samostatným
dokumentom, nie je súčasťou zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov. Túto žalobca podpísal a

uzavrel. Žalovaný dohodu o zrážkach zo mzdy vyhotovuje ako samostatný dokument z dôvodu, aby
sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť, či ju uzavrie alebo nie. Uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy nie
je podmienkou pre uzatvorenie samotnej zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov. K premlčaniu
uviedol, že pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o premlčaní nároku, ktoré žalobca uviedol v tomto konaní, s
tým, že orgán rozhodujúci o nároku spotrebiteľskej zmluvy musí v súlade s § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z.

prihliadať na premlčanie a nepriznať nárok, ktorý je uplatnený po uplynutí príslušnej premlčacej doby a
tvrdenie, že žalovaný sa použitím dohody o zrážkach zo mzdy chcel údajne vyhnúť tomuto ustanoveniu
uvádza, že premlčanie práva neznamená zánik práva a zároveň zánik jeho vymáhateľnosti.

11. Na pojednávanie sa dostavil žalobca, ako aj jeho právny zástupca. Na pojednávanie sa nedostavil

žalovaný, ani jeho právny zástupca. Právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju a žalovaného
neúčasť a to z dôvodu hospodárnosti konania. Zároveň udelil súhlas, aby sa pojednávanie konalo v ich
neprítomnosti.

12. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že na internete vypísal údaje, že má záujem o pôžičku, vypísal

meno, priezvisko, adresu a telefónne číslo. Asi nasledujúci deň ho telefonicky kontaktovali, bolo mu
povedané, že ak má záujem o pôžičku, je potrebné, aby údaje vypísal na emailovú formu, s tým, že
následne oni mu zašlú zmluvu kuriérom, kde bude mať zadané údaje, avšak kuriérovi bolo potrebné
ešte doručiť kópiu občianskeho preukazu plus ešte nejaký ďalší doklad. Tieto doklady, kópie odovzdal
kuriérovi ako aj zmluvu, ktorú podpísal a v priebehu 2-3 dní mu prišla SMS, kde obsah tejto SMS,

vzhľadom na dobu už nevedel uviesť. V tejto SMS mu asi boli oboznámené údaje o tom, že sa mu
schvaľuje pôžička, že môže požiadať o pôžičku, avšak prvá suma nesmie byť vyššia ako 30,- eur. V
priebehu minúty mu prišlo 30,- eur na účet. Tieto do týždňa bolo potrebné aj vrátiť, čo aj urobil. Následne
potom, ako tieto peniaze vrátil, prišla mu ďalšia SMS, že ak má záujem o ďalšiu pôžičku, môže požiadať,tiež tam bol nejaký limit, pravdepodobne 70,- eur, tak sa aj stalo, požičal si druhú sumu, do týždňa ju
vrátil. Následne takýmto spôsobom došlo aj k požičaniu tretej sumy, avšak nebolo to 350,- eur ale 250,-
eur. Na uvedenú tretiu pôžičku 250,- eur vrátil iba 60,- eur.

13. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

14. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon
urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy,
ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

15. Podľa § 1 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy
na diaľku.

16. Podľa § 2 písm. a), c), d), e) a f) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie
a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie,
c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb

prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku,
d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na
základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania,
povolania alebo podnikania,
e) prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa

a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta,
telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg,
f) trvanlivým médiom nástroj alebo technický prostriedok, ktorý umožňuje spotrebiteľovi uchovať jemu
adresovanú informáciu spôsobom umožňujúcim použitie tejto informácie v budúcnosti na účely, ktoré
plní táto informácia, a umožňujúcim nezmenené reprodukovanie uloženej informácie, najmä technický

nosič informácií.

17. Podľa § 12 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
povinnosťami dodávateľov a spotrebiteľov podľa tohto zákona pri poskytovaní finančných služieb na

diaľku nie sú dotknuté povinnosti dodávateľov a spotrebiteľov podľa osobitných predpisov.

18. Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

19. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

20. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na

účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

21. Podľa §1 ods. 3 písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí

splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

22. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnotaročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

23. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

24. Podľa § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo
pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa

vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 9 ods. 1 a 2, § 6 až 8, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

25. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník
sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu (§ 657 Občianskeho zákonníka).

26. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až § 54
Občianskeho zákonníka.

27. Spotrebiteľské zmluvy a vzťahy z nich vyplývajúce majú občianskoprávnu povahu, nakoľko
neupravujú obchodné vzťahy medzi podnikateľmi, osobami, ktoré konajú v rámci podnikania, ale vzťahy
medzi podnikateľom a fyzickou osobou, ktorá koná v tomto vzťahu pre svoje osobné potreby a na
súkromné účely a nie na účely podnikania alebo obchodu. Na takto posudzovaný vzťah preto treba
aplikovať zákonnú úpravu Občianskeho zákonníka, ktorá bola platná v čase uzavretia zmluvy.

28. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

29. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

30. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť

sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

31. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

32. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôževopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

33. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

34.Vzmysle§41Občianskehozákonníkaaksadôvodneplatnostivzťahujelennačasťprávnehoúkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

35. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

36. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

37. V tomto prípade všetky zmluvy uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným boli zmluvami
spotrebiteľskými v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ich uzatváral žalovaný ako
dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ, pričom obsah zmlúv, ako aj obsah všeobecných obchodných
podmienok bol daný žalovaným bez možnosti žalobcu privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to,

že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu
postavenia žalobcu ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

38. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

39. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je

potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.40. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa
28.03.2013 žalovaný poskytol žalobcovi pôžičku vo výške 350 eur a žalobca sa zaviazal poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť do 15 dní.

41. Zároveň žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 13.02.2013 Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
ako prílohu č. 1 k Zmluve o pôžičke, podľa ktorej táto príloha tvorí neoddeliteľnú súčasť každej jednej
Zmluvy o pôžičke, ktorá bude v budúcnosti uzatváraná medzi veriteľom a dlžníkom podľa bodu 2.
Zmluvných podmienok, a to na diaľku prostredníctvom výmeny krátkych textových správ odosielaných

na mobilný telefón (SMS).

42. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

43. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou

dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

44. Súd v prvom rade preskúmal platnosť predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Inštitút dohody o

zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potenciálne
riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom,
ktorýumožňujesobídenímsúdnehoprocesusiahnuťnamajetokdlžníka.Akvšakexistuječoilenhrozba
vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku
ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná

inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút
obchodník aktivuje. Žalobca ako dlžník sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva
do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným
príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné
preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na

ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím
na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým
rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh
existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník

nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

45. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť

ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o
zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok
bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).
Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
aj vtedy, ak vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď umožňuje

vymôcť plnenia, na ktoré veriteľ nemá nárok, ako je tomu aj v predmetnom prípade (V tejto súvislosti
treba uviesť, že na účely určenia, či je zmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je
úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či táto podmienka odráža ustanovenia vnútroštátneho práva,
ktoré platia medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia
automaticky, to znamená v prípade, ak neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto

ohľade dohodli (pozri v tomto zmysle rozsudok RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26). So zreteľom
na predchádzajúce úvahy treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 1 ods. 2 smernice 93/13
samá vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo
dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná
podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží

vnútroštátnemu súdu; bod 79., 80. rozsudku SD C-34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital a.s.).
Neobstojí námietka žalovaného, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená vo forme osobitnej
zmluvy. Predložená dohoda o zrážkach zo mzdy má taktiež, ako aj celá úverová zmluva, charakter
formulárovej zmluvy, ktorá bola spotrebiteľovi predložená na podpis bez toho, aby sa spotrebiteľ moholreálne oboznámiť s jej obsahom a ovplyvniť jej obsah, ktorý bol vopred predformulovaný žalovaným. Ak
bymalabyťdohodaozrážkachzomzdyprávomakceptovateľnáakoprejavzmluvnejautonómie,musela
by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti

voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená(uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 MCdo 9/2012). Žalovaný si v tomto smere dôkazné
bremeno nesplnil. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú dohodu je nepochybne forma
uzavretej dohody, t.j. skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola predložená spotrebiteľovi vo forme
formulárovej zmluvy, bez možnosti zmeny jej obsahu, bez možnosti ju neuzavrieť. Takúto dohoda o

zrážkach zo mzdy nemožno v žiadnom prípade považovať za individuálne dojednanú.

46. Aj keď preskúmavaná dohoda o zrážkach zo mzdy síce má svoj základ v znení zákona, v spojení
s ostatnými klauzulami dohody a okolnosťami veci predstavuje nástroj na zinkasovanie plnenia, na
ktoré žalovaný nemá nárok z dôvodov, ktorými sa súd bude zaoberať nižšie. Dohoda o zrážkach zo
mzdy mala slúžiť na vymoženie si plnení dodávateľom od žalobcu ako spotrebiteľa bez zásahu súdnej

moci na základe zmluvy o pôžičke. Súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551
Občianskeho zákonníka je neplatná a je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na všetky uvedené dôvody súd dospel k záveru, že uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy
je absolútne neplatný právny úkon, ktorý je neurčitý a je v rozpore so zákonom.

47. Z prílohy č. 1 k zmluve o pôžičke/Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov je zrejmé, že táto
príloha tvorí neoddeliteľnú súčasť každej jednej zmluvy o pôžičke, ktorá bude v budúcnosti uzatváraná
medziveriteľomadlžníkompodľabodu2.Zmluvnýchpodmienok,atonadiaľkuprostredníctvomvýmeny
krátkych textových správ odosielaných na mobilný telefón (SMS).

48. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretá medzi veriteľom a dlžníkom spočíva v tom,
že dlžník súhlasí, aby mu platiteľ mzdy vykonával zrážku zo mzdy alebo z iných príjmov a poukazoval
ich veriteľovi. Touto dohodou zasahujú dlžník a veriteľ do právneho postavenia tretej osoby - platiteľa
mzdy bez toho, aby bol tento účastníkom dohody.

49. Dohoda o zrážkach zo mzdy sa od ostatných zabezpečovacích prostriedkov líši tým, že slúži ako
na zabezpečenie, tak aj na uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Nejde tu o zabezpečenie veriteľovej
pohľadávky pre prípad, že ju dlžník sám neuspokojí, ako je to napr. pri ručení, ale dlžník zabezpečuje
pohľadávku svojho veriteľa tým spôsobom, že dáva súhlas na to, aby sa pohľadávka veriteľa postupne

uspokojovalazrážkamizjehomzdy,ktorésveriteľomdohodolaktorévykonávaplatiteľmzdy.Nazáklade
tejto dohody vzniká nielen právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ale aj treťou osobou, t. j. platiteľom
mzdy.

50. Dohoda o zrážkach zo mzdy je výsledkom zmluvného konsenzu medzi dlžníkom a veriteľom;

jednostrannýmpríkazomveriteľaplatiteľovimzdy(pravidelnéhopríjmu)takátodohodanemôževzniknúť.
Účastníkmi dohody sú dlžník a veriteľ. Ako dlžník vystupuje fyzická osoba, ktorá má nárok na mzdu
alebo iný príjem voči platiteľovi mzdy alebo iného príjmu. Platiteľ mzdy (iného príjmu) nie je účastníkom
dohody.

51.Vpredmetnejdohodeozrážkachzomzdyjeneurčitýmspôsobomšpecifikovanávýškazabezpečenej
pohľadávky. Nie je zrejmé, či dohoda o zrážkach zo mzdy slúži ako zabezpečovací inštitút plnenia
zo zmluvy o pôžičke zo dňa 28.03.2013, alebo aj iných nešpecifikovaných zmlúv, resp. príslušenstva
pohľadávok, ktoré nie sú presne špecifikované. Zabezpečená pohľadávka musí byť v dohode o zrážkach
zo mzdy vymedzená určitým spôsobom, zrejmým obom zmluvným stranám. Naviac dohoda o zrážkach

zo mzdy bola podpísaná dňa 13.2.2013, tj. pred podpísaním samotnej zmluvy o pôžičke, ktorá bola
podpísaná dňa 28.3.2013, či je nelogické, aby sa zabezpečilo niečo čo neexistuje, resp. čo má vzniknúť
v budúcnosti, čo v čase podpisu dohody nie je známe, aký zmluvný vzťah vznikne.

52. Je neurčité, aká výška mesačnej zrážky zo mzdy môže byť realizovaná. Ustanovenia dohody o

zrážkachzomzdypredstavujújednostrannéneprimeranézvýhodnenieveriteľa,ktorýmábyťuspokojený
aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Neprípustné navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú
výšku predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy. Ustanovenie
dohody je navyše v rozpore s ust. § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka.53. Dohoda o zrážkach zo mzdy je absolútne neplatný právny úkon aj pre rozpor so zákonom -
ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keď v dohode o zrážkach

zo mzdy žalobca ako spotrebiteľ nebol poučený o dôsledkoch uzavretia dohody a nemal možnosť
ju odmietnuť. Žalovaný síce tvrdí, že dohoda bola individuálne dojednaná a nebola nevyhnutnou
podmienkou poskytnutia pôžičky, avšak súčasne uvádza, že podpis dohody bol realizovaný kuriérom
kuriérskej spoločnosti, ktorý postupuje podľa „manuálu“ doručovania. Žalovaný nepreukázal riadne
poučenie žalobcu ako spotrebiteľa o dôsledkoch podpisu dohody. Pokiaľ žalovaný namieta, že podpis

dohodynebolnevyhnutnoupodmienkoupreposkytnutiepôžičky,totojehotvrdenieodporuječl.1dohody
o zrážkach zo mzdy, kde je uvedené, že dohoda tvorí neoddeliteľnú súčasť každej jednej zmluvy o
pôžičke, ktorá bude v budúcnosti uzatváraná medzi žalobcom a žalovaným.

54. Dohoda o zrážkach zo mzdy je dojednaná v rozpore s čl. 6 smernice Rady 93/13 EHS, keď
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Dohodabolauzatvorenáakoformulárová,nebolaindividuálnedojednaná,žalobcaakospotrebiteľnemal
možnosť odmietnuť podpísanie dohody, bola mu predložená na podpis pri podpise zmluvy.

55. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou
nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individuálny prejav vôle spotrebiteľa s úkonom,

na ktorý sa tento výslovne požaduje. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha
nijakej autorizácie a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu
zo strany dodávateľa, rovnako prihliadnuc na skutočnosť, že podstatným znakom Dohody o zrážkach
zo mzdy je písomný súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok z jeho mzdy. Dohodou o zrážkach zo
mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku ako je to v tomto prípade. Je potrebné dodať, že je

právne irelevantné, či žalovaný využil možnosť žiadať zamestnávateľa žalobcu o výkon zrážok, dôležitou
skutočnosťou je existencia napádanej zmluvnej podmienky.

56. V tomto smere súd poukazuje aj na závery komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa

21.01.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorým v bode 9 komisia dospela k záveru, že dohoda
o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou
spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore
s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený
uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.

57. Ako vyplýva z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ( ďalej len „Zákon o
ochrane spotrebiteľa“), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.

58. Podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať
ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal
protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav vrátane vydania bezdôvodného obohatenia, a to
aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým

súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len kolektívne záujmy spotrebiteľov).
Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu

spotrebiteľovi.

59.NakoľkoDohodouozrážkachzomzdyzodňa13.02.2013chcelžalovanýodžalobcuakospotrebiteľa
bez zásahu súdnej moci vymôcť plnenia zo zmluvy o pôžičke zo dňa 28.03.2013, na ktoré nemal nárok,
nakoľko dohoda o zrážkach zo mzdy je absolútne neplatná, súd musel vyhovieť žalobe žalobcu, ktorou

sa domáhal, aby sa žalovaný zdržal porušenia jeho práv a povinností stanovených zákonom a uložil
žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 13.02.2013
uzavretej k zmluve o pôžičke zo dňa 28.03.2013.60. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP), trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

61. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

62. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

63. Súd žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu, preto žalobcovi patrí proti neúspešnému žalovanému
plná náhrada trov konania. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

64. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.